Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217575
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmene:MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/376/2012-38 zo dňa 16.09.2013, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduNitrač.k.10C/376/2012-38zodňa16.09.2013 potvrdzuje.

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 175,00 eur ako majetkovej škody a titulom nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura. Svoj návrh
odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany

dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúcehozozmluvyoúvereč.4440010dlžníkomN.U.,nar.XX.XX.XXXX.Súdnyexekútorpredložil
návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného súdu Levice a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5402 *026883. Žalobca následne podal podľa ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie,
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Nesprávny úradný
postup charakterizoval žalobca v tom, že neexistovala okolnosť, ktorý by umožňovala exekučného súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy
zmeny súdneho exekútora obsiahnutej v ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnosti
zmeny exekútora na základe žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovania zásady hospodárnosti vexekučnom konaní a zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Pretože
exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie
nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia

usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Nesprávnym úradným postupom došlo k
zmareniu legitímnych očakávaní žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť
k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny

súdneho exekútora exekučným súdom nastali riziká: zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: návrhom žalobcu, vyjadrením
žalovaného, pripojeným spisom Okresného súdu Levice č.k. 13Er/64/2005, listom európskej komisie,
článkom denníka SME a zistil tento skutkový a právny stav:

Návrhom doručený súdneho exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej dňa 03.02.2005 bolo začaté exekučné
konania v prospech oprávneného - žalobcu proti povinnému N. U.. Dňa 16.02.2005 bola podaná
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, dňa 21.02.2005 súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pod reg. číslom 5402 026883*. Dňa 25.05.2009 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu

exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Listom zo dňa 06.10.2009 požiadal exekučný súd Mgr. Katarínu Baňarovú o vyjadrenie sa k návrhu a
trovám exekúcie. Exekútorka Mgr. Baňarová doručila súdu 09.11.2009 exekučný spis. Dňa 04.11.2009
zaslala súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uviedla, že návrh na zmenu súdneho
exekútora je dispozičným právom oprávneného a vyúčtovala si trovy exekúcie. Uznesením Okresného

súdu Levice sp. zn. 13Er/64/2005-22 zo dňa 04.01.2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu
exekútora a poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučné
konanie nie je skončené.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol na pojednávanie cestou svojho právneho zástupcu predvolaný,

dňa 10.06.2013 - prevzal predvolanie, ospravedlnenie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 16.09.2013
zaslal e-mailom v ten istý deň z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Komárno sp.
zn. 10C a 8C a uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.
Žiadosťou žalobca nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP, na podklade
ktorého by í súd mohol odročiť pojednávanie. Navyše nemožno prehliadnuť, že dôležitý dôvod (§ 101

ods. 2 OSP) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa pojednávania sa musí vyznačovať znakom
nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade dôvod
uvedený právnym zástupcom žalobcu tieto znaky nespĺňa.

Súd poukazuje na novelu Exekučného poriadku a to zák. č. 341/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný §

44 tak, že § 44 odsek 7 znel nasledovne: „oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.“

V prechodných a záverečných ustanoveniach k úpravám účinným k 01.09.2005, je v ust. § 238 je

uvedené, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 zák. č. 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37
ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú

aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Súd poukazuje na to, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní
úkonovvkonaní,najmäjehonesprávnevykonaniealebovykonaniebezsplneniazákonnýchpodmienok.
Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovene lehote. Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj
právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a aj
činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol. Súd
predovšetkým poukazuje na to, že podľa ustanovení, ktoré je potrebné aplikovať na uvedenú vec, nebola
v Exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota na rozhodnutie súdu o žiadosti o zmenu exekútora

a teda súd nemohol zistiť nesprávny úradný postup pre nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie
súdu. Súd vykonal dokazovanie predovšetkým z pripojeného exekučného spisu a zistil, že návrh na
zmenu exekútora došiel súdu dňa 25.05.2009, pričom úpravou zo 06.10.2009 bol doterajší exekútor
vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu. Súdny exekútor sa k žiadosti o zmenu exekútora vyjadril písomne
podaním, ktoré bolo dourčené súdu 09.11.2009. Následne súd rozhodol o zmene exekútora uznesením

zo dňa 04.01.2010. Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať

úkony exekučného konania. Žalobca neprodukoval dôkazy k tomu, že škoda spočíva v zmenšení
jeho majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu uvádza vynaložené náklady spojené s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Súd má za to, že žalobca
nepreukázal vznik škody na jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu na

zmenu exekútora. Pokiaľ ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,00 eur, na udržiavanie a správu
informačnéhosystémusumu40,00eur,másúdzato,žetútoškodužalobcanešpecifikoval,niejemožné,
podľa názoru súdu považovať uvedené položky za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu. Uvedené položky sú uvedené paušalizovane, pričom podľa názoru súdu poplatky

spojené s pracovným výkonom zamestnancov informačného systému má žalobca v súvislosti so svojou
podnikateľskou činnosťou a nemôže vyčísliť, akú hodnotu by mali výkony jeho zamestnancov práve
so správou pohľadávky, ktorý bola predmetom exekučného konania. K výške škody, ktorá má spočívať
v úkonoch na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 eur a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 eur, žalobca
nepreukázal. V exekučnom spise sa v období od podania návrhu na zmenu exekútora do jeho
rozhodnutianenachádzaanijednaurgenciazostranyoprávneného,tedaanitietopoložkyškodyžalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, pritom ako dôkaz v žalobe navrhol pripojiť exekučný spis Okresného

súduLevice,ktorýsúdpripojilaoboznámilprečítaním,pričomžiadnedôkazy,naktoréžalobcapoukazuje
a z ktorých odvodzuje vznik škody, sa v spise nenachádzajú a ani žiadne iné žalobca k žalobe nedoložil.

Súd je toho názoru, že počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do jej rozhodnutia,
žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Jeho vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného rozhodnutia o tom, že

nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolventnosti povinného, by súd považoval za irelevantné v takom prípade, ak by neboli uvádzané
len všeobecne a hypoteticky, ale by boli k tomu produkované aj dôkazy, napr. také, že v čase, keď
podal návrh na zmenu exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v priebehu doby
do rozhodnutia ich už nemal. Aj v tomto prípade však dáva do pozornosti tú skutočnosť, že až do

právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať neodkladné úkony pôvodne
poverený exekútor.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou

udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená,
že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.

nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu
štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3
ústavy ( "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa

ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo.

Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre
finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným podaním
eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej

aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah, nie
je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo konštatované, žiadne konanie, v
ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda
nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal

jej spojitosť s rozhodnutím súdu na zmenu exekútora, teda že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak,
keďže exekúcia nie je doteraz právoplatne skončená.

K námietke premlčania, vznesenej odporcom v jeho písomnom vyjadrení súd uvádza, že od podania
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora dňa 25.05.2009 do uplatnenia si náhrady škody priamo u

žalovaného dňa 23.04.2012 neuplynula trojročná doba. Žalovaný namietal premlčanie návrhu. Súd mal
za to že návrh nie je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd podľa odvolateľa rozhodol v merite

vecinazáklade"inšpirácie"novouprávnouúpravouobsiahnutouvustanovení§9ods.2zák.č.514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo

zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdnefaktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a vec aj správne právne posúdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je zaplatenie sumy 175,00 eur, ktorej
zaplatenia sa žalobca domáha z dôvodu náhrady škody a sumy 387,24 eura z titulu nemajetkovej

ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ako právny základ návrhu na začatie konania žalobca uviedol
škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v
exekučnom konaní vedenom pod. sp. zn. exekučného spisu 13Er/64/2005.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 odkazuje. Vzhľadom k tomu, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len

námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom
odvolania žalobcu - odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tentozákonneustanovujeinak,2.škoduspôsobilnotárprivýkoneverejnejmoci,3.škoduspôsobilsúdny
exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov /ďalej len Exekučný poriadok/ účinného v čase začatia exekúcie, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov

nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového
sporenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len
Exekučnýporiadok/,účinnomvčasezačatiaexekučnéhokonania,exekútor,ktorémuboldoručenýnávrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po
vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého
navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanieexekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Súd poukazuje na novelu Exekučného poriadku a to zák .č. 341/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný §
44 tak, že § 44 odsek 7 znel nasledovne: "oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora".

V prechodných a záverečných ustanoveniach k úpravám účinným k 01.09.2005, je v ust. § 238 je
uvedené, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 zák. č. 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37
ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú
aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh

zamietol. Odvolací súd sa s konštatovaním súdu prvého stupňa stotožňuje a zdôrazňuje, že podľa
ustanovení, ktoré je potrebné aplikovať na uvedenú vec, nebola v Exekučnom poriadku stanovená
žiadna lehota na rozhodnutie súdu o žiadosti o zmenu exekútora a teda súd nemohol zistiť nesprávny
úradný postup pre nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie súdu. Súd vykonal dokazovanie
predovšetkým z pripojeného exekučného spisu a zistil, že návrh na zmenu exekútora došiel súdu dňa

25.05.2009, pričom úpravou zo 06.10.2009 bol doterajší exekútor vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu.
Súdny exekútor sa k žiadosti o zmenu exekútora vyjadril písomne podaním, ktoré bolo dourčené súdu
09.11.2009. Následne súd rozhodol o zmene exekútora uznesením zo dňa 04.01.2010. Súd nezisťoval,
či došlo k prieťahom v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd

pre ľudské práva.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora
do jej rozhodnutia, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Jeho vyjadrenia o rizikách neskoro vydaného
rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a riziko insolventnosti povinného, by súd považoval za irelevantné v takom prípade, ak by
neboli uvádzané len všeobecne a hypoteticky, ale by boli k tomu produkované aj dôkazy, napr. také, že
v čase, keď podal návrh na zmenu exekútora mal povinný na účte finančné prostriedky a následne v
priebehu doby do rozhodnutia ich už nemal. Aj v tomto prípade však dáva do pozornosti tú skutočnosť,
že až do právoplatného rozhodnutia súdu o zmene exekútora, je povinný vykonať neodkladné úkony

pôvodne poverený exekútor.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon bližšie
v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo

všeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Postupsúdu,ktorýmsaúčastníkovikonaniaodňalamožnosťkonaťpredsúdomzakladáporušeniepráva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj
napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny
prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. I. ÚS
62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek
bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd
odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s

dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu
(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na

ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia
tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku
nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na

súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami.

Keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa
návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§
120 ods. 1 OSP).

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie, preto v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, čo do skutkových zistení ako aj právneho

posúdenia. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že hoci navrhovateľ vo svojom
odvolaní nekonkretizuje v čom mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, zrejme
namieta, že súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vo vzťahu k argumentácii súdu prvého stupňa odvolací
súd na doplnenie uvádza, že súd mal splnené podmienky, aby mohol vec prejednať v neprítomnosti
účastníka. Navrhovateľ bol na pojednávanie predvolaný s viac ako trojmesačným predstihom, teda mal

dostatok času, aby si mohol zariadiť veci tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť. Navyše je potrebné
uviesť, že navrhovateľ existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania súdu nepreukázal a
taktiež nepreukázal, či bol na pojednávanie v inej právnej veci predvolaný skôr ako v tomto konaní.

K ostatným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania, ako aj z predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti je zrejmé, že odvolanie žalobcu je paušálne podávané vo viacerých veciach viac
menej v nezmenenej podobe a nie je vôbec individualizované na konkrétny prípade. O tom svedčí aj
žalobcom tvrdená nesprávna aplikácia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorú mal súd podľa žalobcu
aplikovať v znení, keď došlo k založeniu zodpovednostného vzťahu, pričom z rozhodnutia súdu prvéhostupňa je zrejmé, že súd tak aj urobil. Ani zo zostávajúcej časti odvolania nie je zrejmé, čo mieni nimi
žalobca namietať, keď sa súd prvého stupňa v odvolaní načrtnutou problematikou ani nezaoberal.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v

odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.