Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208266
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114208266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľa:

H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., v konaní právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom so sídlom Prešove, Hlavná 89, proti odporkyni: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., o
zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa uloženú rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C 246/2007-
23 zo dňa 29.1.2008, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.3.2014 domáhal zrušenia vyživovacej

povinnosti voči odporkyni určenej rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 8C 246/2007-23 zo dňa
29.1.2008, ktorým súd manželstvo navrhovateľa a matky odporkyne rozviedol, pričom vtedy maloletú
odporkyňu zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal navrhovateľa platiť na výživu odporkyne
sumou 3.500,- Sk mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že po ukončení štúdia na strednej škole
pokračovala odporkyňa v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - lekárskej
fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Navrhovateľ sa dozvedel o ukončení štúdia odporkyne od svojho
otca, ktorému to priamo oznámila odporkyňa, ešte v septembri v roku 2013. Vzhľadom na ukončenie

štúdia odporkyne a vzniku schopnosti samej sa živiť, mal zato, že zo zákona zanikla povinnosť
navrhovateľa vyživovať odporkyňu.

Súd vo veci vykonal šetrenia za účel zistenia pobytu odporkyne, pričom odporkyni bol doručený návrh
a výzva súdu, spolu s procesným poučením podľa ust. § § 114 ods.1 a nasl., § 120 ods.4 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( O.s.p.), ktorá sa po ich

doručení súdom dňa 26.8.2014 v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporkyne v zmysle ust. § 101
ods.2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie s listinnými dôkazmi a to návrhom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
8C 246/2007-23, vykonaným šetrením za účelom zistenia pobytu odporkyne, výsluchom navrhovateľa
a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :Zospisutunajšiehosúdu8C246/2007malsúdzistené,žerozsudkomč.k.8C246/2007-23právoplatným
dňa 18.2.2008 súd rozhodol po rozvode manželstva navrhovateľa a matky odporkyne, pričom na čas po

rozvode schválil rodičovskú dohodu v zmysle, ktorej odporkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti
matky odporca sa zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej odporkyne sumou 3500,-Sk mesačne.

Z výpovede navrhovateľa mal súd zistené, že navrhovateľ podal návrh z toho dôvodu, že mal informácie
od mladšej dcéry o ukončení štúdia odporkyne, ktorá mala ukončiť štúdium na vysokej škole bez štátnej

záverečnej skúšky, našla si priateľa, úmysel ukončiť štúdium oznámila aj otcovi navrhovateľa a mal
teda zato, že táto je schopná sama sa živiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Na základe zisteného skutkového stavu súd mal zistené, že navrhovateľ bol zaviazaný k povinnosťou
prispievať na výživu odporkyne v čase keď odporkyňa bola maloletou a nebola schopná sama sa živiť.
Navrhovateľ nepopieral, že si plnil svoju vyživovaciu povinnosť až do vytýčeného termínu pojednávania,

pričom už skôr mal informácie, že odporkyňa neukončila vysokoškolské štúdiom, našla si priateľa. Mal
zato, že tu nie sú dané dôvody pre ďalšie plnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko odporkyňa je schopná
sa zamestnať a sama sa živiť.

Odporkyňa v konaní, napriek tomu, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti jej bol doručený, zostala

pasívna.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa, na ktorej ležalo dôkazné bremeno
preukázať súdu, že nie je schopná sama sa živiť, a trvajú dôvody, pre ktoré by navrhovateľ mal naďalej
plniť svoju vyživovaciu povinnosť, toto neuniesla.

Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromspočívanaúčastníkovi
konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav
zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov.

V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p. ), sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení;
ale len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p. ). Ak účastník navrhne

vykonať dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd potom
nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci významné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností
podstatných pre zistenie skutkového stavu veci. Súd nie je viazaný návrhom účastníka na vykonanie
dokazovania, nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie vecou

účastníkov konania.Na základe tohto právneho posúdenia, súd návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti
dospelej dcére vyhovel, a to od doby, ktorú navrhol sám navrhovateľ, t. j. od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, čo je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania
neuplatnil a neúspešná odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.