Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216340
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113216340.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú P. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky - B. XXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych
vecí a rodiny Z., pracovisko G., dieťa rodičov - matky: U. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX,
a otca: X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. O. XXX/X, Z., o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá P. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach.

II. F. je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2013
vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 13.06.2013 do 30.09.2014 pre maloletú P. v
sume 2.090,68 eura sa povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60,- eur spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. každú nedeľu v párnom týždni v čase od 15.00 hod.
do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste je trvalého bydliska.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 13.06.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej P. a zároveň vydania predbežného opatrenia.

Okresný súd Trnava vydal dňa 19.06.2013 predbežné opatrenie, ktorým maloletú dočasne zveril do
starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa účinnosti predbežného
opatrenia.

Matka maloletej P. podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý odôvodnila tým,
že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu s odporcom. Po otehotnení žili s odporcom v jednej
domácnosti u jeho matky, odkiaľ ju však odporca po nezhodách vyhodil, preto sa odsťahovala k svojej
matke. Na výbavu maloletej otec neprispel žiadnou sumou, na výživu maloletej prispel od jej narodenia
sumou asi 300,00 eur. Žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca výživným v

sume 230,00 eur mesačne a upraviť stretávanie otca s maloletou každý párny týždeň v nedeľu od 15.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste jej trvalého bydliska.

Otec bol v konaní spočiatku zastúpený opatrovníkom, nakoľko jeho pobyt nebol súdu známy. Po zistení
jeho pobytu konal súd s otcom, avšak napriek tomu, že mu bol doručený návrh s výzvou na vyjadrenie
a bol predvolaný na pojednávanie, k návrhu sa nevyjadril a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia
nedostavil.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní uviedla, že šetrili pomery v rodine matky, matka býva v
trojizbovom byte, kde býva aj jej sestra s maloletou dcérou, matka má samostatnú izbu, domácnosť je
čistá a primerane zariadená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ich prečítaním, a to
návrhom, rodným listom maloletej, potvrdením o oznámení o priestupku zo dňa 24.05.2013, záznamom
o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 23.05.2013, lekárskymi správami zo dňa 23.05.2013,
potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku za rok 2011-2014, potvrdeniami o poberaní prídavku
na dieťa za rok 2011-2014, odpoveďou na lustráciu v registri priestupkov č.l. 40, odpoveďami na lustrácie
otca v Sociálnej poisťovni č.l. 44-47 a č.l. 87, matky č.l. 88, a na lustrácie v REGOB č.l. 89 a 90,
oznámením ÚPSVaR č.l. 67, zoznamom vozidiel odporcu č.l. 69, zoznamami poštových poukazov za
obdobie od júla 2013 do marca 2014, potvrdením o čistom príjme matky za júl 2014, výplatnou páskou
za júl 2014, rozhodnutím o prijatí maloletej do MŠ zo dňa 11.03.2014, zápisnicou o trestnom oznámení
zo dňa 08.09.2014, oznámením MV SR o úhrade pokuty odporcom zo dňa 04.08.2014, výpisom zo ŽR
č.l. 84 a ostatným obsahom spisu, keď na ostatnom pojednávaní pojednával za prítomnosti matky a v
neprítomnosti otca a zástupkyne kolízneho opatrovníka v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., a zistil nasledovný
skutkový stav:

Pri výsluchu účastníka konania matka uviedla, že mesačné náklady na maloletú predstavujú - obedy v
MŠ 23,80 eur, školné 10,- eur, oblečenie 120,- eur, obuv 30,- eur, jednorazové potreby do MŠ - výtvarné
15,- eur a hygienické 7,- eur, tieto dokupuje podľa potreby. S maloletou býva u matky, kde prispieva
na stravu 50,- eur mesačne, na elektrinu 30,- eur mesačne a na plyn 30,- eur mesačne. Maloletej platí
poistku 20,- eur mesačne. S maloletou navštevuje každých 9 mesiacov nefrológiu, kde za objednávku
platia 7,- eur plus cestovné. Maloletá býva často chorá, navštevujú lekára v G., kde sú tak isto náklady
na cestovné a lieky. Výdavky sú aj s kultúrnymi podujatiami - cirkus, hody, v lete chodievali s maloletou
na kúpaliská. Ďalej platí internet 15,- eur a 10,- eur kredit na mobil. Súčasné príjmy otca nepozná, ani
jeho majetkové pomery. Počas obdobia rokov 2008 až 2011 žila s otcom maloletej na lodi v G., kde bol
odporca zamestnaný ako matróz, a počas celého tohto obdobia mal príjem 2.000,- eur mesačne. Ona
bola počas tohto obdobia zamestnaná len asi 5 mesiacov, potom ju kvôli tehotenstvu prepustili. Tu na S.
nevie, že by bol otec zamestnaný. Myslí si, že odporca má vyštudovanú Obchodnú akadémiu. Odporca
platil výživné na základe predbežného opatrenia vydaného v tomto konaní, pričom naposledy zaplatil
v marci 2014 sumu 28,- eur, pričom platil od 11.09.2013 a vždy v sume 28,- eur mesačne. Styk žiada
upraviť tak, ako navrhovala v návrhu, pričom uviedla, že otec naposledy videl maloletú pred 3 mesiacmi
a predtým pred 4 mesiacmi, čiže o styk s ňou nejaví veľký záujem. Trvá na tom, aby sa styk realizoval
za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska, a to z dôvodu, že sa stalo, že ju otec maloletej napadol, kvôli
tomu na neho aj podala trestné oznámenie a vyhrážal sa jej, že maloletú unesie, preto má obavy, keby
sa odporca stýkal s maloletou bez jej prítomnosti.

Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, otec je zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Maloletá je
od svojho narodenia v celodennej osobnej starostlivosti matky, matka s ňou má výdavky primerané jej
veku. Od septembra 2014 navštevuje maloletá materskú školu. Otec je s maloletou v nepravidelnom
kontakte a na jej výživu prispel v mesiacoch júl a august 2013 jednou sumou 53,32 eura (t.j. na každý z
týchto mesiacov po 26,66 eura), od mesiaca september 2013 prispieval každý mesiac v sume 28,00 eur
mesačne, a to do mesiaca marec 2014, odvtedy na výživu maloletej neprispieva. Matka z tohto dôvodu
podala dňa 08.09.2014 na otca trestné oznámenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona.

Matka maloletej je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Do apríla 2014 bola s maloletou na
rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura. Od 21.07.2014 je
zamestnaná, jej príjem za obdobie od 21.07.2014 do 31.07.2014 bol vo výške 144,25 eura. Ďalej na

maloletú poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. S maloletou býva u svojej matky,
ktorej prispieva na náklady spojené s bývaním a stravovaním spolu v sume 110,00 eur mesačne.
Otec maloletej je slobodný, okrem maloletej P. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec nie je
zamestnaný, živnostenské podnikanie ukončil 20.08.2001, nie je evidovaný na úrade práce, svoj príjem
v konaní nepreukázal. Naposledy bol vedený ako zamestnanec od 26.07.2011 do 26.07.2011, t.j. jeden
deň. Evidovaný ako nezamestnaný bol v období od 29.09.1995 do 22.10.1995 a v období od 01.10.1998
do 31.05.1999, pričom v oboch prípadoch bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu, odvtedy ako
nezamestnaný evidovaný nebol.

Z elektronických lustrácií v Registri obyvateľov vyplýva, že matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť
len k maloletej P..

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec maloletej podnikal v období od roku 1997 do roku
2001.

Z elektronických lustrácii v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol minimálne od 18.06.2010 zamestnaný
len dňa 26.07.2011 s vymeriavacím základom 54,72 eura.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pracovisko G. zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že otec
maloletej bol evidovaný ako nezamestnaný v obdobiach od 29.09.1995 do 22.10.1995 a od 01.10.1998
do 31.05.1999, pričom v oboch prípadoch bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu.

Zo zoznamu vozidiel otca zo dňa 03.12.2013 súd zistil, že otec je vedený ako vlastník osobného
motorového vozidla K. Z. AA sedan (od 24.11.2010) a nákladných prívesov o hmotnosti 16000 kg (od
20.09.1999) a 400 kg (od 08.09.2008) a zároveň je vedený aj ako držiteľ osobného motorového vozidla
A.-I. AD D. (od 09.01.2008).

Z odpovede na elektronickú lustráciu v registri priestupkov č.l. 40 súd zistil, že otcovi bola uložená za
dopravný priestupok spáchaný dňa 26.04.2013 pokuta 200,00 eur a za dopravný priestupok spáchaný
dňa 20.05.2013 pokuta 300,- eur.

Z oznámenia MV SR zo dňa 04.08.2014 vyplýva, že otec dňa 20.09.2013 uhradil pokutu vo výške 300,00
eur, ktorá pokuta bola uložená v priestupkovom konaní č. ORPZ-TT-ODI4-P-212/2013 a dňa 15.10.2013
uhradil pokutu vo výške 200,00 eur, ktorá pokuta bola uložená v priestupkovom konaní č. ORP-P-21/
OD-TT-2013.

Z potvrdenia o oznámení o priestupku zo dňa 24.05.2013 vyplýva, že matka urobila oznámenie o
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na otca za to, že jej mal vulgárne vynadať a fyzicky ju
napadnúť.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci vyplýva, že dňa 23.05.2013 matka vyhľadala lekárske
ošetrenie z dôvodu napadnutia otcom maloletej.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a kolízneho opatrovníka
dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú matkou od jej narodenia, ktorú táto
riadne vykonáva, ako aj vzhľadom k veku maloletej, je v záujme maloletej aby bola zverená do osobnej
starostlivosti matky. Súd zároveň určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v
bežných veciach, nakoľko jej maloletú zveruje do osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť
a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje
potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť,
výživné v čo najväčšom rozsahu. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec si plnil
vyživovaciu povinnosť na základe vydaného predbežného opatrenia, pričom túto plnil len do marca
2014. Od apríla 2014 vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Súd má za to, že tvrdenie matky o práci
otca v zahraničí je pravdivé, čo usudzuje z toho, že otec nebol minimálne od 18.06.2010 evidovaný
ako zamestnanec v SR, a od 31.05.1999 ani evidovaný ako nezamestnaný, pričom v tomto období
zároveň nadobudol osobné motorové vozidlo K. Z., z čoho súd odvodzuje, že otec dosahoval príjem
aj v čase, keď nebol vedený ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni, pričom tento príjem dosahoval
práve prácou v cudzine. Okrem toho je však súd názoru, že vzhľadom k veku otca, vzdelaniu, je v jeho
možnostiach a schopnostiach nájsť si prácu aj bližšie k miestu trvalého bydliska, a dosahovať príjem
umožňujúci mu plniť vyživovaciu povinnosť v uvedenej výške. Súd pritom vychádza zo skutočnosti, že
uvedená výška výživného 150,00 eur mesačne predstavuje 25% z čistého zárobku 600,00 eur, prípadne
30% z čistého zárobku 500,00 eur. Za primerané výživné sa pritom v súdnej praxi považuje výživné
predstavujúce 20 - 30 % z čistého mesačného príjmu rodiča. Súd je pritom názoru, že je dôvodné
očakávať, že muž, stredoškolského vzdelania s maturitou, v produktívnom veku, žijúci v Trnavskom kraji,
je schopný nájsť si zamestnanie s hrubým mesačným príjmom minimálne vo výške 620,00 eur, čo bola
v roku 2013 na Slovensku podľa informácie na stránke priemerná hrubá mesačná mzda kvalifikovaného robotníka a zamestnanca v
službách (pozn. pre porovnanie - u administratívnych zamestnancov to bola suma 644,00 eur; v J. kraji
to bola bez rozdielu odvetvia suma 843,00 eur), pričom pri výške hrubej mzdy 620,00 eur dosahuje
čistá mzda sumu 517,95 eura (použitý kalkulátor čistej mzdy na stránke www.ekonomika.sme.sk ). Ak otec takýto čistý príjem v súčasnosti nedosahuje, je tomu tak z dôvodov
jeho nezáujmu o prácu, keď si prácu aktívne nehľadá za pomoci úradu práce, ani nepreukázal snahu
nájsť si zamestnanie iným spôsobom, ale je dobrovoľne dlhodobo nezamestnaný. Zároveň mal súd v
konaní preukázane, že otec zaplatil za dopravné priestupky v mesiaci september 2013 pokutu 300,00
eur a v októbri 2013 pokutu 200,00 eur, pričom ide o výdavky, ktoré vznikli zavinením otca, a ktoré
uhradil dobrovoľne, t.j. mal finančné prostriedky na ich úhradu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že

otec je schopný plniť vyživovaciu povinnosť buď z príjmu z práce v zahraničí, a ak prácu v súčasnosti
nemá, je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si prácu, a to aj v SR, z ktorej bude môcť poskytovať
maloletej výživné v sume 150,00 eur mesačne. Bolo by proti záujmu dieťaťa, aby súd prihliadal na
oficiálnu nezamestnanosť otca, resp. súd musí prihliadať na to, že otec je nezamestnaný dobrovoľne
a to už dlhé roky, pritom je zrejmé, že si príjem dokáže zabezpečiť. Súd poukazuje aj na skutočnosť,
že otec sa k návrhu, ktorým bolo navrhované výživné 230,00 eur nijako nevyjadril, nenamietal ani proti
takejto výške výživného, na pojednávanie sa nedostavil. Je povinnosťou rodiča starať sa o výživu svojho
dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých jeho výživu zabezpečí. Výšku výživného
uloženého otcovi v sume 150,00 eur mesačne považuje súd vzhľadom k nákladom na maloletú, ako
aj vzhľadom k majetkovým pomerom otca, a najmä vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam
dosahovať dostatočný príjem, s prihliadnutím k tomu, že má iba jednu vyživovaciu povinnosť, za
primeranú.

V dôsledku určenia výživného odo dňa podania návrhu, súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 13.06.2013 do 30.09.2014, ktorý činí 2.090,68 eura (za obdobie 13.06.2013 až 30.06.2013
mal otec dať 90,00 eur - za toto obdobie dal 0 eura; za 7/ 2013 mal dať 150,00 eur - dal 26,66 eura; za
8/2013 mal dať 150,00 eur - dal 26,66 eura; za 9/2013 mal dať 150,00 eur - dal 28,00 eur; za 10/2013
mal dať 150,00 eur - dal 28,00 eur; za 11/2013 mal dať 150,00 eur - dal 28,00 eur; za 12/2013 mal dať
150,00 eur - dal 28,00 eur; za 1/2014 mal dať 15,00 eur - dal 28,00 eur; za 2/2014 mal dať 150,00 eur
- dal 28,00 eur; za 3/2014 mal dať 150,00 eur - dal 28,00 eur; za 4/2014 mal dať 150,00 eur - dal 0 eur;
za 5/2014 mal dať 150,00 eur - dal 0 eur; za 6/2014 mal dať 150,00 eur - dal 0 eur; za 7/2014 mal dať
150,00 eur - dal o eur; za 8/2014 mal dať 150,00 eur - dal 0 eur; za 9/2014 (pretože súd rozhodoval
16. deň v mesiaci) mal dať 150,00 eur - dal 0 eur. Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku povolil otcovi
splácať nedoplatok v splátkach po 60,00 eur, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia, pričom výška splátky je daná tým, že podľa zaužívanej súdnej praxe
je potrebné splátky peňažného plnenia určiť tak, aby dlh bol uhradený najneskôr v horizonte troch rokov.

V časti úpravy styku súd upravil stretávanie otca s maloletou v zmysle návrhu matky, keď mal za to,
že otec navštevuje maloletú sporadicky, o častejší kontakt nejaví záujem. Keďže v záujme maloletej je
pravidelný kontakt s otcom, pričom matka takýto pravidelný kontakt aj navrhla, súd rozhodol v zmysle
jej návrhu, pričom je na otcovi, či bude svoje právo na stretávanie sa s maloletou v takto určenom
rozsahu využívať. Súd zároveň podmienil stretávanie otca s maloletou prítomnosťou matky a realizáciou
stretávania v mieste trvalého bydliska matky, nakoľko otec nežil v spoločnej domácnosti s maloletou, ich
kontakt je len zriedkavý, a preto je potrebné, aby si otec s maloletou aspoň zo začiatku na seba privykali
pod dohľadom matky, ktorá pozná potreby maloletej.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď išlo o konanie, ktoré sa
mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.