Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207822
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813207822.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: M. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.
č. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou R. E., súdnou tajomníčka tunajšieho
súdu, v konaní o zaplatenie 291,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.10.2013 navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť
mu čiastku 291,59 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 09.12.2011 do zaplatenia a trovy konania

titulom nedoplatku z úverovej zmluvy uzavretej odporcom dňa 07.03.2007 so R. úverovou bankou, a.s.,
ktorá pohľadávku voči odporcovi postúpila navrhovateľovi zmluvou o postúpení zo dňa 08.12.2011.

Súd pre toto konanie ustanovil odporcovi opatrovníčku podľa § 29 ods. 2, ods. 6 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože ani dožiadaním príslušných inštitúcii nebolo zistené miesto jeho pobytu a nebola
zistená ani iná osoba z jemu blízkeho prostredia, ktorá by so svojim ustanovením za opatrovníka
súhlasila. Opatrovníčka sa k veci nevyjadrila.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea
Občianskeho súdneho poriadku).

Na základe vykonaného dokazovania žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru (flexidebetu),

všeobecnými obchodnými podmienkami R., a.s. na depozitné produkty, oznámením o postúpení
pohľadávky a poštovým podacím hárkom, zmluvou o postúpení pohľadávok a pokusom o zmier súd
zistil, že odporca dňa 07.03.2007 požiadal R., a.s. o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu.
Požadovaná výška úveru bola 18.000,- Sk ako úverového limitu k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX.
Súdu nebol predložený dôkaz o tom, že banka písomne akceptovala žiadosť odporcu o poskytnutie
úveru, rovnako nebol predložený žiadny dôkaz o tom ako a či vôbec odporca úver čerpal. Navrhovateľ
predložil iba list R., a.s. zo dňa 04.01.2012 adresovaný odporcovi, ktorým mu banka oznamovala, že

ku dňu 14.12.2011 svoju pohľadávku (jej výška nie je uvedená) spolu s príslušenstvom zo zmluvy
o bežnom účte č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a postupcomako veriteľom - úverová zmluva, postúpila navrhovateľovi. List bol podaný na poštovú prepravu dňa
05.01.2012 a adresovaný odporcovi na adresu HK.6. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 08.12.2011 ďalej vyplynulo, že R. úverová banka, a.s. postupovala navrhovateľovi ako postupníkovi

balík viacerých pohľadávok s príslušenstvom uvedených v zozname pohľadávok, pričom v zmluvnej
prílohe je uvedená aj pohľadávka voči odporcovi týkajúca sa účtu č. XXXXXXXXXX v celkovej výške
348,90 Eur pozostávajúca z istiny 291,59 Eur a úroku z omeškania 61,36 Eur. Uvedený je tiež počet
dní omeškania 1365, úrok z omeškania 25 % ročne a dátum vzniku posledne evidovaného prečerpania
30.11.2007 s tým, že je z prílohy zrejmé, že posledná (bližšie nešpecifikovaná) operácia bola na účte

realizovaná dňa 30.06.2008.

Vychádzajúc z uvedeného súd nemal preukázané, že medzi R. úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom došlo k uzavretiu platnej úverovej zmluvy, presnejšie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal
preukázané, že v čase, kedy odporca žiadal banku o poskytnutie úveru mal v banke zriadený bežný účet
a úver mal byť odporcovi poskytovaný formou úverového limitu na bežnom účte. Podľa § 2 písm. a) a

b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľským
úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zákona je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V danom prípade nebolo preukázané, že by sa malo jednať o úver požadovaný odporcom na účely
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania od banky ako právnickej osoby poskytujúcej úvery

v rámci svojho podnikania. Preto sa jednalo o klasický spotrebiteľský úver v zmysle už citovaných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý v § 4 ods. 1 určoval, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Navrhovateľ nepreukázal,
že banka písomne akceptovala písomnú žiadosť odporcu o poskytnutie úveru. Až v prípade písomnej
akceptácie by bolo možné konštatovať, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

medzi bankou ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý však
pre platnosť zmluvy v ust. § 4 ods. 2 a 3 vyžadoval aj ďalšie špecifické zmluvné náležitosti (napr. sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, atď.). Okrem toho navrhovateľ nepreukázal
ani skutočnosť, či odporca vôbec úverové prostriedky čerpal, pretože predložil iba oznámenie banky
o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou. Z týchto dvoch dôkazov

možno vyvodiť iba to, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi. Nepreukazujú však, že sa
jednalo o existujúcu pohľadávku, pokiaľ nebol súdu predložený žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom
malo k čerpaniu úveru odporcom dôjsť. V konečnom dôsledku ak by aj navrhovateľ preukázal, že
odporca čerpal určitým spôsobom úver, z ktorého je podľa tvrdenia navrhovateľa dlžný žalovanú
sumu 291,59 Eur, v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie

zákonnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa mohlo jednať iba o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako plnenia z
neplatného právneho úkonu (zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Podľa § 5b v súčasnosti účinného
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa tohto ustanovenia teda súd musí prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. V danom prípade
by preto nebolo možné žalovaný nárok navrhovateľovi priznať kvôli jeho premlčaniu a to či už by bola

aplikovaná občianskoprávna úprava premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (dvojročná
subjektívna premlčacia doba a trojročná objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka) alebo úprava obchodnoprávna, ktorej sa dovolával navrhovateľ (všeobecná premlčacia doba
štyri roky podľa § 397 Obchodného zákonníka). Ako už bolo uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve
o postúpení bola posledná operácia na bežnom účte odporcu realizovaná dňa 30.06.2008 a preto už

uvedeného dňa banka mala vedomosť o stave na účte (o bezdôvodnom obohatení sa odporcu). To,
že sama banka považovala svoj nárok za splatný potvrdzuje aj údaj v prílohe zmluvy o postúpenípohľadávok, podľa ktorého bol odporca v čase postúpenia v polovici decembra roku 2011 v omeškaní
1365 dní (čomu potom zodpovedá aj účtovanie úroku z omeškania), teda už vyše tri a pol roka.
Počítajúc potom premlčaciu dobu od 01.07.2008 je zrejmé, že tak dvojročná subjektívna i objektívna

trojročná občianskoprávna premlčacia doba (rovnako ako štvorročná obchodnoprávna) uplynula dávno
pred začatím tohto súdneho konania, ktoré inicioval navrhovateľ podaním návrhu na tunajší súd dňa
24.10.2013. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku by nebolo potom možné priznať navrhovateľovi ani
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu. Súd
preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.