Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201197
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.
s r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673 proti
žalovanému: L. D., O.. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: : Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č.1, 900 25
Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1,
Chorvátsky Grob, IČO: 42 185 726 o zaplatenie 143,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 113,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 9,90 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 35,15 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 143,05 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6065725, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období apríl 2012 až
jún 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zaslaným žalovanému dňa 21.01.2013 oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou

ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Pohľadávku žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb
predstavuje sumu 143,05 eur. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od
05.02.2013.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a zistil nasledujúci
stav:Zo zmluvy o pripojení č. A6065725 zo dňa 28.12.2011 vyplýva že žalobca poskytol žalovanému ako
užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program
Paušál štart.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 21.01.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 4/2012 - 6/2012 v sume
143,05 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti

Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 04.02.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená
dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Na
pokonávku žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru
č.2156828730zodňa17.06.2012nasumu1,33eur,splatnoudňa01.07.2012,faktúruč.2156822221zo
dňa 17.06.2012 na sumu 22,14 eur, splatnú dňa 01.07.2012, faktúru č. 2149909358 zo dňa 17.04.2012
na sumu 83,65 eur, splatnú dňa 14.04.2012, faktúru č. 2153364140 zo dňa 17.05.2012 na sumu 35,93
eur, splatnú dňa 31.05.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecnýchpodmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a
verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za
iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8

týchto všeobecných podmienok.

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a

uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu, je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa ztoho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Neprijateľné, neprimerané podmienky možno definovať o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Dodávateľ má v spotrebiteľských zmluvách pristupovať k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných

podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah

zmluvy nemení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení,
na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby tak ako
mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že

nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 113,84 eur je opodstatnený, preto žalobe
v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatku
za upomienku, odpojenie a znovupripojenie, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých
služieb a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
a to vo výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie
v pokuse o pokonávku.

Žalobca si v rámci sumy za poskytnuté služby uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur
za upomienku tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 2156828730, na ktorej faktúre
bolo uvedené, že táto obsahuje poplatok za vybranú službu, ktorá nie je účtovaná vo faktúrach za
telekomunikačné služby s odkazom na vybranú telekomunikačnú službu - upomienka za neevidovanie

úhrad faktúr po dátume splatnosti. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa
považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky
účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom
( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom, alebo na
telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.

Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho

záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné

objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje
súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním
upomienky. Ak by upomienka bola žalovanému doručená SMS správou, pričom žalobca ako mobilný
operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na

účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur, teda sumu, za ktorú je
možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie
ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach stránv neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti
žalobu zamietol.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatky za odpojenie, ktorý si žalobca
uplatňoval v sume po 3,98 eur s DPH a to vo faktúre č. 21568222221 a 2149909358. V zmysle
bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je technický a administratívny postup
spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý
splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16

je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k
službám účastníkovi. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak aktivácie, teda účastníkovi
už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať
služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za
to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to,
že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je potrebné ho ešte

v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba
je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach,
umožňujúca prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, najmä ale nielen dátovej
komunikácie, služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej služby alebo zo služby prenosu dát, z
iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných produktov. Zaplatením poplatku za odpojenie

žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou mu bol
znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu
v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Posledným nárokom tvoriacim žalovanú sumu predstavuje poplatok za znovupripojenie po omeškaní
platby, ktorý si žalobca uplatňoval v sume 19,92 eur s DPH a to vo faktúre č. 2153364140. Tento poplatok
súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok majúci základ v neprijateľnej, či neprimeranej
zmluvnej podmienke. Neušlo pozornosti súdu, že v súčasnom cenníku je uvedený predmetný úkon

bez poplatku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnený poplatok za znovupripojenie vôbec
nevystihoval (nepokrýval) možné náklady žalobcu súvisiace s vykonaním takéhoto úkonu, ale v
rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavoval „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho
povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru
súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady a teda predstavuje tento poplatok možný

jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška tohto poplatkov
podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto
prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré
má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku)
určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. V tomto prípade uvedený

poplatok je spojený výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tento mal
pokrývať maximálne náklady žalobcu spojené s takouto činnosťou. V zmysle uvedeného súd nárok
žalobcu vyplývajúci z poplatku za znovupripojenie po omeškaní platby v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 113,84 eur

predstavujúcej rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 143,05
eur a sumou 29,21 eur predstavujúcej súčet poplatkov za upomienku (1,33 eur), poplatkov za odpojenie
(3,98 eur x 2) a znovupripojenie (19,92 eur) spolu s úrokom z omeškania ako uviedol vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 113,84
eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 143,05 eur úspech 80% a
neúspechvpomerne20%,čopredstavujeúspechžalovaného.Taktopoodpočítaníúspechužalovaného
od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 60 %.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 33,20 eur.Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia v roku, návrh na vydanie platobného

rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon
v roku 2013 po 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 15,62 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 15,62 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného

paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit.
vyhl., teda 20% zo sumy 48,82 eur, t.j. 9,76 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu
58,58 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere60%,preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 35,15 eur

( 60% zo sumy 58,58 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov
v sume 9,90 eur ( 60% zo sumy 16,50 eur ).

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov

konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, pričom
súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania a teda vedľajšiemu účastníkovi by nárok
na náhradu trov nevznikol. Vedľajší účastník si jednak náhradu trov konania neuplatnil a taktiež mimo
zaslaniaoznámeniaovstupenevykonalvovecižiadneinéúkony,nezúčastnilsaanipojednávaniaateda
možno konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu