Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216981
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216981.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/62/2013-48 zo dňa 6. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a ustanovení § 41 ods. 1, § 44 ods. 8, 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom majetkovej škody
sumu 175,- eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 885,12 eur, z dôvodu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval podaného návrhu a písomného stanoviska, pričom navrhol
doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, o ktorý požiadali znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave a ktorým mieni preukázať majetkovú škodu navrhovateľa. Nemal k dispozícii listinné dôkazy
na preukázanie majetkovej škody. Uviedol, že ako dôkazy by mohli byť použité listinné dôkazy, ktoré

sa nachádzajú v exekučnom spise, a to urgencie, nakoľko tieto boli zasielané do exekučného spisu.
Konštatoval, že údaje má od klienta, ktorý ich má v databáze, lebo konkrétne v tomto prípade súd
rozhodol dňa 12. 01. 2012, pričom vychádza z údajov navrhovateľa, že súd rozhodol o zmene exekútora,
avšak nevedel sa vyjadriť, či zmenil alebo zamietol žiadosť. Oprávnený požiadal o zmenu exekútora za
JUDr. Rudolfa Krutého, nakoľko navrhovateľ nebol spokojný s pôvodným exekútorom. Podaná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku u odporcu bola dňa 25. 05. 2012, ale nemá informáciu o výsledku
prerokovania. Uplynula už 6-mesačná lehota a nedošlo k uspokojeniu nároku. O vzniku škody sa

dozvedel vtedy, keď už nebolo porušované jeho právo.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/873/2006 súd zistil, že oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Levice dňa 27. 08. 2010. Súd vyzýval právneho zástupcuoprávneného na zaslanie zmluvy o úvere dňa 25. 10. 2010. Súd vyzval exekútora na vyjadrenie sa k
trovám exekúcie a k ich špecifikácii výzvou zo dňa 19. 07. 2011, Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie a
zaslalsúdudňa03.08.2011.OkresnýsúdLeviceuznesenímč.k.12Er/873/2006-24zodňa12.01.2012

exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie, proti ktorému podal odvolanie, v dôsledku podaného
odvolania sa predmetné rozhodnutie zrušilo, a preto vo veci opätovne rozhodol sudca uznesením č. k.
12Er/873/2006-55 zo dňa 25. 02. 2013.

Navrhovateľ špecifikoval majetkovú škodu náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia a rozhodnutím o nej, pričom malo ísť o pracovné výkony zamestnancov pomocou
informačného systému v sume 70,- eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,- eur a administratívne náklady v sume 15,- eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy,
keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie
pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške

nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný súd ST za prieťahy v konaní priznáva
priemerne 660,- eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 55,- eur za každý mesiac, pričom upozornil
na to, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 503 dní.

Konštatoval, že dôvodom pre zmenu exekútora bola údajná strata dôvery k pôvodnému exekútorovi,

avšak ani nový exekútor nevymohol dlžnú sumu. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom zhodné exekučné tituly boli súdmi vyhlásené za nezákonné. Navrhovateľ
v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o rôznych exekútorov. V niektorých
veciach návrhu na zmenu exekútora predchádzal podnet exekútora na zastavenie exekúcie. Je možné,
že i takýto podnet bol dôvodom na podanie návrhov na zmenu exekútorov, na jedného exekútora. Podľa

názoru súdu prvého stupňa v priebehu exekúcie, v čase keď je podaný návrh na zmenu exekútora
k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť
vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej
lehote nevznikol stav právnej neistoty.

Mal za to, že navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas,
nemusel by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam,
evidencii prípadov, nie sú dostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu exekútora,

navyše navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie
paušalizáciou reálnych vecných nákladov, spočívajúcich v administratívnych, funkčných a mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, bolo podľa názoru súdu nepreukázané,
nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu.

Poznamenal, že doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do
samotného rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, nemohla nijako negatívne zasiahnuť
navrhovateľa, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a
rozhodovanie, nemohla viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd

prvého stupňa sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní.

Ďalej uviedol, že rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny

úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu
navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody. Navrhovateľ na pojednávaní nevedel nijako konkrétne špecifikovať
problémy v podnikaní spôsobené údajným nezákonným postupom súdu. O návrhu na zmenu exekútora
bolo rozhodnuté. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak
by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na zmenu súdneho exekútora. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSPtak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval
a žiadne mu nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavu
veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa

rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,
dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré musí

byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej návrh navrhovateľa
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,
avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že

účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným

súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi
úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

účastníkom konania (§ 204 ods. 1 , § 201 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 201 OSP), bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 , 2 OSP).

Podľa§4ods.1písm.a/bod 1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona (účinného v čase podania návrhu),
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľazák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmene

a doplnení ďalších zákonov, účinný v čase podania návrhu (30. 08. 2010),
(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
(9) Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,

ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.Žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že v exekučnom konaní, kde bolo
oprávneným, nerozhodol súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej

lehote.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie existencie nesprávneho úradného
postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Okrem
nepreukázania nesprávneho úradného postupu žalobca nepreukázal ani vzniknutú škodu (neuniesol

dôkazné bremeno jej preukázania, pretože na to nestačí len samotné tvrdenie žalobcu, že mu nejaké
náklady vznikli ) a nepreukázal ani nemajetkovú ujmu a ani príčinnú súvislosť medzi týmito atribútmi,
pretože nepreukázal ani ich samotnú existenciu.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Levice sp. zn. 12Er/873/2006 podal oprávnený návrh (zo dňa 27. 08.

2010 na zmenu súdneho exekútora elektronickými prostriedkami (zaručeným elektronickým podpisom)
dňa 30. 08. 2010 o 12,34 h. Keďže návrh na vykonanie exekúcie nebol úplný súd vyzýval právneho
zástupcu oprávneného na zaslanie zmluvy o úvere a exekútora na vyjadrenie sa k trovám exekúcie a
k ich špecifikácii. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie a zaslal súdu dňa 03. 08. 2011. Okresný súd
Levice uznesením č. k. 12Er/873/2006-24 zo dňa 12. 01. 2012 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách

exekúcie, proti ktorému podal odvolanie, v dôsledku podaného odvolania sa predmetné rozhodnutie
zrušilo, a preto vo veci opätovne rozhodol sudca uznesením č. k. 12Er/873/2006-55 zo dňa 25. 02. 2013.

K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť vznik nesprávneho úradného

postupu v podobe prieťahov v konaní, odvolací súd súhlasí uvádza, že je dôvodná, lebo toto ustanovenie
zákona č. 514/2003 Z. z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou
od 01. 01. 2013 a nie je možné aplikovať toto znenie na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k
zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V

nadväznosti na toto konštatovanie však odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol, že sa riadi priamo aplikáciou § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ale
okolnosti špecifikované v tomto zákonnom ustanovení v novelizovanom znení uvádza len ako príklad
pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) musí súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora realizovať viaceré procesné úkony
súvisiace s rozhodnutím o zmene exekútora. Možno preto súhlasiť s názorom, že za daných okolností
nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote nie je bez všetkého možné
považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Za daného stavu je možné vyvodiť, že uvedenú situáciu

nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup súdu. Rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora
je totiž možné až po zrealizovaní riadnych procesných úkonov. Námietka žalobcu o nemožnosti
polemizovať s dodržiavaním lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je preto
nedôvodná. Z exekučného spisu vyplýva že okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a preto
táto okolnosť mala za následok, že poverený súdny exekútor mal právo, ako aj povinnosť vykonávať

úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Okolnosť, že súd prvého stupňa o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol v 30- dňovej lehote, nemá za následok vznik žalobcom tvrdenej
a uvádzanej škody, pretože úkony, za ktoré požaduje náhradu škody, vykonával bez ohľadu na to, ktorý
exekútor vo veci vykonával exekúciu. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s právnym názoromsúdu prvého stupňa, že účastníkovi exekučného konania nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora
v zákonnej lehote nemohol vzniknúť stav právnej neistoty a majetková škoda, ktorú uplatňuje žalobou.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v exekučnej veci zo spisu Okresného súdu Levice sp.
zn. 12Er/873/2006 nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v
tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo
Ústavného súdu SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované. Odvolací súd dospel k záveru, že ak
nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci (nesprávny úradný postup), nemal dôvod zaoberať sa ďalšími námietkami odvolateľa, ani ďalšími
atribútmi vzniku škody (štyri zákonné podmienky) a nemajetkovej ujmy uplatnenej odvolateľom podanou
žalobou.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu, odvolací súd
sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, nevykonať dokazovanie znaleckým posudkom, lebo

navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a následne
návrhom uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na
súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá
účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu,
z Ústavy SR ani Dohovoru nemožno vyvodzovať, že súdy sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,

ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/0 l). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,
ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri
potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS
241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivéhoprocesu(článok46anasl.ÚstavySRačlánok6ods.1Dohovoru),ktorévylučujúľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa

výrok rozhodnutia zakladá.
Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.
Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa

v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR ( pozri napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Vovecisenátodvolaciehosúdurozhodolpomeromhlasovčlenovsenátu3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.