Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216579
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912216579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej právnej veci navrhovateľa: I. P., a.s., G. XX,
XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátka kancelária Hamala-Kluch-Víglaský s.r.o., Poštová 3, 811
06 Bratislava, IČO: 31 611 301, proti odporcovi: O. L. - D. - E., E. 7, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, zast.
JUDr. Jozef Vaško, Advokátska kancelária, Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 32 474 075, o zaplatenie
11.953,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
30.10.2013, č.k. 13Cb/1/2013-162 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 354,21 eur na účet jeho

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 3.027,55 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 11.953,99 eur s príslušenstvom titulom dlžných
zasielateľských služieb a prepravy v dňoch 25. a 27. októbra 2011.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože so žalobcom nebol v zmluvnom vzťahu, nepodpísal
zasielateľskú zmluvu, na ktorú sa žalobca odvoláva a nepotvrdil ani neodsúhlasil zasielateľský príkaz,
na ktorý sa žalobca odvoláva.

Žalobca uviedol, že na uzavretie zasielateľskej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma a aj keď k
podpisu zmluvy nedošlo, na základe zmluvy o prepravných kódoch, ktoré boli poskytnuté žalovanému v

zasielateľskom príkaze, bola v prospech žalovaného v roku 2011 realizovaná preprava, za ktorú zaplatil,
pričom podmienky poskytovania služieb zo strany žalobcu nenamietal. Preprava tovaru bola realizovaná
na základe zavedenej praxe, bola uskutočnená a žalobca oprávnene vyúčtoval odplatu.

Po citovaní ust. § 601 ods. 1,2 a § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že z vykonaného
vyplynulo, že medzi účastníkmi k uzavretiu zasielateľskej zmluvy na rok 2011 nedošlo. Nebolo sporné,
že v predchádzajúcom kalendárnom roku obchodné aktivity vychádzali z písomnej zmluvy.Je pravda, že zákon pre platnosť zasielateľskej zmluvy nevyžaduje písomnú formu, ale podľa § 601
Obchodného zákonníka k platnému uzavretiu zmluvy môže dôjsť iba vtedy, keď účastníci zmluvy
dohodnú všetky jej podstatné náležitosti, hoci ústne, čo v konkrétnom prípade splnené nebolo.

V konaní nebol predložený dôkaz, z ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že účastníci pokračujú
v obchodných aktivitách za podmienok ako v roku 2010. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na predmete a cene za poskytnuté služby ani to, že si žalobca
tieto služby objednal. Zasielateľský príkaz nepodpísal, nepotvrdil cenovú ponuku, teda nemožno tvrdiť
na čom sa účastníci dohodli.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvný vzťah existoval medzi žalovaným ako predávajúcim

a spoločnosťou A. ako kupujúcim, ktorým si kupujúci objednal u žalovaného tovar s tým, že predávajúci
mal tovar dodať do Z. na štátnu hranicu.

To, že v tomto zasielateľskom vzťahu zohráva hlavnú úlohu spoločnosť A. s.r.o. D. a nie žalovaný
vyplýva aj z nákladných listov ako aj dokladov CIM, v ktorých nie je žalovaný špecifikovaný a uvedenie
kódu, ktorý mu žalobca pridelil v zasielateľskom príkaze, ktorý mal byť prílohou zmluvy, ktorá nebola

podpísaná, nezakladá u žalovaného vznik zmluvných povinnosti. Samotné uvedenie číselného kódu
ešte neznamená, že ide o zasielateľské služby v prospech žalovaného, pokiaľ v doklade CIM vystupuje
spoločnosť A. D., ktorá podľa názoru súdu bola povinná za prepravu tovaru zaplatiť. To, že uhrádzal
faktúry žalobca v minulosti, keď bola spolupráca zmluvne zastrešená, neznamená, že z toho dôvodu
možno požadovať úhradu, aj keď zmluva nebola uzavretá, vychádzajúc len z obchodných zvyklostí.

Súhlas žalovaného s cenou nemožno odvodiť ani z CIM, ktoré žalovaný nevyplňoval, neparafoval,
neodsúhlasoval. Dospel k záveru, že účastníci nedohodli podstatné náležitosti zasielateľskej zmluvy tak
ako to vyžaduje § 601 Obchodného zákonníka, preto k jej uzavretiu nedošlo. Nárok žalobcu nemohol
posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ, lebo z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že v zmysle dohody žalovaného so spoločnosťou A. s.r.o. mal znášať náklady prepravy do

miesta určenia, ani to za akú cenu. Obsah ich zmluvného dojednania nebol určitý.

Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému trovy konania za 6 úkonov
právnej služby po 287,14 eur (prevzatie, podanie odporu, účasť na pojednávaní 6.2.2013, 24.7.2013,
30.10.2013, písomné podanie) 2 x režijný paušál po 7,63 eur, 2x po 7,8, náhrada za stratu času 4 x

13,01 eur v dňoch pojednávaní, spolu trovy právneho zastúpenia 1925,46 eur, 20% DPH 385,09 eur
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu trovy právneho zastúpenia 2.310,33 eur. Náhrada súdneho poplatku
za odpor 717,- eur, spolu trovy konania 3.027,55 eur.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Má
za podstatné a dôležité poukázať na to, že v konaní predložil dôkazy o prebiehajúcej spolupráci so

žalovaným v roku 2011 a to aj napriek nepodpísaniu písomnej zasielateľskej zmluvy. Konštatovanie
súdu, že nebol predložený dôkaz, z ktorého by mohol dospieť k záveru, že účastníci pokračujú v
obchodných aktivitách, považuje za irelevantné v súvislosti s uplatneným nárokom.

Podmienky poskytovanie služieb vychádzali z návrhu rámcovej zasielateľskej zmluvy č. 031/2011, ktorá
bola zaslaná žalovanému, zo zasielateľského príkazu č. XXXXXX ako aj z praxe, ktorú si účastníci medzi

sebou zaviedli.

Spolupráca prebiehala za účasti spoločnosti A. s.r.o. D., ktorá na jednej strane vystupovala ako
kupujúci vo vzťahu k žalovanému a zároveň sprostredkúvala poskytovanie zasielateľských služieb
zo strany žalobcu. V roku 2011 si spoločnosť A. od žalovaného objednala tovar, ktorý mal žalovanýdodať do určitého miesta. Keďže spoločnosť A. na základe mandátnej zmluvy so žalobcom zároveň
sprostredkúvala zasielateľské služby poskytované žalobcom, poskytla žalovanému možnosť využiť
služby žalobcu, za cenu, ktorá vyplýva z príkazu, prostredníctvom ktorého boli poskytnuté špeciálne

zľavovékódy.Ichuvedenímvnákladnomlisteboldopravcainformovaný,žeprepravuobstarávažalobca.
Cena, ktorú mal žalovaný ako príkazca uhradiť za poskytnuté služby zahŕňa železničné, dovozné a
zasielateľskú odmenu a bola vypočítaná v súlade s čl. II. príkazu.

Poukázal na ust. § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že predložením nákladných listov
preukázal, že preprava v roku 2011 prebiehala prostredníctvom predtlačených nákladných listov,

pričom ako odosielateľ síce bola uvedená spoločnosť A., no preprava mala byť uhradená treťou
osobou, žalovaným ako predávajúcim a príkazcom. Vyplýva to z toho, že nákladný list sa vypĺňa aj
prostredníctvomkódov,ktorémajúurčitývýznamaichuvedenímbolodanépovereniežalobcoviobstarať
prepravu na účet žalovaného, za cenu uvedenú v príkaze, čím došlo k dohode nielen o predmete, ale aj
o cene za služby. Takým spôsobom preprava tovaru prebiehala v roku 2011 a žalovaný za poskytnuté
služby zaplatil. Žalobca sa opodstatnene domnieval, že podmienky a podstatné náležitosti spolupráce

so žalovaným sú ustálené, aj keď nedošlo k podpisu zmluvy a príkazu.

Ďalej poukazoval na konkludentné uzatvorenie zmluvy, vylúčenie inštitútu tiesne v obchodných
záväzkových vzťahoch, zavedenú prax, bezdôvodné obohatenie, povinnosť predávajúceho dodať tovar.
Skutočnosť, že k preprave tovaru došlo žalovaný nenamietal, pričom mal povinnosť dodať tovar do
určitého miesta, tým že žalobca uhradil náklady prepravy, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Má za to, že v konaní preukázal, že preprava bola zrealizovaná v prospech žalovaného za účelom
splnenia jeho povinnosti ako predávajúceho, pričom však náklady na prepravu a zasielateľskú odmenu
žalobcovi nezaplatil, mohol by sa žalobca voči nemu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

Ak by sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy
nedošlo, keďže došlo k realizácii prepravy v prospech žalovaného, žalobca uhradil prepravu, ktorú mal

ako predávajúci uhradiť žalovaný, bude sa žalobca voči žalovanému domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia a preto v takom prípade v záujme zásady hospodárnosti konania navrhuje súdu, aby nárok
žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že prvostupňový súd správne rozhodol, súhlasí s jeho
právnym názorom.

V konaní bolo preukázané, že odosielateľ predmetu kúpnej zmluvy bola spoločnosť A. s.r.o., ktorá
zabezpečovala aj vypísanie nákladných listov, kde vystupovala ako odosielateľ. Má za to, že neobstojí

tvrdenie žalobcu o uvedení osobitného kódu prideleného žalovanému, nakoľko nemal vedomosť o
postupe, ktorý si medzi sebou zvolili žalobca a spoločnosť A. s.r.o.. V tejto súvislosti poukazuje na
vzťah žalobcu a spoločnosť A. s.r.o. D., ktorá so žalobcom spolupracuje na základe rámcovej zmluvy
na zabezpečenie prepravy šrotu.

Na návrh rámcovej zasielateľskej zmluvy nereagoval, samotná skutočnosť uvedenia osobitného

prepravného kódu spoločnosťou A. s.r.o. poskytnutého žalobcom na nákladnom liste nepreukazuje
povinnosť žalovaného hradiť prepravu, ani jeho vedomosť o tejto skutočnosti.

Argumentáciu žalobcu v otázkach zavedenej praxe, konkludentného súhlasu považuje za
nepreukázanú, čo konštatoval aj prvostupňový súd. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať munáhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 287,14 eur + režijný
paušál 8,04 eur + DPH 59,03 eur spolu 354,21 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.953,99 eur s
príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 1.12.2010 zaslal žalovanému návrh rámcovej
zasielateľskej zmluvy č. 031/2011 a dňa 14.12.2010 návrh zasielateľského príkazu č. XXXXXX.

Na základe zmluvy a príkazu sa žalobca ako zasielateľ zaviazal pre žalovaného ako príkazcu vo

vlastnom mene a na účet príkazcu obstarávať prepravu a prekládku zásielok v rámci územia SR, ako
aj v zahraničí.

Vzhľadom na ustálené zvyklosti v zasielateľstve, len málokedy dôjde ku klasickému podpisu zmluvy a
dokumentácie, nakoľko komunikácia prebieha emailom.

Ďalej uviedol, že objednávkou z 11.10.201 a z 26.10.2011 si spoločnosť A. s.r.o. D. objednala

dodávku tovarov. Miestom plnenia bol Z. štátna hranica. Na základe objednávok, príkazu a prepravných
inštrukcii nákladného listu CIM žalovaný v dňoch 25. - 27.10.2011 uskutočnil prepravu prostredníctvom
prepravných kódov žalobcu ako zasielateľa. Za uskutočnené zasielateľské služby žalovaný nezaplatil.

Z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj zo spisového materiálu, že
medzi účastníkmi nebola uzatvorená písomná zasielateľská zmluva na rok 2011 a nebolo preukázané

ani uzatvorenie zasielateľskej zmluvy v zmysle § 601 Obchodného zákonníka iným spôsobom. V
predchádzajúcom roku bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná zasielateľská zmluva. Súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy správne a v súlade s s § 132 O.s.p. vyhodnotil a
nepochybil, keď na základe toho konštatoval, že žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na
podstatných náležitostiach zmluvy, keďže z predložených dôkazov táto skutočnosť nevyplýva.

Odvolací súd sa stotožnil aj s vyhodnotením zmluvného vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou
A. s.r.o. súdom prvého stupňa, z ktorého nevyplynula povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za
zasielateľské služby.

V predchádzajúcom období bola medzi účastníkmi uzatvorená písomná zasielateľská zmluva, žalobca
zaslal žalovanému návrh na uzatvorenie písomnej zmluvy aj na ďalší rok, ktorý ale žalovaný nepodpísal,

žalobca teda mal v úmysle uzatvoriť so žalovaným zmluvu, k čomu ale nedošlo a to ani ústne, čo správne
konštatoval súd prvého stupňa.

Existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nebola preukázaná, súd prvého stupňa preto rozhodol
správne, keď žalobcom uplatnený nárok na základe zasielateľskej zmluvy zamietol a odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na

posúdenie uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, toto právo žalobca si môže uplatniť
samostatným návrhom na začatie konania a keďže dokazovanie bolo vykonávané len s ohľadom na
nárok uplatnený na základe zmluvy, odvolací súd uplatnený nárok vzhľadom na potrebu ďalšieho
dokazovania neposudzoval.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnejslužby- vyjadrenie k odvolaniu vo výške 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH 59,03 eur, spolu
354,22 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.