Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221931.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ
a advokát, proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky,Bratislava,ŽupnéNámestie13,ozaplateniemajetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 22. mája 2013 pod č. k. 9C/220/2012-58 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
zaplatenia majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 825 eur. V dôvodoch
svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že
navrhovateľka uplatnila svoj nárok na náhradu škody u odporkyne. Odporkyňa nárok navrhovateľky
neuspokojila, z toho dôvodu sa navrhovateľka obrátila na súd. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky
pod sp. zn. 13Er/1494/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 23.12.2009.

Exekučný súd zistil, že nie je pripojená zmluva o úvere, preto vyzval navrhovateľku 25.01.2010 na
predloženie úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola zaslaná 29.09.2010 a súd následne 01.12.2010
vydal poverenie na vykonanie exekúcie, doručené exekútorovi 14.12.2012. Ďalej prvostupňový súd
uviedol, že je nesporné, že medzi podaním návrhu 23.12.2009 a vydaním poverenia 01.12.2010
uplynulo 11 mesiacov. Počas tejto doby však vyzýval právneho zástupcu oprávnenej na doloženie
zmluvy o úvere, urgoval ju a po predložení požadovaných listín vo veci vydal poverenie. V ďalšej
časti poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku s účinnosťou do 31.05.2011 a s

účinnosťou od 01.06.2011. Keďže žiadosť o vydanie poverenia na udelenie exekúcie bola podaná
pred novelou zákona, t. j. pred 01.06.2011, potom vyplýva, že súd mal do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie. Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní súd
je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzeným v ust. §
45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Už v tomto štádiu konania je oprávnený aj bez
návrhu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platne. Z
uvedených dôvodov si preto vyžiadal od oprávnenej úverovú zmluvu a z toho dôvodu nemohlo dôjsť

k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie v 15 - dňovej lehote. Na základe uvedených skutočností
mal za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne bez zbytočných prieťahov. Samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia navykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenia exekúcie
nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie
práva navrhovateľky na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej lehote v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
článkom 6 ods. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nakoľko súd
nemalzapreukázanýnesprávnyúradnýpostup-existenciuprieťahovvpredmetnomexekučnomkonaní,
ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom, návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľka napadla rozsudok súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie
zdôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. f/ spočívajúcim v tom, že účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať
a ďalej k vadám spočívajúcim v tom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Navrhovateľka namietala,
že prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že nezistil
u účastníkov stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému

rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. V ďalšej časti namietala nevykonanie znaleckého
dokazovania,ktorésúdzamietolatýmjejznemožnilobjektívnymspôsobompreukázaťvýškumateriálnej

škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania nemal žiadne
udržateľné dôvody. Ďalej namietala, že súd vôbec nemal polemizovať o dĺžke zákonných lehôt a
osobitne o práve na prerokovanie veci v primeranom čase. Uviedol, že štrasburgský súd opakovane
uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Namietala, že súd ani štát neprijal žiadne opatrenie na riešenie

vzniknutejkritickejsituácie. Ďalejuviedla,žesúdvyjadrilsvojepresvedčenievrozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, čím sa jedná o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 -
7 § 213 (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré
mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením
rozsudku (§ 156 ods. 3 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako

aj po právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvéhostupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania
a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľky, zaoberal sa ňou
namietanou vadou konania, spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom (§ 221 ods.
1 písm. f/ OSP).

Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka namietala nevykonanie znaleckého
dokazovania, ktorým mal súd zistiť výšku materiálnej škody. K uvedenej vade konania namietanej
navrhovateľkouodvolacísúdudáva,žejevýlučnevecousúdurozhodnúťotom,akýdôkazbudevkonaní
vykonaný. Navrhovateľkou namietané odňatie možnosti konať pred súdom musí byť chápané tak, že
odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti sa s faktickou činnosťou súdu (s jeho
procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednaní vecí súdom) a nie s jeho právnym

hodnotením veci zaujatom v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka iné vady v konaní nenamietala
a odvolací súd z obsahu spisu ani vady konania, pre ktoré by musel rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť nezistil. Preto pristúpil k prejednaniu veci.

Navrhovateľka namietala, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne

posúdil. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný do zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 28.11.2009. Súdny exekútor doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 23.12.2009. K návrhu bol
pripojený rozsudok rozhodcovského súdu. Prvostupňový súd vyzval oprávnenú o zaslanie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere výzvou zo dňa 17.09.2010, ktorú prevzala 23.09.2010. Následne 29.09.2010

doručila úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky. Prvostupňový súd potom poveril exekútora
vykonaním exekúcie dňa 01.12.2010.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie platila 15 - dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby ju

vykonal. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titulu. Ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku platného do 31.05.2011: písm. d/ podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených
i/ podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Z uvedenej úpravy ust. § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že až novela
Exekučného poriadku v § 41 ods. 2 od 01.06.2011 zaviedla pod písm. d/, že rozhodcovské rozsudky
sú vykonateľné exekučné tituly. Podľa názoru odvolacieho súdu preto rozhodcovské rozsudky boli
exekučnými vykonateľnými titulmi do uvedeného obdobia aj podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučnéhoporiadku. Keďže až novela od 01.06.2011 zaviedla definíciu rozhodcovských rozsudkov v § 44 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku, bolo možné až od tohto obdobia aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku o tom, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c/ a d/.

Z exekučného spisu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 28.11.2009 a žiadosť
súdneho exekútora na Okresný súd Nové Zámky 23.12.2009. Oprávnená odstránila vady podania v
exekučnom konaní 29.09.2009 a súd udelil žiadosť o udelenie poverenia 01.12.2010. Z uvedeného

potom vyplýva, že prvostupňový súd nedodržal 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia a odvolací súd
sa v tejto časti stotožnil s názorom prvostupňového súdu o nedodržaní 15-dňovej lehoty. Z hľadiska
exekučného konania preto bolo potrebné skúmať plynutie tejto 15-dňovej lehoty až od doručenia
perfektného návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. odo dňa 29.09.2010. Vydanie
poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania a to exekučného titulu po formálnej a materiálnej
stránke vykonateľnosti tohto rozhodnutia, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. Ak chýba tento materiálny
predpoklad exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Vydanie poverenia v
prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí
byť v každom štádiu konania aj tak zastavená.

V zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. platného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z uvedeného vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, v ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má

aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci zbytočných prieťahov.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu SR
I. ÚS 16/2002, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená

automaticky prieťahy v konaní. Poukázal na celý priebeh exekučného konania a dospel k záveru, že
nedošlo k existencii prieťahov v exekučnom konaní, a tým k nesprávnemu úradnému postupu ako
jednému z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona
do novely vykonanej zák. č. 412/2012 Z. z., teda do účinnosti zákona do 31.12.2012. Novela § 9
doplnila ustanovenie ods. 2 a 3, v ktorom uviedla, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia, vybavenia sťažnosti, sťažnosti
na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z dôvodovej správy k tejto novele
vykonanej zák. č. 412/2012 Z. z. vyplýva, že táto bola prijatá na základe platnej úpravy, nakoľko existuje
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127
ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať
Ústavný súd. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy

by preskúmali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Zo záverov uvedenej dôvodovej správy vyplýva, že konštatovať
existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Navrhovateľka prieťahy v konaní zdôvodňovala dĺžkou konania a jej sťažnosťami na dĺžku konania. Z

obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky 13Er/1494/2009 nevyplýva, že by navrhovateľka podala
sťažnosť na prieťahy v konaní, a uvedená sťažnosť by nemala byť posudzovaná súdom, či došlo k
prieťahom v konaní alebo nie, nakoľko navrhovateľka nikdy v priebehu konania nepreukázala, že došlo
ku konštatovaniu prieťahov v konaní predsedom Okresného súdu Nové Zámky, prípade Ústavným
súdom SR.

Navrhovateľka uplatňovala nárok na majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady spojené s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňovala márnym uplynutím lehoty, keď boli reálne ohrozené jej
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky, a došlo zároveň

k vyvolaniu rizík a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnou a
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolventnosti povinnej. Navrhovateľka v priebehu
konania neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, nepredložila relevantné dôkazy
dokumentujúce skutočnú výšku škody a výšku nemajetkovej ujmy. Nepreukázala, pokiaľ by aj došlo k

vzniku škody, aká je príčinná súvislosť medzi oneskorením vydania poverenia na vykonanie exekúcie a
výškou škody, keď pre nedostatky návrhu na vykonanie exekúcie musel tieto vady odstraňovať exekučný
súd a po odstránení vád v návrhu na vykonanie exekúcie a preskúmania exekučného titulu prvostupňový
súd o mesiac vydal udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že
odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko takýto návrh neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.