Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912220155
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912220155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr.

Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: Y. O., nar. X.XX.XXXX,
I. XXX, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: X. s.r.o., I. XXXX, S., o zaplatenie 378,00 eur s prísl., o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 13Cb/22/2012-12 zo 16.1.2013
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi trovy konania
nepriznal a zároveň navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 9,30 eur, po právoplatnosti

rozhodnutia T..

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom na začatie konania
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 648,35 eur s prísl. titulom ceny diela v súlade so
Zmluvou o dielo z 8.6.2011. Na Okresnom súde Trebišov sa viedlo konanie pod sp.zn. 13Cb/12/2012, v
ktorom vzal navrhovateľ návrh čo do sumy 270,35 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, preto
súduznesenímč.k.XXCb/XX/XXXX-XXzo17.10.2012konanievtejtočastizastavil, nároknavrhovateľa
v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd v
konaní o vylúčenom nároku.

Navrhovateľ uviedol, že 8.6.2011 ako živnostník uzatvoril s odporcom Zmluvu o dielo, na základe ktorej

mal vykonávať zámočnícke a zváračské práce v P. vo Q. W.. Dňa 11.6.2011 spolu s ďalšími živnostníkmi
vycestoval na miesto určenia. S odporcom sa dohodli na cene diela vo výške 3.600,00 eur a ak by dielo
nebolo dokončené v dohodnutom termíne, t.j. do 9.7.2011, zo zmluvy vyplýval nárok na zvýšenie jeho
odmeny za každý deň odpracovaný po 9.7.2011 o 120,00 eur. Dielo mali zhotoviť v čase od 13.6.2011
do 9.7.2011. Uviedol, že odporca nesplnil dohodnuté zmluvné podmienky, nevytvoril také pracovné
podmienky,abymohlidielodokončiťvčas,apreto boliniekoľkodnínečinní,apretosanadielepracovalo
až do 25.7.2011. Potvrdil, že od odporcu prevzal z titulu zálohy za dielo 400,00 libier, v júli 2011 mu

odporca vyplatil odmenu 1.000,00 eur a v auguste 2011 tak isto 1.000,00 eur. K žalovanej sume 648,35
eur dospel na základe podkladov získaných od odporcu (účtovníčky odporcu), čo mu slúžili ako podklad
na vystavenie faktúry zo dňa 13.8.2011 vo výške 4.178,07 eur s lehotou splatnosti 15.8.2011. Odporca
faktúru opravil a vyplatil mu iba 3.529,72 eur. Opravu vykonal vtedajší konateľ Ing. Q. bez toho, aby
mu dôvod bližšie špecifikoval. Žalovaná suma je teda rozdiel medzi tým čo fakturoval a tým, čo mu vskutočnosti odporca vyplatil. Navrhovateľ trval na tom, že pracoval o 17 dní viac ako to bolo v zmluve
dohodnuté, a preto vychádzajúc zo zmluvne dohodnutej sumy 120,00 eur za každý deň odpracovaný
naviac mu prináleží 2.040,00 eur / 17 x 120,00 eur/. Do žalovanej sumy započítal aj nevyplatené diéty

vo výške 112,50 eur a odmenu za 2 nedele po 45,00 eur tvrdiac, že sa na tom s vtedajším konateľom
Ing. Q. dohodli.

Štatutárny zástupca odporcu JUDr. U. W. (v čase uzavretia zmluvy nebol štatutárnym zástupcom, ale
pracoval u odporcu) potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľom, čo sa týka existencie zmluvy o dielo,
ceny za vykonané dielo, času odkedy, dokedy malo byť dielo zhotovené, a uznal aj tú skutočnosť, že

práce na diele trvali až do 25.7.2011. Avšak tvrdil, že navrhovateľ pracoval na diele o 13 dní viac, než
bolo zmluvne dohodnuté. V tejto súvislosti predložil súdu montážny denník, z ktorého vyplýva, ktoré
dni sa pracovalo a ktoré dni mali voľno. Poukázal aj na článok III. bod 4 Zmluvy, v zmysle ktorého
by mal odporca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 86,50 eur za každý deň omeškania diela, pretože
dielo nebolo dokončené včas aj zavinením navrhovateľa, no odporca to od neho nepožaduje. Tvrdil,
že pri zohľadnení zmluvne stanovenej ceny diela 3.600,00 eur a 13 dní, ktoré vrátane 10.7.2011

pracoval navyše, treba pripočítať k cene diela 1.560,00 eur (13 dní x 120,00 eur), teda z titulu ceny
diela mu prináleží 5.160,00 eur, pričom odporca navrhovateľovi vyplatil 5.104,16 eur. Zároveň predložil
súdu výpočet odmeny zo dňa 19.9.2012, kde vyšiel rozdiel vo výške 56.00,00 eur medzi sumou, ktorú
navrhovateľovi zaplatili a sumou, ktorú mu mali zaplatiť, pričom tento rozdiel spočíva v tom, že 10.7.2011
pracoval navrhovateľ iba pol dňa, takže nepatrí mu plná náhrada za nadčas vo výške 120,00 eur,

len polovica. Poukázal aj na to, že odporcovi vznikli nepredvídané náklady z dôvodu oneskoreného
dokončenia diela, v súvislosti s ubytovaním, prepravou, zvýšené mzdové a zmluvné nároky, ktoré sa síce
nemôžu v konaní zohľadniť, ale treba ich brať do úvahy. Neuznal nároky navrhovateľa z titulu diét, lebo
navrhovateľ pracoval ako živnostník, nebol v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom, a teda na takéto
nároky zo zákona právo nemá. K výpočtu, na základe ktorého navrhovateľ vystavil faktúru uviedol, že

účtovníčka, ktorá mu údajne podklady poskytovala, už u odporcu nepracuje, bola mzdovou účtovníčkou,
nemala nič spoločné s obchodnoprávnymi vzťahmi, ktoré boli medzi odporcom a živnostníkmi.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že Zmluvu o dielo uzavreli účastníci konania 8.6.2011,
pričom predmetom zmluvy bolo vykonanie zámočníckych a zváračských prác na diele podľa pokynov
objednávateľa. Zhotoviteľ mal práce prevádzať v P. vo Q. W. na vlastnú zodpovednosť a za účelom

dosiahnutia zisku. V článku III. bod 1 Zmluvy bola dohodnutá cena diela na 3.600,00 eur. Súčasne
sa dohodli, že dohodnutá cena sa zvýši o 120,00 eur za každý deň práce na diele vykonanom po
10.7.2011 ak dielo nebude dokončené bez zavinenia zhotoviteľa. Z článku III. bod 3 Zmluvy vyplýva
zmluvné dojednanie, na základe ktorého objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi čiastku vo výške
86,50 eur, za každý deň v prípade ak zhotoviteľ odovzdá dielo pred dohodnutým termínom 9.7.2011.

Zhotoviteľ sa však zaviazal zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 86,50 eur za každý
deň omeškania diela. Táto povinnosť nevznikne ak došlo k omeškaniu diela z objektívnych dôvodov
zhotoviteľa. Za objektívne dôvody sa v zmysle zmluvy považovala vyššia moc, nepriazeň počasia,
nemožnosť vykonávať práce na diele z dôvodu na strane objednávateľa. Z článku IV. bod 3 Zmluvy
sa zhotoviteľ zaviazal vykonať dielo v termíne od 13.6.2011 do 9.7.2011. Z faktúry č. X/XXXX zo

dňa 13.8.2011, splatnej dňa 15.8.2011 súd zistil, že navrhovateľ fakturoval odporcovi za vykonané
zámočnícke práce v Y. v júli 2011 4.178,07 eur. Fakturovaná suma bola ručne prečiarknutá a opravená
na 3.529,72 Eur.

Z výpočtu odmeny navrhovateľa vyhotovené odporcom dňa 19.9.2012, mal súd za preukázané, že
zmluvne dohodnutá cena diela bola 3.600,00 eur, prináležala mu za práce na diele v čase od 13.6.2011

do 9.7.2011, avšak práce na diele boli vykonané aj po 10.7.2011(vrátane) v rozsahu 13 dní, ktoré presne
konkretizoval. Preto s poukazom na čl. III. bod 1 Zmluvy o dielo odporca vypočítal odmenu 13 dní x
120,00 eur = 1.560,00 eur + 3.600,00 eur = 5.160,00 eur, z toho bolo navrhovateľovi zaplatených
5.104,16 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia odporca predložil súdu výdavkový pokladničný doklad č.
XXX zo dňa 9.6.2011 o vyplatení zálohy vo výške 400,00 libier, čo v prepočte na eura predstavuje 461,14

eur, výpis z banky o vyplatení 1.000,00 eur dňa 18.7.2011, 1.000,00 eur dňa 15.8.2011 a vyplatení
2.529,72 eur dňa 24.8.2011, čo spolu predstavuje 4.529,72 eur. Ďalej predložil doklad zo dňa 16.7.2011
o prevzatí 100,00 L., čo v prepočte na eura predstavuje 113,23 eur, čo spolu predstavuje vyplatenú sumu
5.104,90 eur. Po predložení týchto listinných dôkazov navrhovateľ zobral návrh čo do sumy 270,35 eurspäť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Trval však na zaplatení sumy 378,00 eur, ktorá ostala po
odpočítaní vyplatených záloh tvrdiac, že s bývalým konateľom odporcu Ing. Q. sa ústne dohodol na tom,
že mu odporca zaplatí aj za nedele, kedy v skutočnosti nepracoval ako kompenzáciu na živobytie vo

výške 2 x 45,00 eur a cestovné vo výške 112,50 eur.

Z výpovede svedka Ing. U. Q. súd zistil, že prestoje v práci vznikli nielen zavinením odporcu, lebo
sa osobne zúčastnil kontrolného dňa na pracovisku v Manchestri kde zistil, že živnostníci viackrát
porušili bezpečnostné predpisy, čo zistila anglická bezpečnostná služba, ktorá im prácu zakázala, kým
sa problém nevyrieši. Potvrdil, že ich zamestnanec viedol montážny denník, na základe ktorého sa

vysporiadali finančné nároky živnostníkov pracujúcich na diele a rovnakým spôsobom sa uspokojovali
aj nároky navrhovateľa, ktorý si neviedol osobitnú evidenciu o vykonanej práci na diele, preto mohli
vychádzať iba z ich montážneho denníka.

Z výpovede svedka Mareka N. súd zistil, že v rovnakom čase ako navrhovateľ, tak isto ako
živnostník, pracoval na diele v P. na základe zmluvy o dielo, ktorú s odporcom uzavrel aj on sám.
Zmluvné podmienky boli rovnaké ako u navrhovateľa. Svojou výpoveďou potvrdil skutočnosti uvádzané

navrhovateľom a to, že dielo nebolo dokončené načas, že pracovali aj nad rámec dohodnutý v zmluve,
že do 13 dní odpracovaných nad rámec spadali dve nedele, kedy fyzicky prácu nevykonávali, že s. Ing.
Q. sa ústne dohodli na odmene aj za nedele hoci počas nej nepracovali, že im G.. Q. prisľúbil vyplatenie
tzv. diét, a to ústne, že zo zmluvy o dielo vyplývala sankcia voči zhotoviteľovi, v prípade ak dielo riadne a
včas neukončí, no objednávateľ, teda odporca si túto sankciu voči nim neuplatnil napriek tomu, že dielo

načas neodovzdali a že montážny denník o výkone prác na pracovisku viedol zamestnanec odporcu.
Uviedol, že aj on vystavil faktúru za vykonanú prácu na základe podkladov, ktoré získal od odporcu
prostredníctvom jeho účtovníčky. Aj jeho faktúru G.. Q. opravil, rukou preškrtol fakturovanú sumu a
bola mu vyplatená nižšia odmena, preto aj on podal návrh na súd a zaplatenia rozdielu sa domáha
v samostatnom konaní na súde prvého stupňa. Navyše uviedol, že výdavky na cestu zo Slovenska

do Anglicka a späť ako aj každý deň na pracovisko hradil odporca, teda v súvislosti s tým im výdavky
nevznikli.

Súd prvého stupňa citujúc zákonné ustanovenia § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka dospel k
záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah z titulu Zmluvy o dielo, ktorú
uzavreli písomne dňa 8.6.2011. Obsah zmluvy bol zrozumiteľne vymedzený, miesto vykonania

prác bolo určené, čas na zhotovenie diela vymedzený a bola dohodnutá aj cena diela s ďalšími
náležitosťami pre prípad, žeby dielo nebolo možné ukončiť načas. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že navrhovateľ zmluvu o dielo uzatváral ako živnostník, fyzická osoba podnikajúca na
základe živnostenského oprávnenia, a teda pre odporcu vykonával práce na diele ako podnikateľ nie
zamestnanec v pracovnoprávnom pomere. Taktiež mal súd za preukázané, že termín ukončenia diela

dodržaný nebol, teda zmluva v tomto smere dodržaná nebola. Dielo do 9.7.2011 nebolo zhotovené
a odovzdané zhotoviteľovi. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplynulo, že práce na diele
prebiehali do 25.7.2011 čo potvrdil aj svedok N. čo bolo o 13 odpracovaných dní viac, než na čom sa v
zmluve dohodli a z toho boli 2 nedele, kedy fyzicky nepracovali. Odporca zohľadnil 13 dní v prospech
navrhovateľa priznajúc, že neboli asi 5 dní vytvorené pracovné podmienky na pracovisku tak, aby sa

mohlo v práci pokračovať v stanovenom termíne, a preto akceptoval nárok navrhovateľa na vyplatenie
sumy 120,00 eur za každý deň práce nad dohodnutý termín / 13 x 120,00 eur/. Preukázal súdu listinnými
dôkazmi koľko z titulu ceny diela navrhovateľovi vyplatili, čo aj navrhovateľ potvrdil jednak predložením
výpisu zo svojho účtu v banke ako aj verifikáciou listinných dôkazov o prevzatí vyplatenej zálohy a
preddavku odporcom. Zo všetkých listinných dôkazov teda vyplýva, že odporca vyplatil navrhovateľovi

spolu 5.104,9 eur a podľa prepočtov by mu prináležalo zaplatenie sumy 5.160,00 eur, rozdiel teda
predstavuje necelých 60,00 eur, ktorý je spôsobný tým, že dňa 10.7.2011 na diele pracovali iba pol dňa,
teda za tento deň mu patrí iba náhrada v polovičnom rozsahu. Z toho vyplýva, že odporca navrhovateľovi
vyplatil cenu diela s prísl. v plnom rozsahu a nič mu nie je dlžný. Navyše uviedol, že medzi účastníkmi
konania neexistovala dohoda ohľadom vyplácania diét resp. uhrádzania výdavkov na cestovné, lebo sa

na tom písomne nedohodli a navrhovateľ nebol v pracovnom pomere s odporcom, teda takéto nároky
zo Zákonníka práce pre neho nevyplývali. Pracoval ako živnostník - fyzická osoba, ktorá všetky tieto
výdavky musí znášať sám. Tvrdenie navrhovateľa, že na týchto nárokoch sa ústne dohodol s vtedajším
konateľom Ing. Q. v konaní preukázané neboli, vypočutý svedok túto skutočnosť poprel a bolo by to ajnelogické z hľadiska postavenia navrhovateľa v tomto zmluvnom vzťahu, a tak súd tieto jeho nároky
považoval za nedôvodné a v tejto časti jeho návrh zamietol.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,malsúdprvéhostupňazato,ženárokynavrhovateľazaprácu

na spornom diele v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 8.6.2011 boli vysporiadané v plnom rozsahu, čo bolo
v konaní jednoznačne preukázané, a preto jeho nárok na zaplatenie sumy 378,00 eur s prísl. zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 ods. 1 O.s.p.

Keďže navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 38,50 eur, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3,4, z.č.
71/1992Zb.osúdnychpoplatkochvplatnomzneníovráteníkrátenéhosúdnehopoplatkunavrhovateľovi
vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu v tejto veci. Poplatok sa mu vráti krátený o sumu 6,70 eur

príslušným daňovým úradom /§ 11 ods. 6 cit. zák./.

Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa pri dokazovaní sa dostatočne nezaoberal
všetkými relevantnými skutočnosťami a pri hodnote dôkazov jednostranne bral do úvahy len niektoré

tvrdenia žalovaného.

Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tvrdením, že nesúhlasí s tvrdením štatutárneho zástupcu
odporcu (Ing. W.), že dielo nebolo dokončené včas aj zavinením navrhovateľa, pričom nekonkretizoval,
v čom malo toto zavinenie zo strany navrhovateľa spočívať a súd sa s týmto jednostranným tvrdením
uspokojil. Čo sa týka tvrdenia odporcu, že navrhovateľ odpracoval naviac len 13 dní a nie 17, pričom

to odporca rozviedol podľa dátumov, navrhovateľ má za to, že k tomuto tvrdeniu sa nemal možnosť
vyjadriť. Ak aj zoberie do úvahy, že prácu na diele naviac počítal až od 10.7.2011 (vrátane) do 25.7.2011
(vrátane) tak sa jedná o 16 a nie o 13 dní, pričom okrem nedieľ 17.7. a 24.7. pracoval stále každý deň a
to častokrát aj dlhšie ako 8 hodín, pretože práca nebola pripravená priamo na diele, ale boli posielaní
vykonávať práce aj inde na stavbe. Tak to bolo aj v nedeľu 10.7., kedy mal podľa odporcu pracovať

len do 13.30 hod, ale v skutočnosti pracoval celý deň. Navrhovateľ opätovne uviedol, že na základe
ústnej dohody s Ing. Q. mal však mať za neodpracované nedele zaplatené. O tejto dohode vedel nielen
svedok Marek N., ale aj ostatní 3 pracovníci, s ktorými navrhovateľ pracoval, pričom pán Terner, tiež
živnostník, mal bez problémov zaplatenú celú faktúru. Faktúry boli zoškrtané len navrhovateľovi a p. N.
čo im osobne potvrdil aj U.. W.. Navrhovateľ to uviedol aj počas dokazovania, avšak do zápisu sa to

nedostalo, preto navrhol, aby k týmto skutočnostiam boli vypočutí aj ostatní pracovníci, nielen p. N..

Ďalej uviedol, že prestoje na začiatku boli až 8 dní a nie 5, ako to uvádza odporca a nejednalo sa pritom
o zanedbateľnú sumu, pretože nepracovali 5 ľudia 8 dní, každý za 120,00 eur na deň. Dôvodom bolo
nezabezpečenie podmienok pre prácu pracovníkom firmy p. Jánom O., ktorým tak bol vyslaný 5 dní
vopred, ale pre neznalosť jazyka nič nezariadil. Ide o brata majiteľa firmy, a preto navrhovateľ navrhol,

aby bol k veci vypočutý aj p. O..

NavrhovateľpoukázalajnacestuG..Q. priebehuprácnapracovisko,kdesazdržalasi2hodiny,čostálo
firmu nie malé náklady a to v súvislosti s tým, že U.. W. poukázal na nepredvídané náklady, z dôvodu
oneskoreného ukončenia diela, ktoré žiadal v konaní brať do úvahy, avšak ktoré nezavinil navrhovateľ.

K skutočnosti, že podklady k vypracovaniu faktúry poskytla navrhovateľovi p. Q., ktorá už vo firme

nepracuje a ďalšia účtovníčka o tom nemá vedomosť, navrhovateľ uviedol, že predmetné podklady mu
poskytla p. Q., ktorá vo firme stále pracuje, a preto navrhol, aby tiež bola k tejto veci vypočutá.K tvrdeniu G.. Q., že ich pracovník viedol počas prác montážny denník, navrhovateľ uviedol, že tento
je neúplný, poškodený a nemal možnosť do neho počas dokazovania nahliadnuť, o čo v tejto súvislosti
žiada.

Záverom uviedol, že počas dokazovania mu nebolo umožnené súvisle sa k veci vyjadriť, neustále bol
prerušovaný a nie všetky jeho tvrdenia a návrhy boli aj zaprotokolované a brané do úvahy a keďže
nemá so súdnym konaním skúsenosti, niektoré skutočnosti si uvedomil až po podrobnom preštudovaní
rozsudku.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý má za to, že k žalobe navrhovateľa sa dostatočne
vyjadril. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že nemohol nahliadnuť do montážneho denníka, odporca

uviedol, že kedykoľvek mohol do denníka nahliadnuť v kancelárii konateľa spoločnosti, čo jedenkrát aj
využil.

Odporca má za to, že s ďalšími námietkami sa súd prvého stupňa vysporiadal pri dokazovaní, či
už výsluchom svedkov alebo listinnými dôkazmi, a to hlavne Zmluvou o dielo medzi navrhovateľom
a odporcom. Záverom poukázal ešte na skutočnosť, že navrhovateľ bol počas konania súdom

prerušovaný, pretože nedokázal sformulovať čo žiada.

Odvolacísúdprejednalodvolanienavrhovateľapodľa§212ods.1,2O.s.p.beznariadeniapojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2
O.s.p.).

Na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom
navrhovateľa, odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nároky navrhovateľa vyplývajúce zo

Zmluvy o dielo boli odporcom plne uspokojené.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu doplatenie ceny diela ne je dôvodné.

Na pojednávaní dňa 16.1.2013 navrhovateľ žiadal, aby bolo na tomto pojednávaní rozhodnuté, a preto
súd uznesením dokazovanie skončil a vo veci rozhodol.

Za takejto situácie na dôkazy predložené alebo navrhnuté po ukončení dokazovania, súd nemôže

prihliadať (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

Na záver odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal
oprávnenosť svojej pohľadávky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správny.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s.
p., neúspešný odvolateľ (navrhovateľ) na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo a ostatným
účastníkom žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.