Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112212471
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112212471.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa EURO-BUILDING,
a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra proti odporcovi Slovenská
republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v
konaní o zaplatenie 36 192,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo
sumy 36 192,02 Eur za obdobie od 18.04.2012 do 05.06.2012 spolu vo výške 868,61 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 52,00 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.209,57 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu vo výške 36 192,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
36 192,02 Eur od 18.04.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 19.08.2011 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom
a odporcom ako objednávateľom uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo uskutočnenie
stavebných prác a súvisiacich dodávok, rekonštrukcia a modernizácia Spojenej školy v L.. V súlade
s dohodnutými podmienkami zmluvy, navrhovateľ vykonal pre odporcu stavebné práce za ktoré podľa

Článku VI. Zmluvy o dielo vystavil dňa 13.01.2012 Faktúru č. XXXXXXXXX za realizáciu prác v
hodnote 36 192,02 Eur. Faktúra bola odporcovi doručená dňa 18.01.2012. Keďže lehota splatnosti
bola zmluvnými stranami dojednaná podľa Článku 6.5 na 90 dní od doručenia faktúry, splatnosť faktúry
nastala dňom 17.04.2012. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Rob/88/2012- 19 zo dňa 19.12.2012 súd uložil
odporcovi,abydo15dníododňadoručeniaplatobnéhorozkazuzaplatilnavrhovateľovisumu868,02Eur

a trovy konania vo výške 1 854,01 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,00
Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 802,01 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený
odpor na tunajšom súde.

Dňa 15.01.2013 bol tunajšiemu súdu doručený odpor Obvodného úradu Prešov, odboru školstva, v
ktorom zároveň tento štátny orgán oznámil, že odporca označený v návrhu na vydanie platobného
rozkazu v zmysle § 1 písm. a) Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej

správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.01.2013 zanikol, jeho práva apovinnosti majetok a majetkové práva, prešli do správy Ministerstva vnútra SR. Zároveň týmto podaním
Obvodný úrad Prešov odbor školstva namietal nedostatok pasívnej legitimácie byť žalovanou stranou v
tomto spore, rovnako uviedol, že v zmysle § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok odporcu voči

navrhovateľovi zanikol jeho splnením a to uhradením dlžnej sumy dňa 05.06.2012.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo dňa 23.04.2012,
faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 13.01.2012, upomienkou zo dňa 12.04.2012, zmluvou o dielo zo
dňa 19.08.2011, výpisom z účtu, platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Rob/88/2012-19
zo dňa 19.12.2012, odporom proti platobnému rozkazu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav:

Dňa 19.08.2011 bola uzatvorená Zmluva o dielo, medzi objednávateľom Krajský školský úrad v Prešove,
Tarasa Ševčenka, 080 01 Prešov a zhotoviteľom diela, spoločnosťou EURO-BUILDING, a.s. so sídlom
Družstevná 2, 831 04 Bratislava, predmetom ktorej podľa Článku II. bod 2.1 bolo to, že zhotoviteľ sa
zaviazal, že pre objednávateľa vykoná dielo, rekonštrukciu a modernizáciu Spojenej školy v L..

Podľa Článku IV. bod 4.1. miestom uskutočnenia stavebných prác bola Spojená škola, ulica T. XXXX/

X, XXX XX L.. Cena za dielo bola určená v Článku V. uzatvorenej zmluvy v celkovej výške podľa
položkovitého rozpočtu.

FakturáciaaplatobnépodmienkymedzizmluvnýmistranamiboliurčenévČlánkuVI.uzatvorenejZmluvy
o dielo.

V Článku VII. bod 7.2 si strany určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr,

môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy
čiastočnej faktúry za príslušný mesiac a to za každý aj začatý deň omeškania.

Súčasťou podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu bol aj krycí list čerpania za obdobie od 01.
do 31.12.2011 s celkovou cenou s DPH vo výške 36 192,02 Eur.

Zároveň navrhovateľ súdu predložil rekapituláciu súpisu vykonaných prác a dodávok za obdobie

12/2011.

Dňa 31.12.2011 bol vystavený zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach za obdobie od
12/2011 č. 03.

Dňa 13.01.2012 bola vystavená zo strany navrhovateľa odporcovi Faktúra č. XXXXXXXXX s dátumom
splatnosti dňa 12.04.2012 v celkovej sume 36 192,02 Eur za vykonané práce na diele rekonštrukcia a

modernizácia spojenej školy v Poprade v mesiaci december 2011.

Upomienkou zo dňa 12.04.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 36
192,02 Eur v zmysle vystavenej Faktúry č. XXXXXXXXX, splatnej dňa 12.04.2012, v lehote do 3 dní
od obdržania listu.

Odporca súdu predložil výpis z účtu ku dňu 05.06.2012, z ktorého vyplýva č.l. 17 súdneho spisu, že

dlžná suma vo výške 36 192,02 Eur bola odporcom navrhovateľovi zaplatená prevodom na účet dňa
05.06.2012. Odporca Obvodný úrad Prešov, odbor školstva v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa
15.01.2013 namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, rovnako aj to, že došlo k
zániku záväzku odporcu voči navrhovateľovi jeho splnením, keďže dlžná suma istiny bola navrhovateľovi
zaplatená dňa 05.06.2012 a to prevodom na účet.Rovnako bol súdu doručený odpor voči platobnému rozkazu Ministerstva vnútra SR, v ktorom namietalo,
že požadovanie úrokov z omeškania v tomto konaní, po zaplatení dlžnej sumy istiny navrhovateľovi je
v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Navrhovateľ sa vyjadril k odporu voči platobnému rozkazu v písomnom podaní, súdu doručenom
dňa 19.06.2013, kde uviedol, že tvrdenia v odpore považujú za bezpredmetné. Odporca zdôvodňoval
omeškanie úhrady faktúry z dôvodu neskorého poskytnutia zálohovej platby z Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako poskytovateľa nenávratného finančného príspevku.
Navrhovateľ má za to, že s týmto argumentom odporcu nie je možné súhlasiť, pretože to, aké finančné

zdroja na úhradu faktúr vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy o dielo používa odporca, nie je pre
navrhovateľa podstatné. Podľa právnej teórie sa totiž tretie subjekty môžu stať subjektom zmluvného
vzťahu len za konkrétnych zákonných predpokladov, a to jedine za situácie, ak nastane jedna z
právnych skutočností, majúca za následok prevod alebo prechod práv a povinností z tohto zmluvného
záväzkového vzťahu, k čomu ale nedošlo. Teda práva a povinnosti vznikli len medzi konkrétnymi
účastníkmi zmluvného vzťahu. Je potrebné zdôrazniť, že to, či odporca dostane peniaze na preplatenie

faktúr od tretej osoby, nebolo predmetom zmluvy a nikde neexistuje v tomto smere ani riadna a
zrozumiteľnáodkladaciapodmienka.Odporcapoukazujenato,žeporušenieplatobnejpovinnostinebolo
zapríčinené zo strany odporcu, ktorá je závislá na inom právnom vzťahu, uzavretom medzi prijímateľom
a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku. Rovnako navrhovateľ nesúhlasil s argumentom
odporcu o porušení zásady poctivého obchodného styku z dôvodu, že práve naopak ochrana nemôže

byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzavretú zmluvu, nakoľko nárok na úroky z omeškania vznikol iba
z dôvodu omeškania odporcu.

Odporcadňa04.11.2013súdudoručilsvojepísomnévyjadrenie,vktoromuvádzalanamietalnedostatok
pasívnej legitimácie byť účastníkom v tomto súdnom spore, rovnako poukazoval na skutočnosť, že
odporca v čase vyhotovenia ako aj v čase splatnosti faktúry nedisponoval finančnými prostriedkami na

ich uhradenie. Z tohto dôvodu je možné na tento prípad aplikovať § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka,
a to že nastala okolnosť prekážka plnenia, ktorá nastala nezávisle od vôle povinného. Rovnako poukázal
na nedostatok a nezrozumiteľnosť Faktúry č. XXXXXXXXX, znejúcej na sumu 36 192,02 Eur, kde
je uvedený číselný údaj XX.XX-XX. Takáto faktúra je podľa názoru odporcu absolútne neplatným
právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V zmluve, čo sa týka

doplatenia a splatnosti ceny za dielo boli určené odkladacie, ako aj rozväzovacie podmienky. Zároveň
odporca v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že právo požadovať úroky z omeškania, veriteľovi je
daná možnosť výberu, aby sa táto možnosť zmenila na nárok musí využiť svoje právo výberu z dvoch
možností a toto právo si uplatniť u objednávateľa prejavom vôle - napr. penalizačnou faktúrou, výzvou
na zaplatenie, prípadne iným spôsobom, čo sa však v tomto prípade nestalo.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že námietku nedostatku pasívnej legitimácie
v tomto konaní považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu Krajský školský úrad bol rozpočtovou organizáciou štátu, mal právnu subjektivitu,
pričom v tomto prípade došlo v zmysle zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej
štátnejsprávekreorganizáciiaprávaapovinnostiakoajzáväzkyamajetokprešlidosprávyministerstva.

Rovnako podľa názoru zástupkyne navrhovateľa došlo k univerzálnej sukcesii a v takomto prípade je
povinnosťou súdu vysporiadať sa, kto je pasívne vecne legitimovaný v tomto súdnom spore. Rovnako je
potrebnépovedať,ženavrhovateľsinároknaúrokzomeškaniariadneuplatnilspolusistinouvnávrhuna
vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ ide o námietku odporcu, týkajúcu sa nedostatku údaja o splatnosti
faktúry, ktorá bola doručená odporcovi, mala za to, že táto jeho námietka je v celom rozsahu nedôvodná,

nakoľko splatnosť faktúry nie je obligatórnou podstatnou náležitosťou danej faktúry. Rovnako pokiaľ
ide o námietku odporcu o nedodržaní STN, poukázala na § 7 Zákona č. 264/1999, kde je uvedené, že
dodržiavanie STN je dobrovoľné. Zástupkyňa navrhovateľa zároveň poukázala na princíp právnej istoty,
kde medzi účastníkmi konania bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz dňa 12.07.2012 pod sp. zn.
19Rob/80/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.08.2012.Zástupca odporcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach, mal za to, že na strane odporcu bol
nesprávne označený subjekt, teda žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie,
rovnako poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si úroky z omeškania neuplatnil výzvou na zaplatenie.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a

nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa
nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste

ustanovenom týmto zákonom.

Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa,
aby prevzal dielo.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnychbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.08.2011

uzatvorená písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej podľa Článku II. bod 2.1 bola rekonštrukcia a
modernizácia Spojenej školy v L.. Objednávateľom bol Krajský školský úrad v Prešove a zhotoviteľom
diela bol navrhovateľ v tomto konaní. Miesto a termín zhotovenia diela bolo určené podľa Článku IV.
bod 4.1 a to Spojená škola, ulica T.Á. XXXX/X, XXX XX L.. Cena za dielo bola stanovená v Článku V.
a fakturácia a platobné podmienky boli určené v Článku VI. uzatvorenej zmluvy. Podľa Článku VI. bod

6.5 lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určuje na 90 dní a začne plynúť odo
dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany
v uzatvorenej zmluve o dielo určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr,
môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy
čiastočnej faktúry za príslušný mesiac a to za každý aj začatý deň omeškania.

Zo strany navrhovateľa bola odporcovi vystavená Faktúra č. XXXXXXXXX, s dátumom vystavenia

13.01.2012 a s dátumom splatnosti 12.04.2012 na celkovú sumu 36 192,02 Eur.

Upomienkou zo dňa 12.04.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 36
192,02 Eur, v lehote do 3 dní od obdržania listu.

Podľa výpisu z účtu mal súd za preukázané, že dlžná suma istiny vo výške 36 192,02 Eur bola odporcom
navrhovateľovi zaplatená prevodom na účet dňa 05.06.2012.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol podaný Obvodným úradom Prešov, odborom
školstva dňa 15.01.2013 - č.12 spisu, namietal nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, ako aj skutočnosť, že záväzok odporcu z uzatvorenej
zmluvy zanikol splnením dlžnej sumy dňa 05.06.2012.

Súd s argumentáciou odporcu, že v tomto prípade je na strane odporcu nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie uvádza, že nie je možné súhlasiť.

Podľa § 1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, zrušujú sa:

a) krajské školské úrady,

b) krajské stavebné úrady,

c) územné vojenské správy,

d) krajské úrady životného prostredia,

e) krajské pozemkové úrady,

f) krajské lesné úrady,

g) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,

h) katastrálne úrady.

Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, práva
a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012vykonávali štátnu službu v krajskom školskom úrade, krajskom stavebnom úrade a územnej vojenskej
správe, prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

Podľa § 2 ods. 6 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok

štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe krajský školský úrad, krajský stavebný úrad a územná
vojenská správa k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 Z.z. účinného ku dňu 31.12.2012 o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve, na výkon miestnej štátnej správy v školstve sa zriaďujú krajské školské úrady.
Krajské školské úrady sú rozpočtové organizácie štátu. Krajské školské úrady sú finančnými vzťahmi
zapojené na rozpočet ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa.

Krajský školský úrad bol počnúc do 01.01.2013, kedy došlo k zrušeniu Krajských školských úradov,
samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu.

Je potrebné zdôrazniť a rozlišovať medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania.

Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva, alebo povinností, či je tiež účastník konania vecne legitimovaný ( aktívne alebo

pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom
konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( § 19
Občianskeho súdneho poriadku. Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, dáva Občiansky zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnická osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Krajský školský úrad v Prešove bol objednávateľom diela v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo
zo dňa 19.08.2011.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve účinného
do 31.12.2012 bol rozpočtovou organizáciou štátu.

Podľa § 21 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, rozpočtové organizácie

štátu sú právnické osoby.

V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo,
bol v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený Krajský školský úrad ako samostatná právnická
osoba, s vlastnou právnou subjektivitou ( subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z
ktorého dôvodu je spôsobilý byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že počnúc

dňom 01.01.2013 došlo ex lege k zrušeniu tohto orgánu, nemôže byť vytýkaná v neprospech účastníka
konania. V tomto prípade došlo k univerzálnej sukcesii, ktorá predstavuje vstup do všetkých práv a
povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou.
V prípade zániku právnickej osoby dochádza k univerzálnej sukcesii, všetky jej práva a povinnosti
prechádzajú na právneho nástupcu. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok

procesné nástupníctvo, súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým
z účastníkov uplatnená. O tejto skutočnosti súd nerozhoduje a nevydáva osobitné uznesenie.

Súd je toho názoru, že odporca označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase doručenia
tohto návrhu na súd rozpočtovou organizáciou štátu, samostatnou právnickou osobou, s vlastnou
právnou subjektivitou.Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy §
21 ods. 4 podľa ktorého rozpočtové organizácie štátu môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti odo dňa svojho zriadenia.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj to, že tento subjekt a tento orgán vo vlastnom mene
podpísal zmluvu o dielo ako objednávateľ diela dňa 19.08.2011.

Z tohto dôvodu súd námietku odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval v celom
rozsahu za nedôvodnú.

Rovnako v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.01.2013 odporca uviedol, že došlo k zániku dlhu
a to uhradením dlžnej sumy dňa 05.06.2012 prevodom na účet navrhovateľa.

Nepochybne, z výpisu z účtu, ktorý odporca súdu predložil a ktorý sa nachádza na čl. 22 súdneho spisu
vyplýva, že dlžná suma istiny vo výške 36 192,02 Eur bola dňa 05.06.2012 poukázaná odporcom na
účet navrhovateľa.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z

omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení a sú stanovené percentom z dlhu, z ktorého je
dlžník v omeškaní. Omeškanie dlžníka splnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu
práva veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami, omeškanie teda
nastáva zo zákona a zároveň dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu.

V písomnom podaní zo dňa 25.01.2013, odporca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uviedlo, že

požadovanieúrokovzomeškaniajevrozpores§265Obchodnéhozákonníkaatosozásadoupoctivého
obchodného styku.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní s plnením
peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo
spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom ak ho
dlžník preukáže je, že omeškanie dlžníka so splnením jeho záväzku je v dôsledku omeškania veriteľa.

Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege, bez ohľadu na zavinenie.
Zmluvné strany si nemusia dohodnúť úrok z omeškania a nárok na úrok z omeškania vzniká aj v tomto
prípade priamo zo zákona.

Podľa § 265 Obchodného zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Zásady poctivého obchodného styku sú významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či
noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie
v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodnom vzťahu je právna úprava prísnejšia
a zákonodarca tak robí v záujme zachovania právnej istoty v obchodných vzťahoch.V tomto prípade odporca tvrdil, že žiadať takéto úroky z omeškania je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Je potrebné uviesť, že odporca ako dlžník v dôsledku porušenia svojej
zmluvnej povinnosti sa usiluje sankčnej povinnosti - zaplatiť úroky z omeškania zbaviť, s poukazom

na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom je potrebné
zdôrazniť, že sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo základných zásad poctivého
obchodného styku. V tomto prípade v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka by to
nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom, výrazne narúšajúcim právnu istotu
účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

Zároveň súd uvádza, že s argumentom odporcu o porušení zásady poctivého obchodného styku,
nemožno súhlasiť, ale práve naopak, ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzatvorenú
zmluvu, nakoľko nárok na úrok z omeškania vznikol iba z dôvodu omeškania odporcu.

Súd mal za preukázané, že zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa diela boli splnené všetky predpoklady
k riadnemu plneniu odporcovi ako objednávateľovi.

Pokiaľ ide o požadovanie úrokov z omeškania, ktoré by mali byť v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, súd uvádza, že v tomto prípade existuje rozsiahla judikatúra nielen Najvyššieho súdu
Slovenskej, ale aj Českej republiky. Úrok z omeškania má plniť zabezpečovaciu, kompenzačnú, ale aj
sankčnú funkciu. Je totiž sankciou za porušenie povinností, ten, kto porušil svoju povinnosť, je odporca
ako dlžník.

Z tohto dôvodu mal súd za to, že navrhovateľ využil len svoju zákonnú možnosť, ktorou požaduje

priznanie týchto úrokov z omeškania.

Rovnako pokiaľ ide o námietku odporcu, že ich výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, táto výška úrokov z omeškania bola presne stanovená v Článku VII. bod 7.2 podpísanej písomnej
zmluvy o dielo, pričom súd nezistil, aby takáto výška úrokov z omeškania bola v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že odporca nepredložil a nepreukázal súdu

jedinýrelevantnýdôkaz,prečobytátovýškaúrokovzomeškania,sktorýmiodporcavpodpísanejzmluve
súhlasil by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenie odporcu, že vo faktúre, ktorá bola navrhovateľom odporcovi vystavená
je ako deň splatnosti uvedený číselný údaj XX/X/XX a teda faktúra je absolútne neplatným právnym
úkonom, nakoľko je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, s týmto tvrdením nie je možné

v žiadnom prípade súhlasiť.

Súd uvádza, že v prvom rade vyvracia argument odporcu o tom, že danú faktúru je potrebné považovať
za absolútne neplatný právny úkon. Faktúru nie je možné považovať za právny úkon. Faktúra je
účtovným, daňovým dokladom, ktorý vyjadruje dodanie určitej služby, alebo poskytnutie určitého tovaru,
resp. iného zdaniteľného plnenia.

V tomto prípade je potrebné zdôrazniť a poukázať na znenie § 74 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty, podľa ktorého údaj o splatnosti faktúry nie je obligatórnou, podstatnou náležitosťou
faktúry.

Tak, ako súd už vyššie zdôraznil, údaj o splatnosti nie je obligatórnou náležitosťou faktúry ako účtovného
dokladu. Je potrebné zdôrazniť, že fakturačné podmienky boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v

Článku VI. uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2011.Podľa Článku VI. bod 6.5, lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určila na 90
dní a mala začať plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi.

Preto súd argumentáciu odporcu, aby danú faktúru vyhodnotil a posúdil ako absolútne neplatný právny

úkon, považoval v celom rozsahu za právne irelevantnú.

Navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že faktúra bola odporcovi doručená
dňa 18.01.2012. Jej splatnosť tak nastala uplynutím 90 dní, t.j. dňa 18.04.2012, od tohto okamihu aj
navrhovateľ požaduje od odporcu priznať úroky z omeškania.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že odporca súdu nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz, neuviedol
to ani v odpore proti platobnému rozkazu, z ktorého by vyplývalo, že túto Faktúru č. XXXXXXXXX

navrhovateľovi vrátil ako nedôvodnú, s uvedením, že nesúhlasí s dátumom splatnosti tam uvedeným.
To znamená, že ak táto faktúra mu bola doručená, prijal ju, nereklamoval, ani ju nevrátil navrhovateľovi
ako nedôvodnú, s údajmi tam uvedenými súhlasil. Navyše tak, ako navrhovateľ uvádza, splatnosť
nastala 90. tym dňom od doručenia, t.j. dňa 18.04.2012. Preto túto argumentáciu odporcu uvedenú až
v písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2013, ktorá bola vznesená až v priebehu súdneho sporu pričom

ako súd uviedol nebola podložená žiadnym listinným dôkazom, súd ju vyhodnotil ako účelovú a v celom
rozsahu nedôvodnú.

Pokiaľ ide o argumenty odporcu, uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2013 o tom, že bod
5.6. uzatvorenej zmluvy o dielo, čo sa týka úhrady faktúr obsahuje odkladacie, ako aj rozväzovacie
podmienky, nakoľko úhrada jednotlivých faktúr má byť priamo závislá na finančných zdrojoch z

nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu, z ktorého bude predmetná
investičná akcia financovaná, rovnako s týmto argumentom nie je možné súhlasiť.

Súd uvádza, že táto argumentácia je nedôvodná, pretože aké finančné zdroje na úhradu faktúr
vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy o dielo používa odporca, pre navrhovateľa ako účastníka
konania nie je podstatné. Súd uvádza, že považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti tohto

rozhodnutia uviesť, že to, či odporca dostane peniaze na preplatenie faktúr od tretej osoby, nebolo
predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo, nikde neexistuje v tomto smere ani riadna a zrozumiteľná
odkladacia podmienka. Je nutné poukázať na to, že odporca sa bránil okolnosťou, že porušenie
platobnej povinnosti nebolo zapríčinené zo strany odporcu, ktorá však spočíva, resp. je závislá na inom
právnom vzťahu ( zmluve) uzavretom medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného

príspevku. Je potrebné zdôrazniť, že účastníkom tohto zmluvného vzťahu však navrhovateľ nebol, ani
zaplatenie ceny diela nebolo v zmluve o dielo podmieňované poskytnutím, resp. preplatením žiadosti
o platbu riadiacim orgánom. Inými slovami, ak by sa súd mal vyjadriť, navrhovateľ predsa nemôže
niesť zodpovednosť za neefektívne, resp. oneskorené plnenie si povinnosti účastníkov iného zmluvného
vzťahu, v danom prípade zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorého sám

navrhovateľ nebol ani účastníkom. Tento zmluvný vzťah bol uzatvorený predsa len medzi prijímateľom
a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, do tohto vzťahu nemohol navrhovateľ nijako
zasahovať, ani včasné preplácanie tohto príspevku ovplyvniť. Preto s takýmto tvrdením o existencii
odkladacej, resp. rozväzovacej podmienky týkajúcej sa preplácania faktúr, v žiadnom prípade nie je
možné súhlasiť.

Ako aj sám navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2013, s ktorým súd v celom rozsahu
súhlasí, samotný návrh zmluvy bol koncipovaný odporcom. Pre navrhovateľa boli zmluvné podmienky
dané, takto aj vysúťažené vo verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu aj tento argument odporcu súd
považoval v celom rozsahu za nedôvodný.

Súd preto priznal navrhovateľovi s poukazom na to, že dlžná suma istiny vo výške 36 192,02 Eur bola

odporcom zo strany navrhovateľa zaplatená dňa 05.06.2012 dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05
% denne z dlžnej sumy 36 192,02 Eur, za každý deň omeškania a to odo dňa splatnosti faktúry, t.j. ododňa 18.04.2012 do dňa 05.06.2012 v celkovej výške 868,61 Eur. Tento úrok z omeškania súd priznal
z dôvodu, že mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto za
obdobie od splatnosti záväzku do zaplatenia, priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.

Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

02.12.2013, kde žiadal priznať odmenu celkov za 5 úkonov právnej pomoci, režijný paušál, cestovné
náklady, ako aj náhradu za stratu času, v celkovej výške 3 276,90 Eur. Zároveň požiadal priznať
zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 52,00 Eur.

Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku za návrh vo výške 52,00 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z hodnoty sporu vo výške 36.192,02
eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 492,93 eur. Je však potrebné zdôrazniť,
že po podaní návrhu na začatie konania došlo zo strany odporcu k zaplatenou dlžnej sumy a to dňom

05.06.2012 a predmetom tohto konania tak zostal už iba úrok z omeškania vo výške 868,61 eur a
to za obdobie od 18.04.2012 do 05.06.2012. Takto bol súdom vydaný aj platobný rozkaz č.k. 18Rob
88/2012-19 zo dňa 19.12.2012. Súd tak po zaplatení dlžnej sumy istiny vychádzal z hodnoty sporu iba
vo výške 868,61 eur a právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal odmenu za jeden úkon právnej pomoci
vo výške 51,45 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal súd odmenu celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, a to :

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 18.04.2012,

- návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 23.04.2012,

- čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 12.06.2012,

- vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 17.06.2013,

- účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013.

Za úkony príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 18.04.2012, návrh na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 23.04.2012 a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 12.06.2012 priznal súd odmenu za jeden úkon
právnej pomoci vo výške 492,93 eur, spolu 1.478,79 eur. Za úkony vyjadrenie k odporu a účasť na
pojednávaní dňa 28.11.2013 súd priznal odmenu iba vo výške 51,45 eur, t.j. spolu 102,90 eur. Spolu

odmena za právne zastúpenie predstavuje 1.581,69 eur.Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal súd režijný paušál vo výške 3x 7,63 eur
a 2x 7,81 eur, spolu 38,51 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal náhradu cestovných výdavkov vo výške 96,23 eur za

cestu na pojednávanie dňa 28.11.2013 iba vo výške ním uplatnenej polovičnej sume, keďže vo veci boli
na tunajšom súde vedené dve konania medzi tými istými účastníkmi.

Za účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 súd postupom podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
priznal náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 28.11.2013 Nitra - Prešov a späť vo výške
polovičnej sumy uplatnenej 124,88 eur (8x 13,01 eur x 2).

Zároveň súd postupom podľa § 18 ods. 3 priznal 20 % DPH vo výške 368,26 eur.

Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 2.209,57 eur ( 1.581,69 + 38,51 eur +
96,23 eur + 124,88 eur + 368,26 eur).

Odporca je tak povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo
výške 52 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.209,57 eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.