Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201777
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: L., U..G..C.., U.

U. P. X., L. D.. Č.. XX, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina č. 27,
za účasti: G. T., B.. XX.X.XXXX, X. X., D.. Š. Č.. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo
dňa 14. júna 2013, sp. zn. P. - XXXX/XX, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 14. júna 2013, sp. zn. P. - XXXX/XX, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č. 71/1967
Zb. o Správnom konaní zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na základe
zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 22.3 2013 medzi navrhovateľom ako záložným

veriteľom a Ruženou Markovou ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci.

Svojerozhodnutieodôvodnilrozporomuzavretejzmluvysustanovením§37,ods.1OZ,keďzvyjadrenia
záložcu vyplynulo, že tento úkon nebol urobený vážne, nakoľko záložca prejavom vôle nemienil vyvolať
inak s ním spojené právne následky. Dohodu o splnomocnení považoval tiež za rozpornú s § 22,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zastúpený záložca (dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení
dohodyosplnomocnenínemalmožnosťvoľbysvojhozástupcu.Dohodaosplnomocneníjevypracovaná
ako predtlač, ktorej obsah, vrátane osoby zástupcu (splnomocnenca), nemohol splnomocniteľ nijako

ovplyvniť. Dohodu o splnomocnení predložil navrhovateľ (veriteľ) spolu so zmluvou o úvere, v podstate
teda splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ. V kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
ide potom o zjavné konanie veriteľa a splnomocnenca v zhode, ktorý má v budúcnosti hájiť záujem
navrhovateľa v súvislosti s navrátnosťou poskytnutého úveru.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom
pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na

skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa

rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy.Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku

navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je nedôvodné.

Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej Ruženy Markovej, ktorá z dôležitého dôvodu o
odročenie pojednávania nepožiadala (§ 250g, ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra

aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán
posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR).

Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený
práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu

v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z
dôvodu jej neplatnosti podľa § 37, ods. 1 a 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ.

Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu.
Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké,

ako keby zastúpený účastník konal sám (priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2 OZ
stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o
ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno
totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než
zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje zamietavé rozhodnutie.

V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka
nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky
zákonnépodmienkypreto,abykonaniezástupcuzaväzovalozastúpeného (§22ods.1,32ods.2OZ).

Argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca (dlžník zo
zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež

že dohodu o splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnencavyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu
nielen obsahu spisu ale i písomnému vyjadrenie Ruženy Markovej. Z neho nepochybne vyplynulo, že
zástupcu nepozná, nikdy s ním o zastupovaní v súvislosti s uzavretím zmluvy o zriadení záložného

práva nekomunikovala, nezvolila si ho dobrovoľne. Pri podpisovaní listín v súvislosti s úverom si ani
neuvedomila, že podpisuje aj nejaké splnomocnenie. So zriadením záložného práva prejavila nesúhlas.

Podľa názoru súdu odporca dospel k správnemu záveru i o tom, že zástupca ProHelp, o.z. koná v
zhode s navrhovateľom. Dohodu o splnomocnení na formulári s vopred určeným zástupcom podpisujú
dlžníci-záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny,

predložené na podpis mandatárom navrhovateľa, zahŕňajú i túto dohodu (na rozdiel od úverovej zmluvy
sa im dohoda o splnomocnení v jednom vyhotovení neodovzdáva). Z toho možno jednoznačne vyvodiť,
že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétnym, vopred
určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že táto dohoda už nie je súčasťou
zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na
ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu

nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech.

Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky
proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná
v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo
zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v

rovine pochybností.

Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno
usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom
zastupovanie dlžníkov-záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).

Z vyjadrenia G. T. tiež vyvstáva otázka danosti vôle na uzavretie dohody o splnomocnení, a teda jej

neplatnosti i v zmysle § 37, ods. 1 OZ.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu
záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, v
dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom

ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu
neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní

od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší

súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./