Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200713
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200713.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: X. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. O., X. Q. XXXX/XX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Kohút,
Námestie sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2013 zo dňa 01.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2013 zo dňa 01.03.2013
v spojení s personálnym rozkazom č. 292 zo dňa 22.7.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c)
a d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Marcela Kohúta trovy

právneho zastúpenia vo výške 496,69 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.04.2013 sa žalobca domáhal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej
republiky č.p. SLV-PS-PK-3/2013 zo dňa 01.03.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu Ministra vnútra SR č. PR MV SR 292/2011 zo
dňa 22.07.2011, vo veci prepustenia žalobcu podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru justičnej a väzenskej stráže
SR a Železničnej polície (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru a napadnutý personálny rozkaz bol ako vecne správny potvrdený. Personálnym
rozkazom ministra vnútra SR č. 292 zo dňa 22.7.2011 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), pretože
porušilslužobnúprísahuaslužobnúpovinnosťzvlášťhrubýmspôsobomajehoponechanievslužobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že bol po

nástupe do zamestnania dňa 18.05.2011 o 09:04 hod. podrobený dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholu, pričom mu bola v dychu zistená hladina 0,20mg/l alkoholu, keďže poprel požívanie alkoholu
počas výkonu služby ako aj pred nástupom do výkonu služby, bol v čase o 09:26 hod. podrobený
opakovanej skúške s výsledkom 0,16 mg/l alkoholu.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Predovšetkým namietal, že správne
rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vydanie a doručenie, bol nedostatočne
zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie a zistenie skutkového stavu jenedostačujúce na posúdenie veci. Tvrdí, že žalovaný neodstránil rozpor medzi jednotlivými dôkazmi
vykonanými v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, ktoré by jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukazovali, že jeho pozitívna dychová skúška bola skutočne následkom požitia lieku

Stoptussin s obsahom alkoholu pred vykonaním prvej dychovej skúšky a oblátky Mila, ktorú požil krátko
pred vykonaním druhej dychovej skúšky. Namieta tiež, že správny orgán nedospel k jednostrannému
záveru, z ktorého je možné zistiť, ustálený skutkový stav požitia alkoholu alebo iných požívatín.

Uvádza, že keď požiadal o vykonanie krvných testov, kontrolný orgán tejto žiadosti nevyhovel, neumožnil
mu navštíviť odborného lekára po dobu dlhšiu ako jednu hodinu, pričom ako odborne spôsobilý orgán na

vykonávanie kontrol musel vedieť, že časové hľadisko je rozhodujúce pri overovaní výsledku dychovej
skúšky. Že mu táto skutočnosť bola známa, je zrejmé z jeho vyjadrenia zo dňa 02.06.2011, kde kontrolný
orgán spochybnil výsledky lekárskeho vyšetrenia krvi, ktoré si dal žalobca vykonať na vlastnú žiadosť.
Kontrolný orgán v predmetnom vyjadrení spochybnil negatívny výsledok tejto skúšky, časový odstup
vykonaného vyšetrenia, ktorý sám kontrolný orgán nezákonne zavinil a ktorý využíva v neprospech
žalobcu. V tomto smere poukazuje na § 31 ods. 1 zákona o policajnom zbore, podľa ktorého je policajt

pri objasňovaní priestupkov v prípadoch podľa osobitného predpisu oprávnený vyžadovať lekárske
vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky a tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v prípade sp. zn. 3Sž/183/2004, ktorý jednoznačným spôsobom právo na lekárske
vyšetrenie krvi kontrolovanému priznal. Vo svojom vyjadrení kontrolný orgán akúkoľvek žiadosť o
lekárske vyšetrenie krvi zo strany kontrolovaných policajtov poprel, čo vyvracia výsluch prítomnej osoby

H.. Q. O. zo dňa 22.06.2011, ktorý výslovne uviedol, že niektorí z policajtov žiadal odber krvi, avšak
vzhľadom na to, že ich nepoznal, nevie uviesť jeho meno. Žalovaný ohľadom skutkového stavu uzavrel,
že žalobca sa na krvnú skúšku nežiadal a medzi jednotlivými dychovými skúškami nič nepožil, nakoľko
bol pod stálym dohľadom. Uvedený skutkový záver však vyvracia výpoveď svedka H.. O. a výpoveď
svedka W. Z.. Navyše nepožiadanie o lekárske vyšetrenie krvi je podľa žalobcu natoľko závažnou

skutočnosťou, že túto skutočnosť mal kontrolný orgán sám zaznamenať v zápise z úkonu, ktorý mal dať
žalobcovi podpísať, čo sa nestalo. Žalobca si napokon vyšetrenie krvi dal vykonať na vlastné náklady v
neskoršom možnom čase, pričom jeho výsledok bol negatívny.

Žalobca tiež namieta, že v rozpore s § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., boli zamietnuté jeho návrhy
na vykonanie znaleckého dokazovania a svedecké vypočutie osôb, ktorí sa tiež podrobili kontrole v

daný deň, pričom konajúci orgán neumožnil ani vypočuť pracovníkov kontroly. Rovnako sa žalovaný
nevysporiadal so znaleckým posudkom Q.. P. S., odborným vyjadrením KEÚ PZ a vyšetrovacím
pokusom zo dňa 24.06.2011 ohľadom preukázania pôvodu alkoholu nameraného pri dychovej skúške.
Žalovaný sa síce týmito dôkazmi v odôvodnení rozhodnutia formálne zaoberá, z odôvodnenia však nie
je možné zistiť, k akému záveru tieto dôkazy žalovaného doviedli. Konzumáciu potravín, v dôsledku

ktorých malo dôjsť k pozitívnemu dychovému testu, výslovne pripustil aj znalecký posudok vypracovaný
Q.. P. S., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie.

Podľa žalobcu rozpory ohľadom vykonania procesného úkonu - kontroly existujú aj v ďalších oblastiach.
Kontrolný orgán v prvom rade nepoučil kontrolovaných o ich právach. K zmareniu dychových skúšok
došlo aj v dôsledku absencie poučenia o predchádzajúcom jedení a pití. Žalobca argumentoval tým,

že ak by správny orgán túto povinnosť, priamo vyplývajúcu z návodu meracieho prístroja, nezanedbal,
umožnil by žalobcovi vyjadriť sa k požívaniu potravín už pred vykonaním skúšky a mohol ju na
nevyhnutnú dobu odložiť. Spor o dôvod pozitívneho výsledku by takto nemohol vzniknúť.

Žalobca tiež trvá na tom, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty na
jeho vydanie a doručenie. Žalobca má za to, že posledným dňom na vydanie a doručenie rozhodnutia

bol deň 18.07.2011, t.j. dva mesiace po tom, čo sa nadriadený žalobcu priamo počas priebehu kontroly
dozvedel o výsledku dychových skúšok a to dňa 19.05.2011. Nebolo preto žiadnej prekážky na začatie
konania o prepustení zo služobného pomeru a na jeho skončenie v zákonnej lehote. V danom prípade
odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 8Sžo 163/2009, kde bola táto právna otázka jednoznačne
vyriešená a na vnútorné usmernenie žalovaného č.p. SPC-625/1-2005 zo dňa 04.11.2005.V písomnom doplnení žaloby doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.05.2013, žalobca doplnil žalobu o
ďalší žalobný dôvod, ktorým je skončenie služobného pomeru bez ohľadu na doručenie personálneho
rozkazu ministra vnútra SR č. 292 zo dňa 22.07.2011. Žalobca namietal, že žalovaný služobný pomer

žalobcu skončil tak, že za deň skončenia služobného pomeru považoval deň doručenia rozhodnutia
žalobcovi, bez ohľadu na neskoršie doručenie právnemu zástupcovi.

Podľa žalobcovho názoru nebol naplnený dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia
§ 192 ods.1 písm. e) zákona o služobnom pomere príslušníkov PZ. Zdôvodnenie zvlášť hrubého
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom

pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, nebolo v napadnutom rozhodnutí konkretizované
a podložené dôkazmi. Namieta tiež, že v rozhodnutí neboli zohľadnené predchádzajúc výsledky jeho
služobnej činnosti.

Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.6.2013 navrhol žalobu
ako bezdôvodnú zamietnuť, považujúc všetky uvádzané skutočnosti pre prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka PZ za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy.

Poukazuje na to, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný
a disciplinovaný príslušník PZ, keď napriek oboznámeniu so sprísnenými opatreniami v súvislosti s

požívaním alkoholu, nastúpil do výkonu riadne plánovanej služby pod jeho vplyvom a v tomto stave aj
službu vykonával. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával
riadneštátnuslužbu,kdepočasnejsvedomiteneplnilúlohy,uloženémuzákonom(§136písm.d)zákona
o štátnej službe príslušníkov PZ) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 9 rozkazu ministra
vnútra č. 6/1997), čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48

ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pretože sa nezdržal konania, ktoré
mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Splnená
bola aj ďalšia zákonná podmienka, spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dodržiavaní služobnej disciplíny
príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ.

Žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení poprel požitie alkoholu pred i počas výkonu služby a pozitívne
dychové skúšky pripísal užitiu lieku Stoptussin a požitiu oblátky Mila krátko pred vykonaním prvej
a celej oblátky Mila krátko pred vykonaním druhej dychovej skúšky. Z výsledku skúmania KEÚ PZ
vyplýva, že ak by žalobca požil terapeutickú dávku lieku Stoptussin, 40 kvapiek, v ústnej dutine by
zostalo malé množstvo etanolu, ktoré môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky v prípade, že sa vykoná

bezprostredne po požití kvapiek, avšak po siedmich minútach nemohol mať žalobca v dychu etanol v
nameranej koncentrácii a rovnako ho nemohol mať v rovnakej nameranej koncentrácii v čase druhej
dychovej skúšky, t.j. 22 min. po požití uvedených kvapiek. Žalobca počas vykonávania dychovej skúšky
ani po nej neuviedol, že by požil nejaké lieky a aké množstvo alkoholických nápojov pred nástupom do
služby požil. Žalovaný tiež uviedol, že podľa vyjadrenia kontrolujúcich pracovníkov SKIS MV SR žalobca

po prvej dychovej skúške požiadal o možnosť vypláchnutia ústnej dutiny vodou, v čom mu bolo vyhovené
a na toaletu ho sprevádzal jeden z nich, pričom vylúčili, že by žalobca mohol požiť druhú polovicu oblátky
Mila, ako tvrdil žalobca.Žalovaný ďalej poukazuje na to, že ak žalobca svoju obranu postavil na užití lieku Stoptussin, porušil
tým ustanovenie § 136 ods. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, konkrétne povinnosť nepožívať
požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej

služby.

Ako účelová obrana bolo vyhodnotené aj tvrdenie žalobcu, že nepoznal zloženie kvapiek a zloženie
oblátky Mila, ktoré obsahujú alkohol. Nič mu nebránilo sa o tom presvedčiť prečítaním zloženia na
obale, teda mal preukázateľnú možnosť zistiť a poznať ich účinky, nehovoriac o tom, že kontrolný orgán
vykonávajúci dychové skúšky, vylúčil možnosť u žalobcu požitia oblátky Mila pred druhou dychovou

skúškou, ktorá by tak musela byť negatívna.

V zmysle I. časti bod 3 rozkazu ministra vnútra č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov
PZ v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti považuje, ak sa u policajta pri nástupe do výkonu alebo počas výkonu služby zistí, že je pod
vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Žalobca štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu,
pričom túto nevykonával tak, ako sa zaviazal zložením služobnej prísahy.

Pokiaľ žalobca namieta, že mu nebolo umožnené vykonanie krvnej skúšky, je nutné uviesť, že z
priloženého spisového materiálu priamo nevyplýva, že by sám žalobca žiadal o odber a vyšetrenie krvi,
je to výhradné tvrdenie žalobcu. Zo zadovážených dôkazov je dostatočne preukázané, že opakovanú
dychovú skúšku vykonal z vlastnej iniciatívy a to v čase 15 min. po vykonaní prvej pozitívnej dychovej
skúšky, kde mu bola zistená hladina alkoholu 0,20 mg/l alkoholu, pričom jej výsledok bol opätovne

pozitívny 0,16 mg/l zistený certifikovaným prístrojom a takéto skúšky sú uznané ako dôkaz aj v trestnom
konaní. Uvedený skutkový stav bol žalovaným zadokumentovaný vlastným šetrením, ktorý ako dôkazy
využil úradný záznam pracovníkov SKIS MV SR č. p.: SKISOK3-2011/001597 zo dňa 18.05.2011 so
zápismi o dychových skúškach.

Námietky o nepoučení žalobcu pred vykonaním dychových skúšok, žalovaný považuje za ironické,

keďže predmetné dychové skúšky nemali nič spoločné s oprávneniami policajta pri objasňovaní
priestupkov, a preto nemôže žalobca poukazovať na príslušné ustanovenia zákona o Policajnom zbore.
Žalovaný tiež poprel, že by nebola daná možnosť žalobcovi vyjadriť sa bezprostredne po vykonaní
kontroly k jej výsledku, keďže zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca po prvej dychovej skúške
v rukou písanom vyjadrení poprel požívanie alkoholu počas výkonu služby ako aj pred nástupom do

výkonu služby, preto bol v čase o 09.26 hod. podrobený opakovanej dychovej skúške s výsledkom 0,16
mg/l, v prepočte 0,33 promile. Teda možnosť vyjadriť sa mu daná bola, ako aj možnosť vyjadriť sa v
konaní o prepustení.

Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žiadne ustanovenie zákona neukladá nadriadenému
povinnosť vyzývať policajta po pozitívnej dychovej skúške k podrobeniu sa aj prípadnému odberu krvi.

Žalobcovi však v podrobení sa takémuto odberu nebránili žiadne okolnosti. Taktiež nemožno akceptovať
námietku žalobcu o prekludovaní zákonnej subjektívnej lehoty čo do vydania a doručenia personálneho
rozkazu, hoci svoj názor podporil pripojením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/163/2009 zo
dňa 01.07.2010, podľa ktorého sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného. Keďže podľa tohto
právneho názoru táto lehota začína plynúť dňom, keď bol návrh na prepustenie doručený ministrovi

vnútra SR. Žalovaný uvádza že tento právny názor si však zrejme už Najvyšší súd SR osvojil, čo
potvrdzujúposlednérozsudkyNajvyššiehosúduSRakosúduodvolaciehosp.zn.5Sžo/144/2010zodňa
22.03.2011 a sp. zn. 1Sžo/385/2009 zo dňa 22.03.2011. Jednoznačne už z nich vyplýva právny názor,
že predmetná lehota začína plynúť dňom, keď je návrh na prepustenie doručený ministrovi vnútra SR.
Z uvedeného dôvodu ani v danom prípade nemožno hovoriť o prekludovaní predmetnej lehoty, keďže

na MV SR bol návrh doručený dňa 11.07.2011, kedy začala plynúť prekluzívna dvojmesačná lehota na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a táto by skončila dňom 11.09.2011. Minister vnútra SR
je totiž podľa 2 písm. o) bod 2. nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o personálnej pôsobnosti
jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona a teda aj nadriadeným v zmysle § 3 a § 4 ods. 2 zákona. Napadnutý personálny rozkazministra vnútra SR č. 292 bol vydaný dňa 22.07.2011 a žalobcovi bol doručený dňa 28.07.2011, žalovaný
skonštatoval, že lehoty na prepustenie, uvedené v § 192 ods. 4 zákona, boli dodržané.

S poukazom na ustálenú súdnu judikatúru žalovaný uvádza, že aktívne a svedomité plnenie uložených

úloh nie je a nemôže byť ospravedlnením protiprávneho konania. Zákon neobsahuje poľahčujúce
okolnosti pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy a nepochybil žalovaný, ak za danej
situácie nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti.
Žalobca vedel, že v prípade, ak sa uňho počas výkonu štátnej služby zistí prítomnosť alkoholu, bude
sa to považovať za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým,

že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej správy. Žalovaný
v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou,
v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu
a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne preukázané dôkazmi
obsiahnutými v spise, s ktorými mal možnosť oboznámiť sa aj žalobca.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,

či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si

zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj

procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 18.05.2011 bola zamestnancami sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonaná kontrola zameraná na zisťovanie

alkoholu v organizme policajtov v čase výkonu štátnej služby. U žalobcu bola dychová skúška vykonaná
analyzátorom dychu typu Drager Alcotest 7410 v. č. ARLK-0842 pozitívna a v čase 09.20 hod. bola
uňho zistená hodnota 0,20 mg/l alkoholu v krvi. Žalobca vo svojom ústnom vyjadrení odmietol požívanie
alkoholu počas výkonu štátnej služby, resp. pred nástupom do výkonu štátnej služby, a preto bol
podrobený po uplynutí cca 15 minút od prvej dychovej skúšky opakovanej dychovej skúške tým istým el.

meračomzn.DregerAlcotest svýsledkom0,16mg/l.pretotožnosťvýsledkovobochskúšokbolvýsledok
opakovanej skúšky vytlačený. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamu z kontroly zo dňa 18.05.2011 ako
aj zo záznamu z kontroly na požívanie alkoholických nápojov. Na základe uvedeného bolo so žalobcom
začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Upovedomenie o začatí správneho konania
zo dňa 23.05.2011 si žalobca prevzal toho istého dňa a dňa 26.05.2011 predložil k danej veci vyjadrenie,

z ktorého vyplýva, že z dôvodu dráždivého kašľa požil dňa 18.05.2011 pred nástupom do služby
StoptussinkvapkyaoblátkuMila,pričomnevedel,žemôžuspôsobiťpozitívnudychovúskúšku.Žalovanýako dôkaz využil zápisnicu o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie stavu veci, výsluch žalobcu,
vyjadrenie pracovníkov SKIS MV SR zo dňa 2.6.2011, odborné vyjadrenie KEÚPZ zo dňa 10.6.2011
a 14.6.2011, ako aj znalecký posudok č. 46/2011 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia Q.. P. S.

zo dňa 21.06.2011, fotokópiu zápisnice o vyšetrovacom pokuse, z ktorého výsledku vyplýva, že za
predpokladu, ak by žalobca užil v uvedený deň v čase o 09.09 hod. Stoptussin kvapky v terapeutickej
dávke 15 kvapiek, po 7 minútach nemohol mať v dychu etanol v nameranej koncentrácii a takisto to
je nemožné po 17 - 19 min. počas druhej dychovej skúšky. Dňa 30.06.2011 bol žalobca s návrhom na
jeho prepustenie zo služobného pomeru PZ ako aj s podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim

oboznámený a poučený o možnosti vyjadriť sa k návrhu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 01.07.2011 žalobca
opäť vyjadril svoj názor o neexistencii dôvodov na jeho prepustenie, pričom neuviedol také návrhy a
dôkazy ktoré, by vyvracali jeho protiprávne konanie. Následne dňa 11.07.2011 bol návrh doručený na
odbor riadenia služobného pomeru sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR a dňa 13.07.2011
bolo pre ministra vnútra spracované stanovisko. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.07.2011
a žalobcovi doručené dňa 26.07.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad,

ktorý bol rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-166/2011 zo dňa 13.10.2011, doručeným právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 19.10.2011, zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Následne žalobca využil
zákonnú možnosť a proti rozhodnutiu č.p.: SLV-PS-PK-166/2011 zo dňa 13.10.2011 podal v súlade so
zákonom č. 99/1963 Zb. O.s.p v znení neskorších predpisov žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania
jeho zákonnosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 180/2011-104 zo dňa 21.3.2012 žalobu zamietol. Proti
tomuto rozsudku bolo podané odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č. 8Sžo/23/2012 zo dňa
25.09.2012 rozsudok tunajšieho súdu č. 2S 180/2011-104 zo dňa 21.3.2012 zmenil tak, že rozhodnutie
ministra vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-166/2011 zo dňa 13.10.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bolo v rámci odvolacieho konania opätovne

posúdené napadnuté rozhodnutie spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu ako aj s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

V rámci odvolacieho konania žalobca doplnil podaný rozklad a oznámil, že v predmetnom konaní ho
naďalej zastupujú advokát X.. Q. S., K.. Sv . A. XX, V. a taktiež splnomocnený zástupca Q. J., V.. V
rámci odvolacieho konania boli splnomocnení zástupcovia písomnosťou pod č.p.: SLV-PS-PK-3/2013

zo dňa 7.3.2013 poučení o svojich právach a povinnostiach. Q. J. následne listom zo dňa 17.01.2013
navrhol vykonať výsluch nadriadeného, ktorý viedol konanie o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru. Žalovaný dňa 21.02.2013 rozhodnutím č. SLV-PS-PK-3/2013 zamietol rozklad žalobcu proti
personálnemurozkazužalovanéhozodňa22.07.2011.Žalobcapretodňa17.04.2013doručiltunajšiemu
súdu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, s tým že ju doplnil a zároveň predložil návrh na

odloženie vykonateľnosti rozhodnutia personálneho rozkazu č. PR MV SR č. 292 zo dňa 22.07.2011.

IV.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 192 ods. 5 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) - g) možno
rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr do 1 roka odo
dňa, keď tento dôvod vznikol. V týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla
jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobnýmpostupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo
služobného pomeru.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na

prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) navrhovať dôkazy a
obhajovať sa.

Podľa § 233 ods. 1, 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 136 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť
a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové
látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby
a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej
služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to

vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv
obsahujúcich alkohol.

Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ:

(1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta.

Podľa § 241 ods. 3 zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Žalovaný rozhodnutím (pôvodným č. SLV-PS-PK-166/2011 zo dňa 13.10.2011) potvrdil personálny
rozkazč.k.PR-MVSR292/2011zodňa22.7.2011,ktorýmbolžalobcapodľa§192ods.1písm.e)zákona
prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru, na tom skutkovom základe, že dňa 18.5.2011 bol podrobený dychovej skúške na
zistenie požitia alkoholu s pozitívnym výsledkom pri prvej skúške v hodnote 0,20 mg/l (0,42 promile) a
pri opakovanej skúške s hodnotou 0,16 mg/l (0,33 promile). Žalovaný vo vyššie uvedenom rozhodnutí
konštatoval, že nie je podstatnou skutočnosťou, akým spôsobom sa alkohol dostal do dychu žalobcu
vzhľadom na povinnosti príslušníka PZ v zmysle § 136 písm. d) zákona. Žalovaný v tejto súvislosti

uviedol, že ak by žalobca aj požil liečivo Stoptussin a oblátku Mila, konal v rozpore s § 136 písm. d)zákona. Žalovaný poukázal tiež na časť 1 písm. a) bod 9 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách
na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, ktorý rozkaz nerozlišuje, akým spôsobom
sa alkohol do krvi alebo dychu policajta dostal, teda mohlo to byť aj prostredníctvom lieku a oblátok

Mila. Kontrolný orgán vykonávajúci dychové skúšky vylúčil, že žalobca by mohol požiť pred druhou
dychovou skúškou oblátku Mila. Predmetné rozhodnutie žalobca napadol žalobou podanou na Krajský
súd v Bratislave. Ako bolo uvedené vyššie, o tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 21.3.2012 č.k. 2S 180/2011-104 tak, že krajský súd žalobu zamietol, žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania. O odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu krajského súdu bolo rozhodnuté rozsudkom

NSSR 5Sžo 25/2012 zo dňa 29.10.2012 tak, že NSSR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S 180/2011-104 zo dňa 21.3.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-166/2011
zo dňa 13.10.2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný rozhodnutím č.p. SLV-PS-PK-3/2013 zo dňa 1.3.2013 po vrátení spisového materiálu z
Krajského súdu v Bratislave opätovne posúdil napadnuté rozhodnutie spolu so zadováženými dôkazmi a
rozhodol tak, že rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR č. 292 zo dňa 22.7.2011, ktorým

bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa
ust. § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že žalovaný správny
orgán vo veci nedoplnil žiadne dokazovanie, len opätovne zdôraznil zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy žalobcu, ktoré podľa názoru žalovaného spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a

disciplinovaným, keď štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu a to aj napriek oboznámeniu sa so
sprísnenými opatreniami v súvislosti s jeho požívaním.

Súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca v priebehu konania
o prepustenie zo služobného pomeru predložil znalecký posudok Q.. P. S., podľa ktorého pozitívny
výsledok dychovej skúšky mohol byť ovplyvnený užitím liečiva Stoptussin a oblátky Mila, odporučil však

vykonať vyšetrovací pokus. Žalovaný v tejto súvislosti zabezpečil odborné vyjadrenie Kriminalistického a
expertízneho ústavu PZ, z obsahu ktorého vyplýva, že liek Stoptussin môže ovplyvniť výsledok dychovej
skúšky v prípade, že sa dychová skúška vykoná bezprostredne po jeho požití. Vplyv konzumácie oblátok
Mila na výsledok dychovej skúšky nebol ústavu známy.

Žalobca ďalej predložil v priebehu administratívneho konania zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa

24.6.2011, ktorému sa podrobil iný príslušník Policajného zboru, z ktorej vyplýva, že požitie kvapiek
Stoptussin a oblátok Mila, samostatne ako aj spolu, môže mať za následok pozitívnu dychovú skúšku
s hodnotami 0,19 mg/l, resp. 0,23 mg/l.

Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že žalovaný aj napriek rozsudku
NSSR 5Sžo 25/2012 neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch a nedostatočne zistil skutkový stav.

Povinnosťou správneho orgánu v zmysle vyššie citovaného ust. § 233 zákona je úplne a presne zistiť
skutočný stav veci a následne zistené skutočnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia spolu s uvedením
relevantných dôvodov ako aj to, akým spôsobom sa vysporiadal s existujúcimi rozpormi. Pokiaľ žalovaný
správny orgán dospel k záveru, že aj užitie uvedených látok je dôvodom prepustenia v zmysle § 192
ods. 1 písm. f) zákona, mal tento svoj záver podrobne odôvodniť. Zákonná definícia dôvodu prepustenia

podľa § 192 ods. 1, § 191 ods. 1 písm. e) vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok a to
porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli
právnym základom pre vyššie uvedený záver.

Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom
prípade. Nestačí len všeobecná konštatácia, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubýmspôsobom a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu a to najmä s poukazom
na hodnotu zisteného alkoholu v dychu policajta a vyhodnotenia jeho doterajšieho výkonu služby. Je tiež

potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nesúhlasným
stanoviskom odborového orgánu v zmysle ust. § 225 ods. 2 písm. c) zákona. Aj keď jeho vyjadrenie nie
je záväzné, neznamená to, že nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu relevanciu. Žalovaný je preto
povinný sa s jeho obsahom dostatočne vysporiadať a odôvodniť, pre ktoré okolnosti toto stanovisko
nebral do úvahy.

Prvostupňovému správnemu orgánu považuje súd za nutné vytknúť skutočnosť, že žalobca sa
domáhal vykonania krvnej skúšky na zistenie alkoholu v krvi, čo mu nebolo umožnené, v dôsledku
čoho prvostupňový správny orgán vlastne znemožnil zistenie objektívneho stavu veci a sám zmaril
dokazovanie, čím porušil vyššie citované ust. § 238 zákona.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby
dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a
preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť rozpory vo vykonaných dôkazoch a ustáliť skutkový
stav. Následne bude jeho povinnosťou tento náležite zistený skutkový stav vyhodnotiť a ak v súvislosti so
zistenými skutočnosťami dospeje k záveru, že porušenie povinnosti uvedenej v § 136 zákona dosahuje
intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, náležite tento
záver odôvodní a rovnako uvedie aj dôvody, pre ktoré by bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

O trovách konania rozhodol súd tak, že súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3
úkonyprávnejpomocivzmyslevyhláškyč.655/2004Z.z.,á130,16€(prípravaaprevzatieveci,písomné
podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní) a režijné výdavky á 7,81 €, t.j. spolu 413,91 € + 20 % DPH.

Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 496,69 €, ktorú je žalovaný podľa ust. § 149 ods.

1 OSP povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Uplatnenú náhradu cestovných výdavkov súd v tomto konaní žalobcovi nepriznal, nakoľko ostatné
bolo právnemu zástupcovi priznané v konaní 1S 97/2013, nakoľko právny zástupca JUDr. Marcel
Kohút bol splnomocnený na zastupovanie v oboch konaniach, ktoré boli obe vytýčené na rovnaký deň
(10.10.2013).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.