Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/64/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107221103
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8107221103.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: F. M., I.. X.X.XXXX,

Z. Y. Č.. XX, právne zastúpeného V.. Z. N., F.G. M. M. B., U.. O. Č.. XX, proti žalovaným: X.) B. B., I..
X.XX.XXXX, Z. F. Č.. XXX, zastúpený W.. S. B., Z. F. XXX, 2.) J. M., I.. XX.X.XXXX, Z. Y. Č.. XX, X.) Q.
M., I.. XX.X.XXXX, Z. B., U.. Ď. Č.. XX, X.) Z. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. Č.. XX, X.) W. Q., I.. XX.X.XXXX,
Z., I. B. Č.. XX, žalované v 2. - 5. rade zastúpené žalovanou v 6. rade, X.) N. M., I.. X.X.XXXX, Z. N.Š.
Č.. XXX, X.) H. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. Č.. XX, X.) W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., U.. J. Č.. X, X.) V. B.,
Z. I. I. W., XX.) F.Z. Y., L.. B., Z. I. I. W., žalovaný v 9. a 10. rade zasúpení M. B. J., Z. XX, Z., v konaní
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojim neúplným návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd o určenie
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvkatastrálnomúzemíŽ.,parcelámXXX/XX,XXX/XXF.XXX/XXX.
V priebehu konania svoj žalobný návrh spresňoval. Posledná úprava petitu vo vzťahu k označeniam
parciel bola pripustená uznesením Č.. N.. XXC XX/XX-XXX E. X. XX.XX.XXXX. Žalobca žiadal určiť,
že do dedičstva po V. M., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti

XX/XX-G. na nehnuteľnostiach v kat. úz. Ž., zapísaných na Y. Č.. XXX ako parcela registra E-KN
parcelné č. XXX/XX o výmere XX XXX W.X, orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. XXX/XX o
výmere XX XXX W.X, lesné pozemky. Zároveň žiadal určiť, že do dedičstva po F. B., I.. XX.XX.XXXX,
E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX-G. na nehnuteľnostiach v kat. úz. Ž.,
zapísaných na Y. Č.. XXX ako parcela registra E-KN parcelné Č.. XXX/XX o výmere XX XXX W.X, orná
pôda a parcela registra E-KN parcelné č. XXX/XX o výmere XX XXX W.X, lesné pozemky. Žalobca svoju
žalobu odôvodnil tým, že F. B., otec žalovaného v 1. rade si dal osvedčiť väčšiu časť nehnuteľnosti, než

aká by mu patrila na základe testamentov po V. B.. Na základe tohto testamentu sa stal F. B. podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 8/40-tin a V. M. v podiele 12/40-tin. Nehnuteľnosti,
ktorépatrilidovlastníctvapoV.I.B.všakneboliprejednanévdedičskomkonanípoňomavsúčasnostisú
zapísané na žalovaného v 1. rade, hoci by mali patriť do dedičstva po otcovi žalobcu a otcovi žalovaného
v 1. rade.

Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade so žalobou súhlasili.

Žalovaní v 1., 7. a 8. rade so žalobou nesúhlasili a túto žiadali zamietnuť.Do konania boli pripustení na pokyn krajského súdu aj ďalší žalovaní ako neznámi vlastníci, a to V.I. B.
F. F. Y., ktorí sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXX. Za týchto
konalzozákonaakozástupcaM.B.J.(Ď.O.G.Y.M.),ktorýuviedol,ževovzťahukpodielomžalovaných

v 9. a 10. rade žaloba nesmeruje a účastníkmi konania sú len z dôvodu nerozlučného spoločenstva. Ak
by žaloba smerovala aj voči podielom žalovaných v 9. a 10. rade, v takomto prípade by M. so žalobou
nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpisom z pozemkovej knihy pozemnoknižnej zápisnice

č. XXX, uznesením č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, testamentom v extraviláne zo dňa XX.XX.XXXX,
výpisom z knihy úmrtí zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXX O. N.. Ú.. Ž., výsluchom svedkov T.
O., F. B., K. O., L.. B.N., kópiou výťahu z pozostalostnej zápisnice č. X. XXX/XX, výsluchom žalovaného
v 7. rade H. B., zápisom o úmrtí bezmajetného č. X. XXX/XX, uznesením ONV, finančný referát, zo
dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva po V. M., I..
XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XX na nehnuteľnosti v kat. úz.

Ž. zapísanom na LV č. XXX ako parcela reg. E-KN parcelné č. XXX/XXX T. O. XXX W.X - lesné pozemky
a parcela reg. E-KN parcelné. Č.. XXX/XXX o výmere XX XXX W.X - Y. B., totožné s nehnuteľnosťou v
záp. č. XXX mpč. XXX/c/XX/b, XXX/a/X - Y. M. T. O. X K. X XXX W.X F. XXX/c/XX/a, XXX/b/X - Y. M. T.
O. X XXX W.X, ktorý podiel nadobudol po V. B. E. XX.XX.XXXX a do dedičstva po poručiteľovi F. B.N.,
I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX na nehnuteľnostiach

v kat. úz. Ž. zapísaných na LV č. XXX ako parcela reg. E-KN parcelné č. XXX/XXX T. O. XXX W.X -
lesné pozemky a parcela reg. E-KN parcelné č. XXX/XXX T. O. XX XXX W.X - lesné pozemky, totožné s
nehnuteľnosťami v záp. č. XXX mpč.XXX/c/XX/c, XXX/a/X - Y. M. T. O.W. X K. X XXX W.X F. XXX/c/XX/
a, XXX/b/X - Y. M. T. O. X K. X XXX W.X, ktorý podiel nadobudol po V. B. E. XX.XX.XXXX. V prevyšujúcej
časti žalobcu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej

lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo XX/XXXXXXX- E. X. XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský
súd konštatuje, že v rozsudkom uvedená parcela XXX/XXX je číselne zle označená, keďže v návrhu

bola uvedená ako XXX/XXX. Taktiež je v návrhu označená osoba žalovanej v 5. rade ako Q., správne
má byť Q.. Zároveň krajský súd konštatoval, že pri vyhlásení rozsudku neboli na strane žalovaných ako
účastníci všetci spoluvlastníci uvedení na LV č. XXX. Zároveň krajský súd konštatoval, že súd prvého
stupňa sa má zaoberať námietkami, ktoré žalovaný v 1. rade uviedol vo svojom odvolaní, najmä pokiaľ
ide o neplatnosť testamentu z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa po vrátení spisu z krajského súdu vyhotovil opravné uznesenie č. k. XXC XX/XXXXX-
X. XX.XX.XXXX, ktorým opravil výrok uznesenia XXC XX/XXXX- týkajúci sa žalovanej v 5. rade v jej
mene, ktoré má správne znieť W. Q., I.. XX.X.XXXX. Zároveň súd uznesením č. k. XXC XX/XXXXX- E.
X. XX.XX.XXXX pripustil na miesto žalovaných v 9. a 10. rade V. B. F. F. Y.I., L.. B., obaja na neznámom

mieste. Zároveň bolo zistené, že W. M., L.. N., ktorá bola vedené na LV č. XXX v kat. úz. Ž. zomrela dňa
XX.XX.XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel k predmetným parcelám nadobudli okamihom jej smrti
zákonní dedičia, ktorí už v tomto konaní vystupujú ako účastníci konania.

Súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalovaného, správou Obvodného pozemkového úradu Prešov zo

dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím T. XXXX/XXX-XX-Š. E. X. XX.XX.XXXX Obvodného pozemkového
úradu Prešov, správy Katastra Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXX N.. Ú.. Ž., ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalobca je v súčasnosti vlastníkom jednej 1/8 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v súčasnosti

označených Č.. XXX/XX, XXX/XX O. N.. Ú.. Ž., pričom svoj spoluvlastnícky podiel získal dedením
po svojom otcovi a matke. Žalovaný v 1. rade podľa aktuálneho výpisu z LV spoluvlastníkom 5/8
nehnuteľnosti, pritom 4/8 z tohto podielu nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca F. B., ktorý bol
zapísaný ako oprávnený držiteľ tohto podielu na základe osvedčenia spísaného vo forme Notárskej
zápisnice I. XX/XX. Ďalšiu 1/8-nu spoluvlastníckeho podielu vlastní V. B., t. č. na neznámom mieste a

1/8-nu F.Z. Y., L.. B., taktiež na neznámom mieste. Správu na týchto častiach parciel vykonáva M..

Z výpisu z pozemkovej knihy, kópie pozemno-knižnej vložky č. XXX O. N.. Ú.E.. Ž., ktorá obsahuje
identické nehnuteľnosti ako sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX O. N.. Ú.. Ž. je zrejmé, že titulomdedenia nadobudli polovicu nehnuteľnosti po svojej matke jej štyri deti, a to V. B. W.., F. Y., L.. B., F. M.,
L.. B. F. F. B., každý po 1/8-ne. Polovica z nehnuteľnosti ostala vo vlastníctve ich otca V. B. M... F.Z.
Y., L.. B. F. V. B. W.., ktorí boli vlastníkmi po 1/8-ne predmetných nehnuteľností, odišli do M. Š., L.. N.,

čo potvrdili účastníci konania a aj svedkovia, a naďalej sú vedení ako vlastníci týchto nehnuteľností v
podiele po 1/8-ne, resp. 2/16-tinách.

V. B. M.. bol vlastníkom polovice predmetných nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX spísal „Testament v
extraviláne“, kde uvádza v bode 1., že za dedičov jeho hospodárstva ustanovuje najstarších vnukov, a

to V. M. F. F. B.. V. M. dáva poľnohospodárstvo na 12 korcov siatie a F. B. dáva poľnohospodárstvo na 8
korcov siatie. Svoje deti F., F. F. V. B. vylúčil z dedičského práva, lebo za jeho života už dostali od neho
toľko, že to prevyšuje ich dedičský podiel. V tom čase jeho štvrté dieťa F. B. už bol zosnulý. Z testamentu
je ďalej zrejmé, že deti V. F. F. už v tom čase boli v Spojených štátoch amerických, resp. v Kanade
a nehnuteľnosti, ktoré zdedili po matke užíval ich otec. Na základe testamentu potom toto užívacie
právo preniesol na závetných dedičov, teda V. M. F. F. B.. Podiel 2/16-tiny predstavovali podľa mierok

uvedených v testamente 5 korcov. Podľa tohto prepočtu potom 8/16-tin, teda polovica nehnuteľnosti,
predstavuje 20 korcov. 12 korcov predstavuje potom podiel 12/40- in a 8 korcov 8/40-in spolu 1/2-cu. V
testamente nie sú jednotlivé nehnuteľnosti nijako identifikované.

Žalovaný spochybnil platnosť uvedeného testamentu, tento považoval za vykonštruovaný dôkaz s tým,

že podľa jeho názoru V.Á. B. tento nikdy nepodpísal. Podpis urobený na spornom testamente podľa
žalovaného nepatrí poručiteľovi. Uvedená skutočnosť má vyplývať z jednoduchej komparácie dvoch
dokumentov a to sporného dokumentu zo dňa XX.XX.XXXX na ktorom je údajný podpis V. B. a druhého
dokumentu a to vyhlásenia o vzdaní sa majetku, o vzdaní sa vdovského práva užívacieho, taktiež
z rovnakého dňa. Na dokumente o vzdaní sa majetku je podpis V. B. predne čitateľný, pôsobiaci

hodnoverne, no na testamente z rovnakého dňa je podpis ťažko čitateľný. Podpis ani pri jednoduchom
porovnaní sa nepodobá na listine o vzdaní sa majetku. Už len a základe tejto skutočnosti považuje
žalovaný testament za neplatný a neurobený testátorom. Zároveň spochybnil pečiatku na testamente
a zdôraznil, že V. M. v čase vyhotovenia testamentu vykonával funkciu tajomníka MNV, preto uvedený
dokument mohol vyhotoviť aj sám. Predmetný sporný testament má podľa žalovaného alografnú formu,

testament nemohol byť celý napísaný V. B. ako testátorom. Ďalej spochybnil platnosť testamentu z
dôvodu, že ako svedkovia sú podpísaní okrem iných aj F. B. F. V. M. a je nemysliteľné a v rozpore
so zákonom, aby sa ako svedkovia k testamentu podpisovali osoby z testamentu oprávnené. Rovnako
spochybnilžalovanýpodpisF.B.stým,žeF.B.honevykonal.Zároveňspochybnilajtestamentzdôvodu,
že testátor vylúčil z dedenia deti F., F. F. V. B. s tým, že za života dostali od neho toľko, čo prevyšuje ich

dedičský podiel, ale tieto skutočnosti v testamente špecifikované nie sú.

Ako je zrejmé zo zápisu o úmrtí č. k. X. XXX/XX, V. B. M.. zomrel XX.XX.XXXX. Jeho vlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach vo veľkosti 8/16-in nebol prejednaný v dedičstve. V zápise je uvedené, že ide o osobu
nemajetnú a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sa dedičské konanie zastavilo pre nedostatok majetku.

Na základe osvedčenia podľa zákona 293/92 Zb. č. I. XX/XX si práve týchto 8/16-tín dal F. B. osvedčiť
ako svoje vlastníctvo.

Z výpovede žalobcu, žalovaných, ako aj svedkov súd zistil, že dané nehnuteľnosti užívali tak rodina M.,
ako aj B.Í.. Žalobca uviedol, že tieto nehnuteľnosti užívali a užívajú v podieloch tak, ako ich užívali aj

ich predkovia. Svedkovia, ktorí boli predvolaní žalovaným v 1. rade uviedli, že nehnuteľnosť vo väčšej
miere užívala rodina B. než rodina M.. Žalobca vo svojej výpovedi a vo svojich vyjadreniach uvádzal,
že dané nehnuteľnosti na základe závetu stále považoval za svoje dedičstvo po otcovi a daný stav
nepotreboval riešiť, keďže nehnuteľnosti boli v užívaní družstva a následne mal za to, že ich opätovne
rodina nadobudla do vlastníctva. Celú situáciu začal právne riešiť až po tom čo zistil, že na základe

osvedčenia by mal byť B. B. vlastníkom spolu 10/16-tín predmetnej nehnuteľnosti. Nevysvetlil, prečo tak
urobil až v roku 2007, keď F. B. si dal nehnuteľnosť osvedčiť v roku 1999.

Po vykonanom dokazovaní dňa XX.XX.XXXX súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva
po V. M., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-in na

nehnuteľnostiach v kat. úz. Ž., zapísaných na LV č. XXX, ako parcela registra E-KN parcelné č. XXX/
XX T. O. XX XXX W.X, orná pôda a parcela registra E-KN parcelné. č. XXX/XX T. O. XX XXX W.X,,
lesné pozemky a do dedičstva po F. B., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v kat. úz. Ž., zapísaných na LV č. XXX ako parcela registra E-KN parcelné č. XXX/XX T. O. XX XXX W.X, orná pôda a parcela registra E-KN parcelné č. XXX/XX T.
O.Ý. XX XXX W.X, lesné pozemky. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku súdu 1. stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade.

Krajský súd svojím rozsudkom č. k. XXCoXX/XXXX-XXX E. X. XX.XX.XXXX zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o určení, že do dedičstva po F. B., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-in na nehnuteľnostiach v kat. úz. Ž., zapísaných na LV č. XXX,

ako parcela registra E-KN parcelné č. XXX/XX T. O. XX XXX W.X, orná pôda a parcela registra E-KN
parcelné č. XXX/XX T. O. XX XXX W.X,, lesné pozemky tak, že návrh zamieta. V prevyšujúcej časti
rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mimo iného v odôvodnení krajský súd konštatuje, že bude potrebné predovšetkým zistiť, v akom rozsahu
sa menovaní ujali držby predmetných nehnuteľností a to so zreteľom na to, že text testamentu sa týkal

zrejme poľnohospodárskej pôdy, čo je významné z toho hľadiska, že pokiaľ súd vychádza zo zápisnice
č. XXX pozemkovej knihy a ďalej z LV č. XXX, tak z týchto je zrejmé, že aspoň časť predmetných
nehnuteľnostíbolilesnépozemky.Nakoniecajtexttestamentuvextraviláne,hovoríopoľnohospodárskej
pôde na siatie. Pokiaľ ide o rozsah, v akom sa menovaní ujali držby, žalobca na odvolacom pojednávaní
potvrdil, že on i žalovaný v 1. rade užívajú nehnuteľnosti v hraniciach, v akých ich užívali právni

predchodcovia. Ďalej krajský súd uložil súdu 1. stupňa zistiť, či V. B. M.. vlastnil aj iné pozemky než
tie, ktoré sú predmetom žaloby a to z toho dôvodu, aby sa dalo overiť, či testoval tie pozemky, ktoré
označuje žalobca v žalobe, alebo mohlo ísť aj o iné pozemky. V testamente totiž žiadna identifikácia
parciel uvedená nie je a preto je potrebné túto skutočnosť zistiť. Bude tiež potrebné zistiť, či V. B. M..
odkazoval len poľnohospodárske pozemky a z tohto hľadiska je potrebné zistiť, či v tom čase už bola

iné kultúra týchto pozemkov, ako tá, ktorá je uvedená v zápisnici č. XXX. To, že došlo k zmene kultúry,
nasvedčuje LV č. XXX O. N.. Ú.. Ž.S. a preto je potrebné zistiť, kedy k takejto zmene došlo. Bude
potrebné zistiť, či v čase spísania testamentu už nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. XXX O. N.. Ú.
Ž. boli poľnohospodárskymi pozemkami alebo ňou bola len jedna parcela, ako je tomu v súčasnosti.
Ďalej mal súd zabezpečiť osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, na základe ktorého F. B. nadobudol podiel

10/16-in a darovaciu zmluvu, na základe ktorej potom tieto nehnuteľnosti daroval žalovanému v 1. rade.
Odvolací súd zároveň zmenil rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o určení, že do dedičstva po F. B. patrí
podiel 8/40-in z parcely zapísanej na LV XXX, parcela E-KN XXX/XX a parcela E-KN XXX/XX a to z
tohto dôvodu, že na tomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem, keďže týmto určením sa jeho
právne postavenie nijako nezmení.

Súd doplnil dokazovanie notárskou zápisnicou I. XX/XX, I. XXX/XX, na základe ktorej F. B. osvedčením
nadobudol vlastnícke právo mimo iného aj k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX, mpč zápisnice XXX,
parcely XXX/c/XXb.XXX/a/X, XXX/c/XX/a.XXX/b/X v 9/16-inách. Z osvedčenia je zrejmé, že F. B. vo
svojom návrhu uviedol, že vyššie uvedené pozemky a podiely z lesa užíval on ešte za súkromného

hospodárenia až dovtedy, kým neboli zobrané do JRD a Štátnych lesov. K návrhu priložil aj čestné
vyhláseniedvochobčanovobceY.Í.F.J.F.F.B.,akoajpotvrdenieObecnéhoúraduY.aObecnéhoúradu
Ž., že on je držiteľom týchto nehnuteľností. Notárska zápisnica je z XX.XX.XXXX. Notárskou zápisnicou
I. XXX/XX, I. XXX/XX potom F. B. spolu s manželkou ako darcovia darovali mimo iného aj žalovanému
v 1. rade nehnuteľnosti, konkrétne žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť zapísanú na LV XXX v pôvodnej

zápisnici XXX v podiele 10/16-in. Notárska zápisnica bola podpísaná XX.XX.XXXX. Súd si vyžiadal z
Katastra nehnuteľností aj výpisy z listov vlastníctva na meno V. B., pričom v katastrálnom území Ž. boli
zistené aj ďalšie pozemky na meno V. B.. Nebolo však možné zistiť, či ide o V. B., testátora v tomto
konaní.

Žalovanýv7.radevpísomnomdoplnenísvojejúčastníckejvýpovedeuviedol,žepodľajehovedomostíF.
B. počas svojho života nemal k dispozícii testament v intraviláne, testament v extraviláne ani Vyhlásenie
o vzdaní sa majetku. S poručiteľom V. B., žil s ním v spoločnej domácnosti a uvedené pozemky užíval.
Predmetné pozemky boli pôvodne lesné, postupným klčovaním vznikli z časti pasienky, a len malá
časť tohto pozemku bola užívaná na pestovanie obilnín a zemiakov. Vtedy dostupná poľnohospodárska

technika neumožňovala využívanie celej poľnohospodárskej pôdy na siatie. Ďalej uviedol, že F. B.Y.
po tom, čo si dal osvedčiť vydŕžaním nehnuteľnosť bol atakovaný zo strany žalobcu pričom F. B. mu
povedal, ak má námietky, nech ich podá, aby sa vo veci konalo, žalobca tak neurobil. Uviedol, že žalobca
a jeho právni predchodcovia užívali výlučne 1/8-nu nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX. Tiež uviedol,že žalobca podal žalobu až vtedy, keď všetci hodnoverní svedkovia sú už nebohí, a uplatňuje si svoje
práva na základe testamentu, o ktorom nikto z dotknutých nemal dovtedy vedomosť.

Žalovaná v 8 . rade potvrdila výpoveď žalovaného 7. rade. Uviedla, že medzi V.I. B. a F. B., ako dedom
a vnukom, bol veľmi dobrý vzťah, pričom rodina M. nebývala v dome s V. B., ale len v tzv. sypanci
na jednom dvore, pretože ich vzťah nebol dobrý. Do domu sa nasťahovali až po smrti V. B.. Uviedla,
že svedkovia, ktorí dosvedčili F. B. to, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
vydržaním, F. J. F. F. B., boli vážení a seriózni občania, ktorí veľmi dobre poznali pomery v rodine B. F. M..

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len O. s. p.), návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§115zákonač.141/50Zb.StrednýObčianskyzákonník(ďalejvtextelenSOZ),vydržanímmožno

nadobudnúť vlastnícke právo ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne kto ju drží oprávnene (§ 145), a
nepretržite 3 roky, ak ide o nehnuteľnú vec je potrebná vydržacia doba 10-ročná.

Podľa § 570 SOZ, tento zákon nadobúda účinnosť dňom 01.01.1951.

Podľa Uhorského obyčajového práva zák. čl. XVI/1876 súkromné písomné testamenty musia byť
písomné, musia mať miestne a časové dátum, musia byť podpísané poručiteľom a ak ide o testament
písaný cudzou rukou musí byť podpísaný súčasne prítomnými štyrmi svedkami. Svedkovia musia

testament opatriť doložkou, v ktorej dosvedčia, že sa to všetko stalo, a musia ju podpísať.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/92 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych práv k nehnuteľnostiam účinným
do 30.11.2000, na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone, sa
v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/92 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych práv k nehnuteľnostiam účinným

do 30.11.2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní
na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacích pomerov, vlastnícke právo takto zapísané iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníckom
zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. To platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote
bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

V predmetnom konaní súd prioritne skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní takejto
žaloby. Súd mal zato, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem, pretože iným spôsobom sa
nemôže domôcť svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade je už zapísaný v liste vlastníctva ako vlastník
8/16-tin po V. B. M.. na základe osvedčenia a darovacej zmluvy.

Súd tiež skúmal, či závet, na ktorý sa žalobca odvoláva, je platnou listinou od ktorej by sa mohlo odvíjať
jeho právo.

Skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach, prípadne v odvolaní, že poručiteľ

neuvádza v závete majetok, ktorý mal údajne za svojho života rozdeliť medzi deti F.Z., F. F. V. B., a z
tohto dôvodu ich vylúčiť z dedičského práva, podľa súdu nespôsobuje neplatnosť závetu.

Ďalšie námietka žalovaného, že V. B., ktorý je ako svedok podpísaný v závete, vypovedal v konaní a
uviedol, že takýto závet nepodpisoval, taktiež neobstojí, keďže bližšia identifikácia svedka v závete nie

je. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov v konaní, v obci Ž. bolo niekoľko rodín B., preto je možné že
svedok, ktorý vypovedal v konaní, závet podpisovať nemusel, keďže mohol existovať aj iný V. B., ktorý
bol ako svedok pri podpisovaní závetu.Čo sa týka spochybnenia závetu vo vzťahu k pečiatke ako aj skutočnosti, že V. M. mal v tom čase
pôsobiť ako tajomník MNV, žalovaný v 1. rade tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Pečiatka úradu
nie je podstatná náležitosť závetu, ktorej neexistencia by spôsobovala neplatnosť závetu, keďže ide o

súkromný, nie verejný testament. Meno podpísané pod pečiatkou je Y., I. M.. Taktiež je zrejmé, že závet
bol spísaný v obci Y., kde V. B., poručiteľ, žil.

Čo sa týka spochybnenia závetu vo vzťahu ku skutočnostiam, že pod závetom je podpísaný F. B. F.
V. M. ako závetní dedičia, čo zákon nepripúšťa, súd poukazuje na to, že v závete sú podpísaní štyria

svedkovia, ktorí sú rozdielni od závetných dedičov, čiže neobstojí námietka neplatnosti závetu, keďže
závet je podpísaný svedkami.

V súlade s ustanoveniami Uhorského obyčajového práva však mali podpísaní svedkovia spísať aj
doložku o tom, že listina, ktorá obsahuje závet, bola pred nimi vlastnoručne napísaná a podpísaná

testátorom, alebo ak závet písal niekto iný, že tento bol testátorom podpísaný. Neexistencia tejto doložky
robí závet neplatným. Na základe neplatného závetu nemôže byť žalobca v konaní úspešný.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosti, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že by sa testament týkal tých
nehnuteľností, ktoré označil vo svojej žalobe. V testamente žiadnym spôsobom nehnuteľnosti označené

nie sú. Čo sa týka spôsobu užívania danej nehnuteľnosti, účastníci, ako aj svedkovia uvádzali, že
časť sa užívala ako pasienok, časť na siatie a ako záhrada a v časti bol les. Zo závetu teda nie je
zrejme ani to, na akú časť nehnuteľnosti sa vzťahuje. Závet je teda neurčitý. Nebolo tiež žalobcom bez
pochyb preukázané, že podpis na testamente je poručiteľov, keďže na Vyhlásení o vzdaní sa majetku
je jednoznačne iný podpis. Nie je teda zrejme, ktorý z týchto podpisov je pravý.

Súd ďalej poukazuje na to, že tak žalobca ako je žalovaný zhodne uvádzali na Krajskom súde ako aj
Okresnom súde vo svojich písomných a ústnych výpovediach, že nehnuteľnosti sa užívali odjakživa
rodinami B.N. F. M. tak, ako sa užívajú aj v súčasnosti. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu nevyvíjal
žiadne snahy na zmenu užívacieho stavu, rovnako ako ani rodina B., mal súd za to, že nehnuteľnosť sa

užívala tak, ako v minulosti došlo k reálnej deľbe medzi tieto rodiny, hoci k zápisu do pozemkovej knihy
a neskôr evidencie nehnuteľností ani katastra nedošlo.

Hoci nehnuteľnosti boli v užívaní poľnohospodárskeho družstva, žalobca mal po roku 1989 veľa času
a možností, aby svoje prípadné nároky dal do poriadku aj právne. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, že

žalobu podal až v roku 2007, keďže predtým bol v tom, že nehnuteľnosť mu patrí a nemal dôvod o
tom pochybovať a nehnuteľnosti užívalo poľnohospodárske družstvo, súd poukazuje na to, že žalobca
uviedol aj to, že o predmetné nehnuteľnosti začal mať záujem, respektíve spochybňovať vlastníctvo
B., keď si dal F. B. osvedčiť svoju časť nehnuteľnosti. Súd však poukazuje, že F. B. tak urobil v roku
1999. Rozdiel 8 rokov, však nesvedčí o tom, že by žalobca mal eminentný záujem na svojom údajnom

vlastníctve. Konanie žalobcu a podanie žaloby až v roku 2007 preto vzbudzuje pochybnosti najmä preto,
že žaloba bola podaná až potom ako priami účastníci reálnej deľby, ako aj svedkovia, zomreli.

Súd poukazuje na skutočnosť, že vo Vyhlásení o vzdaní sa majetku, zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
podpísal V. B. je uvedené, že všetok svoj majetok previedol na V. M. F. F. B. na základe kúpnopredajnej

zmluvy ku dňu XX.XX.XXXX. Na základe tohto by potom akýkoľvek testament bol bezpredmetný, keďže
testátor už v čase smrti žiadnym majetkom, ktorý obsahuje testament nedisponoval. Tieto skutočnosti
sú taktiež zrejme dôvodom, prečo závet nebol predložený, alebo zohľadnený v dedičskom konaní po
V. E. XX.XX.XXXX a konanie bolo pre nedostatok majetku zastavené. Súd tiež poukazuje na Zápis o
úmrtí bezmajetného v dedičskom konaní X. XXX/XXXX /.. XX/, ktorý podpísal dňa XX.XX.XXXX v Y.

V. M., otec žalobcu. Ak si teda V. M.N. v dedičskom konaní po V. B. neuplatnil žiadne svoje nároky z
testamentu, zrejme mal vedomosť, že žiadne nároky si v dedičskom konaní uplatňovať nemôže.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, na neplatnosť závetu a neuneseniu dôkazného bremena
zo strany žalobcu, že V. B. v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide, súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len O. s. p.), účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Žalovaní boli v konaní úspešní,
náhradutrovkonaniasivšakneuplatnili,súdtedanáhradutrovkonanianepriznalžiadnemuzúčastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.