Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201354
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201354.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaKuruca,členovsenátuJUDr.

Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu W. O. - VENIKOM, s.r.o., Tokajícka
125/41, Malá Tŕňa, zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Moldavská cesta 21/A, Košice, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 1020501/1/1144955/2012/4989 zo dňa 30.08.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.11.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.11.2012 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1144955/2012/4989 zo dňa 30.08.2012, ktorý

žalovaný podľa § 48 os.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na ustanovenie § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trebišov č. 740/230/268-43168/11/BéR zo dňa 21.12.2011.
Dodatočným platobným výmerom uvedeného správcu dane vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod
1 zákona č. 511/1992 Zb. nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 8.583,42 eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť
v sume 1.799.638,55 eur.

Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku

žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty vykonanej Daňovým riaditeľstvom
SR, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. Iú332/19459-123566/2011/MihA zo dňa 25.11.2011.

Správcadanekonštatoval,že žalobcasivkontrolovanomzdaňovacomobdobíuplatnilodpočítaniedane
z 20 faktúr špecifikovaných v tabuľke č. 2 na strane 6 a 7 dodatočného platobného výmeru od dodávateľa
GLOBAL-MIX, s.r.o. za dodávku 41.528.359 kusov lykožrúta smrekového (základ dane súhrne
8.305.671,70 eur a daň z pridanej hodnoty 1.578.077,61 eur). Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane
z faktúry zo dňa 23.09.2010 od dodávateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o. za dodávku 21.900 litrov tokajského
výberu 5-putňového - daň z pridanej hodnoty 145.635,00 eur, z faktúry vyhotovenej dňa 15.09.2010 od

dodávateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o. za dodávku 170.000 kg jabĺk druhej triedy - daň z pridanej hodnoty
31.008,- eur a na základe 58 dokladov vyhotovených elektrickou registračnou pokladnicou (č. dokladov
PV 1223 až 1281) od dodávateľa CS JOMADO, s.r.o. za dodávku pohonných hmôt - benzín natural a
nafta - základ dane spolu 6.585,74 eur a daň z pridanej hodnoty 1.251,36 eur. Správca dane uviedol, žežalobca v súvislosti s uvedenými obchodmi nepreukázal existenciu práva na odpočítanie a ani použitie
uvedených tovarov na svoje účely ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, čím porušil ustanovenie § 49
ods.1,2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Správca dane uviedol, že žalobca ku kontrole oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet v zmysle
upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.11.2010 nepredložil ku kontrole všetky požadované
účtovné, daňové a iné doklady (predložil iba evidenciu DPH, daňové priznanie k DPH, knihu vystavených
faktúr, knihu prijatých faktúr, zoznam dokladov pre priznanie k DPH, došlé a odoslané faktúry č. 1
až 196 a pokladničné doklady č. 1 až 30. Na preukázanie zdaniteľných obchodov bol žalobca

opakovane vyzývaný výzvami zo dňa 14.01.2011 (doručená dňa 03.02.2011), zo dňa 22.02.2011
(doručená dňa 08.03.2011), zo dňa 14.01.2011 (doručená dňa 03.02.2011), zo dňa 22.02.2011
(doručená 08.03.2011). zo dňa 30.03.2011 (doručená dňa 11.04.2011), zo dňa 28.06.2011 (doručená
dňa 07.07.2011) a napokon zo dňa 05.09.2011 (doručená dňa 20.09.2011) na predloženie skladovej
evidencie k 31.12.2010, zoznamu pracovníkov, evidencie interných účtovných dokladov, nájomných
zmlúv, inventárnych kariet dlhodobého hmotného majetku, spotreby PHM, technických preukazov

motorových vozidiel, dokladov preukazujúcich dopravu a podanie vysvetlení ku konkrétnym faktúram.
Napriek dostatočnému časovému priestoru na poskytnutie požadovaných informácií a predloženie
dôkazov žalobca na výzvy nereagoval, požadované doklady, vysvetlenia a vyjadrenia na základe výziev
nepredložil a neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nebolo možné doručiť požadované dôkazy. Tým
nevyužil právo, ktoré mu priznáva ustanovenie § 2 ods.8 a § 15 ods.5 písm.c/ zákona č. 511/1992 Zb.

a súčasne porušil povinnosti, ktoré mu ukladá § 2 ods.8 a § 15 ods.6 písm.e/ a § 29 ods.8 zákona č.
511/1992 Zb. Pretože žalobca požadované dôkazy nepredložil, kontrolná skupina do spisovej zložky
žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2010 a do spisovej zložky daňového subjektu GLOBAL-MIX, s.r.o.
Nahliadnutím do spisovej zložky žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2010 kontrolná skupina zistila, že
naadresesídlažalobcusanachádzarodinnýdom,pričomžalobcaniejeplatiteľomdaneznehnuteľnosti,

žalobca nie je odberateľom elektriny, zemného plynu, pitnej vody, nemá zamestnancov. Má vedený
bežný účet v OTP banke Slovenska, a.s., na ktorom okrem bankových poplatkov nie sú žiadne obraty, vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s. má vedený bežný účet - podnikateľský, na ktorom okrem odpočtu DPH
a bankových poplatkov nie sú žiadne pohyby. Nie je evidovaný ako držiteľ, resp. vlastník motorového
vozidla.

V rámci miestneho zisťovania dňa 08.02.2011 vykonaného v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec až júl 2010 u daňového subjektu GLOBAL-MIX, s.r.o., Streda nad
Bodrogom, W.Š. O. uviedol, že lykožrút smrekový slúži na kŕmenie bažantov, ktoré predáva
cez spoločnosť JOMADO, s.r.o. pre rôznych záujemcov. Lykožrúta smrekového získaval z dreva
napadnutého lykožrútom kúpeného od J. J. - FUFRA a to tak, že s napadnutého dreva bola oddelená

kôra od dreva a lykožrúty nachádzajúce sa medzi kôrou a drevom boli ručne pozberané do vedra
desiatimi až dvadsiatimi ľuďmi z Maďarska. Tvrdil, že tento hmyz má veľa výživných látok a náklady
na lykožrúta sa mu vrátia v bažantoch. Z odpovede Národného lesníckeho centra, stredisko lesníckej
ochranárskej služby v Banskej Štiavnici zo dňa 03.02.2011 a 23.02.2011 správca dane zistil, že toto
odborné pracovisko nemá informácie, aby niekto v roku 2010 obchodoval s lykožrútom smrekovým na

Slovensku alebo v zahraničí, pracovisko ani nemá vedomosť o tom, aby sa bažanty niekde vo svete
kŕmili chrobákmi lykožrúta smrekového. K získavaniu chrobáka lykožrúta spôsobom opísaným W. O.
odborné pracovisko uviedlo, že oddelením kôry od dreva časť chrobákov odletí a časť sa zavŕta do
zvyškov kôry. Chytať žijúce chrobáky veľkosti 4 mm rukavicami považuje za veľmi namáhavé. Je o
ešte ťažšie ako vyberať zrnká pšenice (čo je približne veľkosť jedinca lykožrúta smrekového) z takto

nadrvenej kôry, pričom pšenica sa nebráni chyteniu odlietaním alebo schovaním do kôry. Pri takýchto
zberoch sa zákonite musí do vedier dostať aj iný druh hmyzu, resp. iné chrobáky, ktoré zberači sotva
poznajú, aby ich do vedier nepoložili. Ak dajú živé chrobáky do vedier, tak im budú odlietať. Lesníci
pri manipulácii s chrobákmi odchytenými do feromonových lapačov, ich okamžite uzatvoria a následne
zlikvidujú. Pracovisko ďalej uviedlo, že B.. W. O. zrejme nemá znalosti o bionómii lykožrúta smrekového,

ani sa nad tým nezamyslel, či získavanie chrobáka nie je možné iným spôsobom. Chrobáky sú v
podstate pozberané lesníkmi z feromonových lapačov, stačí osloviť obhospodarovateľa a odkúpiť tento
„odpad“. O výživnej hodnote lykožrútov smrekových pracovisko nemá informácie. Podľa ich vedomostí
je povrch tela tvorený chytinom, ktorý je veľmi ťažko stráviteľný a teda telom bažantov akurát prejde ako
„čerešňová kôstka“. Z toho teda bažant nevyužije ani cukry ani bielkoviny. Pracovisko by videlo väčšiu

logiku skrmovať larvy lykožrúta ako chrobáky. Larva nemá telo chytimizované a obsahuje veľa proteínov.Používanie bažantov na boj proti lykožrútovej kalamite je spochybnené. Bažant je poľným druhom a
v lese by neprežil. Lykožrút žije v kôre na stromoch vo výške 20 až 30 metrov nad zemou. Bažant na
strom nepolezie, nevie chodiť po kmeni ako ďateľ. Je to proti jeho bionómii. Na predložené vzorky

chrobákov zaistené zamestnancami správcu dane odborné pracovisko uviedlo, že všetky chrobáky sú
pohlavne dospelé, neboli získané z kôry, kde sú chrobáky aj pohlavne nezrelé, ale pravdepodobne z
feromonových lapačov. Išlo o homogénnu vzorku, tá sa však získať len z feromonových lapačov so
špecifickým feromonom na jeden druh. Vzorka z kôry by obsahovala aj iné druhy chrobákov, ktoré
sú lákané vädnúcim lykom stromu. Zberači chrobákov nemohli rozpoznať medzi jednotlivými druhmi

lykožrútov a vzorky taktiež by obsahovali zvyšky kôry, kúsky iných chrobákov.

Z odpovedi Technickej univerzity vo Zvolene, Lesnícka fakulta zo dňa 14.03.2011 správca dane zistil, že
nie sú vedomosti o obchodovaní s odchyteným lykožrútom smrekovým na Slovensku ani v zahraničí.
Odchytené lykožrúty sa nijako nevyužívajú, sú usmrtené vriacou vodou a následne spálené alebo
inak asanované. Bažanty sa nekŕmia lykožrútmi, v uzavretých chovoch sa kŕmia špeciálnymi kŕmnymi
zmesami. Výživná hodnota lykožrútov je nízka, pretože ich telo obsahuje veľké množstvo chitínu, ktorý

je tvrdý a ťažko stráviteľný, bez obsahu bielkovinových alebo iných látok. Ani po odkôrnení nie je ľahké
zhrnúť lykožrútov z kôry rukou do vedra, pretože väčšina chrobákov je zavŕtaná v chodbičkách v kôre a
voľne nepobehujú. K poskytnutým vzorkám lykožrútov smrekových uviedla, že išlo o dospelé chrobáky
lykožrúta smrekového, aké sa odchytávajú pri rojení do feromonových lapačov. Z analýzy nákupu a
predaja guľatiny smrekovej na základe údajov získaných zo spisovej zložky spoločnosti GLOBAL -

MIX, s.r.o. (úradný záznam zo dňa 10.10.2011 správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom
období september 2010 žalobca nedodal spoločnosti GLOBAL MIX, s.r.o. guľatinu smrekovú napadnutú
lykožrútom smrekovým, preto ani spoločnosť GLOBAL - MIX, s.r.o. v zdaňovacom období september
2010 nezískala a nedodala lykožrúta smrekového v množstve 41.528.359 kusov žalobcovi tak, ako
to deklaroval faktúrami (tabuľka č. 2 dodatočného platobného výmeru). Podľa odborného stanoviska

Národného lesníckeho centra na 41.528.359 kusov chrobákov lykožrúta smrekového v kontrolovanom
zdaňovacom období september 2010 podľa metódy, ktorú opísal žalobca (mechanické odkôrnenie) je
potrebné aspoň 4.983,40 m3 guľatiny až 12.458,50 m3 guľatiny.

Správca dane v súvislosti s tvrdením W. O. ako konateľa spoločnosti GLOBAL - MIX, s.r.o., že lykožrúta
smrekového používa ako krmivo pre bažanty (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 08.02.2011),

bolo z odpovedi vyzvaných inštitúcií (Národné lesnícke centrum Banská Štiavnica, Technická univerzita
vo Zvolene, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave) zistené, že lykožrút
smrekový nemá žiadnu výživovú hodnotu a nepoužíva sa na kŕmenie bažantov.

Správca dane ohľadne tejto komodity dospel k záveru, že nákup a predaj lykožrúta smrekového
prebiehal v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach výlučne medzi spoločnosťami, ktoré sú personálne,

majetkovo a organizačne prepojené osobou W. O. M.., dodávateľ žalobcu obchodná spoločnosť
GLOBAL - MIX, s.r.o. nedisponovala takým množstvom guľatiny, aby mohla získať taký počet lykožrútov
smrekových, aké boli uvedené vo faktúrach, žalobca nepreukázal spôsob obstarávania komodity
lykožrút smrekový, ani využitie tejto fakturovanej komodity.

Správca dane k faktúre týkajúcej sa nákupu 2.750 m3 guľatiny od dodávateľa GLOBAL - MIX, s.r.o.

uviedol, že k reálnemu dodaniu tejto komodity týmto dodávateľom žalobcovi nedošlo. Podľa údajov
uvedených v tabuľke č. 9 dodatočného platobného výmeru spoločnosť GLOBAL - MIX, s.r.o. ako
deklarovaný dodávateľ guľatiny smrekovej v kontrolovanom zdaňovacom období september 2010
predal späť žalobcovi guľatinu smrekovú v množstve 2.750 m3, ktorá jej nebola dodaná a ktorú
spoločnosť GLOBAL - MIX, s.r.o. nemala na sklade. Žalobca pritom nemal materiál na personálne

podmienky na ťažbu a skladovanie guľatiny smrekovej.

Kontrolná skupina v súvislosti s preverovaním deklarovaného nákupu tokajského vína päťputňového od
dodávateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o. nahliadla do spisových zložiek daňového subjektu TOKAJ MUŠKÁT
SK, s.r.o. (úradný záznam zo dňa 10.10.2010) a daňového subjektu Vinohradnícka spoločnosť,
s.r.o. Viničky (úradný záznam zo dňa 09.05.2011), pričom zistila, že spoločnosť GALAFRUIT&CO,

s.r.o. bola registrovaná vo vinohradníckom registri ako vinár od roku 2005 a v roku 2007ukončila registráciu. Jej výrobu tokajských vín prevzala spoločnosť TOKAJ&CO, s.r.o., ktorá je
registrovaná ako vinár vo vinohradníckom registri od roku 2007. Z odpovede Ústredného kontrolného
skúšobného ústavu pôdohospodárskeho v Bratislave zo dňa 06.12.2010 správca dane zistil, že

dodávateľ GALAFRUIT&CO, s.r.o. mal v roku 2006 certifikovaný tokajský výber päťputňový v množstve
20.900 litrov, ale k 30.11.2009 eviduje nulové zásoby tokajského vína (jeho činnosť od roku 2007
prevzala spoločnosť TOKAJ&CO, s.r.o.). Z uvedeného je zrejmé, že dňa 23.09.2010 spoločnosť
GALAFRUIT&CO, s.r.o. nedodala žalobcovi tokajský výber päťputňový v množstve 21.900 litrov tak, ako
to deklaruje predložená dodávateľská faktúra zo dňa 23.09.2010. Daňovou kontrolou bolo preukázané,

že spoločnosť GALAFRUIT&CO, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ tokajského vína päťputňového, od
roku 2007 nebol vo vinohradníckom registri registrovaný ako vinohradník, vinár, obchodník alebo
maloobchodník, a preto nemohla dodať žalobcovi tokajský výber päťputňový tak, ako to deklarovala
vyššie uvedená dodávateľská faktúra.

V rámci daňovej kontroly kontrolná skupina za účelom preverenia nákupu deklarovaného tovaru - jablká
druhej triedy od dodávateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o. nahliadla do spisových zložiek daňového subjektu

W. O. - VENIKOM, s.r.o. z daňových kontrol za zdaňovacie obdobie marec až júl 2010 (úradný záznam
zo dňa 10.10.2011). Podľa predložených skladových kariet týkajúcich sa jabĺk prvej a druhej triedy za
január až február 2010 a z predložených faktúr za obdobie marec až september 2010 správca dane
zistil, že žalobca najprv vydal („predal“) zo skladu jablká druhej triedy, ktoré na sklade nemal, pretože
počiatočný stav zásob bol vždy nulový a následne prijal („nakúpil“) na sklad jablká druhej triedy v takom

rovnakom množstve od spoločnosti GALAFRUIT&CO, s.r.o. ako deklaroval ich výdaj pre spoločnosť
JOMADO, s.r.o. Kontrolná skupina dospela k záveru, že žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu
zdaniteľnému obchodu, t.j. že skutočne nakúpil tovar jablká druhej triedy na základe dodávateľskej
faktúry od dodávateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o.

Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane aj na základe

výdavkových pokladničných dokladoch č. PV 1223 až č. PV 1281 (tabuľka č. 3 dodatočného platobného
výmeru), ktorých prílohou boli doklady z elektronickej registračnej pokladnice od dodávateľa CS
JOMADO, s.r.o. za nákup pohonných hmôt. Za účelom preverenia deklarovaného nákupu PHM od
uvedeného dodávateľa kontrolná skupina nahliadla do spisovej zložky žalobcu za iné zdaňovacie
obdobia(úradnýzáznamzodňa10.10.20111)azistila,žežalobcanepredložilžiadnedokladyopreprave,

ktoré by preukázali prepravu tovarov, nepredložil žiadnu zmluvu o nájme dopravného prostriedku na
prepravu tovaru, ani súpis hmotného a nehmotného majetku. Žalobca nie je na Okresnom dopravnom
inšpektoráte PZvTrebišoveevidovanýakodržiteľ,resp.vlastníkvozidla,tedanevlastnížiadnedopravné
prostriedky.

Kontrolná skupina daňovou kontrolou preverovala aj dodanie tovarov a zistila, že žalobca v tomto

zdaňovacom období vystavil odberateľské faktúry za tovar guľatina smrek pre odberateľov AKRIBIA,
s.r.o., PRESTÍŽ, s.r.o., GLOBAL - MIX, s.r.o. a R.CH.E., s.r.o. v celkovom množstve 5.540 m3 ( daň z
pridanej hodnoty v sume 103.154,80 eur - tabuľka č.7, za tovar drevené výrobky (euroforšne, euroforšne
stolárske, hranoly stavebné a eurohranoly) v celkovej sume 168.140,57 eur, celkové množstvo 190,30
m3 pre odberateľov STAVIVÁ, s.r.o., STAVIVA PLUS, s.r.o., Trebišov, VERITAS, s.r.o. a LCE, s.r.o.

- tabuľka č.8 dodatočného platobného výmeru, za tovar bažant poľný v celkovej sume 166.600,- eur,
celkové množstvo 10.000 kusov pre odberateľa JOMADO, s.r.o. - tabuľka č. 10 dodatočného platobného
výmeru, za tovar poľnohospodárske produkty (kukurica v strukovom stave, seno, slama, siláže, obilný
šrot, siláž) v celkovej sume 1.331.137,17 eur pre odberateľov AGROTŔŇA, s.r.o. a AGROBARA, s.r.o.,
AGRO-LADMOVCE, s.r.o. - tabuľka č. 11 dodatočného platobného výmeru, za tovar lykožrút smrekový

v celkovej sume 8.237.220,75 eur, celkové množstvo 32.970,71 kusov pre odberateľa JOMADO, s.r.o. -
faktúry konkretizované v tabuľke č. 12 dodatočného platobného výmeru, za tovar med v celkovej sume
41.400,- eur, množstvo 40.000 kg pre odberateľa GALAFRUIT&CO, s.r.o. - tabuľka č. 13 dodatočného
platobného výmeru a za tovar jablká druhej triedy v celkovej sume 198.254,- eur, množstvo 170.000
kg pre odberateľa JOMADO, s.r.o. - tabuľka č. 14 dodatočného platobného výmeru. Hoci žalobca

nepreukázal, že došlo reálne k uskutočneniu týchto zdaniteľných obchodov pre uvedené obchodné
spoločnosti, je povinný daň odviesť (§ 69 ods.5 zákona č. 222/2004 Z.z.) z dôvodu, že ju uviedol na
faktúre. Preto kontrolná skupina ponechala daň, ktorú je povinný platiteľ odviesť vo výške uvedenej v
podanom daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie, t.j. v celkovej výške 9.471.781,74 eur.Správca dane uzavrel, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných obchodov,
nepreukázal deklarované množstvá tovarov, ktoré mali byť dodané, činnosť prezentovaná žalobcom
nie je reálnou ekonomickou činnosťou tak, ako je definovaná v ustanovení § 3 ods.2 zákona č.

222/2004 Z.z.. Kontrolovaný daňový subjekt W. O. - VENIKOM, s.r.o. nedostatočným spôsobom
spolupracoval a neposkytol riadnu súčinnosť pri výkone daňovej kontroly. Zistené fakty a skutočnosti
vytvárajúpredpoklad,žedaňovýsubjektnemalvytvorenéreálnepodmienkynauskutočňovaniereálnych
zdaniteľných obchodov. Je preto nesporné, že pri takomto spôsobe „obchodovania“ si W. O. sám sebe
všetky obchody potvrdiť, pretože ide o spoločnosti prepojené jeho osobou.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu

dane zo dňa 30.08.2012. Po zosumarizovaní skutkového stavu zisteného daňovou kontrolou a
uvedeného v dodatočnom platobnom výmere poukázal na zákonnú úpravu vzniku daňovej povinnosti
(§ 19 zákona č. 222/2004 Z.z.), predpoklady uplatnenia práva platiteľa dane na odpočítanie dane (§
49 cit. zákona) a na formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane (§ 51 ods.1 písm.a) cit.
zákona). Konštatoval, že zákon o dani z pridanej hodnoty určil pred dokazovaním vzniku nároku na

odpočítanie dane prísnejšie podmienky pri dokazovaní, majú sa zo strany platiteľa dodržať, keďže
dôsledky z iného postupu dopadajú na platiteľa dane. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena
na daňovom subjekte (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre vznik práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry, ale je nevyhnutné splniť aj ďalšie
hmotnoprávne podmienky. Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale

je významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukazoval
svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach od dodávateľských obchodných spoločností,
nepredložil požadované dôkazy a nepodal vysvetlenia ani vyjadrenia v zmysle už uvedených výziev.

K námietke týkajúcej sa zaslaných opakovaných výziev správcom dane na predloženie dokladov ku
kontrole napriek tomu, že tieto boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, žalovaný uviedol,

že malo by byť v záujme kontrolovaného daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou,
aby svoje procesné práva využil a predložil relevantné dôkazy riadne a nepochybne osvedčujúce
splnenie všetkých podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane. V danom prípade daňová kontrola
bola začatá dňom 20.12.2010 na následne bol kontrolovaný daňový subjekt vyzývaný na predloženie
dôkazných prostriedkov a na podanie vysvetlení. K týmto skutočnostiam došlo v čase, keď W. O.

ešte nebol vzatý do väzby a disponoval dokladmi. Okrem toho podľa ustanovenia § 69 ods.1 Trestného
poriadku kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť nazerať do vyšetrovacieho spisu. Nie je pravda, ako
tvrdí žalobca, že nemal vedomosť o tom, aké doklady mu boli odobraté, pretože v odpovedi prezídia
Policajného zboru sa okrem iného uvádza, že pracovníčka F. Y. sa vyjadrila k dokladom, ktoré boli
zaistené, podpisovala preberací protokol o zapečatení veci, takže táto osoba mala vedomosť o tom,

aké doklady a za aké spoločnosti boli zaistené. K námietke týkajúcej sa postupu orgánov činných v
trestnom konaní pri zabezpečovaní dokladov odvolací orgán uvádza, že nie je oprávnený posudzovať
ani vyjadrovať sa k postupu orgánov činných v trestnom konaní pri výkone ich činnosti.

Ku komunikačným problémom medzi advokátskou kanceláriou Kolesár a partneri, s.r.o. a žalobcom po
smrti JUDr. Juraja Kolesára žalovaný uviedol, že z právnej úpravy zastúpenia vyplýva, že z konania

splnomocnenca vznikajú právne účinky priamo splnomocniteľovi. Z toho dôvodu problémy v komunikácii
medzi splnomocnencom a splnomocniteľom nemôžu byť dôvodom na oslobodenie žalobcu od plnenia
jeho povinnosti.

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, podľa ktorého v procese daňovej kontroly došlo k porušeniu
princípu proporcionality a neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu kontrolovaného daňového subjektu.

Žalovaný uviedol, že nespornou skutočnosťou je, že W. O. M.. je spoločníkom a konateľom niekoľkých
desiatok obchodných spoločností , ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej
hodnoty zdaniteľné plnenia. Konateľ žalobcu konal aj za ďalšie obchodné spoločnosti a ako
konateľ vykonáva v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a
organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bol podľa vlastného vyjadrenia v celom reťazci

svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preberaným skutočnostiam mohol iba onpodať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, a preto bol súbežný výkon daňových
kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.
Súbežné vykonávanie daňových kontrol u daňových subjektov prepojených osobou W. O. M.. nedošlo

k porušeniu právnych predpisov. Cieľom takéhoto postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav.
Nie daňové orgány vytvorili tento stav, ako to tvrdí žalobca, ale daňový subjekt tým, že zvolil takúto
formu svojho podnikania (cez množstvo spoločností prepojených jeho osobu), úmyselne vytvoril stav, pri
ktoromznepriehľadniltokytovarov,služieb,financií,faktúradokladov.W.O.M.. moholsvojespoločnosti
personálne obsadiť tak, aby mohli poskytovať informácie a dokladky v krátkom časovom priestore a

tým uplatniť svoje práva, ktoré im prislúchali, alebo mohol využiť možnosť inštitút splnomocneného
zástupcu. Nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol daňových subjektov takto
personálne prepojených osobou W. O. M.. vychádzala z potreby preukázania reálnosti uskutočnených
obchodov, ktorá bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých
bol B.. W. O. M.. konateľom. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú
spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tento

reťazec spoločností. Takýto postup bol preto v súlade so zásadou proporcionality. Žalovaný námietku
odvolávajúceho sa o nezákonnosti postupu daňového orgánu z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne
zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov, ktoré sú personálne
prepojené osobou konateľa, považuje za neopodstatnené. Z namietaného princípu proporcionality
nevyplýva, že by daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj v ďalších spoločnostiach, mal byť

zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom v iných spoločnostiach. Podľa
žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolný orgán nezaťažoval žalobcu viac ako bolo
nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly, cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a správnu
výšku dane.

Žalovaný nesúhlasil s odvolacím tvrdením žalobcu, podľa ktorého totožnosť osoby W. O. M.. ako

spoločníka, resp. ako konateľa viacerých obchodných spoločností je ťažiskovým a jediným dôkazom,
na základe ktorého bol vydaný odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer. Správca dane z
dôvodu odstránenia pochybností o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle predmetných
faktúr opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov uvedených vo výzvach a na podanie
vysvetlení. Žalobca žiadne doklady nepredložil, nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom

dane. Nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a záznamom ním vedených a svojim
konaním neumožnil správcovi dane preveriť všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných
obchodov. Správca dane z uvedeného dôvodu preveroval nielen reálnosť výkonu deklarovanej
podnikateľskej činnosti žalobcu, ale vyžiadal aj vyjadrenia orgánov, organizácií a tretích osôb, ktoré
vedú evidencie v súvislosti s chovom hovädzieho dobytka a vykonal miestne zisťovania na farmách a

v priestoroch, kde mala byť vykonávaná hospodárska činnosť. Správca dane obchodné vzťahy medzi
uvedenými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaných tovarov,
t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla
daňová povinnosť a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z odôvodnenia dodatočného platobného
výmeru nevyplýva, že by bol správca dane vyhodnotil personálne prepojenie obchodných spoločností

ako protiprávne. Hodnotením a analýzou všetkých získaných dôkazov správca dane konštatoval, že
v danej veci personálne prepojenie umožnilo vznik čisto umelej situácie, ktorá umožnila žalobcovi
uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Žalovaný reagoval aj na odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 71 ods.6 zákona o dani z
pridanej hodnoty a na námietku, podľa ktorej z rozsudku ESD C-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie

jemožnépovažovať zadodávkypodliehajúcedaniazuvedenéhodôvodunafiktívnedávkyniejemožné
aplikovať ustanovenie § 71 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane konštatoval, že podľa
článku 203 Smernice Rady 206/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty daň
z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Tento článok je premietnutý aj
do zákona o dani z pridanej hodnoty v ustanovení § 71 ods.6 zákona o dani z pridanej hodnoty. V tomto

prípade žalobcovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože tovar nebol dodaný.
Napriek tomu platiteľ bol povinný daň odviesť podľa § 71 ods.6 zákona o DPH z dôvodu, že ju uviedol
na faktúre. Žalobca vystavil odberateľské faktúry, na ktorých bez toho, aby dodal fakturovaný tovar,
uviedol daň z pridanej hodnoty, tieto odovzdal odberateľom, ktorým umožnil uplatniť si odpočítanie dane
z týchto faktúr.K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie
dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk, žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných
daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom podnikania daňového subjektu bolo dosahovanie

zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou W. O. M.. pri vzájomných deklarovaných dodávkach
tovaru (vystavením faktúr bez uskutočnenia dodania) vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa
pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení
celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu (celková hodnota
nákupu prevyšovala hodnotu predaja). V kolobehu tovarov medzi jednotlivými personálne prepojenými

spoločnosťami sa samotná podstata dane z pridanej hodnoty stratila, pretože kontrolovaný daňový
subjekt ako aj jeho obchodní partneri prepojení osobou W. O. M.. v kontrolovanom zdaňovacom období
ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a
počascelejdobyobchodovanianebolo preukázané,žebyjednotlivétovarybolispotrebovanékonečným
spotrebiteľom, ktorého spotreba by mala za následok odvod dane na výstupe aj do štátneho rozpočtu.

K námietke žalobcu, podľa ktorého správca dane neoboznámil daňový subjekt s dokazovaním a

nedal mu reálnu možnosť brániť sa voči tvrdeniam správcu dane, žalovaný uviedol, že žalobca
nepreukázal samotnú realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a dodávateľom, a to napriek
tomu, že konateľom žalobcu bol W. O., ktorý bol aj konateľom dodávateľa, čím nepreukázal, že
fakturovaný tovar bol skutočne dodaný iným platiteľom dane. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly
nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by deklarované dodávky tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku,

nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o realizovaní obchodov v spoločnostiach
prepojených osobou W. O.. Vzhľadom na pasivitu žalobcu správca dane zabezpečil dôkazy od tretích
osôb a zo spisových materiálov zainteresovaných v spoločnosti, u ktorých boli vykonávané daňové
kontroly. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt
uplatniť pred nárokovaním odpočítania dane, ale je jeho povinnosťou tieto nároky prejednať a umožniť

daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi.

Dodatočný platobný výmer správcu dane podľa žalovaného obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 30
zákona č. 511/1992 Zb. Preto námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti dodatočného platobného výmeru
nie sú dôvodné.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k
daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane
na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca
spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených B.. W. O.
boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca

namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho
protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie
dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná
zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný
poriadok). Pri zaistení dokladov bola prítomná B.. F. Y., ktorá pre daňový subjekt spracovala účtovníctvo,

ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone. Súčasnej
konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je procesnou
stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu B.. W. O..

Nemožnosť si splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie
zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár

a partneri, s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do
dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli
vydané odovzdané podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože
nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1,3 a § 46 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcuodôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že
správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992

Zb. zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné
princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv
tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť
žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa

žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom.
Súčasťou zámeru žalovaného zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené B.. W. O. boli aj
stovky výziev, miestne zisťovanie ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť B.. W.
O. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty.
Dôkazom tejto skutočnosti je aj napr. fakt, že 30.03.2010 bolo B.. W. O. doručených 13 protokolov o
výsledku daňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V

septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených B.. W. O. vykonávalo viac ako tristo daňových
kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je
totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu
zdaniteľnýchplnení.Výlučné konštatovanie,žedeklarovanézdaniteľnéobchodysauskutočňovalimedzi

spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo ani nepriamo bez
ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. B.. W. O. v súlade s článkom 2 ods.3
Ústavy SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Teda skutočnosť, že B.. W. O. bol štatutárnym
zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s

postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za
fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s
personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred
bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch ( vodné,

stočné, spotreba elektrickej energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá
vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže B.. W. O. riadil
ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto
spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne
ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto

podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval
prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne, že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je
možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukázaním na rozsudok súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol,
že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom

predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu
možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že B.. W. O. ako bývalý konateľ a spoločník
žalobcu ako aj iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe.
Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou B.. W. O. sú samostatnými

právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi ako aj od osôb, prostredníctvom
ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej
činnosti spoločnosti personálne prepojených B.. W. O., ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu
sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody
neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu

dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty afiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril B.. W. O. podmienky, na základe ktorých získal
neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem
realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania

spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o
účtovnústratu(spôsobenúnapr.podpisminadobudnutéhomajetku). Napokonžalobcavytýkalsprávcovi
dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

K žalobnej námietke v súvislosti s opakovaným vyzývaním žalobcu správcom dane na predloženie
dokladov ku kontrole napriek tomu, že tieto boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, žalovaný

uviedol, že väzba konateľa bránila len jeho osobnému vystupovaniu v daňovom konaní, nepredstavuje
však objektívnu príčinu, ktorú by žalobcovi bránila podávať písomné vyjadrenia, či vysvetlenia. Navyše,
žalobca má zákonnú možnosť z dôvodu väzby dať sa zastupovať zástupcom a tak zabezpečiť, aby nebol
ukrátený na svojich právach. Daňové orgány nezodpovedajú za porušenie povinnosti vyplývajúcich z
právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou Kolesár a partneri, s.r.o. a

tiež za postup orgánov činných v trestnom konaní. Tieto skutočnosti nemajú vplyv na plnenie povinnosti
žalobcu vyplývajúcich pre neho z jednotlivých ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 511/1992
Zb.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval
ustanovenie § 30 ods.3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného zodpovedalo

ustanoveniu § 30 ods.3 cit. zákona, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa vyporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 48 ods.6 cit. zákona.

Žalovaný ako nedôvodnú posudzoval námietku žalobcu, podľa ktorej v procese daňovej kontroly
došlo k porušeniu princípu proporcionality a neprimeranému zaťažovaniu žalobcu. Poukázal na
výklad tejto zásady v náleze ústavného súdu SR č. PL ÚS SR 3/00 a č. PL ÚSW SR 67/07.

Uviedol, že účelom sledovaným žalovanými daňovými orgánmi bolo preverenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom, k čomu bolo potrebné čo najúplnejšie
zistenie skutkového stavu. Dosiahnutie tohto účelu bolo možné len súbežne vykonávaním miestnych
zisťovaní daňových kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou W.
O., pretože nesporným je fakt, že W. O. bol konateľom a spoločníkom niekoľko desiatok obchodných

spoločností, ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody
a ako sám tvrdil, bol osoba nezastupiteľná, sám vykonával všetky činnosti súvisiace s obchodno-
ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností, ku všetkým preverovaným
skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole. Preto
musel tiež strpieť, že žalované daňové orgány mali zákonom stanovené právo, alebo priam povinnosť,

vykonať daňovú kontrolu, najmä za účelom preverenia nadmerných odpočtov uplatňovaných u
väčšiny spoločností W. O.. Organizačné zabezpečenie spoločnosti bolo plne v kompetencii W. O.,
bolo na ňom, ako v kontrolovaných spoločnostiach dodrží lehoty stanovené zákonom a uložené
správcom dane a akým spôsobom zabezpečí uplatňovanie svojich práv na súčinnosť. Väčšina
spoločností prepojených osobou W. O. nemala zamestnancov, ani splnomocneného zástupcu, bolo

preto málo pravdepodobné bezproblémové zvládnutie riadenia takéhoto množstva spoločností so
širokým rozsahom podnikateľských aktivít jednou osobu a bolo nereálne, aby riadila toľko spoločností
jedna osoba, a to nielen z hľadiska výkonu daňovej kontroly, ale aj z hľadiska reálneho vykonávania
ekonomickej činnosti. Tento stav nevytvoril žalovaný, ani správca dane, ako to tvrdí žalobca, ale
sám žalobca tým, že si zvolil takúto formu podnikania, čím musel úmyselne vytvoriť stav, pri ktorom

znepriehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. W. O. mohol svoje spoločnosti
personálne obsadiť tak, aby k danému stavu nedošlo, alebo mohli využiť inštitút splnomocneného
zástupcu. Nutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol, ústnych pojednávaní miestnych zisťovaní
u daňových subjektov personálne a ekonomických prepojených osobou W. O. vychádzala z potreby
preukázania reálnosti uskutočnených obchodov, ktorou bolo možné preukázať iba zisťovanie pohybu

tovaru v reťazci spoločností, v ktorých bol W. O. konateľom, resp. spoločníkom. Preto takýto postup
žalovaných daňových orgánov nebol v rozpore so zásadou proporcionality, preto aj námietka žalobcuo nezákonnosti postupu žalovaného z dôvodu, že bol nadmerne zaťažovaný súčasne prebiehajúcimi
kontrolami u daňových subjektov personálne prepojených osobou konateľa, považuje žalovaný za
neopodstatnenú.

Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku žalobcu, podľa ktorého z napadnutého rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane
svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými
došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. K nepriznaniu nadmerného odpočtu nedošlo z dôvodu
personálneho prepojenia konateľa, resp. spoločníka v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k údajnému

uskutočneniu zdaniteľného plnenia, ale z dôvodu nepreukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľných
plnení žalobcom.

Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že Obchodný zákonník umožňuje p. W. O.
založiť viac spoločností. Z ustanovení § 19a ods.1 a § 20 ods.1,2 Obchodného zákonníka vyplýva,
že právne úkony B.. W. O. ako štatutárneho orgánu, resp. splnomocneného zástupcu sú právnymi
úkonmi jednotlivých spoločností ako právnických osôb. V prípade spoločnosti personálne prepojených

B.. O., kde konateľom a spoločníkom tá istá osoba, ktorá konala za tieto obchodné spoločnosti a
vykonávala aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami
týchto spoločností, je zavádzajúce tvrdenie, že ide o samostatné právne subjekty odlišné od osôb, ktoré
sú ich spoločníkmi, ako aj od osôb prostredníctvom ktorých konajú.

Žalovaný uzavrel svoje vyjadrenie konštatovaním, že v prípade žalobcu v reťazci vzájomne prepojených

spoločností nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v takom rozsahu, ako to žalobca v
daňovom priznaní deklaroval za zdaňovacie obdobie. Správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, že
vdanomprípadeišlooreťazecviacerýchspoločnostídeklarujúcichumelovytvorenézdaniteľnéobchody
s cieľom odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, a to formou nadmerných odpočtov,
teda hlavným cieľom deklarovaných obchodných aktivít bolo získať daňovú výhodu. Deklarované

zdaniteľné obchody neboli vytvorené za ekonomickým účelom.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok
uvedených v § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s
administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 si žalobca uplatnil
odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v sume 1.808.221,97 eur, priznal
vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.856.753,50 eur a uplatni si nadmerný odpočet v sume 8.583,42 eur.

Výzvami zo dňa 14.01.2011, 22.02.2011, 30.03.2011, 28.06.2011 a 05.09.2011, ktoré boli doručené
žalobcovi v dňoch uvedených v dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Trebišov zo

dňa 21.12.2011, bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu v
predložených dokladoch a podanie vysvetlení. Žalobca na tieto výzvy nepredložil žiadne dôkazy k svojim
tvrdeniam a tiež nepodal žiadané vysvetlenia k sporným skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii Východ Košice, v liste č. ČVS: PPZ - 152/BPK-
V-2010 zo dňa 19.01.2012 oznámilo konateľke žalobcu X. Z., že v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 pri

vykonaných domových prehliadkach sa zúčastnila pracovníčka obchodných spoločností B.. F. Y., ktorá
sa vyjadrovala k dokladom, ktoré boli zaistené, podpisovala preberací protokol, podpisovala zapečatené
veci, a preto má vedomosti o tom, aké doklady a za aké spoločnosti boli zaistené. Vyšetrovateľ
policajného zboru oznámil konateľke X. Z., že má možnosť nahliadnuť do zaistených vecí, vytvoriť si
fotokópie na vlastné náklady, prípadne splnomocniť osobu, ktorá si potrebné veci môže prezrieť.Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odstavca 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané (§ 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.).

V zmysle § 71 ods.1,6 zákona č. 222/2001 Z.z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný

platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/2002 Z.z. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a

právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 1.808.221,97 eur na základe
dodávateľských faktúr uvedených v tabuľkách č. 2, 5, 6, 3 dodatočného platobného výmeru od
dodávateľov špecifikovaných v týchto tabuľkách.

Uskutočnený nákup tovaru od už uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba dodávateľskými
faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry
ako aj pokladničné doklady vystavoval B.. W. O. M.. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane
a žalovaného, že posudzované transakcie týkajúce sa komodít uvedených v sporných faktúrach
nesledovali skutočne obchodný cieľ a obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody

- finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vo vzťahu ku komodite lykožrút smrekový považuje
súd za potrebné uviesť, že je priam absurdné, aby predmetom dodania bol podkôrny hmyz v objeme
počítanom na kusy (41.528.359 kusov) za situácie, keď jeho získanie spôsobom uvedeným p. W. O. bol
odbornými pracovníkmi odborných inštitúcií vyvrátený, pričom ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej
komodity pre svoje ďalšie podnikanie (skrmovanie lykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo

odbornými inštitúciami taktiež vyvrátené). Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že
výzvam správcu dane na predloženie dokladov a podanie vysvetlení nemohol vyhovieť, pretože v tom
čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal vo väzbe a dokumenty daňového subjektu personálne
prepojených osobou B.. W.Á. O. boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných
domových prehliadok.

Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty bola začatá dňa 20.12.2010. Žalobca bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011. Do dňa vzatia
žalobcu do väzby mal možnosť reagovať na výzvu zo dňa 14.01.2011 doručenú mu dňa 03.02.2011.
Žalobcovi nič nebránilo, aby sa dal zastupovať zástupcom v zmysle § 9 ods.3 zákona č. 511/1992
Zb. Preto možno súhlasiť s konštatovaním žalovaného, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly

nebol ukrátený na svojich právach uvedených v ustanovení § 15 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb.
Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 15 ods.6 písm.e/
zákona č. 511/1992 Zb. (povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie je možné ospravedlniť a tolerovať s
poukázaním na nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim

zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom (advokátska kancelária Kolesár a partneri,
s.r.o., Púpavová 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom) je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamonedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaný
daňovým subjektom (žalobca) upraveným zákonom č. 511/1992 Zb. ako normou verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. v súvislosti

so zaistením dokladov žalobcu pri domovej prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza,
že v tomto konaní nie je neoprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti
s výkonom domovej prehliadky. Naviac už z uvedeného listu vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa
23.12.2011 vyplýva, že kópie zápisníc zo zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti,
obvinenému W. O. a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou

žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany
žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadal poskytnúť tieto informácie až po ukončení daňovej
kontroly.

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje
dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods.1,3 zákona
č. 511/1992 Zb. Túto žalobnú námietku žalobca bližšie nekonkretizoval. Neuviedol, ktoré skutkové

zistenia správcu dane nie sú súčasťou dôvodov rozhodnutia, v čom spočívalo nesprávne
zhodnotenie vykonaných dôkazov, s ktorými návrhmi, pripomienkami a vyjadreniami žalobcu sa
žalovaný nevyporiadal, resp. ich nezhodnotil po právnej stránke. Preto sa k tejto žalobnej námietke môže
súd vyjadriť iba v tom smere, že rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu
zisteného vykonanou daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval aj

z pohľadu žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho
rozhodnutia sa žalovaný podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, uviedol skutočnosti,
ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úlohami bol vedený pri hodnotení
vykonaných dôkazov a aplikácií relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani

realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods.2 zákona
č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom
bolW.O.M..vytvorilizamestnanci správcudaneúmyselnestav,vktoromžalobcanemoholreálne splniť
požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V

dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že
týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení §
2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1
Ústavy SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom ( účelom) sledovaným
štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku
52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú
základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj
Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. PL ÚS 3/00 poskytol výklad tejto zásady:

„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom

a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný;
prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné;
použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba
sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade

s prostriedkom.Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť,
ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za
uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim

prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS 67/07 tak, že
„obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné
len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho

existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, Ž. W. O. M.. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných
spoločností, ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody.
V týchto spoločnostiach súčasne vykonával všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomicky a
organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci

svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preverovaným skutočnostiam mohol iba
on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, preto bol súbežný výkon daňových
kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých
spoločníkom a konateľom bol W. O. M.., bol dostatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere

správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných
spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie
je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť
postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi

daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojené
osobou konateľa. Pritom nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových
subjektov takto personálne prepojených osobou W. O. M.. žalovaný ako aj správca dane zdôvodnili.
Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci
spoločnosti, v ktorých W. O. M.. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto

bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v
ktorej je W. O. M.. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť
opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou
proporcionality. Cieľom (účelom) sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie

tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné - dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným
výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou W. O. M.., ale nie
samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

Žalobca, ktorý bol súčasne konateľom ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že
pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť

uplatnených nárokov predmetov daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto
daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie.

Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových
kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol B.. W. O. M.. Veľkému počtu spoločností
personálne a majetkovo prepojených osobou W. O. M.. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.Je nesporné, že W. O. M.. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať
ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov
daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom,
podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť W. O.
M.. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných
zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali
veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca

nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver
o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca
neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito
zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť,
ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené B.. W. O.

M.. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania
daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného mohol
žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení.
Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu
neadekvátna, pretože žalobca bol súčasne konateľom vo všetkých svojich obchodných spoločnostiach,

ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne musel mať
vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného v skutočnosti, že žalobca, ktorý bol súčasne konateľom a spoločníkom aj iných
obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne
odôvodnené za situácie, keď B.. W. O. M.., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral

obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a
prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s
podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi,
ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne B.. W. O. M..

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd

žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.