Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200486
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3012200486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

MáriePrikrylovejaJUDr.JurajaFlorovičavprávnejvecižalobcuDSH,spol.sr.o.,AksosídlomPrievidza,
Nábrežie Sv. Cyrila 47, IČO: 316 121 72, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so
sídlom Prievidza, Nábrežie Sv. Cyrila 47 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/
XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 20. júna 2012 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku

označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Prievidza č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13 795,39 euro.
Žalobca v žalobe tvrdí, že vyššie uvedené rozhodnutia daňových orgánov, t. j. rozhodnutie žalovaného o
odvolaní, ako aj prvostupňové rozhodnutie daňového úradu Prievidza považuje za také, ktoré obsahujú
kumulované znaky nezákonnosti. Žalobca namieta, že rozhodnutie prvostupňového daňového úradu je
vydané po zákonnej lehote 15 dní, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatou námietok žalobcu,
ako i to, že žalovaný nesprávne aplikuje daňové právo bez použitia ústavných zásad.

Žalobca vo svojej žalobe opakovane zdôraznil, že daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer po
zákonnej lehote, teda v rozpore s tým, čo mu dovoľuje zákon, a to konkrétne § 44 ods. 6 zákona o
správe daní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III.
ÚS 24/2010 - 57 zo dňa 29. júna 2010, z ktorého vyplýva, že lehoty v zákone o správe daní sú lehotami
zákonnými, ktorých nedodržanie má za následok nezákonný postup daňových orgánov. Žalobca sa
teda nestotožnil s názorom žalovaného, že v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie
konanie už neplynie lehota podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. s tým, že tento názor žalovaného

nemáoporuvzákone.Podľatvrdeniažalobcusažalovanýnevysporiadalsuvedenounámietkouústavne
konzistentným spôsobom.

Ďalšia námietka žalobcu obsiahnutá v žalobe spočíva v tom, že v dodatočnom platobnom výmere sú
uvedené také časti, ktoré neboli v protokole. Žalobca zastáva názor, že podkladom pre rozhodnutie je
protokol a je teda neprípustné, aby sa rozhodnutie odlišovalo od protokolu; takéto rozhodnutie strácaoporu v zákone. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením žalovaného, podľa ktorého „tým, že správca dane
vo vyrubovacom konaní hodnotí dôkazy, ktoré sú zhromaždené v protokole z daňovej kontroly, sa
odôvodnenie dodatočného platobného výmeru nemôže zhodovať s protokolom“. Žalobca je naopak toho

názoru, že v rozhodnutí môže byť len to, čo bolo s daňovým subjektom prerokované. Taktiež,
ako vo vzťahu k predchádzajúcej námietke, žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal s touto
námietkou ústavne konzistentným spôsobom.

Žalobca v žalobe taktiež uvádza, že zmarením inštitútu spolupráce a inštitútu prerokovania protokolu,
žalovaný porušil základné zásady daňového konania a znemožnil účinnú obhajobu záujmov žalobcu

na prvom stupni správneho konania. Túto námietku konkretizoval žalobca tak, že v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/U. zo dňa 25. januára 2011 položil žalobca po oboznámení
sa na mieste s dodatkom č. 1 k protokolu logické štyri otvorené otázky, zamerané na
podstatu prerokovávanej veci, na ktoré nenašiel odpovede v prerokovávanom protokole a
jeho dodatku. Podľa tvrdenia žalobcu, správca dane nepravdivo a vyhýbavo odpovedal, že všetko je
uvedené v dodatku č. 1 k protokolu.

Ďalším pochybením, ako žalobca uvádza v žalobe je tvrdenie žalovaného, že daňový subjekt mal
povinnosťzatriedeniemajetkuzískaťodŠtatistickéhoúraduSlovenskejrepubliky.Podľanázoružalobcu,
je to práve daňovník, kto si zaraďuje majetok podľa klasifikácie produkcie v reálnom čase podľa
vlastného rozhodnutia. Keďže žalobca nemal zo zákona povinnosť dať Štatistickému
úradu Slovenskej republiky predmetné technické zariadenie (DAMA - zariadenie pre satelitný prenos)

zatriediť do klasifikácie produkcie, nemôže to žalovaný od neho následne spravodlivo požadovať, čiže
žalobca nie je v dôkaznej núdzi. Navyše to, že žalobca správne zaradil majetok v triedení podľa
klasifikácie produkcie vyplýva i z vyjadrenia súdneho znalca. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou
daňovníka žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Sžf 1/2011 zo
dňa 15. marca 2011, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňovníka nie je absolútna. Žalobca ďalej

namietal to, že stanovisko súdneho znalca daňový úrad nezohľadnil a uprednostnil vyjadrenie úradníka
Štatistického úradu Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe taktiež rezolútne popiera, žeby žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal správnosť zaradenia technického zariadenia do druhej odpisovej
skupiny. Poukazuje na to, že disponuje inventárnou kartou majetku tak, ako to požaduje účtovníctvo,
ktoré je materiálnou základňou preukazovania. Na tejto karte žalobca zaznačil vo vzťahu k

predmetnému technickému zariadeniu odpisovú skupinu 2 na základe vlastného odborného posúdenia
tak, ako to v praxi spravidla robí každý daňový subjekt (teda bez osobitného externého dôkazu). Nie je
pravdivým (ako ďalej v žalobe uvádza žalobca) tvrdenie žalovaného, že žalobca neurčil hlavnú funkčnú
vec súboru. Pravda je taká, že žalobca určil hlavnú funkčnú vec súboru tým, že majetok zaradil do kódu
KP 32.30.52-Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k nim. Žalobca v

žalobe zdôraznil, že rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a čo príslušenstvom je v
kompetencii vlastníka veci. Žalovanému neprináleží právo rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a
čo príslušenstvom. Žalobca opätovne namietal, že sa žalovaný s vyššie uvedenou námietkou vôbec
relevantne nevysporiadal (obmedzil sa len na konštatovanie, že ide o irelevantnú námietku), i keď
žalovaný priznal, že žalobca má právo určiť hlavnú vec a príslušenstvo. V súvislosti so zaradením

predmetného majetku do odpisovej skupiny žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetný majetok je
možné zaradiť do druhej odpisovej skupiny aj z toho dôvodu, že zariadenie je dvojzložkové - antény a
elektronika - z čoho možno vyvodiť logický záver, že ide o majetok, ktorý nemožno jednoznačne zatriediť
do odpisovej skupiny podľa prílohy zákona. V takom prípade sa nezaraditeľný majetok podľa § 26 ods.
2 zákona o Dani z príjmov zaradí do všeobecnej druhej odpisovej skupiny, teda v konečnom dôsledku

tak, ako ho zaradil daňovník. Ani s touto námietkou sa podľa žalobcu žalovaný riadne nevysporiadal.

Žalobca v žalobe zároveň vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že odpisy za rok 2000,
2001 a 2002 nemožno meniť. Žalobca zdôrazňuje v žalobe, že je v rozpore so zásadou
právnej istoty narábať s odpismi vplývajúcimi na základ dane už premlčaných rokov 2000, 2001 a 2002 a
tým dosiahnuť iný výpočet daňovej zostatkovej ceny pre potreby roku 2007. Z uvedeného dôvodu musí

zostatková cena podľa žalobcu zostať v sume ako ju vyčíslil žalobca, teda v sume 4 630 648 Sk. Žalobca
opakovane namieta, že sa žalovaný s uvedenou námietkou vôbec relevantne nevysporiadal,
keď žalovaný uviedol, že preveroval rok 2007 a toto obdobie nie je premlčané. Podľa žalobcu uvedená
argumentácia žalovaného neobstojí, pretože i keď žalovaný preveroval rok 2007, narábal (menil) odpisyza rok 2000, 2001 a 2002, ktoré už jednoznačne sú premlčané. V súvislosti s uvedeným žalobca v žalobe
predostrel úvahu, že pokiaľ žalovaný trvá na zaradení predmetného majetku do prvej odpisovej skupiny,
potom si žalobca uplatňuje právo vzdať sa daňových odpisov za rok 2001 a rok 2002 v zmysle zákona o

Dani z príjmov. Dôsledkom toho by bola daňová zostatková cena v sume 8 159 850 Sk (pri nadobúdacej
cene 9 510 315 Sk a odpise za rok 2000 vo výške 1 350 465 Sk), ktorá nebude zakladať dôvod na
dorubenie dane za rok 2007.

Ako poslednú námietku žalobca v žalobe uviedol, že daň z príjmov možno dorubiť z dôvodu
porušenia hmotného daňového zákona o Dani z príjmov, nie procesného zákona o správe daní.

Žalobca v žalobe poukazuje na § 30 ods. 2 zákona o správe daní, podľa ktorého rozhodnutie musí okrem
iného obsahovať výrok obsahujúci ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
pričom dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011, ktorý žalovaný
potvrdil za správny, vo svojom výroku neobsahuje konkrétny paragraf hmotného zákona č. 595/2003 Z.z.
oDanizpríjmov,ktorýbolporušený.Žalobcavžalobeďalejcituje§30ods.3zákonaosprávedaní,podľa
ktorého odôvodnenie má okrem iného obsahovať aj použitie právnych predpisov, na základe ktorých

sa rozhodovalo. V dodatočnom platobnom výmere ako uvádza žalobca vo svojej žalobe je uvedené
porušenie § 30 ods. 1 zákona o Dani z príjmov - teda, že daňový subjekt mal povinnosť požiadať o
zatriedenie majetku Štatistický úrad Slovenskej republiky, s čím žalobca absolútne nesúhlasí, nakoľko
táto povinnosť mu z ničoho nevyplýva, čo nakoniec potvrdil i sám žalovaný vo svojom rozhodnutí. K
porušeniu § 30 ods. 1 zákona o Dani z príjmov tak teda zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca

taktiež nesúhlasí s odôvodnením dodatočného platobného výmeru, že žalobca porušil § 17 ods. 2 písm.
a) zákona o Dani z príjmov.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť.

Žalovaný považuje námietku žalobcu, že daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer po zákonnej

lehote za neopodstatnenú. Poukázal na § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého daňová
kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom, pričom dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína
vyrubovacie konanie. Žalovaný taktiež poukázal na § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého,
ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane

vydá do 15 dní od jej skončenia platobný výmer, alebo dodatočný platobný výmer. Žalovaný zdôraznil,
že opakovaná daňová kontrola bola u žalobcu ukončená dňa 25. januára 2011 a správca dane dňa 27.
januára 2011 vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,
čiže lehota na vydanie dodatočného platobného výmeru po kontrole ustanovená v paragrafe 44 ods.
6 zákona č. 511/1992 Zb. bola správcom dane dodržaná. Žalovaný zastáva právny názor, že zákon o

správe daní jednoznačne upravuje, ktorým dňom je daňová kontrola ukončená, kedy začína vyrubovacie
konanie a aká je lehota na vydanie platobného výmeru, resp. dodatočného platobného výmeru podľa
§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalší postup vo vyrubovacom konaní, ako aj lehoty - ako uviedol
žalovaný - zákon č. 511/1992 v § 44 neustanovuje. V prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie už neplynie lehota podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Konanie správcu dane tak

bolo v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb..

K námietke žalobcu, že v dodatočnom platobnom výmere sú uvedené také časti, ktoré neboli v
protokole žalovaný uviedol, že v žiadnom ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. nie je uvedené,
že dodatočný platobný výmer sa musí zhodovať s protokolom. Žalovaný zdôraznil, že výsledkom
vyrubovacieho konania je úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, v nadväznosti na

ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo, ktoré uvedie správca dane v
odôvodnení rozhodnutia, v tomto prípade dodatočného platobného výmeru. Tým, že správca dane
vo vyrubovacom konaní hodnotí dôkazy, ktoré sú zhromaždené v protokole z daňovej kontroly, sa
odôvodnenie dodatočného platobného výmeru nemôže zhodovať s protokolom. Správca dane v
odvolaním napadnutom dodatočnom platobnom výmere uviedol skutkové zistenia, vyhodnotil dôkazy

a uviedol právne závery a odpovedal aj na námietky daňového subjektu. Rozhodnutie - dodatočný
platobný výmer je teda vydaný v súlade s § 30 zákona č. 511/1992 Zb.Za nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že správca dane zmaril
právožalobcunasúčinnosťazmarilinštitútprerokovaniaprotokolu.Žalovanýzdôraznil,žesprávcadane
v súlade s § 15 ods. 10 poslednej vety zákona č. 511/1992 Zb. zaznamenal v dodatku k

protokolu vyjadrenia žalobcu a vyhodnotil ich. S dodatkom k protokolu bol žalobca počas
prerokovania protokolu oboznámený. O skutočnosti, že na otázky, ktoré vzniesol
žalobca pri prerokovaní protokolu do zápisnice č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Nes, bolo správcom
dane už dané stanovisko a to v dodatku k protokolu č. 1, ktorý mal žalobca k dispozícii,
bol žalobca pri prerokovaní protokolu správcom dane oboznámený. Na opätovné zaznamenávanie toho

istého stanoviska do zápisnice preto nebol dôvod.

Vsúvislostisozaradenímpredmetnéhotechnickéhozariadenia(DAMA-zariadeniepresatelitnýprenos)
do konkrétnej odpisovej skupiny žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ak si žalobca uplatnil v
zdaňovacom období 2007 pri predaji družicového komunikačného systému DAMA s príslušenstvom
zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. rozdiel medzi vstupnou cenou
hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov,

ktorá je podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom - odpočítateľná
položka od základu dane, je žalobca povinný správcovi dane preukázať oprávnenosť tohto daňového
výdavku a to aj pokiaľ ide o jeho výšku, pretože je limitovaná týmto zákonom. Pri posudzovaní výšky
uplatnenej daňovej zostatkovej ceny predmetného hmotného majetku, je žalobca povinný preukázať
výšku uplatnených daňových odpisov, nakoľko tieto priamo ovplyvňujú zostatkovú cenu majetku pri jeho

predaji. Výška daňových odpisov závisí od zaradenie majetku do odpisových skupín a od zvoleného
spôsobu jeho odpisovania. Žalobca zaradil družicový komunikačný systém DAMA v roku 2000 do druhej
odpisovej skupiny a zvolil si rovnomerný spôsob jeho odpisovania. Správca dane mal pochybnosti
o správnosti zaradenia majetku do druhej odpisovej skupiny a preto vyzval žalobcu na predloženie
dokladov, podľa ktorých zaradil majetok do tejto skupiny. Žalobca preukazoval správnosť zaradenia

majetku do druhej odpisovej skupiny predložením znaleckého posudku o stanovení trhovej ceny hodnoty
zariadenia zo dňa 28. novembra 2001 a písomným vyjadrením znalca zo dňa 16.
augusta 2009. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že v čase nadobudnutia
majetku v roku 2000 však žalobca nemohol vychádzať z predloženého posudku a ani z vyjadrenia
znalca, nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný až v roku 2001 a vyjadrenie znalca je z roku

2009. Žalobca tak nepredložil žiadnu technickú dokumentáciu a ani žiadny doklad, z ktorého by v roku
2000 vychádzal pri zatriedení majetku do druhej odpisovej skupiny. Žalobca dokonca sám uviedol,
že nedisponuje dokladom o zatriedení majetku. Pretože žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré
by preukazovali opodstatnenosť zaradenia majetku do druhej odpisovej skupiny, vyžadoval správca
dane od žalobcu, aby opodstatnenosť zaradenia majetku preukázal zatriedením od Štatistického úradu

Slovenskej republiky; v takomto prípade totiž nie je iná možnosť na správne zaradenie majetku do
odpisovej skupiny. V konečnom dôsledku správca dane vykonal dokazovanie vo veci zatriedenia
zariadenia podľa kódu klasifikácie produkcie oprávneným orgánom - Štatistickým úradom Slovenskej
republiky s tým, že predmetné zariadenie má byť po správnosti zaradené do prvej odpisovej skupiny
podľa zákona o Dani z príjmov. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej zdôraznil, že žalobca na karte

HIM nepreukázal technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru s
určením hlavnej funkčnej veci v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z..

Námietke premlčania, ktorú žalobca vzniesol, žalovaný vo svojom vyjadrení nevenoval osobitnú
pozornosť.

K poslednej námietke žalobcu, že vo výroku absentuje ustanovenie hmotného zákona o dani z príjmov,

podľa ktorého sa vo veci rozhodlo žalovaný uviedol, že túto námietku považuje tiež za nedôvodnú.
Žalovaný zdôraznil, že správca dane rovnako ako aj žalovaný ako odvolací orgán vydávajú rozhodnutia,
t. j. rozhodujú podľa procesného zákona, ktorým je v danom prípade zákon č. 511/1992 Zb. a nie podľa
hmotnoprávneho zákona. Vo výroku rozhodnutí je potom uvedené akej dane a ktorého zdaňovacieho
obdobia sa rozhodnutie týka, čo je podľa žalovaného pre výrok postačujúce. Všetky ostatné skutočnosti

ako uviedol žalovaný sú uvedené v odôvodnení.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v
súvislosti s § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, bez nariadenia pojednávania,
pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.). Súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu

zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických, alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy,

alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/
XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 20. júna 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Prievidza č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13 795,39
euro, keďže správca dane preradil majetok (DAMA - zariadenie pre satelitný prenos) z druhej odpisovej

skupiny do prvej odpisovej skupiny, čím sa zmenila (znížila) zostatková cena tohto majetku vyradeného
predajom (pri predaji majetku je zostatková cena predávaného majetku odpočítateľnou položkou od
základu dane).

Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po
tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Prievidza vydal dňa 20. júla 2011 dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Masa, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie

obdobie 2007 v sume 13 795,39 euro. Dôvodom zvýšenia žalobcom priznanej daňovej povinnosti bolo
zvýšenie základu dane kontrolovaného zdaňovacieho obdobia na základe tej skutočnosti, že správca
dane znížil odpočítateľnú položku od základu dane v podanom daňovom priznaní o sumu 3 014 774,-Sk
(4 630 648 - 1 615 874), ktorá bola žalobcom uplatnená titulom predaja majetku (DAMA - zariadenie pre
satelitnýprenos) vovýškezostatkovejcenytohtomajetku.Správcadaneprivydávanírozhodnutia

vychádzal zo zistenia, že žalobca nesprávne zaradil uvedený majetok (DAMA - zariadenie pre satelitný
prenos) do druhej odpisovej skupiny, keď správne mal byť zaradený do prvej odpisovej skupiny. Tým
vznikol rozdiel v zostatkovej cene pri predaji tohto majetku (zaradením do druhej odpisovej skupiny bola
zostatková cena predávaného majetku vyššia ako pri zaradení do prvej odpisovej skupiny), znížila sa
odpočítateľná položka od základu dane, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že žalobca si

mal uplatniť na riadku 290 odpočítateľnú položku len vo výške 1 615 874,-Sk (namiesto uplatnenej 4
630 648,-Sk). Následne správca dane dovyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2007 vo výške 13 795,39 euro.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú totožné s
tými, ktoré žalobca uviedol v žalobe.O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Námietky žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako
neopodstatnené, zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s argumentmi uvedenými

žalovaným vo vyjadrení k žalobe. K námietke premlčania (ktorou sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe
nezaoberal) žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňové odpisy, ktoré boli uplatnené
daňovníkom z hľadiska ich dopadu na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2000, 2001 2002,
správca dane svojím rozhodnutím nemení, lebo dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/G. zo dňa 20. júla 2011 vyrubuje daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie

2007. Závery správcu dane tak nesmerujú k vyrubeniu dane za roky 2000, 2001 a 2002 z čoho vyplýva,
že vznesená námietka premlčania zo strany žalobcu nie je opodstatnená. Správca dane preveroval
správnosť výšky zostatkovej ceny uplatnenej v daňových výdavkoch v roku 2007 a toto právo správcu
dane premlčané nie je.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného početnými námietkami, s ktorými sa žalovaný dôsledne,
logicky a vyčerpávajúco vysporiadal.

Žalobca namietal, že daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer po zákonnej lehote.

Podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods.
6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie
dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom

nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o
dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,
ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť
nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§

29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak
sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí
daňovej kontroly.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová

kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia dodatočný
platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní
alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo, ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej
kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

V prejednávanej veci je nesporné, že opakovaná daňová kontrola bola ukončená dňa 25. januára
2011 ako i to, že správca dane dňa 27. januára 2011 vydal dodatočný platobný výmer, t. j. v zákonnej
pätnásťdňovej lehote. Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani prípadné zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci na ďalšie konanie, nakoľko lehota podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní v takomto prípade už
neplynie. Uvedený právny záver žalovaného krajský súd považuje za správny a súladný so znením

vyššie citovaných ustanovení zákona. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 24/2010 - 57 zo dňa 29. júna 2010, v tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne uvádza, že
uvedený nález vychádzal z odlišného skutkového stavu, zaoberal sa inou právnou otázkou akú vymedzil
žalobca svojou námietkou v žalobe a preto je na daný prípad neaplikovateľný.

Ďalšia námietka žalobcu smerovala voči obsahu platobného výmeru, ktorý podľa tvrdenia žalobcu musí

byť totožný so znením protokolu.Podľa § 30 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo
priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o správe daní, rozhodnutie musí obsahovať najmä a) označenie orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia, c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, a daňové
identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené, alebo obchodné meno alebo názov, identifikačné
číslo organizácie a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, d) výrok,

ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj
sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, dobe
a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f)
vlastnoručnýpodpispoverenéhozamestnancadaňovéhoriaditeľstva,colnéhoriaditeľstvaalebosprávcu
dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok

úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného
zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa
nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento

zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 30 ods. 6 rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku,
sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou
platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 30 ods. 7 zákona o správe daní, rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania,
hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.

Žalovaný správne poukázal v žalobou napadnutom rozhodnutí na vyššie citované ustanovenia zákona,

ktoré upravujú náležitosti rozhodnutia. Súd sa plne stotožňuje s odôvodnením žalovaného,
že v žiadnom z ustanovení § 30 zákona o správe daní a ani v iných ustanovení citovaného
zákona nie je uvedené, že dodatočný platobný výmer sa musí zhodovať s protokolom. Rovnako ako
žalovaný aj Krajský súd v Trenčíne považuje námietku žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.

Žalobca v žalobe taktiež namietal porušenie základných zásad daňového konania a znemožnenie

účinnej obhajoby záujmov žalobcu tým, že správca dane maril inštitút spolupráce a inštitút prerokovania
protokolu.

Podľa § 2 ods. 8 zákona o správe daní, právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly, alebo o určení dane

podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo

dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Ak sa daňový subjekt písomne vzdápráva na vyjadrenie k protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie daňového subjektu
prerokovať protokol aj v kratšej lehote, ako bola správcom dane určená vo výzve na prerokovanie
protokolu. Ak sa daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je

povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia
kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu protokol opraviť vrátane chýb a iných
nesprávností alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu, najneskôr v deň jeho prerokovania
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo zástupcom. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Krajský súd má z obsahu pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že postupom správcu

dane ako i odvolacieho daňového orgánu - aplikujúc zásadu súčinnosti a spolupráce správcu dane
s daňovým subjektom podľa vyššie citovaného ust. § 2 ods. 8 zákona o správe daní - boli dodržané
procesné práva žalobcu, ktorý bol o úkonoch správcu dane realizovaných v rámci daňovej kontroly
a daňového konania informovaný, mohol sa zúčastniť úkonov správcu dane, mohol sa vyjadrovať k
priebežným výsledkom vykonávaného dokazovania, klásť otázky, ku ktorým mu zo strany správcu dane
bolo dané stanovisko. Krajský súd sa teda nestotožnil s názorom žalobcu, že bol ukrátený na svojich

právach postupom správcu dane. Z uvedeného je zrejmé, že i túto námietku žalobcu vyhodnotil krajský
súd ako nedôvodnú.

Ďalšia námietka žalobcu spočíva v tvrdení, že správca dane nemal dôvod preradiť technické zariadenie
(DAMA - zariadenie pre satelitný prenos) z druhej odpisovej skupiny do prvej odpisovej skupiny.

Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zákona č. 366/1999 Z.z. (platného v čase nadobudnutia predmetného

majetku), v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie
produkcie do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 2.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o správnosti
zaradenia majetku do druhej odpisovej skupiny a preto vyzval žalobcu počas kontroly na predloženie
dokladov, podľa ktorých zaradil majetok v roku nadobudnutia, t. j. v roku 2000 do druhej odpisovej

skupiny. Žalobca preukazoval správnosť zaradenia majetku do druhej odpisovej skupiny predložením
znaleckého posudku o stanovení trhovej ceny hodnoty zariadenia zo dňa 28. novembra 2001. Súd v
tejto súvislosti zdôrazňuje, že v čase nadobudnutia majetku v roku 2000 žalobca nemohol vychádzať z
predloženého posudku, nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný až v roku 2001. Nemožno teda inak
ako súhlasiť so žalovaným, že žalobca nepredložil žiadnu technickú dokumentáciu a ani žiadny doklad,

z ktorého by v roku 2000 vychádzal pri zatriedení majetku do druhej odpisovej skupiny. Navyše i sám
žalobca uviedol, že nedisponuje dokladom o zatriedení majetku. Práve z dôvodu, že
žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali opodstatnenosť zaradenia majetku do druhej
odpisovej skupiny, vyžadoval správca dane od žalobcu - z pohľadu súdu dôvodne - aby
opodstatnenosť zaradenia majetku preukázal zatriedením od Štatistického úradu Slovenskej

republiky. V konečnom dôsledku správca dane vo veci zatriedenia predmetného zariadenia podľa kódu
klasifikácie produkcie vykonal dokazovanie oprávneným orgánom - Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, ktorý zaradil predmetný majetok do prvej odpisovej skupiny, čím bola potvrdená správnosť
záverov správcu dane o zaradení sporného majetku. Postup správcu dane v tomto smere bol
podľa krajského súdu namieste. Krajský súd je jednoznačne toho názoru, že žalobca nesprávne zaradil

sporný majetok do druhej odpisovej skupiny, keď tento mal byť správne zaradený do prvej odpisovej
skupiny. Podľa názoru Krajského súdu na daný prípad nemožno aplikovať § 30 ods. 1 veta druhá zákona
č. 366/1999 Z.z. (platného v čase nadobudnutia predmetného majetku), podľa ktorého hmotný majetok,
ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 a doba jeho použiteľnosti nevyplýva
z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do

odpisovej skupiny 2. Rovnako ako žalovaný aj Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že predmetný
majetok bolo možné jednoznačne zaradiť do prvej odpisovej skupiny, z ktorého dôvodu je aplikácia
vyššie citovaného ustanovenia vylúčená. Krajský súd taktiež vyhodnotil ako správny záver žalovaného,
že žalobca na karte HIM nepreukázal technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených
do súboru s určením hlavnej funkčnej veci v zmysle § 26 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z.z..

Krajský súd sa tak nestotožnil s názorom žalobcu, že žalobca určil hlavnú funkčnú vec súboru tým, žemajetok zaradil do kódu KP 32.30.52-Antény a parabolické antény, ich časti, súčasti a príslušenstvo k
nim. Rovnako ako predchádzajúce námietky, aj túto námietku žalobcu súd považuje za nedôvodnú.

Zo strany žalobcu vznesenú námietku premlčania súd taktiež považuje za nedôvodnú. Je zrejmé, že

daňové odpisy, ktoré boli uplatnené daňovníkom z hľadiska ich dopadu na daňovú
povinnosť za zdaňovacie obdobie 2000, 2001 2002, správca dane svojím rozhodnutím nemení, lebo
dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011 vyrubuje
daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2007, t.j. nesmerujú k vyrubeniu dane
za roky 2000, 2001 a 2002 z čoho vyplýva, že vznesená námietka premlčania zo strany žalobcu nie

je opodstatnená. Správca dane preveroval správnosť výšky zostatkovej ceny uplatnenej v daňových
výdavkoch v roku 2007 a toto právo správcu dane premlčané - ako správne uviedol žalovaný - nie je.
Pre úplnosť súd dodáva, že za žiadnych okolností nemožno súhlasiť s úvahou žalobcu a akceptovať
požiadavku žalobcu, že sa vzdáva nároku na daňové odpisy uplatnené v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie 2001 a 2002, nakoľko vyrubená daň sa nemôže meniť, a to ani zo strany správcu
dane.

Poslednou námietkou žalobcu bolo, že vo výroku absentuje ustanovenia hmotného zákonná o Dani
z príjmov, podľa ktorého sa vo veci rozhodlo. Krajský súd v tejto súvislosti musí opakovane vysloviť
názor, že s touto námietkou sa žalovaný vysporiadal náležitým spôsobom. Žalovaný správne poukázal
na ustanovenie § 30 ods. 2 písm. d) zákona o správe daní a ustanovenie § 30 ods. 3 zákona o správe
daní (súd už ich vyššie citoval), v zmysle ktorých sú vydávané rozhodnutia správcu dane. Krajský súd

v Trenčíne môže len potvrdiť, že vo výroku rozhodnutí je uvedené akej dane a ktorého zdaňovacieho
obdobia sa rozhodnutie týka, čo je pre výrok postačujúce. Námietka žalobcu v tomto smere dôvodná
nie je.

Pokiaľ teda žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho početnými námietkami obsiahnutými
v odvolaní, krajský súd je presne opačného názoru. Žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými

námietkami žalobcu, použil logickú a výstižnú argumentáciu.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcichichvydaniukonštatuje,žezáver,ktorýsprávcadanezozistenýchskutkovýchokolností
urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o Dani z príjmov. S poukazom na uvedené je zrejmé, že

Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v
konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd
v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p..

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou

tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohamitak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.