Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu

JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu BARAVIN, s.r.o., Veľká Bara
č.5, zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 1020503/1/538769-1032090/2012/4897 zo dňa 13.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 24.07.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.07.2012 sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/538769-1032090/2012/4897 zo dňa

13.03.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9818301/1/410349/2012 zo dňa
08.03.2012. Uvedeným dodatočným platobným výmerom vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. nebol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty priznaný nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 86.721,50 eur a
bola mu určená vlastná daňová povinnosť za toto zdaňovacie obdobie v sume 456,00 eur. Dodatočný
platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na

vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vykonanej Daňovým úradom Košice, ktoré boli
uvedené v protokole o kontrole č. 9813401/826/2002/Vas zo dňa 18.01.2002 a dodatku č. 1 zo dňa
15.02.2012 .

Správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane
z faktúry č. 011210/V2 od dodávateľa M. Z. - VENIKOM, s.r.o. za nákup 2.132.470 kusov lykožrúta
mrazenéhonakŕmneúčely-daňzpridanejhodnoty87.111,40eurazfaktúryč.311210/D3oddodávateľa
DREVO SK, s.r.o. za prenájom skladovacieho priestoru (jeden kus 350,00 eur) - daň z pridanej hodnoty

66,50 eur. Správca dane uviedol, že žalobca v súvislosti s uvedenými obchodmi nepreukázal existenciu
práva na odpočítanie dane, ale ani použitie uvedených tovarov na svoje účely ako platiteľ, čím porušil
ustanovenie § 49 ods.1,2 písm.a/ zákona č.222/2004 Z.z.

Správca dane uviedol, že žalobca ku kontrole oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet v zmysle
upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 10.03.2011 nepredložil žiadne z požadovanýchdokladov.Pretosprávcadanedňa20.07.2011zaslalopakovanévýzvynapredloženiedokladov,dôkazov
a podanie vysvetlení k faktúram od M. Z. - VENIKOM (účel nákupu, skladovanie, preprava, manipulácia
s tovarom, doklady k preprave) a od DREVO SK, s.r.o. (na aký účel bol prenajatý skladovací priestor,

kde sa nachádza, rozloha, vlastník, zmluvy) ako aj k dvanástim vystaveným faktúram pre rôznych
odberateľov (preukázanie vlastníctva prenajímaného priestoru, zmluvy). Na doručené výzvy žalobca
nereagoval, zo správcom dane nekomunikoval a neposkytol žiadne z požadovaných dôkazov k svojim
tvrdeniam a nepredložil ani požadované vysvetlenia v zmysle výziev. Tým nevyužil oprávnenia, ktoré mu
priznáva ustanovenie § 2 ods.8 a § 15 ods.5 písm.c/ zákona č. 511/1992 Zb. a zároveň porušil povinnosti

uložené mu ustanovením § 2 ods.8 a § 15 ods.6 písm.e/ a § 29 ods.8 citovaného zákona.

Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie ohľadne komodity lykožrút mrazený na kŕmne účely a prenájom
skladovacieho priestoru od spoločnosti DREVO SK, s.r.o., pričom využil zistenia z kontroly dane z
pridanej hodnoty u iných daňových subjektoch, ktorých konateľom a spoločníkom bol M. Z. A..

Zo zistení správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt DREVO SK, s.r.o. nepreukázal, že reálne došlo
k dodaniu služby týkajúcej sa prenájmu skladovacích priestorov. Išlo o výsledky šetrenia miestnych

zisťovaní v súvislosti s výkonom kontrol iných zdaňovacích období roku 2010.

V rámci miestneho zisťovania dňa 08.02.2011 vykonaného v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec až júl 2010 u daňového subjektu GLOBAL MIX, s.r.o., Streda nad Bodrogom,
M.Š. Z. uviedol, že lykožrút smrekový slúži na kŕmenie bažantov, ktoré sa predávali cez firmu JOMADO,
s.r.o. cez elektronickú registračnú pokladnicu na Slovensku. Lykožrúta smrekového získaval z dreva

napadnutého lykožrútom kúpeného od firmy FUFRA z Kežmarku, a to tak, že z napadnutého dreva
bola oddelená kôra od dreva a lykožrúty nachádzajúce sa medzi kôrou a drevom boli zozbierané ručne
ľuďmi z Maďarska a následne sa uskladňovali vo vedrách. Tvrdil, že tento hmyz má veľa výživných
látok a štát tiež nasadzoval bažanty v napadnutých lokalitách. Z odpovede odborného pracoviska
Strediska lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici zo dňa 23.02.2011 správca dane zistil, že

toto odborné pracovisko nemá informácie, aby niekto v roku 2010 obchodoval s lykožrútom smrekovým
na Slovensku alebo v zahraničí, pracovisko ani nemá vedomosť o tom, aby sa bažanty niekde vo svete
kŕmili chrobákmi lykožrúta smrekového. K získavaniu chrobáka lykožrúta spôsobom opísaným M. Z.
odborné pracovisko uviedlo, že oddelením kôry od dreva časť chrobákov odletí a časť sa zavŕta do
zvyškov kôry. Chytať žijúce chrobáky veľkosti 4 mm rukavicami považuje za veľmi namáhavé. Je o

ešte ťažšie ako vyberať zrnká pšenice (čo je približne veľkosť jedinca lykožrúta smrekového z takto
nadrvenej kôry, pričom pšenica sa nebráni chyteniu odlietaním alebo schovaním do kôry. Pri takýchto
zberoch sa zákonite musí do vedier dostať aj iný druh hmyzu, resp. iné chrobáky, ktoré zberači sotva
poznajú, aby ich do vedier nepoložili. Ak dajú živé chrobáky do vedier, tak im budú odlietať. Lesníci
pri manipulácii s chrobákmi odchytenými do feromonových lapačov, ich okamžite uzatvoria a následne

zlikvidujú. Pracovisko ďalej uviedlo, že O.. M. Z. zrejme nemá znalosti o bionómii lykožrúta smrekového,
ani sa nad tým nezamyslel, či získavanie chrobáka nie je možné iným spôsobom. Chrobáky sú v
podstate pozberané lesníkmi z feromonových lapačov, stačí osloviť obhospodarovateľa a odkúpiť tento
„odpad“. O výživnej hodnote lykožrútov smrekových pracovisko nemá informácie. Podľa ich vedomostí
je povrch tela tvorený chytinom, ktorý je veľmi ťažko stráviteľný a teda telom bažantov akurát prejde ako

„čerešňová kôstka“. Z toho teda bažant nevyužije ani cukry ani bielkoviny. Pracovisko by videlo väčšiu
logiku skrmovať larvy lykožrúta ako chrobáky. Larva nemá telo chytimizované a obsahuje veľa proteínov.
Používanie bažantov na boj proti lykožrútovej kalamite je spochybnené. Bažant je poľným druhom a
v lese by neprežil. Lykožrút žije v kôre na stromoch vo výške 20 až 30 metrov nad zemou. Bažant na
strom nepolezie, nevie chodiť po kmeni ako ďateľ. Je to proti jeho bionómii. Na predložené vzorky

chrobákov zaistené zamestnancami správcu dane odborné pracovisko uviedlo, že všetky chrobáky sú
pohlavne dospelé, neboli získané z kôry, kde sú chrobáky aj pohlavne nezrelé, ale pravdepodobne z
feromonových lapačov. Išlo o homogénnu vzorku, tá sa však získať len z feromonových lapačov so
špecifickým feromonom na jeden druh. Vzorka z kôry by obsahovala aj iné druhy chrobákov, ktoré
sú lákané vädnúcim lykom stromu. Zberači chrobákov nemohli rozpoznať medzi jednotlivými druhmi

lykožrútov a vzorky taktiež by obsahovali zvyšky kôry, kúsky iných chrobákov. Správca dane ohľadne
tejto komodity dospel k záveru, že nákup a predaj lykožrúta smrekového prebiehal v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach výlučne medzi spoločnosťami, ktoré sú personálne, majetkovo a organizačne
prepojené osobou M. Z. st., dodávateľa M. Z. - VENIKOM a GLOBAL MIX, s.r.o. nedisponovali takýmmnožstvom guľatiny, aby mohli získať taký počet lykožrútov smrekových, aké boli uvedené na faktúrach,
žalobca nepreukázal spôsob obstarávania komodít lykožrút smrekový, ani využitie tejto fakturovanej
komodity. Jeho tvrdenia boli vyvrátené odbornými pracovníkmi strediska Lesníckej ochranárskej služby

v Banskej Bystrici, štátnych lesov TANAPU, Technickej univerzity vo Zvolene a Ústredného kontrolného
skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave.

Správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru poukázal na konanie žalobcu
(obchodovanie prepojených spoločností, konania M. Z. A.., platby v hotovosti, neexistujúci konečný
spotrebiteľ mimo okruhu prepojených spoločností, spoločné skladové priestory) a konštatoval, že

žalobca nepreukázal vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti, fungoval iba ako jeden z reťazca
spoločnosti personálne, majetkovo a organizačne prepojených cez osobu M. Z., predávajúcich a
kupujúcich tovar, pričom jediným cieľom takého postupu bolo odčerpať finančné prostriedky zo štátneho
rozpočtu prostredníctvom uplatneného nadmerného odpočtu. Správca dane poukázal na to, že aktivity
daňového subjektu viedli k umelému vytvoreniu podmienok pre získanie daňovej výhody - odpočítania
dane z pridanej hodnoty.

Správca dane napokon uviedol, že spochybnil reálnosť dodania služieb uvedených na faktúrach č.
3112110/B až 311210/B11 (nájom priestorov žalobcu pre dvanásť obchodných spoločností, základ dane
200,- eur a daň z pridanej hodnoty pri každom nájme 38,- eur), pričom daňovú povinnosť žalobcu
ponechal s poukázaním na ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového

úradu Košice zo dňa 08.03.2012. Zosumarizoval skutkový stav zistený daňovou kontrolou a uvedený v
dodatočnom platobnom výmere. Poukázal na zákonnú úpravu vzniku daňovej povinnosti (§ 19 zákona
č. 222/2004 Z.z.), predpoklady uplatnenia práva platiteľa dane na odpočítanie dane (§ 49 citovaného
zákona) a formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane (§ 51 ods.1 písm.a/ citovaného
zákona). Pretože zákon o dani z pridanej hodnoty určil pre dokazovanie vzniku nároku na odpočítanie

prísnejšie podmienky pre dokazovanie, majú sa zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného
postupu dopadajú na platiteľa dane. V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom
subjekte (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre vznik práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
nepostačuje len existencia konkrétnej faktúry, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky.
Dôkazná povinnosť pre daňovníka - platiteľa dane nie je iba povinnosťou, ale je aj významným

právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o
skutočnostiach uvedených na faktúrach daňových subjektov M. Z. - VENIKOM, s.r.o. a DREVO SK,
s.r.o., nepredložil požadované dôkazy a nepodal vysvetlenia ani vyjadrenia v zmysle už uvedených
výziev.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. Neakceptoval námietku žalobcu, podľa

ktorého v procese daňovej kontroly došlo k porušeniu princípu proporcionality a neprimeranému
dôkaznému zaťažovaniu kontrolovaného daňového subjektu, ktorý využil právo slobodne podnikať.
Žalovaný uviedol, že nespornou skutočnosťou je, že M. Z. A.. je spoločníkom a konateľom niekoľkých
desiatok obchodných spoločností , ktoré uskutočňovali medzi sebou ako platitelia dane z pridanej
hodnoty zdaniteľné plnenia. Konateľ žalobcu konal aj za ďalšie obchodné spoločnosti a ako

konateľ vykonáva v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a
organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bol podľa vlastného vyjadrenia v celom reťazci
svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým preberaným skutočnostiam mohol iba on
podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku kontrole, a preto bol súbežný výkon daňových
kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Súbežné vykonávanie daňových kontrol u daňových subjektov prepojených osobou M.Q. Z. A.. nedošlo
k porušeniu právnych predpisov. Cieľom takéhoto postupu bolo čo najúplnejšie zistiť skutkový stav.
Nie daňové orgány vytvorili tento stav, ako to tvrdí žalobca, ale daňový subjekt tým, že zvolil takúto
formu svojho podnikania (cez množstvo spoločností prepojených jeho osobu), úmyselne vytvoril stav, pri
ktorom znepriehľadnil toky tovarov, služieb, financií, faktúr a dokladov. M. Z. A.. mohol svoje spoločnosti

personálne obsadiť tak, aby mohli poskytovať informácie a dokladky v krátkom časovom priestore a
tým uplatniť svoje práva, ktoré im prislúchali, alebo mohol využiť možnosť inštitút splnomocnenéhozástupcu. Nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol daňových subjektov takto
personálne prepojených osobou M. Z. A.. vychádzala z potreby preukázania reálnosti uskutočnených
obchodov, ktorá bolo možné preukázať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci spoločností, v ktorých

bol O.. M. Z. A.. konateľom. Snahou kontrolného orgánu bolo zistiť pôvod tovaru, cez ktorú obchodnú
spoločnosť sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy a cez ktorú spoločnosť tovar opustil tento
reťazec spoločností. Takýto postup bol preto v súlade so zásadou proporcionality. Žalovaný námietku
odvolávajúceho sa o nezákonnosti postupu daňového orgánu z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne
zaťažený súčasne prebiehajúcimi daňovými kontrolami daňových subjektov, ktoré sú personálne

prepojené osobou konateľa, považuje za neopodstatnené. Z namietaného princípu proporcionality
nevyplýva, že by daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj v ďalších spoločnostiach, mal byť
zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie je konateľom v iných spoločnostiach. Podľa
žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolný orgán nezaťažoval žalobcu viac ako bolo
nevyhnutné pre správny výkon daňovej kontroly, cieľom ktorej bolo úplne zistiť skutkový stav a správnu
výšku dane.

Žalovaný nesúhlasil s odvolacím tvrdením žalobcu, podľa ktorého totožnosť osoby M. Z. A.. ako
spoločníka, resp. ako konateľa viacerých obchodných spoločností je ťažiskovým a jediným dôkazom,
na základe ktorého bol vydaný odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer. Správca dane z
dôvodu odstránenia pochybností o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov v zmysle predmetných
faktúr opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov uvedených vo výzvach a na podanie

vysvetlení. Žalobca žiadne doklady nepredložil, nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom
dane. Nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a záznamom ním vedených a svojim
konaním neumožnil správcovi dane preveriť všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných
obchodov. Správca dane z uvedeného dôvodu preveroval nielen reálnosť výkonu deklarovanej
podnikateľskej činnosti žalobcu, ale vyžiadal aj vyjadrenia orgánov, organizácií a tretích osôb, ktoré

vedú evidencie v súvislosti s chovom hovädzieho dobytka a vykonal miestne zisťovania na farmách a
v priestoroch, kde mala byť vykonávaná hospodárska činnosť. Správca dane obchodné vzťahy medzi
uvedenými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaných tovarov,
t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla
daňová povinnosť a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z odôvodnenia dodatočného platobného

výmeru nevyplýva, že by bol správca dane vyhodnotil personálne prepojenie obchodných spoločností
ako protiprávne. Hodnotením a analýzou všetkých získaných dôkazov správca dane konštatoval, že
v danej veci personálne prepojenie umožnilo vznik čisto umelej situácie, ktorá umožnila žalobcovi
uplatnenie práva na odpočítanie dane.

Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z. hodnotil

žalovaný ako neopodstatnenú, pretože v dodatočnom platobnom výmere správca dane za zdaňovacie
obdobie júl 2010 toto ustanovenie neaplikoval. Taktiež je neopodstatnená námietka o nevyhodnotení a
nevyvodení záveru z odberateľských faktúr, keďže v napadnutom dodatočnom platobnom výmere nie
sú odberateľské faktúry uvedené.

K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie

dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk, žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných
daňových kontrol nenasvedčujú tomu, že účelom podnikania daňového subjektu bolo dosahovanie
zisku. Spoločnosti personálne prepojené osobou M. Z. A.. pri vzájomných deklarovaných dodávkach
tovaru (vystavením faktúr bez uskutočnenia dodania) vytvárali dojem ekonomickej činnosti, ktorá sa
pri posudzovaní vzťahu dodávateľ - odberateľ javila ako skutočná, ale pri posúdení a zohľadnení

celej štruktúry vzťahov išlo len o fiktívnu ekonomickú činnosť bez reálneho podkladu (celková hodnota
nákupu prevyšovala hodnotu predaja). V kolobehu tovarov medzi jednotlivými personálne prepojenými
spoločnosťami sa samotná podstata dane z pridanej hodnoty stratila, pretože kontrolovaný daňový
subjekt ako aj jeho obchodní partneri prepojení osobou M. Z. A.. v kontrolovanom zdaňovacom období
ako aj v ostatných zdaňovacích obdobiach v daňových priznaniach vykazovali len nadmerné odpočty a

počascelejdobyobchodovanianebolo preukázané,žebyjednotlivétovarybolispotrebovanékonečným
spotrebiteľom, ktorého spotreba by mala za následok odvod dane na výstupe aj do štátneho rozpočtu.K námietke žalobcu, podľa ktorého správca dane neoboznámil daňový subjekt s dokazovaním a nedal
mu reálnu možnosť brániť sa voči tvrdeniam správcu dane, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal
samotnú realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a dodávateľom, a to napriek tomu, že konateľom

žalobcubolM.Z.,ktorýbol ajkonateľomdodávateľa,čímnepreukázal,žefakturovanýtovarbolskutočne
dodaný iným platiteľom dane. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil dostatočné dôkazy,
ktoré by deklarované dodávky tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť
a pravdivosť svojich tvrdení o realizovaní obchodov v spoločnostiach prepojených osobou M. Z..
Vzhľadomnapasivitužalobcusprávcadanezabezpečildôkazyodtretíchosôbazospisovýchmateriálov

zainteresovaných v spoločnosti, u ktorých boli vykonávané daňové kontroly. Povinnosťou správcu dane
nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt uplatniť pred nárokovaním odpočítania
dane,alejejehopovinnosťoutietonároky prejednaťaumožniťdaňovémusubjektupreukázaťexistenciu
nároku dôkazmi.

Dodatočný platobný výmer správcu dane podľa žalovaného obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 30
zákona č. 511/1992 Zb. Preto námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti dodatočného platobného výmeru

nie sú dôvodné.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že na výzvu správcu dane predložil relevantné účtovné doklady k
daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie. Napriek tomu bol opätovne vyzývaný správcom dane
na predloženie dokladov a podanie vysvetlení, a to už v čase, kedy sa už vtedajší štatutárny zástupca

spoločnosti nachádzal vo väzbe a dokumenty žalobcu a subjektov personálne prepojených O.. M. Z.
boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonávaných domových prehliadok. Žalobca
namietal, že jeho doklady boli zaistené hromadne bez spísania odovzdávajúceho a preberajúceho
protokolu a daňový subjekt do dnešného dňa nemá vedomosť, aké doklady mu boli odňaté. Zaistenie
dokladov žalobcu je úkonom trestného konania, o ktorom mala byť bezprostredne po ňom spísaná

zápisnica, ktorá mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný
poriadok). Pri zaistení dokladov bola prítomná O.. Q. L., ktorá pre daňový subjekt spracovala
účtovníctvo, ale podľa jej udania jej nebola odovzdaná žiadna kópia zápisnice o predmetnom úkone.
Súčasnej konateľke žalobcu policajné orgány odmietli vydať kópiu tejto zápisnice z dôvodu, že nie je
procesnou stranou v trestnom konaní vedenom proti bývalému konateľovi žalobcu O.. M. Z..

Nemožnosť si splniť výzvy správcu dane na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie
zdaniteľných plnení bola spôsobená aj tým, že žalobcu zastupovala advokátska kancelária Kolesár
a partneri, s.r.o., pričom toto zastúpenie zaniklo dňa 30.05.2011 smrťou štatutárneho zástupcu. Do
dňa podania žaloby žalobcovi napriek opakovaným výzvam uvedenou advokátskou kanceláriou neboli
vydané odovzdané podklady.

Podľa žalobcu je žalobou napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné, pretože
nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1,3 a § 46 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu
odôvodnenie obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že
správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom.

Žalobca ďalej namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992

Zb. zo strany správcu dane a nerešpektovanie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné
princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv
tým subjektom, ktorým boli priznané. Zákonnou povinnosťou žalovaného v tomto prípade bolo poskytnúť
žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť dôkaznú povinnosť, nevytvárať stav, ktorým sa

žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom.
SúčasťouzámeružalovanéhozaťažiťžalobcuaspoločnostipersonálneprepojenéO..M.Z.boliajstovky
výziev, miestne zisťovanie ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť O.. M. Z. ako
osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Dôkazom
tejto skutočnosti je aj napr. fakt, že 30.03.2010 bolo O.. M. Z. doručených 13 protokolov o výsledkudaňovej kontroly v 12 obchodných spoločnostiach personálne prepojených jeho osobou. V septembri
2009 sa u subjektov personálne prepojených O.. M. Z. vykonávalo viac ako tristo daňových kontrol.

Podľa žalobcu ťažiskovým a jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je

totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu
zdaniteľnýchplnení.Výlučné konštatovanie,žedeklarovanézdaniteľnéobchodysauskutočňovalimedzi
spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa, priamo ani nepriamo bez
ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. O.. M. Z. v súlade s článkom 2 ods.3
Ústavy SR bol oprávnený založiť si viacero obchodných spoločností. Tým neporušil žiadne zákonné

ustanovenie, naopak využil právo slobodne podnikať. Teda skutočnosť, že O.. M. Z. bol štatutárnym
zástupcom viacerých obchodných spoločností mu nemôže byť na ťarchu, čo ale nekorešponduje s
postupom daňového úradu.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho aktivity ako aj aktivity ďalších spoločností nemožno označiť za
fiktívne, ide o obchodné spoločnosti, ktoré vytvárajú reálne hodnoty. Nie je zakázané obchodovať s
personálne prepojenými podnikateľskými subjektmi, ani uprednostňovať hotovostný platobný styk pred

bezhotovostným platobným stykom. Skutočnosť, že žalobca neúčtuje o režijných nákladoch ( vodné,
stočné, spotreba elektrickej energie), neznamená, že žiadnu činnosť reálne nevykonával a nemá
vytvorené reálne podmienky na uskutočňovanie reálnych zdaniteľných plnení. Keďže O.. M. Z. riadil
ako štatutárny zástupca niekoľko spoločností, nebolo v tomto prípade účelné, aby každá z týchto
spoločností bola osobitne odberateľom telekomunikačných služieb, energie, vody a plynu, prípadne

ďalších služieb, ktoré obvykle využívajú podnikateľské subjekty pri svojej podnikateľskej činnosti. Tieto
podnikateľské subjekty v podstate fungovali vo forme blízkej holdingu. Z faktu, že si žalobca neúčtoval
prevádzkovú réžiu a nemal zamestnancov, prípadne, že nemal vlastné skladovacie priestory, nie je
možné automaticky vyvodiť, že uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne.

S poukázaním na rozsudok súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 „Halifax“ žalobca uviedol,

že žalovaný dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový správny orgán, a to, že hlavným cieľom
predmetným plnením bolo získanie daňovej výhody pre žalobcu bez toho, aby žalobca mal reálnu
možnosť brániť sa voči týmto tvrdeniam.

Žalobca mal výhrady aj k úvahám žalovaného o skutočnosti, že O.. M. Z. ako bývalý konateľ a spoločník
žalobcu ako aj iných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe.

Obchodné spoločnosti, teda aj spoločnosti personálne prepojené osobou O.. M. Z. sú samostatnými
právnymi subjektmi odlišnými od osôb, ktoré sú ich spoločníkmi ako aj od osôb, prostredníctvom
ktorých konajú. Pripustil možnosť vzniku drobných nedostatkov pri veľkom rozsahu podnikateľskej
činnosti spoločnosti personálne prepojených O.. M. Z., ale tieto pochybenia mohli viesť iba k uloženiu
sankcie za porušenie právnych predpisov. Nemohli viesť k záveru, že predmetné zdaniteľné obchody

neboli uskutočnené. Žalobca nepovažoval za preukázaný a ani riadne odôvodnený záver správcu
dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, t.j. že prostredníctvom dodávky tovaru fiktívnej hodnoty a
fiktívneho množstva v rámci svojich spoločností vytvoril O.. M. Z. podmienky, na základe ktorých získal
neoprávnený prospech, pričom predstieral ekonomickú podstatu podnikania. Žalobca zvyšoval objem
realizovaných obchodov a zisky z podnikateľskej činnosti boli následne investované do zveľaďovania

spoločnosti. Strata spoločnosti neodráža skutočný stav efektivity podnikania spoločnosti, išlo len o
účtovnústratu(spôsobenúnapr.podpisminadobudnutéhomajetku). Napokonžalobcavytýkalsprávcovi
dane nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Uviedol, že žalobca v zmysle upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 10.03.2011 nepredložil

požadované doklady týkajúce sa faktúry č. 011210/V2 a č. 311210/D3, a preto správca dane 20.07.2011
zaslal žalobcovi výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich skutočnosti rozhodujúce pre zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo sporných faktúr. Žalobca na výzvy nereagoval.
Na splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 15 ods.6 a § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb.mal žalobca v priebehu daňovej kontroly dostatočný časový priestor. Vzatie M. Z. do väzby nie je
dôvodom, aby žalobca nemohol reagovať na výzvy kontrolnej skupiny a podávať požadované vyjadrenia
a vysvetlenia týkajúce sa deklarovaných obchodov. Daňové orgány nezodpovedajú za porušenie

povinnosti vyplývajúcich z právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou
Kolesár a partner, s.r.o. a tiež za postup orgánov činných v trestnom konaní. Tieto skutočnosti nemajú
vplyvnaplneniepovinnostižalobcuvyplývajúcichprenehozjednotlivýchustanovenízákonač.222/2004
Z.z. a zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovaný neakceptoval žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval

ustanovenie § 30 ods.3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného zodpovedalo
ustanoveniu § 30 ods.3 citovaného zákona, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa vyporiadal so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 48 ods.6 citovaného
zákona.

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, podľa ktorého v procese daňovej kontroly došlo k porušeniu
princípu proporcionality a neprimeranému dôkaznému zaťažovaniu žalobcu. Prioritnou úlohou orgánu

daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia daní, za splnenia
zákonných podmienok tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Jednou
z foriem realizácie tejto úlohy ja aj výkon daňovej kontroly upravenej v § 15 zákona č. 511/1992 Zb.
Daňové kontroly sú vykonávané podľa každoročných plánov kontrol, pri spracovaní ktorého sa prihliada
na potrebu výkonu kontroly u toho ktorého daňového subjektu. V prípade platiteľov DPH je to napr.

aj vykazovanie vysokých nadmerných odpočtov v daňových priznaniach. Spoločnosti majetkovo a
personálne prepojené osobou M. Z. pravidelne vykazovali v daňových priznaniach nadmerný odpočet,
preto u týchto spoločností správca dane vykonal kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu. Vzhľadom k tomu, že O.. M. Z. bol konateľom, prípadne splnomocneným
zástupcom vo viacerých spoločnostiach (viac ako 50), pričom za každú spoločnosť konal sám, a to

nielen ako konateľ, ale zabezpečoval realizáciu obchodných operácií v rámci celého reťazca, pre
splnenie účelu kontroly správca dane vykonal súbežne viaceré kontroly. Správca dane pri výkone
týchto kontrol postupoval v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 511/1992 Zb., umožnil žalobcovi v
rámci kontroly uplatniť práva ustanovené v odstavci 5 tohto ustanovenia a žalobcovi bola daná takisto
možnosť splniť si svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z ustanovenia § 15 ods.6 citovaného zákona.

Nebolo zámerom správcu dane zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené osobou O.. M.
Z. vyžiadaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane ako jeho povinnosťou bolo dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Do
situácie, na ktorú žalobca poukazuje v žalobe (maximálne zaťaženie žalobcu) sa daňový subjekt dostal
sám založením väčšieho množstva spoločností, pričom v každej z týchto spoločností bol konateľom a z

titulu tohto postavenia prevzal na seba aj povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov za jednotlivé
spoločnosti ako aj vykonávanie všetkých procesných úkonov voči správcovi dane.

Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku žalobcu, podľa ktorého z napadnutého rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že ťažiskovým a vlastne jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje
rozhodnutie, je totožnosť osoby ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k

uskutočneniu zdaniteľných plnení. Z dodatočného platobného výmeru ako aj z rozhodnutia žalovaného
vyplýva, že správca dane v rámci kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie
dodania lykožrúta mrazeného na kŕmne účely od M. Z. - VENIKOM, s.r.o. a za prenájom skladovacieho
priestoru fakturovaného spoločnosťou DREVO SK, s.r.o. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol
dôkazné bremeno. Na už uvedené upovedomenie o kontrole a výzvy zo dňa 20.07.2011 žalobca

nereagoval. Išlo pritom o konkrétne skutočnosti, ktoré mali preukázať pravdivosť a vierohodnosť údajov
na sporných faktúrach (dodanie, skladovanie, preprava a manipulácia s uvedenou komoditou, ako aj
účel nákupu). Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že došlo k dodávke tovaru, služby, ktoré boli
jej predmetom. Reálnosť deklarovaných obchodov správca dane skúmal prostredníctvom nahliadnutia
do spisových zložiek u dodávateľov M. Z. - VENIKOM, s.r.o. a DREVO SK, s.r.o. ako aj GLOBAL MIX,

s.r.o.; ide všetko o spoločnosti ekonomicky a personálne prepojené osobou M. Z.. M. Z. do zápisnice o
miestnom zisťovaní v spoločnosti GLOBAL MIX, s.r.o. sa vyjadroval k nadobudnutiu dreva napadnutého
lykožrútom, spôsobu zberu, uskladneniu a následného využitia lykožrúta ako krmiva pre bažanty. Svoje
tvrdenia nedoložil dôkaznými prostriedkami. Odpovede tretích osôb spochybnili reálnosť deklarovanéhoplnenia a poukázali na skutočnosť, že spôsob zberu lykožrúta smrekového prezentovaný M.Á. Z. (ručne
v hygienických rukaviciach) je namáhavý, náročný na čas ako aj počet pracovníkov a vzhľadom k
chovaniu sa lykožrúta (lietanie, zavŕtavanie sa v kôre) aj ťažko realizovateľný. Ekonomicky výhodnejšie

a jednoduchšie by bolo odkúpenie lykožrúta od obhospodarovateľov lesných porastov napadnutých
lykožrútom, ktorý na ich zber používajú feromonové lapače. Využitie lykožrúta smrekového ako krmiva
pre bažanty je nerentabilné. Má veľký obsah chitínu, a preto ako tento druh krmiva je pre bažanty
ťažko stráviteľný. Bažanty sa kŕmia špeciálnymi kŕmnymi zmesami. Nie sú informácie o kŕmení bažantov
lykožrútom a ani jeho obchodovaní s touto komoditou na Slovensku a ani v zahraničí. Ide prakticky o

biologický odpad, ktorý sa zakopáva do zeme. Vzorky chrobákov poskytnuté na odborné posúdenie
preukázali, že ide výhradne o lykožrúta smrekového a táto vzorka sa dá získať len z feromonových
lapačov a nie mechanickým zberom, ktorý spôsob zberu vo vyjadrení uviedol M. Z..

Žalovaný ďalej uviedol, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt DREVO SK,
s.r.o. nepreukázal reálne dodanie fakturovanej služby týkajúcej sa prenájmu skladovacích priestorov.
Nereálnosť deklarovaného plnenia potvrdili aj výsledky miestnych zisťovaní v skladovacích priestoroch

spoločnosti DREVO SK, s.r.o. na hlavnej 60 v Strede nad Bodrogom (spoločné skladové priestory
prepojených spoločností, ktoré nie sú presne vyznačené a ani označené názvami konkrétnych
spoločností, ktoré majú tieto priestory v nájme). Uvedené skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto
konaniažalobcuvreťazcivzájomneprepojenýchfiriemnebolvytvorenýpredpokladekonomickejčinnosti
v rozsahu ako to deklaroval v daňovom priznaní. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli

vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane
z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky č. Afs 61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH
nemožnopovažovaťumelovytvorenétransakcie,ktoréfaktickydodanietovarovlenpredstierajúaztakto
vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočet dane v zmysle § 49 ods.1

a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná
hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočet dane.
Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentujú
akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom,
nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.

Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybnil skutočnosť, že Obchodný zákonník umožňuje O.. M.Š. Z.
založiť viac spoločností. Z ustanovení § 19a ods.1 a § 20 ods.1,2 Obchodného zákonníka vyplýva,
že právne úkony O.. M. Z. ako štatutárneho orgánu, resp. splnomocneného zástupcu sú právnymi
úkonmi jednotlivých spoločností ako právnických osôb. V prípade spoločnosti personálne prepojených
O.. Z., kde konateľom a spoločníkom tá istá osoba, ktorá konala za tieto obchodné spoločnosti a

vykonávala aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami
týchto spoločností, je zavádzajúce tvrdenie, že ide o samostatné právne subjekty odlišné od osôb, ktoré
sú ich spoločníkmi, ako aj od osôb prostredníctvom ktorých konajú.

K žalobným námietkam ohľadne skutočností, že daňový subjekt nemusí za určité zdaňovacie obdobie
dosiahnuť zákonite ako hospodársky výsledok zisk a že neúčtovanie režijných nákladov neznamená,

že daňový subjekt žiadnu činnosť reálne nevykonával a tvrdeniam o fungovaní personálne prepojených
spoločností vo forme blízkej holdingu, žalovaný uviedol, že zistenia z vykonaných kontrol v spoločnosti
personálne prepojených osobou O.. M. Z. preukázali, že účelom obchodných transakcií realizovaných
medzi týmito spoločnosťami nie je dosiahnutie zisku. Žalobca ako aj jeho obchodný partneri v
kontrolovanom zdaňovacom období ako aj v ostatných rokoch daňových priznaniach k dani z pridanej

hodnoty vykazovali prevažne nadmerné odpočty a na dani z príjmu právnickej osoby daňové straty.
Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali
(odpovede dodávateľov energií, vody, plynu, pričom žalobca nezamestnával zamestnancov a nemal
tak mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v spoločnostiach prepojených osobou O.. M.
Z. preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktorá účtovala mzdové náklady (zamestnávala

pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z týchto spoločností nevznikli režijné náklady, a preto
nemožno hovoriť o fungovaní spoločnosti vo forme blízkej holdingu.Súdvkonanípodľa§247anasl.O.s.p.beznariadeniapojednávania(zasplneniapodmienokuvedených
v § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi
spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 si žalobca uplatnil
odpočítanie dane v sume 87.177,50 eur. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si žalobca
uplatnil z dodávateľských faktúr č. 011210/V2 od dodávateľa M. Z. - VENIKOM, s.r.o. za dodávku
2.132.470 kusov lykožrúta mrazeného na kŕmne účely a z dodávateľskej faktúry č. 311210/D3 od
dodávateľa DREVO SK, s.r.o. za prenájom skladovacieho priestoru.

Výzvami zo dňa 20.07.2011, ktoré boli doručené žalobcovi v dňoch uvedených v dodatočnom

platobnom výmere Daňového úradu Košice zo dňa 08.03.2012, bol žalobca vyzvaný na predloženie
dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia v predložených dokladoch a podanie vysvetlení. Žalobca na tieto
výzvy nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam a tiež nepodal žiadne vysvetlenia k žiadaným
skutočnostiam.

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ Košice, v

liste č. ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010 z 23.12.2011 oznámilo konateľke žalobcu V. K., že v dňoch
01.03.2011 a 02.03.2011 boli vykonané domové prehliadky v spoločnostiach, ktorých konateľom bol
M. Z.. Na uvedených prehliadkach boli prítomní zamestnanci spoločnosti, ktorí podpisovali zápisnice z
vykonaných prehliadok a kópie týchto zápisníc prevzali. Zápisnice boli taktiež odovzdané obvinenému
M. Z. a v tom čase zvoleným obhajcom.

Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odstavca 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané (§ 49 ods.2 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z.).

V zmysle § 71 ods.1,6 zákona č. 222/2001 Z.z. pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný
platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/2002 Z.z. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia si povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a
právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 87.177,50 eur na základe
dodávateľských faktúr od dodávateľov M. Z. - VENIKOM, s.r.o. a DREVO SK, s.r.o.

Uskutočnený nákup tovaru a poskytnutie prenájmu skladovacieho priestoru od uvedených dodávateľov
žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi, pričom všetky faktúry

aj pokladničné doklady vystavoval p. M. Z. A.., ktorý vystupoval ako dodávateľ - fyzická osoba a
konateľ dodávateľskej obchodnej spoločnosti DREVO SK, s.r.o. Súd sa stotožňuje so závermi správcudane a žalovaného, že posudzované plnenie týkajúce sa nákupu lykožrúta smrekového nesledovalo
skutočný obchodný účel a bolo len nástrojom na získanie daňovej výhody - finančných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu. K tejto komodite súd považuje za potrebné uviesť, že je priam absurdné, aby

predmetom dodania tovaru bol podkôrny hmyz v objeme počítanom na kusy (2.132.470 kusov) za
situácie, kedy jeho získanie spôsobom uvedeným O.. M. Z. bolo odbornými pracovníkmi odborných
inštitúcií vyvrátené, pričom žalobca ani nepreukázal využitie tejto fakturovanej komodity pre svoje ďalšie
podnikanie (skrmovanie lykožrúta smrekového bažantom poľovným bolo odbornými inštitúciami taktiež
vyvrátené).

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že výzvam správcu dane na predloženie dokladov
a podanie vysvetlení nemohol vyhovieť, pretože v tom čase sa už jeho štatutárny zástupca nachádzal
vo väzbe a dokumenty daňového subjektu a subjektu personálne prepojených osobou O.. M. Z. A.. boli
orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vykonaných domových prehliadok zaistené.

Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 bola začatá dňom 16.03.2011 a ukončená dňa

28.02.2012. Je nesporné, že vtedajší konateľ žalobcu O.. M. Z. A.. bol vzatý do väzby dňa 01.03.2011.
Vzatie konateľa spoločnosti s r.o. do väzby nie je dôvodom, aby spoločnosť s r.o. ako právnická osoba
v rámci daňovej kontroly nereagovala na výzvy správcu dane a neposkytla požadované vyjadrenia a
vysvetlenia týkajúce sa sporných obchodov. Naviac je potrebné uviesť, že O.. M. Z. A.. bol konateľom
žalobcu do 28.07.2011 a od tohto dátumu je konateľkou žalobcu V. K.. Na výzvy kontrolného

orgánu realizujúceho výkon daňovej kontroly žalobca nereagoval, preto možno súhlasiť s konštatovaním
žalovaného, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nebol ukrátený na svojich právach uvedených
v § 15 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. Nesplnenie povinnosti žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu v zmysle § 15 ods.6 písm.e/ zákona č. 511/1992 Zb. (povinnosť predkladať v priebehu daňovej
kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu) nie

je možné ospravedlniť a tolerovať s poukázaním na nesplnenie si povinnosti zo strany advokátskej
kancelárie, ktorú žalobca poveril svojim zastupovaním v daňovom konaní. Vzťah medzi zástupcom
(advokátska kancelária Kolesár a partneri, s.r.o., Púpavová 61, Bratislava) a zastúpeným (žalobcom)
je súkromnoprávnym vzťahom, ktorý priamo nedopadá na vzťah orgánu verejnej moci (kontrolný orgán
realizujúci daňovú kontrolu) a kontrolovaný daňovým subjektom (žalobca) upraveným zákonom č.

511/1992 Zb. ako normou verejného práva.

K žalobnej námietke týkajúcej sa nerešpektovania ustanovenia § 58 zákona č. 301/2005 Z.z. v súvislosti
so zaistením dokladov žalobcu pri domovej prehliadke v dňoch 01.03.2011 a 02.03.2011 súd uvádza,
že v tomto konaní nie je neoprávnený posudzovať zákonnosť postupu policajných orgánov v súvislosti
s výkonom domovej prehliadky. Naviac už z uvedeného listu vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa

23.12.2011 vyplýva, že kópie zápisníc zo zaistení dôkazov boli odovzdané zamestnancom spoločnosti,
obvinenému M. Z. a jeho obhajcom. Neposkytnutie informácií požadovaných terajšou konateľkou
žalobcu orgánmi polície nemá právny význam z pohľadu splnenia si dôkaznej povinnosti zo strany
žalobcu, pretože terajšia konateľka žalobcu žiadal poskytnúť tieto informácie až po ukončení daňovej
kontroly.

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, v zmysle ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje
dostatok dôvodov, je nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavkám v zmysle § 30 ods.1, 3 zákona č.
511/1992 Zb. Rozhodnutie žalovaného obsahuje konštatovanie skutkového stavu zisteného vykonanou
daňovou kontrolou, pričom žalovaný jednotlivé skutkové zistenia vyhodnocoval z pohľadu žalobcom
uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa

žalovanýpodrobnevyporiadalsjednotlivýmiodvolacíminámietkami.Žalovanývnapadnutomrozhodnutí
uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia, zdôvodnil, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantnej právnej úpravy.

Žalobca v daňovom konaní ako aj v žalobe namietal, že nemohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a ani
realizovať svoje právo na súčinnosť so správcom dane v daňovom konaní v zmysle § 2 ods.2 zákona

č. 511/1992 Zb. a ani právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,pretože výkonom daňovej kontroly u žalobcu a u ďalších obchodných spoločností, v ktorých konateľom
bol M. Z. A.. vytvorili zamestnanci správcu dane úmyselne stav, v ktorom žalobca nemohol reálne splniť
požiadavky zamestnancov správcu dane a svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje zákonné práva. V

dôsledku toho sa žalobca dostal do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Tvrdil, že
týmto postupom daňových orgánov došlo k porušeniu zásady proporcionality zakotvenej v ustanovení §
2 ods.2 zákona č. 511/2992 Zb., ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods.1
Ústavy SR. Tento princíp podľa žalobcu znamená primeraný vzťah medzi cieľom ( účelom) sledovaným
štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.

K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že princíp proporcionality je normatívne zakotvený v článku
52 ods.2 Charty základných práv v EÚ a predstavuje jednu zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú
základom právneho poriadku EÚ. Je rešpektovaná v rozhodovacej praxi súdneho dvora EÚ ako aj
Ústavného súdu SR. Ten v náleze č. PL ÚS 3/00 poskytol výklad tejto zásady:

„Tento princíp predovšetkým znamená primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom
a použitými prostriedkami. V týchto súvislostiach cieľ (účel) sledovaný štátom smie byť sledovaný;

prostriedky, ktoré štát použije, smú byť použité; použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je vhodné;
použitie prostriedkov na dosiahnutie účelu je potrebné a nevyhnutné.

Kritérium alebo princíp vhodnosti znamená, že stav, ktorý štát vytvorí zásahom, a stav, v ktorom treba
sledovaný cieľ vidieť ako uskutočnený, sa nachádzajú vo vzájomnej súvislosti - cieľ musí byť v súlade
s prostriedkom.

Nevyhnutnosť znamená, že neexistuje iný stav, ktorý štát bez veľkej námahy môže rovnako vytvoriť,
ktorý občana zaťažuje menej a ktorý súvisí so stavom, v ktorom treba sledovaný účel pokladať za
uskutočnený. Inými slovami cieľ nesmie byť dosiahnutý rovnako účinným ale menej zaťažujúcim
prostriedkom“.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL. ÚS 67/07 tak, že

„obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné
len vtedy ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a
je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho
existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými
prostriedkami a sledovaným cieľom“.

Nespornou skutočnosťou je, že M. Z. A.. bol spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok obchodných
spoločností, ktoré uskutočňujú medzi sebou ako platitelia dane z pridanej hodnoty zdaniteľné obchody.
Vtedajší konateľ žalobcu M. Z. A.. súčasne vykonával v týchto spoločnostiach všetky činnosti
súvisiace s obchodno-ekonomicky a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Podľa
vlastného vyjadrenia bol v celom reťazci svojich obchodných spoločností nezastupiteľný, ku všetkým

preverovaným skutočnostiam mohol iba on podať vyjadrenia a predkladať dôkazné prostriedky ku
kontrole, preto bol súbežný výkon daňových kontrol u viacerých týchto spoločností nevyhnutný v záujme
najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Tento dôvod súbežného výkonu daňových kontrol u viacerých obchodných spoločností, ktorých
spoločníkom a konateľom bol M. Z. A.., bol dostatočne zdôvodnený v dodatočnom platobnom výmere

správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Žalobca ako daňový subjekt, ktorého konateľ bol konateľom aj veľkého počtu ďalších obchodných
spoločností, nemohol byť z tohto dôvodu zvýhodnený oproti daňovému subjektu, ktorého konateľ nie
je konateľom aj v iných obchodných spoločnostiach. Žalobca preto nemôže namietať nezákonnosť
postupu správcu dane len z dôvodu, že jeho konateľ je nadmerne zaťažený súčasne prebiehajúcimi

daňovými kontrolami daňových subjektov - obchodných spoločnostiach, ktoré sú personálne prepojenéosobou konateľa. Pritom nutnosť a nevyhnutnosť súbežného vykonávania daňových kontrol u daňových
subjektov takto personálne prepojených osobou M. Z. A.. žalovaný ako aj správca dane zdôvodnili.
Reálnosť uskutočnených obchodov bolo možné preukazovať iba zisťovaním pohybu tovaru v reťazci

spoločnosti, v ktorých M. Z. A.. bol konateľom. Snahou správcu dane bolo zistiť pôvod tovaru, t.j. kto
bol prvotným dodávateľom tovaru, cez ktorú obchodnú spoločnosť v reťazci obchodných spoločností, v
ktorej je M. Z. A.. konateľom, sa tovar do tohto reťazca dostal, resp. kedy tovar a cez ktorú spoločnosť
opustil tento reťazec obchodných spoločností. Preto postup správcu dane bol v súlade so zásadou
proporcionality. Cieľom (účelom) sledovaným štátom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu žalobcovi so štátneho rozpočtu, pričom použitie prostriedkov na dosiahnutie
tohto účelu bolo potrebné a nevyhnutné - dospieť k uvedenému cieľu bolo možné len súbežným
výkonom kontrol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojených osobou M. Z. A.., ale nie
samostatnými izolovanými daňovými kontrolami jednotlivých obchodných spoločností.

M. Z. A.. ako konateľ žalobcu a konateľ ďalších obchodných spoločností si musel byť vedomý toho, že
pri uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty môže byť dôvodnosť

uplatnených nárokov predmetov daňových kontrol zo strany príslušných správcov dane. Pri týchto
daňových kontrolách správcovia dane realizujú svoje zákonné oprávnenie.

Nemožno preto akceptovať námietku týkajúcu sa veľkého počtu súčasne vykonávaných daňových
kontrol v obchodných spoločnostiach, ktorých konateľom bol O.. M. Z. A.. Veľkému počtu spoločností
personálne a majetkovo prepojených osobou M. Z. A.. musel zodpovedať aj počet daňových kontrol.

Je nesporné, že M. Z. A.. založením veľkého počtu obchodných spoločností bol oprávnený realizovať
ústavné právo slobodne podnikať. Na druhej strane však bol povinný akceptovať aj postupy orgánov
daňovej správy, ktoré realizovali svoje zákonné oprávnenia pri správe daní.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva záver tvrdený žalobcom,
podľa ktorého jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie je totožnosť M. Z.

A.. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo v uskutočnení predmetných
zdaniteľných plnení. Zamestnanci Daňového riaditeľstva SR vykonávajúci daňovú kontrolu vykonali
veľmi rozsiahle dokazovanie v záujme zistenia, či došlo k sporným zdaniteľným plneniam. Žalobca
nakúpil tovary v rámci zdaniteľných plnení deklarovaných už uvedenými faktúrami. Žalovaný svoj záver
o fiktívnosti žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení nevyvodil iba zo skutočností, že žalobca

neúčtoval o režijných nákladoch (vodné, stočné, spotreba elektrickej energie, plyn a pod.). Týmito
zisteniami popri iných dôkazoch dokumentoval, že žalobca nevykonával aktívnu podnikateľskú činnosť,
ale podnikateľské aktivity iba predstieral.

Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorého obchodné spoločnosti založené O.. M. Z.
A.. nepodnikajú štandardným spôsobom a podnikateľskú aktivitu iba predstierajú v záujme získania

daňových výhod - čerpania nadmerných odpočtov. Tieto závery správcu dane ako aj žalovaného mohol
žalobca vyvrátiť navrhnutím a predložením dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť predmetných plnení.
Argumentácia žalobcu závermi rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 je podľa názoru súdu
neadekvátna, pretože konateľ žalobcu O.. M. Z. A.. je konateľom vo všetkých svojich obchodných
spoločnostiach, ktoré boli zapojené do obchodného reťazca s tovarom a službami, a preto objektívne

musel mať vedomosť o tom, že ide o fiktívne obchody s cieľom získať daňovú výhodu.

Úvahy žalovaného v skutočnosti, že O.. M. Z. A.. ako bývalý konateľ a spoločník žalobcu ako aj iných
obchodných spoločností uzatváral zmluvy sám so sebou, fakturoval sám sebe a platil sám sebe sú plne
odôvodnené za situácie, keď O.. M. Z. A.., ako to výslovne sám zdôrazňoval, výlučne sám uzatváral
obchody medzi daňovými subjektmi, ktorých bol konateľom , dodanie tovaru fakturoval, uhrádzal a

prijímal platby za tovary a služby a zabezpečoval všetky organizačné a výrobné činnosti spojené s
podnikaním. Je nesporné, že jednotlivé obchodné spoločnosti sú samostatnými právnymi subjektmi,
ale všetky popísané činnosti realizoval výlučne O.. M. Z. A..Žalobca v podanej žalobe namietal, že z faktu, že si žalobca neúčtoval prevádzkovú réžiu a
nemal zamestnancov, prípadne nemal vlastné skladovacie priestory, nie je možné vyvodiť, že
uskutočnené zdaniteľné obchody boli nereálne, pretože podnikateľské subjekty prepojené osobou

M. Z. A.. fungovali vo forme blízkej holdingu. Žalobcovi v súvislosti s deklarovanou ekonomickou
činnosťou režijné náklady vôbec nevznikali, čo potvrdili odpovede dodávateľov energie, vody, plynu
a nezamestnával zamestnancov, čiže nemal mzdové náklady. Výsledky kontrol vykonávaných v
spoločnostiach prepojených osobou O.. Z. preukazujú, že okrem spoločnosti JOMADO, s.r.o., ktorá
účtovala mzdové náklady (zamestnávala pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu) žiadnej z ďalších

spoločnostínevznikalirežijnénáklady,pretonemožnohovoriťofungovanížalobcuaďalšíchobchodných
spoločností prepojených osobou M. Z. vo forme blízkej holdingu.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.