Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205571
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812205571.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: R.. U. U.,

ul. Z. a Y. č. XXX/X, W., IČO: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát, so
sídlom Zubrohlava, Klinec II. č. 215, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom ul. Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 4.240,90 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť čiastku 986,82 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z tejto sumy od 03.12.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 142,21 Eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu čiastku 4.240,90 Eur s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 31.08.2012 do zaplatenia s odôvodnením, že dňa 31.08.2010
v W. došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla Citroen C5, EČ: NO-XXXAS pri dopravnej nehode
zavinenej vodičom motorového vozidla Mazda, EČ: TS-XXXAP, ktoré bolo poistené povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného. V dôsledku dopravnej
nehody zaplatil za opravu svojho motorového vozidla čiastku 3.489,48 Eur plus DPH. Z titulu náhrady za
používaniecestnýchmotorovýchvozidielmuvzniklaškoda51,97Eurprepravouvozidlazmiestanehody

do miesta opravy a z titulu náhrady za stratu času pri odovzdaní vozidla do servisu, pri vycestovaní
k jeho ohliadke a následnom prevzatí mu vznikla škoda 86,30 Eur. Po dobu opravy si musel prenajať
náhradné motorové vozidlo čo ho stálo 405,- Eur, pričom kvôli dopravnej nehode nemohol ako notár
zrealizovať vopred dohodnutý úkon právnej služby čím mu ušiel zisk v čiastke 208,15 Eur.

Súd vo veci vydal dňa 09.10.2012 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor požadujúc
zamietnutie žaloby. Uviedol, že dňa 17.08.2012 si u neho žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z
povinného zmluvného poistenia motorového vozidla EČ: TS-XXXAP. Po odpočítaní amortizácie a DPH
vypočítalškodunamotorovomvozidležalobcunasumu2.924,52Euraztejtomuvyplatildňa27.09.2012

sumu 1.581,46 Eur, nakoľko na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok súdneho exekútora R. F. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca stratil právo na vyplatenie sumy
1.343,06 Eur. Po doručení exekučného príkazu vyplatil súdnemu exekútorovi sumu 1.346,74 Eur. Okrem
toho žalobcovi dňa 27.09.2012 vyplatil aj sumu 239,58 Eur z titulu prenájmu náhradného motorovéhovozidla. Dňa 17.08.2012 si žalobca u neho súčasne uplatnil aj nároky na náhradu ušlého zisku v sume
208,15 Eur a škody v čiastke 51,97 Eur a 86,30 Eur, no ani po písomnej výzve zo dňa 27.09.2012 svoje
nároky nepreukázal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom
žalobcu a svedka JI.u a zistil nasledovné:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 31.08.2010 okolo 15:30 hod. došlo v W. k poškodeniu
motorového vozidla žalobcu Z. Z EČ: NO-XXXAS pri dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového
vozidla Y., EČ: TS-XXXAP, ktoré bolo poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného, čo rovnako vyplýva aj z uplatnenia nároku na náhradu škody

zo dňa 17.08.2012 (č.l. 30 spisu) a poistky motorového vozidla Mazda (č.l. 118 spisu).

Po dopravnej nehode si žalobca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 03.09.2010 (č.l. 14 spisu) prenajal
od 03.09.2010 náhradné motorové vozidlo za dohodnuté nájomné 15,- Eur na deň. Toto používal do
29.09.2010 a prenajímateľke za uvedenú dobu uhradil podľa príjmového pokladničného dokladu čiastku
405,- Eur (č.l. 13 spisu). Podľa predložených cenníkov nájmov motorových vozidiel (č.l. 16 až 18 spisu)

predstavovalo pritom minimálne nájomné za prenájom osobného motorového vozidla čiastku 20,- Eur/
deň (pri vozidle typu Renault Thalia 1,2 16V). Zo sumy 405,- Eur žalovaný preplatil žalobcovi 239,58
Eur, čo zástupkyňa žalovaného zdôvodnila tým, že odpočítaná suma 165,42 Eur predstavuje 125,- Eur
ako rozdiel technických hodnôt a 40,42 Eur predstavujú rôzne náplne, kvapalinu, olej a rôzne servisné
prehliadky počas prenájmu.

Za opravu svojho motorového vozidla žalobca v servise podľa predloženej faktúry a príjmového
pokladničného dokladu dňa 29.10.2010 zaplatil čiastku 4.152,48 Eur (3.489,48 Eur plus 663,- Eur DPH).

Z výpovede žalobcu, svedka R. V. ako aj listinných dôkazov (osvedčenie o dedičstve č.l. 68 spisu,
list advokátky Y.. S. č.l. 71 spisu, znalecký posudok č.l. 74 spisu) vyplynulo, že na poobedňajšie
hodiny dňa 31.08.2010 bol žalobca vykonávajúci v tom čase činnosť notára dohodnutý s dedičmi po

manželoch V. na spísaní notárskej zápisnice v jeho notárskom úrade ohľadne vyporiadania dedičstva
po menovaných, a to vrátane rodinného domu súp. č. XXXX k.ú. A. s príslušenstvom, ktorého hodnota
podľa znaleckého posudku v tom čase predstavovala 33.000,- Eur. K realizácii tohto notárskeho úkonu
žalobcom v dôsledku dopravnej nehody nedošlo.

Žalovaný škodu na motorovom vozidle žalobcu určil výpočtom zo dňa 27.08.2012 (č.l. 115 spisu) na

sumu 2.924,52 Eur po odpočítaní amortizácie a DPH. Z tejto sumy uhradil poštovou poukážkou zo
dňa 16.10.2012 (č.l. 73 spisu) žalobcovi čiastku 1.581,46 Eur spolu s čiastkou 239,58 Eur za prenájom
náhradného motorového vozidla čo je zrejmé aj z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.09.2012 (č.l.
42 spisu) a zo dňa 26.09.2012 (č.l. 35 spisu). To, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
žalovaný vyplatil žalobcovi celkovo čiastku 1.821,04 Eur, potvrdil vo svojej výpovedi aj sám žalobca.

Na základe príkazu na začatie exekúcie zo dňa 25.09.2012 vydaného súdnym exekútorom Jozefom
Burim v exekučnej veci žalovaného ako oprávneného voči žalobcovi ako povinnému (č.l. 39 spisu) a
na základe exekučného príkazu zo dňa 19.10.2012 doručeného žalovanému dňa 22.10.2012 (č.l. 40
spisu), poukázal žalovaný dňa 24.10.2012 menovanému súdnemu exekútorovi čiastku 1.346,74 Eur (č.l.
38 spisu).

Z vykonaného dokazovania je na základe uvedeného zrejmé, že v čase dopravnej nehody dňa
31.08.2010 bolo motorové vozidlo EČ: TS-XXXAP, ktorým bola spôsobená škoda na vozidle žalobcu
poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u
žalovaného. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a rovnako

tak zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa týchto ustanovení prevádzateľ motorového vozidla EČ: TS-XXXAP zodpovedá za škodu, ktorábola spôsobená jeho prevádzkou žalobcovi. Ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v platnom
znení určuje, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona platí, že
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti

uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie,aleboneoprávnenekrátilposkytnutépoistnéplnenie,d)ušléhozisku.Ust.§15ods.1cit.zákona
upravuje tzv. priamy nárok poškodeného tak, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je však oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je
povinný tento nárok preukázať. Všeobecná občianskoprávna úprava spôsobu a rozsahu náhrady škody
v § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka súčasne určuje, že sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 443 Občianskeho
zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia.

Aplikujúc uvedené ustanovenia na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalobný návrh je
čiastočne dôvodný. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou totiž došlo k poškodeniu motorového

vozidla žalobcu a za jeho opravu žalobca zaplatil čiastku 3.489,48 Eur plus DPH, spolu 4.152,48 Eur.
Žalovaný vyčíslil škodu na motorovom vozidle na sumu 2.924,52 Eur po odpočítaní amortizácie a DPH.
Z výpočtu je zrejmé, že aj žalovaný vychádzal z nákladov na opravu vo výške zaplatenej žalobcom, no
odpočítal od nej amortizáciu nahradzovaných dielov v sume 564,96 Eur a DPH 663,- Eur. Podľa názoru
súduvšakneboldôvododpočítavaťodnákladovopravyamortizáciunahradzovanýchdielov,pokiaľust.§

443Občianskehozákonníkaurčuje,žeprivýškeškodynavecisavychádzazjejcenyvčasepoškodenia.
Po oprave motorového vozidla, ktorá bola v podstate žalobcovi vnútená iba kvôli dopravnej nehode,
sa totiž nijako nezvýšila všeobecná, trhová cena vozidla, teda v žiadnom prípade nedošlo k zvýšeniu
majetkového stavu žalobcu oproti stavu pred poškodením v dôsledku toho, že pôvodné poškodené diely
boli vymenené za nové. Do istej miery sa síce mohla zvýšiť tzv. technická hodnota motorového vozidla,

túto je však potrebné odlišovať od všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá predstavuje cenu za akú sa dá na
trhu zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že cena
opraveného havarovaného motorového vozidla je nižšia v porovnaní s rovnakým motorovým vozidlom,
ktoré havarované (a opravené) nebolo. V danom prípade preto skutočnou škodou podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorú žalobca utrpel v dôsledku dopravnej nehody sú všetky náklady potrebné

na opravu, resp. uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, ktoré boli vyúčtované
žalobcovi na sumu 3.489,48 Eur plus DPH.

Čo sa týka čiastky 405,- Eur za prenájom náhradného motorového vozidla, táto bola vynaložená
žalobcom iba v dôsledku toho, že nemohol kvôli poškodeniu motorového vozidla pri dopravnej
nehode svoje vozidlo po dobu opravy používať. Potrebu prenajatia náhradného motorového vozidla

žalobcom počas obdobia od 03.09.2010 do 29.09.2010 nespochybňoval ani sám žalovaný, ktorý
rovnako vychádzal z počtu 27 dní ako nevyhnutnej doby prenájmu. Žalovaný nespochybňoval ani výšku
nájomného 15,- Eur na deň za prenájom náhradného vozidla (ktorá bola ešte nižšia ako najnižšia
výška nájomného za prenájom osobného motorového vozidla v spoločnostiach zaoberajúcich sa touto
činnosťou), iba odpočítal zo sumy 405,- Eur zaplatenej žalobcom rozdiel technických hodnôt a určité

prevádzkové náklady spojené s prenájmom vozidla. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu je
potrebné považovať celú žalobcom uhradenú sumu 405,- Eur, nakoľko zaplatením nájomného za
náhradné motorové vozidlo sa v dôsledku dopravnej nehody práve o túto sumu zmenšil v tom čase
existujúci majetkový stav žalobcu. Súdu nie je zrejmé z akého dôvodu žalovaný odpočítal od tejto
sumy bližšie nešpecifikovaný rozdiel technických hodnôt a určité prevádzkové náklady, pokiaľ si žalobca

prenajal ojazdené motorové vozidlo (s rokom výroby 1992) a za dobu nájmu okrem nájomného v
primeranej výške neuplatňoval žiadne náklady spojené s jeho prevádzkou (i keď samozrejme takéto
náklady mu museli v súvislosti s užívaním náhradného vozidla vzniknúť). Skutočnou škodou je preto
čiastka 405,- Eur, ktorú žalobca musel nesporne vynaložiť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je aj náhrada v čiastke 51,97 Eur za opotrebenie
poškodeného motorového vozidla, ku ktorému došlo tým, že vozidlo bolo žalobcom odvezené do
servisného pracoviska v Poprade a následne odtiaľ po oprave do miesta výkonu činnosti žalobcu v

W.. Žalobca tu presvedčivo a logicky pred súdom vyargumentoval, že vozidlo prevážal do Popradu z
dôvodu, že sa jednalo o autorizovaný značkový servis a tento vykonal opravu vozidla vo vlastnej réžii
bez potreby subdodávok, ktoré by naproti tomu museli realizovať opravovne v N. Y. či A.. Žalobca
tento nárok uplatňoval s odkazom na zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vyčísliac ho
tak, že sa jedná o náhradu 0,1792 Eur/km platnú v čase dopravnej nehody za celkovo 290 km

prejdených na trase Tvrdošín - Poprad - Námestovo. Ohľadne tohto nároku sporové strany nenavrhli
vykonať ďalšie dokazovanie, súd preto jeho výšku posúdil voľnou úvahou (§ 136 Občianskeho súdneho
poriadku). Zákon o cestovných náhradách síce z hľadiska predmetu svojej úpravy (§ 1) dopadá najmä
na poskytovanie cestovných náhrad v pracovnoprávnych či obdobných vzťahoch, no je jedinou právnou
úpravou v našom právnom poriadku určujúcou hodnotu náhrady za použitie motorového vozidla a práve
podstatouzákladnejnáhrady(§7ods.1a2cit.zákona)jekompenzáciaopotrebeniamotorovéhovozidla

v dôsledku jeho jazdy. Žalobca iba v dôsledku dopravnej nehody použil motorové vozidlo za účelom
jeho pristavenia k oprave v autorizovanom servise v Poprade a neskôr naspäť do miesta výkonu jeho
činnosti v W.. Ak účelom náhrady škody je, aby žiadna majetková ujma vzniknutá poškodenému (ktorú
si sám nezavinil) nezostala neodškodnená, je namieste, aby žalobcovi bolo nahradené aj opotrebenie
motorového vozidla, keďže toto nie je nijako povinný znášať sám. V konečnom dôsledku je potrebné

poukázať aj na skutočnosť, že žalobca nepožadoval náhradu pohonných hmôt, ktoré nesporne pri
jazde do servisu a späť spotreboval a v zásade mu nič nebránilo, aby namiesto odvozu poškodeného
motorového vozidla nechal vozidlo do servisu odtiahnuť a následne by požadoval kompenzáciu takto
vzniknutých nákladov (ktoré podľa vedomosti súdu poisťovne štandardne akceptujú). Pokiaľ potom v
čase jazdy žalobcu motorovým vozidlom do servisu platilo opatrenie č. 632/2008 Z.z., ktoré určovalo

v § 1 sumu základnej náhrady za 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo vo výške 0,183 Eur
(žalobca uplatnil náhradu vo výške 0,1792 Eur/km), súd považoval žalobný návrh ohľadne sumy 51,97
Eur za dôvodný.

Rovnako za dôvodný súd považoval aj nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku v čiastke 208,15 Eur, o
ktorú čiastku žalobca prišiel kvôli dopravnej nehode. Dňa 31.08.2010 okolo 16:00 hod. mal totiž žalobca

ako notár spísať na základe predchádzajúcej objednávky notársku zápisnicu s dedičmi po manželoch V.,
avšak k realizácii tohto úkonu, predmetom ktorého mala byť aj nehnuteľnosť v hodnote 33.000,- Eur, ako
vyplynulo z už uvedených dôkazov, nedošlo iba v dôsledku dopravnej nehody. Vyhláška č. 31/1993 Z.z. o
odmenách a náhradách notárov v § 2 určuje, že výška odmeny za úkony notárskej činnosti je uvedená v
prílohe vyhlášky. V prílohe pod písm. A bodom 1 je uvedené, že odmena za spísanie notárskej zápisnice

ak ide o zmluvu (alebo o jednostranný právny úkon okrem bodu 2), alebo o osvedčenie iných
skutkových dejov, alebo osvedčenie o vyhlásení je z prvých 3.319,39 Eur základu 1 %, z presahujúcej
sumy až do 16.596,96 Eur základu je 0,7 % a z presahujúcej sumy až do 33.193,92 Eur základu je 0,5
%. Žalobca potom vychádzajúc z hodnoty predmetu (základu) notárskej zápisnice 33.000,- Eur správne
vyčíslil ušlú odmenu na čiastku 208,15 Eur, o ktorú prišiel v dôsledku dopravnej nehody a ktorú mu je

z titulu ušlého zisku povinný nahradiť žalovaný.

Súd však zamietol ako nedôvodný návrh žalobcu v časti kde požadoval náhradu za stratu času v čiastke
86,30 Eur, ktorú požadoval v zmysle vyhlášky č. 31/1993 Z.z. za čas strávený cestou pri odovzdaní
vozidla do servisu a späť do W. a jeho prevzatí a späť do Námestova. Táto náhrada sa totiž podľa § 19
cit. vyhlášky vzťahuje na čas strávený notárom cestou za účelom vykonania úkonu notárskej činnosti

mimo jeho sídla (či miesta konania jeho úradných dní) a späť, pričom žalobca vykonanie takéhoto úkonu
v súvislosti s absolvovanými cestami v konaní ani netvrdil. Síce je pochopiteľné, že cestami do servisu
a späť žalobca musel stráviť určitý čas, avšak z hľadiska náhrady škody podľa § 442 Občianskeho
zákonníka nie je odškodniteľný iba stratený čas ako taký. Odškodnenie sa môže vzťahovať len na to,
čo za tento čas prípadne poškodenému skutočne aj ušlo (teda ušlý zisk) a žiadny takýto dôkaz žalobca

nepredložil, iba tvrdil, že musel preložiť valné zhromaždenie, ktoré za neho potom zrealizoval iný kolega
notár.

Žalobcovi teda vznikla škoda v čiastke 4.154,60 Eur, o ktorú sumu sa jeho majetok znížil v dôsledku
dopravnej nehody a túto sumu by mu mal nahradiť žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla,ktorým ku škode došlo. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že sumu 1.821,04 Eur žalovaný už
žalobcovi uhradil nesporne niekedy v októbri roku 2012. Preto v tejto časti bolo potrebné žalobný návrh
zamietnuť vzhľadom na to, že v tomto rozsahu záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol splnením

podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takisto bolo potrebné zamietnuť aj žalobný návrh v čiastke
1.346,74 Eur, ktorú žalovaný uhradil v rámci exekučného konania vykonávaného voči žalobcovi súdnym
exekútorom Jozefom Burim, nakoľko pohľadávka žalobcu voči žalovanému na vyplatenie náhrady škody
bola postihnutá exekúciou a podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku žalobca ako povinný stratil právo
na vyplatenie uvedenej sumy od žalovaného. Vyplatením tejto sumy súdnemu exekútorovi potom došlo

v tomto rozsahu rovnako k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi podľa § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd preto prisúdil žalobcovi zo žalovanej sumy čiastku 986,82 Eur.

O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013. Z
dokladov založených v spise (najmä list žalobcu na č.l. 4 spisu doručený žalovanému dňa 17.08.2012)
vyplýva, že žalobca voči žalovanému po prvotnom oznámení poistnej udalosti listom zo dňa 22.09.2010

(č.l. 9 spisu) uplatnil všetky nároky uplatňované v tomto konaní až dňa 17.08.2012, kedy žalovanému
spolu s listom predložil faktúru za opravu motorového vozidla a zmluvu o nájme náhradného vozidla
a súčasne položkovite špecifikoval, úhradu akých nárokov od žalovaného požaduje. Z korešpondencie
účastníkov pred dňom 17.08.2012 nevyplýva, že žalobca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla
či iné doklady ohľadne požadovaných nárokov pred týmto dňom, keď i z listu žalovaného zo dňa

10.06.2011 (č.l. 19 spisu) je zrejmé, že žiadal žalobcu o vyplnenie tlačiva na uplatnenie nároku na
náhradu škody a zaslanie faktúry o oprave, ak vozidlo bolo opravené. Toto žalobca splnil dňa 17.08.2012
a od tohto dátumu začala podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. plynúť trojmesačná lehota na
skončenie prešetrovania poistnej udalosti. Samotné oznámenie poistnej udalosti žalobcom žalovanému
v septembri 2010 nemožno považovať za riadne uplatnenie si nárokov na náhradu škody, keď ust. §

15 ods. 1 cit. zákona poškodenému poskytuje nielen právo uplatniť si nárok priamo voči poisťovateľovi
ale súčasne ukladá poškodenému povinnosť svoj nárok aj preukázať, a to s odkazom na ust. § 799
Občianskeho zákonníka, kde v odseku 2 sa hovorí o povinnosti toho, kto má právo na plnenie, predložiť
doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Preto až po dni 17.08.2012 ako špecifikácii jednotlivých nárokov
mohol žalovaný žiadať žalobcu listom zo dňa 27.09.2012 (č.l. 49 spisu) o zaslanie dokladov potrebných

pre likvidáciu uplatnených nárokov. Ak potom je povinnosťou poisťovateľa podľa § 11 ods. 6 cit. zákona
skončiť prešetrovanie poistnej udalosti do 3 mesiacov od jej oznámenia poškodeným, bolo povinnosťou
žalovaného ukončiť likvidáciu žalobcom uplatnených nárokov do 17.11.2012 a do 15 dní od tohto dňa,
t.j. do 02.12.2012 vyplatiť žalobcovi poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). Nasledujúcim
dňom 03.12.2012 sa žalovaný s úhradou dostal do omeškania, od ktorého dňa má žalobca právo na

úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške platnej ku dňu 03.12.2012, t.j. 8,75 % ročne zo sumy 986,82 Eur, ktorú žalovaný
neuhradil žalobcovi ani počas tohto konania a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na
čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Žalobca bol úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy 986,82

Eur, preto jeho pomerný úspech predstavuje 23,27 % (986,82 Eur zo sumy 4.240,90 Eur) a zvyšok 76,73
% je úspechom žalovaného. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 53,46 % (76,73 % mínus 23,27
%) čo zo sumy súdneho poplatku 254,- Eur za odpor proti platobnému rozkazu predstavuje 135,79 Eur.
Okrem toho žalovaný účelne vynaložil cestovné (ktoré doložil cestovnými lístkami) v sume 6,10 Eur za
cestu na pojednávanie dňa 23.01.2013 a v sume 5,90 Eur za cestu na pojednávanie dňa 13.03.2013,

spolu 12,- Eur, z čoho 53,46 % predstavuje 6,42 Eur. Spolu na trovách konania súd priznal žalovanému
142,21 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.