Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 27, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/196/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5703899827
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5703899827.38

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu T.. T. C., G..
X.X.XXXX, K. C. G. E. Č..XXX, U. M., právne zastúpeného JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom
v Žiline, J. Milca č.11 proti žalovaným: v rade 1/ L. E., G.. XX.XX.XXXX, K. K. K., M. Č..XX, v rade 2/
G. E., O. O. U. M. G. E. - V.-L., s miestom podnikania K. K., M. XX, IČO: XX XXX XXX, obom právne
zastúpeným JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 27, za účasti

vedľajšieho účastníka Slovenskej kancelárie poisťovateľov v Bratislave, konajúcej prostredníctvom
ALLIANZ-Slovenskápoisťovňaa.s.sosídlomvBratislave,Dostojevskéhoradč.4,vkonaníozaplatenie
207.500,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť
207.500,29 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 207.500,29 eur, a to žalovaný v rade 1/ vo výške
12,5 % ročne od 22.10.2003 do zaplatenia a žalovaná v rade 2/ vo výške 10 % ročne od 11.6.2004 do

zaplatenia, všetko do šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

I. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.10.2003 sa žalobca, v tom čase ešte ako podnikateľ -
samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom T.. T. C. - C., T.: XX XXX XXX

so sídlom v Martine domáhal proti žalovanému v rade 1/ a obchodnej spoločnosti K..U..Y.. Q..A.. A. A. Z.
K., M. X ako žalovanému v rade 2/ zaplatenia sumy 6.251.154,-Sk titulom náhrady škody, vzniknutej z
dôvodu ušlého zisku spolu s 13%-ným úrokom z omeškania ročne od 9.10.2003 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalovaných žiadal zaviazať k náhrade škody spoločne a nerozdielne.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 13.10.2001 okolo 14,10 hod. sa stala dopravná nehoda,
pri ktorej žalovaný v rade 1/ ako vodič motorového vozidla po požití alkoholických nápojov za stavu

najmenej 0,85 promile alkoholu v krvi viedol motorové vozidlo značky I. I., evidenčné číslo K.-XXX-Q.
rýchlosťou najmenej 100 km/hodinu a na križovatke s ulicami Mládeže a Červenej armády v Martine,
riadenej svetelnou signalizáciou nerešpektoval signál s červeným svetlom „stoj“ a v jazde pokračoval,
pričom nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu Z. O. Z., evidenčné číslo M.-XXX-Q., s
ktorým vchádzal do križovatky žalobca na signál so svetlom zeleným, v dôsledku čoho došlo k vzájomnej
zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode žalobca a ďalšie osoby v žalobe uvedené utrpeli zranenia.

Žalovaný v rade 1/ bol za uvedenú nehodu uznaný za vinného a právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Martin sp.zn. 2T/52/2002 zo dňa 16.4.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.4.2002.
Žalobca tvrdil, že za škodu, ktorá mu vznikla na zdraví a ďalšiu škodu zodpovedá žalovaný v rade
1/ ako prevádzateľ motorového vozidla a podľa jeho názoru aj leasingová spoločnosť K..U..Y.. a.s. so
sídlom v Bratislave ako vlastník motorového vozidla. Žalobca pred vznikom dopravnej nehody podnikal
ako súkromný podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia, vydaného Okresným úradom, odborživnostenský a ochrany spotrebiteľa a pri výkone svojho zamestnania ako podnikateľ uzatvoril kontrakt
G. XX/X-XX zo dňa 19.9.2001 so spoločnosťou Č. O. K. so sídlom na Ukrajine C., F.. J.Č. XX, kde
sa žalobca ako kupujúci zaviazal odkúpiť od vyššie uvedenej ukrajinskej obchodnej spoločnosti ako

predávajúceho tovar v celkovej hodnote 547.760,-USD. Tovar bol bližšie špecifikovaný v prílohe No 1
ku kontraktu G. XX/X/-XX. Žalobca následne ako podnikateľ uzavrel zmluvu č.A. zo dňa 24.9.2001 so
spoločnosťouA.C.,K.F..XXK.XXXX,Maďarskárepublika,nazákladektorejsažalobcaakopredávajúci
zaviazal odpredať tejto obchodnej spoločnosti tovar podľa špecifikácie uvedenej v zmluve. Kúpna cena
tovaru bola stanovená na 641.856,-USD, čiže rozdiel medzi cenou nákupnou a predajnou predstavuje

94.096,-USD. Vyššie uvádzaná zmluva s Ukrajinským partnerom G. XX/X-XX zo dňa 19.9.2001
obsahovala aj prílohu No 2, ktorá obsahovala ďalší tovar bližšie špecifikovaný, ktorý sa žalobca zaviazal
odkúpiťodukrajinskéhopartnerazakúpnucenu533.239,-USD.Žalobcaakopodnikateľuzatvorilzmluvu
č.A. zo dňa 21.9.2001 so spoločnosťou O. - U. K. XXXX E., F.. T. W., na základe ktorej sa žalobca
zaviazal ako predávajúci odpredať tejto bulharskej obchodnej spoločnosti tovar podľa špecifikácie za
kúpnu cenu, stanovenú vo výške 613.018,-USD, čiže rozdiel medzi nákupnou cenou a cenou predajnou

predstavoval 79.779,-USD.

V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zapríčinil žalovaný v rade 1/ nebol žalobca schopný
zabezpečiť realizáciu predmetných kontraktov z dôvodu dlhodobej hospitalizácie v nemocničnom
zariadení a následných rehabilitácií, v dôsledku čoho zmluvný partneri od zmlúv odstúpili a ku kúpe
a následnému predaju kontrahovaného tovaru nedošlo. Žalobcovi tým vznikla škoda vo forme ušlého

zisku na príjme celkovo 173.875,-USD. Tento ušlý zisk si žalobca nárokoval v zmysle ustanovenia § 442
Občianskeho zákonníka.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody aj voči vedľajšiemu účastníkovi, ktorému predložil doklady,
preukazujúceho jeho nárok, avšak zo strany vedľajšieho účastníka k dobrovoľnému plneniu nedošlo.
Ide o uplatnenie nárokov v súvislosti so zákonným poistením motorového vozidla, ktoré riadil žalovaný

v rade 1/.

Žalobca nárok na náhradu škody prepočítal ku dňu 23.9.2003, kedy došlo k uplatneniu nároku na
náhradu škody voči poisťovni kurzom k uvedenému dňu USD, teda 1 USD ku Sk - 1 USD/35,952 Sk.
Ušlý zisk žalobcu potom vyjadrený v Slovenských korunách predstavuje 6.251.154,-Sk.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, avšak podaním zo dňa 30.10.2003 žalobca navrhol,

aby do konania pristúpil ďalší účastník a to manželka žalovaného v rade 1/ G. E., v záhlaví rozsudku
označená ako žalovaná v rade 2/, o ktorej žalobca v priebehu konania zistil, že je majiteľkou
predmetného motorového vozidla.

Uznesením sp.zn. 10C/196/2003 zo dňa 21.4.2004 (čl. 75), ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.11.2004
súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník pristúpila G. E., dnes žalovaná

v rade 2/.

V priebehu konania podaním zo dňa 9.11.2005 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
zobral žalobu voči pôvodnému žalovanému v rade 2/, obchodnej spoločnosti K..U..Y.. Q..A.. so sídlom v
Bratislave späť a preto súd konanie voči tomuto žalovanému zastavil uznesením sp.zn. 10C/196/2003
zo dňa 13.10.2006 (čl. 207).

Podaním z 10.11.2003 do konania po sprostredkovaní výzvy žalobcu súdom na vstup vedľajšieho
účastníka do konania zahlásil svoj vstup do konania vedľajší účastník Slovenská kancelária
poisťovateľov,konajúcaprostredníctvomAllianz-Slovenskápoisťovňaa.s.sosídlomvBratislave(čl.61).

Vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ potom žalobca v priebehu celého konania na žalobe zotrval.
Nárok na náhradu škody voči žalovanému v rade 1/ uplatňoval titulom zodpovednosti vodiča motorového

vozidla a vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ uplatňoval nárok na náhradu škody titulom zodpovednosti
prevádzateľa motorového vozidla.Žalovaní v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali žalobu zamietnuť. V začiatku
konania argumentovali tou skutočnosťou, že podľa ich právneho názoru by žalobcovi mala prislúchať
náhrada ušlého zárobku a nie ušlý zisk v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej mu vznikla škoda na

zdraví. Keďže však ušlý zisk je rozdiel medzi príjmami a výdavkami, tvrdili, že žalobca zatiaľ nepreukázal
ušlý zisk v takom rozsahu, v akom ho uplatňuje v žalobe, pretože z ich pohľadu ho nebolo možné
vyčísľovať ako rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a predajnou cenou tovaru tak, ako boli uvedené
v kontraktoch, spomínaných v žalobe.

Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ spochybnila vecnú legitimáciu žalovanej v rade 2/, ktorá síce

uzavrela leasingovú zmluvu s pôvodne žalovanou leasingovou spoločnosťou K..U..Y.. a.s. , avšak k tejto
leasingovej zmluve uzavrela aj dodatok, kde za dočasného užívateľa motorového vozidla bol určený
žalovaný v rade 1/. Teda podľa názoru žalovanej v rade 2/ ona prevádzateľom predmetného motorového
vozidla v čase dopravnej nehody nebola.

Navyše žalovaní v rade 1/ a 2/ argumentovali tou skutočnosťou, že o tom, že žalobca voči nim požaduje
náhradu škody, sa dozvedeli až zo žaloby, ktorá im bola súdom zaslaná. Oni svoju oznamovaciu

povinnosť voči poisťovni, kde boli zákonne poistení pre prípad zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, splnili a vzťahy medzi žalovanými a poisťovňou sa spravovali ešte v
tom čase platnou Vyhl.č.423/1991 Zb..

V priebehu konania potom žalovaní v rade 1/ a 2/ argumentovali predovšetkým skutočnosťou, že podľa
ich názoru žalobca nepreukázal, resp. aj napriek vykonanému dokazovaniu existujú pochybnosti, že

kontrakty žalobcom uvádzané v žalobe, pripojené do súdneho spisu boli reálne uzavreté a malo sa
podľa nich reálne plniť, navyše vyslovili podozrenie, že žalobca obchody uskutočnil, avšak možno
prostredníctvom niektorej obchodnej spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom. V závere konania žiadali,
aby súd využil moderačné právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaní sa od roku 2001, kedy došlo k dopravnej nehode dostali do ťaživej finančnej situácie a to najmä

žalovaný v rade 1/, ktorý je nezamestnaný, rodina oboch žalovaných sa rozpadla, žalovaný v rade 1/ a
žalovaná v rade 2/, ktorí v roku 2001 boli ešte manželmi, sa rozviedli a navyše útrapy, spojené s trestným
stíhaním žalovaného v rade 1/ a následne súdnym konaním, vedeným voči obom žalovaným, a podpísali
na zdraví žalovanej v rade 2/. Aj keď je totiž zrejmé, že titulom zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla by za žalovaných v rade 1/ a 2/ mala plniť poisťovňa,

teda vedľajší účastník, náhradu škody žalobcovi, dá sa predpokladať, že poisťovňa si voči žalovanému
v rade 1/ bude uplatňovať náhradu poistného plnenia v 100% rozsahu, čo by rodinu žalovaných 1/ a
2/ zadĺžilo na celý život.

Vedľajší účastník v priebehu konania argumentoval podobne ako žalovaná strana. Rovnako ako
žalovaní v rade 1/ a 2/ žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca hodnoverne nepreukázal základ

žalobou uplatneného nároku a vedľajší účastník má podozrenie v tom smere, že žalobca po úraze
dotiahol obchody, ktoré sa mali uskutočniť na základe v žalobe uvedených kontraktov prostredníctvom
obchodných spoločností, v ktorých bol spoločníkom. Na preukázanie týchto skutočnosti žiadal vedľajší
účastník uskutočniť aj dokazovanie, ktoré ale súd nepripustil.

V súvislosti so žiadosťou žalovaných o uplatnenie moderačného práva súdu vedľajší účastník upozornil,

že ak by sa súd rozhodol priznať žalobcovi nárok na náhradu škody proti žalovaným, tak by vedľajší
účastník uplatnil vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ právo na náhradu poistného plnenia vo výške 100%
poskytnutého poistného plnenia a v súvislosti s moderačným právom súdu poukázal na istú disproporciu
medzi životnými nákladmi a príjmami žalobcu.

Súd mimo výsluchov účastníkov uskutočnil dokazovanie čítaním listín, pripojených žalobcom do

súdneho spisu, čítaním znaleckého posudku súdnej znalkyne Ing. Martiny Knorovej, prostredníctvom
dožiadaných súdov v cudzine vypočul svedka T. C. Č. bulharského občana, a svedkyňu V..A. G. M. a
takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca od 23.1.1995 podnikal v oblasti sprostredkovania
obchodu, od 3.5.1996 v oblasti maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti s náhradnými dielmi vojenskej
špeciálnej techniky - vozidla, tanky, lietadlá v rozsahu voľných živností, a od 23.1.1995 aj v oblasti

maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti mimo koncesií. Žalobca podnikal ako fyzická osoba pod
obchodným menom T.. T. C. - C., T.: XX XXX XXX A. M. O. Z. M., J. XX/XX (Č..X), O. M., N..K..L. X.

Podľa oznámenia o ukončení podnikania u ohlasovanej živnosti (čl.127) podaného na Obvodný úrad
v Martine, odbor živnostenského podnikania dňa 21.10.2005 podnikateľskú činnosť v tejto oblasti ako
živnostník žalobca ukončil k 31.10.2005.

Ako vyplynulo z výpovede žalobcu v roku 2001 nezamestnával žiadnych zamestnancov a podnikateľskú

činnosť vykonával osobne. V čase konania bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkom
bola jeho manželka E. C. a ktorá mala podobný predmet činnosti, teda obchodovala s náhradnými dielmi
vojenskej techniky a bola založená v júni 2002.

Skutočnosti, že žalobca v roku 2001 nemal žiadnych zamestnancov nasvedčuje aj odpoveď Sociálnej
poisťovne, pobočka Martin zo dňa 26.9.2006 (čl.219), z ktorej vyplýva, že žalobca bol u nej od 1.4.1995

do 31.10.2005, evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba a plnil svoje odvodové povinnosti,
avšak nebol v rokoch 2001-2002 evidovaný ako zamestnávateľ.

Ako živnostník žalobca vystupujúci pod vyššie uvedeným obchodným menom uzavrel 19.9.2001 s
ukrajinskou firmou Č. O. K. Ukrajina, ktorá bola prezentovaná pani Q..Q.. W., z toho žalobca ako kupujúci
a ukrajinská firma ako predávajúci kontrakt G. XX/X-XX. Predmetom zmluvy bol predaj ukrajinskou

firmou a odkúpenie kupujúcim, teda žalobcom výrobkov, ktoré boli definované dopĺňajúcimi prílohami ku
zmluve, ďalej definované len ako výrobky. Podľa článku 4.predmetného kontraktu s názvom základné
podmienky dodávky mali byť výrobky dodané za podmienky CIP, Martin, Slovensko podľa INCOTERMS
2000 ak nie je nič iné dohodnuté v prílohách k zmluve. Termín splnenia zmluvy bol do 30.11.2001.
Podľa článku 5.kontraktu predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu v priebehu 30 dní po realizácií

platby v súlade s bodom 11.tejto zmluvy tovar v celkovej hodnote 1.080.999,-USD v názvosloví,
množstve a cena v uvedených v prílohe 1 a prílohe 2 tohto kontraktu. Ceny výrobkov zahrňujú všetko
dohodnuté touto zmluvnou podmienkou a chápané sú podľa pravidiel CIP, podľa smerníc INCOTERMS
v redakcii 2000 ak iné nebude dohovorené v osobitných prílohách k zmluve. Platby za zmluvný tovar
sa mali realizovať nasledovne: 100% celkovej hodnoty zmluvného tovaru mal kupujúci zaplatiť vo

forme predplatby alebo akreditívu v priebehu 30 bankových dní od dátumu vstupu tejto zmluvy do
platnosti podľa faktúry predávajúceho v jednom exempláre. Platby za výrobky sa mali realizovať v
USD. Článok 7.zmluvy upravoval podmienky preberania - príjmu výrobkov. Po vstúpení zmluvy do
platnosti kupujúci zastúpený T. C. sa mal zúčastniť vykonania predbežnej inšpekcie výrobkov, kupujúci
mal urobiť prebierku kvality výrobkov v závode predávajúceho a podpísať protokol technickej prebierky

v dvoch exemplároch na celú zásielku výrobkov, pričom termín technickej prebierky výrobkov mal
oznámiť predávajúci kupujúcemu listom. Konečné odovzdanie výrobkov predávajúcim kupujúcemu, čo
do množstva sa malo vykonať pri expedovaní a mal sa vyhotoviť protokol o príjme a prebierke podpísaný
zástupcami predávajúceho a kupujúceho v dvoch exemplároch. Kupujúci mal oznámiť predávajúcemu
údaje o prepravcovi, najmenej 10 dní od odsúhlaseného dátumu expedovania. Všetky náklady spojené s

príchodom a pobytom zo strany kupujúceho na území Ukrajiny mal znášať kupujúci. Článok 10.kontraktu
upravovaltzv.okolnostivyššejmociazúčastnenéstranypodľanehonemaliniesťzodpovednosťzaúplné
alebo čiastočné neplnenie zmluvných záväzkov, ak je dôsledkom nepredvídaných okolností vrátane, no
nielen požiaru, povodne, zemetrasenia, vojenských udalostí, štrajku ako aj štátnych a vládnych zákazov
atď. za podmienky, že tieto okolnosti bezprostredne ovplyvnili plnenie tejto zmluvy. V tom prípade termín

záväzkov mal byť predĺžený o čas trvania týchto okolností. Osvedčenie obchodno-priemyselnej komory
vinnej strany malo byť dostatočným potvrdením uvedených okolností a doby ich trvania. Strana, ktorá
by nemohla plniť svoje záväzky pri trvaní takýchto okolností, musela o tom upovedomiť druhú stranu
v písomnej forme najneskôr do 7 dní. Ak by uvedené okolnosti trvali dlhšie, než 6.mesiacov, každá
zo zúčastnených strán mala právo na zrušení celej zmluvy, alebo jej časti bez nároku na náhradu

spôsobených strát. Článok 11.upravoval zodpovednosť strán a platbu tzv. penále v prípade oneskorenia
dodávky zásielky zmluvných výrobkov alebo v prípade oneskorenia platby podľa zmluvy kupujúcim.Podľa článku 13.zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania. Článok 14.obsahoval právnické
adresy strán, ktorými boli predávajúci Č. O. K. Ukrajina, C., F..J. Š. XX, a kupujúci C. N. - T. T.. T. C.,
Slovensko, M., F.. L. X. Príloha No 1 k tomuto kontraktu obsahovala špecifikáciu 25.tich druhov tovaru,

ktorý bol špecifikovaný predovšetkým číslom výkresu, množstvom, cenou za kus, a celkovou cenou,
vyjadrenou v USD. Spolu mal byť podľa prílohy č.1 dodaný tovar v hodnote 547.760,-UDS. Príloha č.2
obsahovala špecifikáciu na dodávané náhradné diely a agregáty k automobilu Kraz - 6510 v celkovom
počte 21 položiek, ktoré boli špecifikované predovšetkým číslom výkresu, množstvom, jednotkovou
cenou a celkovou cenou v USD vo výške 533.239,-USD. Zmluvné strany podpísali 27.9.2001 aj prílohu

No 3, ktorým upravili článok č.6 zmluvy podmienky platby a to tak, že 60% zo zmluvnej ceny kupujúci
zaplatí priamym prevodom na účet predávajúceho do 10 bankových dní po dodaní tovaru do Martina,
Slovensko na sklad kupujúceho, 35% zo zmluvnej sumy kupujúci zaplatí priamym prevodom na účet
predávajúceho do 12.tich bankových dní po odoslaní tovaru, no najneskôr do 30 bankových dní po
dodaní tovaru do Martina, Slovensko, na sklad kupujúceho a 5% zo zmluvnej sumy za zadrží ako záruka
za kvalitu dodaného tovaru a bude zaplatená na účet predávajúceho po uplynutí 12.tich mesiacov od

dátumu dodania.

Zo zmluvy, ktorú žalobca rovnako pripojil do súdneho spisu ako kontrakt No A. súd zistil, že dňa
24.9.2001 žalobca vystupujúci ako C. N. - T. T.. T. C., Slovensko, ďalej len predávajúci uzavrel si
firmou A. C.. Maďarsko, ďalej len kupujúci reprezentovanou M. G. zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
predávajúcim a kúpa kupujúcim nového ešte nepoužitého tovaru s názvom, množstvom a v cene, ktoré

boli dohovorené v prílohe č.1 k danej zmluve, ktorá je neoddeliteľnou časťou tejto zmluvy. Množstvo
a pomenovanie tovaru bolo v zmysle článku 2 stanovené v prílohe č.1 k zmluve, základné podmienky
dodávky upravené v článku 3 tejto zmluvy stanovovali, že výrobky sa dodávajú za podmienok N. Mesto
Martin, Slovensko podľa smerníc INCOTERMS v redakcii z roku 2000 ak nie je nič dohodnuté inak
a tovar mal byť zúčastneným stranám dodaný najneskôr do 10.12.2001. za dátum dodávky tovaru sa

považuje dátum, ktorý je uvedený na dopravných dokumentoch, ak nie je nič iné dohodnuté v prílohách
k tejto zmluve. V článku 4 bola upravená celková suma zmluvy, ceny zmluvných výrobkov ak nie je nič
iné dohodnuté v prílohách k zmluve sa stanovujú v USD vrátane platby za tovar, preukázané služby,
hodnotu obalu a označenia, ktoré prijímajú na N. Mesto Martin, Slovensko podľa smerníc Incoterms
v redakcii z roku 2000 podľa odsúhlasenia zmluvných strán a celková suma zmluvy predstavovala

641.856,-USD. Článok 5 zmluvy upravoval podmienky platby, podľa neho platba za dodávku zmluvného
tovaru sa uskutočňuje v USD a bude prevádzaná pripísaním sumy na valutový účet predávajúceho.
Platba za každú šaržu výrobkov podľa tejto zmluvy sa bude realizovať nasledovne, ak nebude nič iné
dohodnuté v prílohách k tejto zmluve a to 60% zo zmluvnej sumy kupujúci zaplatí priamym prevodom
na účet predávajúceho v termíne najviac 5 bankových dní po podpísaný aktu o príjme - odovzdaní

tovaru v meste Martin, Slovensko, 35% zo zmluvnej sumy kupujúci zaplatí priamym prevodom na účet
predávajúceho v lehote najviac dvoch bankových dní po dodaní do mesta Budapešť, 5% zo sumy bude
zadržané ako záruka za kvalitu dodaného tovaru a bude vyplatená na účet predávajúceho po uplynutí
12.tich mesiacov od dátumu prevzatia. Článok 6 zmluvy upravoval podmienky preberania - príjmu s tým,
že kupujúci prevedie príjem tovaru na sklade predávajúceho, o čom sa zostaví zodpovedajúci protokol

o príjme a prebierke tovaru. Článok 8 upravoval podobne tzv. okolnosti vyššej moci, ako vyššie uvedená
zmluva s ukrajinským partnerom žalobcu a podľa článku 11 upravujúce ďalšie podmienky zmluvy zmluva
nadobudla platnosť dňom jej podpísania. Článok 12 upravoval právnickú adresu strán, predávajúcim
bola firma C. N. - T. T.. T. C., A., M., F.. N..K..L. X, kupujúcim A. C..K..XX K. XXXX Maďarsko. Zmluva
obsahovala prílohu č.1, ktorá upravovala špecifikáciu výrobkov a porovnaním bolo nesporne zistené, že

príloha č.1 obsahovala tie isté druhy množstvá výrobkov, ktoré obsahovala príloha č.1 ku kontraktu G.
XX/X-XX z 19.9.2001, ktorý uzavrel žalobca s Ukrajinským partnerom.

Zo zmluvy č.A., uzavretej dňa 21.9.2001 medzi žalobcom ako predávajúcim, vystupujúcim ako C. N. -
T. T.. T. C., Slovensko, a firmou O. - U., E., Bulharsko, ako kupujúcim, ktorý kupujúci bol reprezentovaný
riaditeľom T. Č., súd zistil, že žalobca ako predávajúci mal predať a Bulharský partner ako kupujúci

mal odobrať tovar s názvom, v množstve a cene, ktorý bol dohovorený v prílohe č.1 k danej zmluve.
Článok3upravovalzákladnépodmienkydodávkystým,ževýrobkysadodávajúzapodmienokN.Martin,
Slovensko podľa Incoterms z roku 2001 ak nie je dohodnuté v prílohe zmluvy inak po častiach najneskôr
do 7.12.2001. Za dátum dodávky tovaru sa považuje dátum, uvedený na dopravných dispozíciách, ak
nie je nič iné dohodnuté v prílohách k tejto zmluve. Cena zmluvného tovaru bola dohodnutá v článku

4 a bola stanovená v USD vrátane platby za tovar, preukázané služby a hodnotu obalu a označenia,ktoré sa prijímajú na N. Martin , Slovensko podľa Incoterms 2001 odsúhlasením obidvoch strán. Celková
suma zmluvy predstavovala 613.018,-dolárov (USD).

Článok 5 zmluvy upravoval podmienky platby a to tak, že platba za dodávku zmluvného tovaru sa

uskutočňuje v USD a bude prevádzaná pripísaním zmluvnej sumy na valutový účet predávajúceho.
Platba za každú šaržu výrobkov podľa zmluvy sa bude realizovať nasledovne ak nebude nič iné
dohodnuté v prílohách k zmluve a to 60% z hodnoty zmluvy kupujúci vyplatí priamym prevodom na
účet predávajúceho v termíne najviac 5 bankových dní od protokolu podpísania o príjme - prebierke
tovaru v Martine na Slovensku, 35% z hodnoty zmluvy kupujúci zaplatí priamym prevodom na účet

predávajúceho v termíne najviac 2 bankových dní po prevzatí tovaru v slobodnej bezcolnej zóne
Russe OAO Bulharsko a 5% z hodnoty zmluvy bude zadržané ako záruka za kvalitu tovaru a táto
suma bude vyplatená na účet predávajúceho po 12.tich mesiacoch od dátumu dodania. Článok 6
upravoval podmienky preberania a príjmu tovaru s tým, že kupujúci mal uskutočniť príjem tovaru
na sklade predávajúceho o čom sa mal zostaviť zodpovedajúci protokol o príjme a prebierke tovaru
podpísaný v štyroch exemplároch. O pripravenosti tovaru k prijatiu mal predávajúci upovedomiť

kupujúceho najneskôr 7 dní pred začiatkom príjmu s uvedením dátumu jeho začiatku, tovar sa
považoval za odovzdaný zo strany predávajúceho a prijatý zo strany kupujúceho podľa množstva po
podpísaní v protokole o príjme a prebierke tovaru a všetky náklady spojené s príjazdom a ubytovaním
splnomocnených predstaviteľov kupujúceho na území Slovenska znáša kupujúci. Článok 8 upravoval
podobne ako vyššie dve uvedené zmluvy tzv. okolnosti vyššej moci. Článok 9 sankcie a reklamácie a

podľa článku ll. zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpísania. Článok 12.upravoval tzv. právnické
adresy strán, pokiaľ šlo o predávajúceho, teda žalobcu bol identifikovaný rovnakým spôsobom, ako v
dvoch vyššie uvedených zmluvách, kupujúci bol označený ako O. - U. Bulharsko, XXXX E., F.. T. W.
XX. Príloha č.1 predmetnej zmluvy obsahovala špecifikáciu na dodávku náhradných dielov a agregátov
automobila Kraz-6510 a šlo o , pokiaľ ide o druh a celkové množstvo tovaru, rovnaký tovar, ako bol

uvádzanývpríloheč.2zmluvyG.XX/XX-XXz19.9.2001,ktorúžalobcauzavrelsukrajinskýmpartnerom.

Porovnaním dátumov všetkých troch zmlúv je zrejmé, že žalobca v predstihu niekoľkých dní 19.9.2001
uzavrel zmluvu so svojim ukrajinským dodávateľom a potom 21.9.2001 zmluvu s bulharským partnerom
a 24.9.2001 zmluvu s maďarským partnerom. Zrejme vzhľadom na vyjednané podmienky platby s
odberateľmi žalobcu, bola potom prílohou č.3 k zmluve uzavretej s ukrajinským partnerom urobená

zmena zmluvy dňa 27.9.2001, týkajúca sa podmienok platby s tým, že novoupravené podmienky
platby, ktoré mal uskutočniť žalobca ako predávajúci za tovar, dodaný jeho ukrajinským partnerom,
korešpondovali podmienkam, pokiaľ ide o čiastočné platby v rozsahu 60%, 35% a 5% podmienkam,
ktoré boli vyjednané s odberateľmi žalobcu.

Podľa presvedčenia súdu aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že šlo o reálne dohodnuté kontrakty

medzi žalobcom a jeho vyššie spomínanými partnermi.

Žalobca do spisu pripojil aj ďalšie listiny, ktoré svedčia o tej skutočnosti, že sa nejedná o zmluvy fiktívne,
ale naopak o reálne zmluvy, ktorým predchádzali jednania a to nie len ústne, ale aj písomné medzi jeho
partnermi. Predovšetkým za také je nutné považovať list Ukrajinskej firmy zo dňa 9.10.2001, ktorým
pozýva žalobcu v dňoch 17. až 18.10.2001 na uskutočnenie kvalitatívneho prevzatia tovaru v ich závode

s tým, že sú pripravené všetky pozície v plnom objeme podľa prílohy č.1 a č.2 podľa kontraktu G. XX/X-
XX. Ďalej nasleduje list z 18.10.2001, ktorým ukrajinský partner reaguje na skutočnosť, že sa žalobca
na stretnutie 17. až 18.10.2001 nedostavil a oznamuje žalobcovi, že utrpel veľké straty v súvislosti so
zaplatením pracovného času, stravy a ubytovania v hoteli u špecialistov, ktorí účasť na dané obdobie
zabezpečil z druhých závodov.

O korešpondencii už medzi manželkou žalobcu a ukrajinským partnerom žalobcu svedčí potom list
riaditeľky Q..Q.. W., ktorá podpísala rovnako predchádzajúce dva listy zo dňa 22.10.2001, ktorým
reaguje zrejme na oznámenie o nehode žalobcu a prejavuje hlbokú ľútosť k nej i k manželovi, teda k
žalobcovi. Ukrajinský partner ďalej udáva, že chápe ich problémy a prijíma výpoveď kontraktu G. XX/
XX-XX, želá veľa síl, zdravia a šťastia.O rokovaniach žalobcu s bulharským partnerom, ktoré vyústili v podpis vyššie uvádzanej zmluvy, svedčí
aj korešpondencia, žalobcom pripojená do súdneho spisu a to list T. Č., riaditeľa vyššie spomínanej
bulharskej firmy z 21.6.2001, ktorý je adresovaný žalobcovi, a ktorým je žalobca žiadaný o spracovanie

a predloženie obchodnej ponuky na dodanie nových, nie používaných náhradných dielov pre automobil
Kraz-6510 a motor B. XXXMX ako aj náhradných dielov a agregátov, uvedených v prílohe.

Ďalší list podpísaný riaditeľom T. Č., ktorým žiada dňa 27.7.2001 od žalobcu o zaslanie informácie o
možnosti zníženia žalobcom ponúkaných cien. Listom z 10.8.2001 potom T. Č., riaditeľ bulharskej firmy
žiada žalobcu o predloženie kontraktu a potvrdzuje bulharskú objednávku na základe obchodnej ponuky

žalobcu č.XXX/XX/XX.

Korešpondenciu žalobcu s bulharským partnerom preukazuje list žalobcu, adresovaný riaditeľovi pánu
Č. zo dňa 4.7.2001 ohľadne záujmu bulharskej firmy o dodávku náhradných dielov pre nákladné auto
Kraz-6510 a podobne list žalobcu zo dňa 2.8.2001, ktorým reaguje na list bulharskej strany ohľadne
žiadosti o zníženie cien náhradných dielov, list z 27.8.2001, ktorým žalobca zasiela v prílohe návrh
kontraktu č.A. a nakoniec list manželky žalobcu z 18.10.2001, podpísaný E. C., manželkou žalobcu,

ktorým táto informuje bulharskú stranu, že jej manžel mal dňa 13.10.2001 veľmi vážnu dopravnú nehodu
a v súčasnosti bojuje v nemocnici o život. Podľa informácií pisateľky, manžel s bulharskou stranou
podpísal kontrakt, ktorý určite nebude splnený, pretože jej manžel bude dlho v nemocnici.

Po rokovaniach medzi žalobcom a maďarskou zmluvnou stranou, ktoré prechádzali uzavretiu vyššie
spomínanej zmluvy svedčia napríklad listy maďarskej strany zo dňa 3.7.2001, ktorým sa maďarská

strana obrátila na žalobcu so žiadosťou o vypracovanie komplexnej cenovej ponuky na dodávku
náhradných dielov pre motor SMD-62 a motor SMD-62 v nádväznosti na zadanú špecifikáciu. List z
25.7.2001, ktorým maďarská strana ďakuje za ponuku žalobcu a list z 5.9.2001, ktorým maďarská
oznamuje, že jej firma má seriózny záujem o podpísanie zmluvy na dodávku náhradných dielov v
nádväznosti na ponuku žalobcu XXX/XX/XX.

Potom sú to tiež listy žalobcu, adresované maďarskej strane, konkrétne do rúk M. G. a to sprievodný
list k záväznej ponuke č.XXX/XX/XX zo dňa 23.7.2001 a aj 27.7.2001 a rovnako z 24.8.2001, list z
10.9.2001, ktorým žalobca maďarskej strane zasielal návrh zmluvy A. a nakoniec list manželky žalobcu
z 18.10.2001, ktorým oznamuje maďarskej strane, že žalobca mal vážnu dopravnú nehodu 13.10.2001
a je v kritickom stave, vzhľadom na skutočnosť, že bola informovaná, že maďarskou stranou podpísal

zmluvu oznamuje manželka žalobcu maďarskej strane, že zmluvu č.A. ruší, pričom dôvodom je fakt, že
jej manžel bude v nemocnici minimálne tri mesiace.

Rokovania s maďarskou stranou na základe výpovede žalobcu, ale aj podľa dokladov žalobcom do
spisu pripojených viedli nakoniec k uzavretiu dohody o urovnaní, ktorú žalobca opätovne pripojil do
súdneho spisu, je nazvaná ako príloha č.2 ku zmluve č.A. s tým, že zmluvné strany sa dohodli na

celkovej výške sankcií 16.500,-USD a túto stratu strana predávajúceho uznáva ako oprávnený nárok
druhej strany s tým, že vzhľadom na zdravotnú situáciu predávajúceho môže byť úhrada 16500,-
USD uskutočnená aj v splátkach tak, aby celková suma bola uhradená do 31.12.2003 alebo strana
predávajúceho sprostredkuje pre stranu kupujúceho uzatvorenie a zrealizovanie novej zmluvy o predaji
tovaru alebo služby pre nového záujemcu, pričom celková výška zisku musí byť vyššia ako 16500,-USD

a termín realizácie do 31.12.2003.

Listom z 22.12.2003 maďarská strana oznámila žalobcovi, že spoločnosť A. C.. oznamuje žalobcovi
splnenie dohody o urovnaní zo dňa 29.8.2002, podpísaná zmluva č.17, ktorú spoločnosť žalobcu
sprostredkovala, bola zrealizovaná a faktúra maďarskej strany č.XXX/XXXX bola zaplatená.

Žalobca vo svojej výpovedi k uzatváraniu spomínaných kontraktov uviedol, že podľa dohovoru tovar

mal byť ukrajinským dodávateľom dodaný do Martina a zložený v Colnom sklade, z čoho vyplýva, že
akékoľvek poplatky s dovozom na územie Slovenskej republiky by znášala ukrajinská strana. On v tom
období riešil finančné zabezpečenie kúpnej zmluvy a prezrel si vzorky tovaru, ktorý mu mal byť dodaný.
Náhradné diely, ktoré mal odkúpiť si mal prezrieť v skladoch ukrajinského dodávateľa na Ukrajine.V zmysle kontraktov, ktoré boli uzavreté s odberateľmi tovaru v Maďarsku a Bulharsku malo byť
60% hodnoty tovaru zložených na účet pri podpísaní prebierky tovaru, čo znamená, že odberatelia
z Maďarska a Bulharska mali prísť si pozrieť a prebrať tovar v colnom sklade na území Slovenskej

republiky. Ďalších 35% sa malo zaplatiť pri dodaní a 5% ceny tovaru bola tzv. garancia kvality tovaru,
ktorá sa mala zaplatiť až po jednom roku v závislosti od kvality dodaných výrobkov. Sám uviedol, že
pri rokovaniach s maďarským a bulharským odberateľom nedosiahol také platobné podmienky, ktoré
by mu umožnili splniť platové podmienky, uvedené v článku 6 kontraktu, uzavretého s ukrajinským
dodávateľom a preto k zmluve dojednal dodatok č.3. Po podpísaní tohto dodatku mal ešte vycestovať

na Ukrajinu a skontrolovať výrobky a vykonať previerku kvality výrobkov v závode predávajúceho. Na
Ukrajinu však už nestihol vycestovať, pretože 13.10.2001 mal dopravnú nehodu a v nemocnici bol do
konca novembra 2001, práceneschopný, pohybujúci sa na invalidnom vozíku bol až do januára 2003.
V súvislosti s dopravou tovaru od ukrajinského partnera na Slovensko a s jeho odvozom do Maďarska
a Bulharska žalobcovi nemali vzniknúť žiadne výdavky ani povinnosti voči štátnym orgánom. Mohli mu
vzniknúť jedine náklady na cestovné, ktoré vlastne mali vzniknúť tým, že by išiel predmetný tovar prebrať

na Ukrajinu. Pri obchodných rokovaniach s ukrajinským partnerom používal jednak osobné motorové
vozidlo, prípadne lietadlo, ako to bolo pre neho výhodnejšie. Niekedy si s ukrajinským partnerom
dal schôdzku aj na území Poľskej republiky. Pravdou však je, že žalobca do spisu nepripojil žiadny
doklad svedčiaci o použití lietadla pri pracovnej ceste na Ukrajinu. Aby sa vyhol sankciám, ktoré mu
hrozili za porušenie jeho zmluvných povinností niekedy v roku 2002 priamo skontaktoval maďarských a

bulharských odberateľov s ukrajinským dodávateľom a oni zrealizovali obchod priamo medzi sebou bez
jeho sprostredkovania, čím sa žalobca vyhol tomu, aby voči nemu uplatnili majetkové sankcie. Prípravu
zmlúv, ktoré do spisu predložil realizoval už zhruba jeden rok pred ich uzavretím, pričom jeho partneri
z Ukrajiny, Maďarska a Bulharska sa nepoznali predtým, ako ich po jeho zranení skontaktoval. Sám
uviedol, že takýto kontrakt sa človeku podarí uzavrieť možno raz za niekoľko rokov a on mal šťastie. S

Ukrajinou bežne obchodoval, avšak nedohadoval kontrakty tak veľkého rozsahu.

Vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní dňa 9.11.2005 sa ešte nevedel vyjadriť presne k tomu, kto
a akým spôsobom voči nemu uplatnil nárok na majetkovú sankciu za porušenie kontraktov, pretože v
tej chvíli pri sebe podklady k tomu nemal. Až v priebehu konania žalobca do spisu pripojil dohodu o
urovnaní a oznámenie o jej splnení, ktoré boli vyššie citované. Žalobca tiež uviedol, že ako fyzická osoba

podnikal sám, nemal zamestnancov a jeho manželka s ním nepodnikala a dovtedy nijako nevstúpila do
rokovaní, ktoré so svojimi partnermi viedol. Potom, čo po úraze bol v kóme asi dva týždne v nemocnici,
jeho manželka nedokázala riešiť ďalšie obchodné záležitosti, pretože jej psychický stav bol veľmi zlý,
ovplyvnený zdravotným stavom žalobcu. Od kontraktov odstupoval i písomne, pretože jeho partneri
vedeli, čo sa mu stalo a potom sa s nimi stretol aj osobne niekedy v druhej polovici roku 2002.

Prostredníctvom zahraničného súdu a to R. U. A. O. v Budapešti bola 27.3.2007 vypočutá ako svedkyňa
pani M. G. A.. Táto svedkyňa potvrdila, že odpísala so žalobcom zmluvu A., a v tom období bola
konateľkou spoločnosti s.r.o. A. C.. a bola oprávnená, aby v jej pozícii sa podpisovala za spoločnosť.
Svedkyňa potvrdila, že sa zúčastnila na prípravných rokovaniach o zmluve a ďalšie jednania sa
uskutočnili medzi žalobcom a advokátom JUDr. W. A.. Realizácia zmluvy však nebola možná a to z toho

dôvodu, že v októbri 2001 mal T. C., teda žalobca vážnu nehodu a ďalšia spolupráca s ním už nebola
možná. V septembri 2001 bola maďarská strana pripravená na plnenie zmluvy, ale nezávisle od ich
snáh sa zmluva nezrealizovala. Keďže sa stala spomínaná nehoda s konateľom firmy C., vyzvali túto
firmu, aby si plnila záväzky, ktoré vyplývali zo zmluvy. Mysleli si totiž, že iná osoba môže disponovať
oprávnením na plnenie zmluvy. Zmluvu však firma C. N. voči maďarskej strane vypovedala a to listom

manželky T. C.Á.. Rokovania medzi maďarskou a slovenskou stranou prebiehali v anglickom jazyku.
Svedkyňapotvrdila,ževroku2002chceliuplatniťsvojnároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazdôvodu
neplnenia zmluvy a to tzv. dohodou o odškodnení, ktorá vznikla medzi maďarskou stranou a T. C. a v
tejto dohode uviedla maďarská strana svoje nároky. Svedkyňa vtedy predložila dohodu o odškodnení
zo dňa 29.8.2002, nakoniec vypovedala, že maďarská firma neutrpela škodu, lebo vedúci firmy C. N.

sa zaviazal, že zorganizuje také veci v súvislosti s maďarskou firmou, kde v dôsledku ich uskutočnenia
maďarská strana neutrpí škodu, ten záväzok bol splnený a maďarská strana škodu neutrpela. Následne
spoločnosť A. C.. išla do likvidácie a roku 2005 a v roku 2006 zanikla. Samotná svedkyňa potvrdila, že
zmluvy, ktoré sa nachádzajú v súdnych materiáloch boli ňou podpísané.Súdu sa nepodarilo prostredníctvom dožiadaného Ukrajinského súdu vypočuť predstaviteľov ukrajinskej
zmluvnej strany žalobcu a to z toho dôvodu, že podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Ukrajinskej
republiky nebolo možné vypočuť predstaviteľov súkromného podniku priemyselnej a obchodnej

spoločnosti K.Z. so sídlom F.. Q. T. XX, O. U. M. C., nakoľko daná obchodná spoločnosť už nesídli na
adrese, uvedenej slovenským súdom, ale ani na adrese, poskytnutým Hlavným regionálnym štatistickým
úradom v meste Kyjev a iné sídlo tejto obchodnej spoločnosti sa nepodarilo ukrajinským orgánom zistiť.

Vypočutý však bol prostredníctvom dožiadaného Obvodného súdu v Meste E. svedok T. C. Č., ktorý
konal za obchodnú spoločnosť O. A..P..U.. so sídlom v meste E. a tento svedok vo svojej výpovedi

uviedol,ženadátumpodpisuzmluvyč.A.sispomenúťnemôže,alespomínasi,ževiedolrokovaniasIng.
T.C.,kdepredmetomzmluvybolináhradnédiely.T.C.muboldoporučenýukrajinskýmifirmami,sktorými
on v tom období bol v kontakte. Meno firmy pána C. bolo v tom období C.. Na to, či už on podpisoval
zmluvu s firmou C. si spomenúť nevedel, v tom čase, keď však viedol rokovania s C.-om o uzavretí
zmluvy, mal oprávnenie podpisovať sa za spoločnosť, pretože v tom čase, ako doteraz bol konateľom
obchodnej spoločnosti. Svedok uviedol, že niekoľkokrát navštívil Mesto Martin a s T.. C. viedol aj úradnú

korešpondenciu aj telefonický rozhovory. Spomenul si, že mu bolo oznámené, že p.C. bol účastníkom
ťažkej automobilovej nehody a zjavne situácia bola ťažká a on pochopil, že nedôjde k uskutočneniu
zmluvy. O nehode mu povedali jeho ukrajinský partneri a on potom telefonoval do kancelárie pána C.,
keď mu bolo jasné, že ich vzťahy sa v tejto situácii sa prerušujú. Potom v rozmedzí dvoch rokov pána
C. nekontaktoval. Na otázku, či spoločnosť O. A..P..U.. bola pripravená realizovať zmluvu a vyzvala

zmluvnú stranu C. , teda T.. T. C. na splnenie záväzkov zo zmluvy, svedok odpovedal, že keby firma C.
pripravila dodávku náhradných dielov, bola jeho obchodná spoločnosť pripravená zaplatiť ich. Jediným
dôvodom prerušenia zmluvných vzťahov s firmou pána C. bola ťažká automobilová nehoda. Po tej
udalosti boli ich vzájomné vzťahy prerušené a bulharská strana nemala žiadne nároky na dodanie dielov
ani z neuskutočnenia zmluvných vzťahov. Neurobila žiadne nároky ani v súvislosti s uplatnením sankcií

dohodnutých v zmluve a to z dôvodu priateľských vzťahov a ťažkej tragédia, ktorá žalobcu postihla.
Na otázku, či obchod dohodnutý zmluvou A. bol zrealizovaný iným subjektom, predávajúcim a inou
zmluvou, svedok uviedol, že jeho firma sa nezúčastnila nijakých nasledujúcich rokovaní, alebo činností
ohľadne náhradných dielov, ktoré boli uvedené v prílohách danej zmluvy. Uviedol, že zmluva č.A. z
21.9.2001 sa zrejme v evidencii firmy nevedie, pretože nebola realizovaná. Uvedená havária prerušila

vážne obchodné zámery, a keby T.. C. nebol účastníkom nehody, zrejme by mali aj budúce obchodné
vzťahysjehofirmou.Ponahliadnutídokópiezmluvy,ktorúsúdzaslaldožiadanémusúdusvedokuviedol,
že o uvedenom názvosloví náhradných dielov, o ktorých sa hovorí v priloženej špecifikácií ku zmluve,
viedol rokovania s T.. C..

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že kontrakty, ktoré žalobca uviedol v

žalobe a pripojil do súdneho spisu boli reálne uzavreté, reálne pripravované a k ich neplneniu došlo len
v dôsledku ťažkej dopravnej nehody v októbri 2001, pri ktorej sa žalobca zranil.

Za takýchto okolností preto súd už nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol vedľajší účastník podaním
z 26.6.2009 (čl.449-451) a teda nevykonal dožiadanie na R. P. A. P., Maďarskej republiky, Bulharskej
republiky, a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré dožiadania mali zodpovedať na otázku, či na

územia Slovenskej republiky boli nejakým iným subjektom dovezené komponenty, ktoré boli predmetom
vyššie spomínaných kontraktov.

Z výpovede vypočutých svedkov z bulharskej a maďarskej strany totiž vyplynulo, že k plneniu zmlúv,
uzavretých so žalobcom nedošlo a z dôvodov hospodárnosti súd nechcel predlžovať a predražovať
konanie dožiadaním do zahraničia, ktoré už dovtedy bolo vzhľadom na potrebu prekladať dožiadania

a odpovede na dožiadania súdu zo zahraničia dosť nákladné. Navyše žalobca uplatnil nárok z
podnikateľskej činnosti fyzickej osoby-živnostníka a podozreniu vedľajšieho účastníka, že obchody
zrealizoval prostredníctvom niektorej z obchodných spoločností, kde bol spoločníkom on, alebo jeho
manželka nič z vykonaného dokazovania nenasvedčovalo, navyše šlo by o celkom iné osoby, s iným
právnym postavením, než bolo právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby.Do spisu bol pripojený výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti Q. E. A..P..U.. naposledy
so sídlom K., XXX XX (čl. 830-832), z ktorého vyplynulo, že spoločnosť vznikla 12.6.1996 a vymazaná
bola z obchodného registra 1.5.2010, pričom žalobca bol spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti od

jej vzniku do 21.4.2004, jeho manželka bola spoločníčkou tejto obchodnej spoločnosti od 18.10.1999 do
21.4.2004 a od 22.4.2004 do 30.4.2010 bol jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti iná osoba
(Q. W.). Táto obchodná spoločnosť do 21.4.2004 pôsobila pod obchodným menom C. E. A..P..U... Dňa
6.6.2002 teda už po dopravnej nehode žalobcu vznikla obchodná spoločnosť C. E. &. R. A..P..U.. so
sídlom v Martine (čl.828), ktorej spoločníkmi bola manželka žalobcu a ďalšia osoba. Ako vyplynulo z

vyjadrenia žalobcu, žalobca je v súčasnosti v tejto spoločnosti už len zamestnaný ako zamestnanec.

K podozreniam vedľajšieho účastníka sa vyjadril v tom smere, že obchodná spoločnosť C. E. A..P..U..
a neskôr Q. E. A..P..U.., existujúca do 1.5.2010 obchodovala výlučne s vojenským materiálom,
avšak materiál, ktorý mal byť obchodovaný v zmysle kontraktov, uvádzaných v žalobe bol civilného
charakteru a preto s ním žalobca obchodoval ako živnostník. Skutočnosť, že by s predmetným tovarom
bol obchodoval prostredníctvom obchodných spoločností, v ktorých bol spoločníkom on alebo jeho

manželka, žalobca kategoricky poprel.

Zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 2T 52/2002 a najmä z rozsudku rovnakej spisovej značky zo
dňa 16.4.2002 súd zistil, že týmto rozsudkom bol žalovaný v rade 1/ uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1,2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 18.mesiacov so skúšobnou dobou 40.mesiacov, a na trest zákazu činnosti vo

výmere 36.mesiacov. Vyššie uvádzaného trestného činu sa dopustil tým, že dňa 13.10.2001 okolo 14,10
hod. v Martine po požití alkoholických nápojov za stavu najmenej 0,85 promile alkoholu v krvi viedol po
preložkecestyI.triedyč.65smeromnaE.E.vúseku,kdeboladopravnouznačkouK.dovolenánajvyššia
rýchlosť 70 km/hod. osobné motorové vozidlo značky I. I., N..Č.. K.-XXX-Q. rýchlosťou najmenej
100/1 hod. a na križovatke s ulicami Mládeže a Červenej armády riadenej svetelnou signalizáciou

nerešpektoval signál s červeným svetlom „stoj!“ a v jazde pokračoval, pričom nedal prednosť v jazde
osobnému motorovému vozidlu značky Z. O. Z. ev.č. M.-XXX-Q., s ktorým vchádzal do križovatky T..
T. C. na signál so svetlom zeleným, v dôsledku čoho došlo k vzájomnej zrážke vozidiel, pri ktorej bolo
vozidlo ev.č. M.-XXX-Q. odhodené a narazilo do vozidiel značky Š. XXX W. N..Č.. M.-XX-XX a R. Q.
N..Č.. K.-XX-XX, stojacich na preložke cesty T..E. Č..XX pred hranicou križovatky v smere na Žilinu. Pri

nehoda sa zranili T.. T. C., ktorý utrpel tržnú ranu v oblasti ľavého obočia a viečka, zlomeniny tretieho
a šiesteho rebra vľavo, piateho rebra vpravo, krvácanie do hrudníka obojstranne, pomliaždenie pľúc,
zlomeninu ramennej kosti a lopatky vľavo, otvorenú dislokovanú zlomeninu ľavého predlaktia, zlomeninu
ľavéhobedrovéhokĺbuatržnéranynaľavompredlaktíspredpokladanoupráceneschopnosťounajmenej
40.týždňov, jeho spolujazdec M. C., vodič vozidla ev.č. M.-XX-XX Z. C., a osádka vozidla ev.č. K. XX-

XX vodič T.. Ľ. C. a spolujazdkyňa T.. M. C., pričom na vozidlách vznikla škoda, tam uvedená.

Zo zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci č.XXXXXX, pripojenej na čl. 140-141 a dodatku č.1
k tejto zmluve (čl. 139) súd zistil, že v čase dopravnej nehody spomínanej vo vyššie uvádzanom
rozsudku, prenajímateľom predmetného motorového vozidla a vlastníkom predmetného motorového
vozidla bola leasingová spoločnosť K..U..Y.. a.s. so sídlom v Bratislave a jeho nájomcom žalovaná

v rade 2/, identifikovaná v zmluve ako podnikateľka, vystupujúca pod obchodným menom G. E. - V.
- L. so sídlom v K. K., M. XX, T.: XX XXX XXX. Dodatkom č.1 k tejto leasingovej zmluve vyjadrila
leasingová spoločnosť súhlas prenajímateľa s užívaním predmetu leasingovej zmluvy žalovaným v rade
1/ za predpokladu riadneho plnenia splátkového kalendára zo strany nájomcu. Predmetom leasingu bolo
motorové vozidlo značky I. I. dlhá verzia, teda vozidlo, ktoré viedol žalovaný v čase dopravnej nehody.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky leasingu a splátkový kalendár,
ako aj dohoda o poistení predmetu leasingu (čl. 142-143).

Z týchto všeobecných zmluvných podmienok vyplývalo, že nájomca nesmie prenechať bez písomného
súhlasu prenajímateľa predmet leasingu k používaniu tretím osobám. Používanie predmetu leasingu
rodinnými príslušníkmi, prípadne zamestnancami nájomcu nie je v rozpore s touto zmluvou. Všeobecné

zmluvné podmienky leasingu upravovali povinnosti nájomcu, teda žalovanej v rade 2/, z ktorých k jeho
povinnostiam napríklad patrilo úhrada všetkých nákladov, spojených s prevádzkou, opravami a údržboupredmetu leasingu, uskutočňovanie záručných i mimo záručných opráv, povinnosť zabrániť vznik práv
tretích osôb k predmetu leasingu, samozrejme povinnosť splácať predmet leasingu.

Pri nahliadaní na postavenie žalovaného v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ a pôvodne žalovanej leasingovej

spoločnosti sa súd stotožnil s názorom leasingovej spoločnosti, ktorá ho vyslovila vo svojom prvom
vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2003 (čl. 65-66), kde uviedla, že v čase vzniku dopravnej nehody a teda
vzniku škody na zdraví u žalobcu bola leasingová spoločnosť vlastníkom osobného motorového vozidla,
nie však jeho prevádzateľom v právnom zmysle slova. Prevádzateľom je osoba s právnou i faktickou
možnosťou disponovania s osobným motorovým vozidlom v relevantnom čase v zmluvnom vzťahu s

leasingovou spoločnosťou bola žalovaná v rade 2/. Leasingová spoločnosť nemala žiadnu možnosť
s osobným motorovým vozidlom fyzicky disponovať, ovplyvniť jeho použitie inak, než zmluvnými
ustanoveniami.

V ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964) zákon vymedzuje zodpovednosť za škodu,
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu,

zodpovedajú za škodu, vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Z judikatúry, ale aj výkladu ustanovení § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že subjektom,
zodpovedným za škodu, spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ. Občiansky

zákonník síce tento pojem nevymedzuje, ale možno zaň považovať osobu, fyzickú alebo právnickú,
ktorá má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, ktorá ho organizovane
užíva. Ide pri tom o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku na účel, na ktorý
je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný prostriedok na tento
účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník, oprávnený držiteľ, alebo nájomca, najmä v prípade

leasingu s právom kúpy dopravného prostriedku. Prevádzateľom pri tom nie je ten, kto môže dopravný
prostriedok používať len prechodne. Teda nestačí na naplnenie tohto pojmu len faktické disponovanie s
dopravným prostriedkom, ani právomoc jednorazovo s ním disponovať.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd k presvedčeniu, že ku dňu 13.10.2001 bola prevádzateľom
motorového vozidla, ktoré riadil žalovaný v rade 1/ jeho manželka, teda žalovaná v rade 2/ a teda

jej zodpovednosť za škodu, vzniknutú žalobcovi je nutné posudzovať podľa ustanovenia § 427 ods.2
Občianskeho zákonníka. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že vlastníkom predmetného motorového
vozidla bola leasingová spoločnosť, uvedená vyššie, ktorá nemala možnosť za riadneho plnenia
povinností nájomníčkou, teda žalovanou v rade 2/ nejakým spôsobom zasiahnuť do najmä rozsahu, v
akom žalovaná v rade 2/ motorové vozidlo užívala. Leasingovou zmluvou bolo vozidlo dlhodobo určené

na užívanie žalovanej v rade 2/, ktorá bola zaviazaná k plneniu právnych povinností, vyplývajúcich z
leasingovej zmluvy v súvislosti s týmto vozidlom vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a preto je podľa
presvedčenia súdu nutné ju považovať za prevádzateľa motorového vozidla, ale nie držiteľa motorového
vozidla, čo je termín evidenčný a ktorým v tomto období bola leasingová spoločnosť. Prevádzateľom
nebol ani žalovaný v rade 1/, ktorému žalovaná v rade 2/ vozidlo zapožičala a to s písomným súhlasom

leasingovej spoločnosti tak, ako bolo uvedené vyššie, pretože pre žalovaného v rade 1/ žiadne iné
povinnosti alebo práva mimo práva užívať predmetné motorové vozidlo, odvodené od práva žalovanej
v rade 2/ ako nájomcu tohto motorového vozidla, nevyplývali.

Z tohto dôvodu má súd za to, že zodpovednosť žalovaného v rade 1/ za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
na zdraví a za ďalšiu škodu, ktorá mu vznikla sa spravuje ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Ušlý zisk (lucrum cessans) predstavuje zmarený majetkový prospech, (preukázané
zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného) ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo
poškodenému ušlo, t.j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so

zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k hlbokému vnútornému presvedčeniu, že žalovaní v rade 1/a
2/ zodpovedajú za škodu, ktorá žalobcovi vznikla a to jednak za škodu na zdraví, ktorej odškodnenie
však žalobca v konaní neuplatňoval, ale aj za škodu, ktorá mu vznikla ušlým ziskom, to znamená, že
žalobca nerozmnožil svoj majetok tak, ako by sa dalo očakávať a to v dôsledku toho, že utrpel ťažké

zranenia v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 1/, kvalifikovaného ako trestný čin, ktoré
mu bránili uskutočniť obchody, pripravené, dojednané a ktoré by boli zrealizované nebyť práve dlhodobej
práceneschopnosti žalobcu.

Ako súd konštatoval vyššie, základ žalobou uplatneného nároku mal po vykonanom dokazovaní súd
nesporne preukázaný. Súd mal preukázané, že žalobca skutočne nerealizoval pre zranenia obchody,

ktoré mu mali zabezpečiť pri odpredaní dovezených výrobkov z Ukrajiny celkový príjem z obchodu s
Bulharskom vo výške 613.018,-USD a z obchodu s maďarskou stranou príjem vo výške 641.856,-USD.
Samozrejme ide o kúpnu cenu, ktorú by žalobca obdržal, ktorá nevyjadruje ale to, čo skutočne žalobcovi
ušlo, pretože od zazmluvnenej kúpnej ceny z oboch kontraktov je nutné odpočítať náklady, ktoré by
žalobca mal v súvislosti s realizáciou týchto kontraktov za predpokladu, keby ich realizoval. Žalobca

vypočítal svoj ušlý zisk ako rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru od ukrajinského partnera a predajnou
cenou predmetného tovaru bulharskému a maďarskému partnerovi.

Súd však na určenie výšky nároku ustanovil súdnu znalkyňu Ing. Martinu Knorovú, ktorá vo veci podala
znalecký posudok č.20/2010.

Vo svojom znaleckom posudku sa znalkyňa venovala aj posúdeniu uzavretých zmlúv s obchodnými

partnermi žalobcu a uviedla, že z platobných podmienok, uvedených v zmluvách vyplýva, že termín
splatnosti zmlúv s maďarským a bulharským partnerom je kratší ako s ukrajinským partnerom. Za
predpokladu plynulej realizácie všetkých zmlúv je vytvorený časový priestor, aby podnikateľský subjekt -
žalobca získal potrebné finančné prostriedky z predaja tovaru, ktoré by použil na úhradu nákupu tovaru.
Z uvedeného vyplýva, že k zabezpečeniu predmetného obchodu nebolo potrebné financovanie formou

úveru a tým by nevznikli náklady, spojené s úverom. Ako vyplýva z uzavretých zmlúv, podnikateľský
subjekt T.. T. C. - C. nemal mať žiadne iné náklady súvisiace s prepravou, preclením , poistením
tovaru, balením tovaru, financovaním obchodu. Predpokladaný čas realizácie zmluvy s ukrajinským
partnerom mohol byť od 19.10.2001, čo je deň po dohodnutom dátume vykonanej inšpekcie výrobkov
do 30.11.2001. Pre účely výpočtu ušlého zisku znalkyňa určila dátum realizácie zmluvy v mesiaci

november 2001. Na základe zmluvy, uzavretej s bulharským partnerom by mal byť termín dodania
tovaru najneskôr do 7.12.2001 a predpokladaný čas realizácie zmluvy mohol byť v čase od dátumu
kompletnej realizácie zmluvy s ukrajinským partnerom do 7.12.2001. Pre účely výpočtu ušlého zisku
znalkyňa určila dátum realizácie zmluvy na mesiac november 2011. Rozdiel kúpnej ceny tovaru od
ukrajinského partnera a predajnej ceny tohto tovaru bulharskému partnerovi je 79.779,-USD. Termín

dodania tovaru maďarskému partnerovi žalobcu bol podľa zmluvy stanovený najneskôr do 10.12.2001
a rozdiel kúpnej ceny tovaru od ukrajinského partnera, špecifikovaného v prílohe a predajnej ceny tohto
tovaru maďarskému partnerovi je 94.096,-USD. Predpokladaný čas realizácie zmluvy mohol byť dátum
od kompletnej realizácie zmluvy s ukrajinským partnerom do 10.12.2001. pre účely výpočtu ušlého ziskuje určený dátum realizácie zmluvy v mesiaci november 2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že
realizácia prevzatia tovaru, dodania tovaru a 95% úhrady tovaru by bola uskutočnená do konca roku
2011. Keďže z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku nebolo možné jednoznačne určiť deň

uskutočnenia účtovného prípadu, ale je možné predpokladať, že účtovný prípad by sa stal v priebehu
mesiaca november 2011, znalkyňa pre účely prepočtu USD na SK vybrala priemerný mesačný kurz USD
za mesiac november 2001, ktorý bol 48,535 Sk/USD. Z tabuľky č.8, ktorá bola obsiahnutá v znaleckom
posudku potom vyplynulo, že rozdiel predajnej a nákupnej ceny tovaru spojený s nezrealizovaným
obchodom by bol 173.875,-USD, čo v novembri 2001 predstavovalo sumu 8.439.023,12 Sk.

K nákladom, ktoré súviseli s obstaraním predmetných kontraktov znalkyňa , že služobné cesty súvisiace
s predmetnými zmluvami boli vykonané osobným motorovým vozidlom Z. O. M.-XXX-Q., ktoré si žalobca
obstaral na leasing v apríli 1999. Náklady spojené s týmito služobnými cestami vyčíslila v tabuľke
č.9 podľa knihy jázd za rok 2000 a 2001, pričom z knihy jázd vybrala služobné cesty, označené za
účelom A., K.E., O.. V knihe jázd sú uvedené aj služobné cesty označené účelom právnik. Pre účely
vyčíslenia nákladov vybrala do tabuľky č.9 aj služobné cesty, označené účelom právnik ak sú uvedenej

na jednej strane knihy jázd a boli uskutočnené po služobných cestách označených za účelom A., K., O..
Náklady na služobné cesty boli vypočítané ako súčin počtu najazdených kilometrov, priemernej spotreby
podľa technického preukazu 8,5l/100 km a priemernej ceny benzínu v príslušnom čase podľa údajov
zo štatistického úradu. Náklady z roku 2000 a 2001 vynaložené a predpokladané náklady na služobné
cesty, súvisiace so zmluvami znalkyňa vyčíslila na 36.339,70 Sk. Z knihy jázd tiež vyplýva, že proces,

ktorýsmerovalkuzavretiuzmlúvzačalvmarci2000atrvaldoseptembra2001.Realizáciaobchodumala
nastať v mesiaci november a úhrady do výšky 95% mali byť uskutočnené do mesiaca december 2001.
Z uvedeného vyplýva, že pri výpočte ušlého zisku bolo nutné ďalej uvažovať s ďalšími nákladmi, ktoré
vzniklipočasceléhoobdobiarokov2000a2001.Tabuľkač.11znaleckéhoposudkuzobrazovala výpočet
tzv.ďalšíchnákladov,súvisiacichsobstaranímobchodovvsume504.580,35Skazahrňovalapoložkyna

kancelárske potreby, literatúru, poštovné, telekomunikačné náklady a podobne. Ďalšie náklady, spojené
s pobytom na Ukrajine v prípade, že by pracovná cesta na Ukrajine trvala dva dni od 17. do 18.10.2001 a
pri predpoklade, že by začala 16.10.2001 by vznikli zabezpečením nocľahu na tri dni a pri uvažovaných
nákladoch 3x30,-USD za noc a 4x30,-USD titulom náhrady na stravné by tom potom predstavovali spolu
210,-USD, čo by v prepočte v priemernom kurze v mesiace október 48,096 Sk/USD predstavovalo sumu

10.116,16Sk. Náklady na nákup tovaru podľa nákupných cien od ukrajinského partnera by predstavovali
sumu 52.466.286,47 Sk a náklady na kurzovú stratu, vzniknutú tým, že podľa dohody by k 31.12.2001
zostalo neuhradených 5% z ceny zmlúv ako garancia kvality by pri výpočte kurzových rozdielov medzi
kurzom Sk k USD v novembri 2001 a k 31.12.2001 predstavovalo kurzovú stratu vo výške 2625,51 Sk.
Celkové náklady, vypočítané znalkyňou v súvislosti s obstaraním tohto obchodu by potom predstavovali

sumu 53.019.932,19 Sk a výnosy z predaja tovaru bulharskému partnerovi a maďarskému partnerovi
spolu sumu 60.905.309,59 Sk. Rozdiel výnosov nákladov potom predstavoval sumu 7.885.377,40 Sk, z
čoho vyplýva, pri prepočte tejto sumy konverzným kurzom 30,126 Sk/Eur potom ušlý zisk predstavoval
sumu 261.746,58€.

Z podaného znaleckého posudku vyplynulo, že znalkyňa v pôvodne podanom posudku neuvažovala o

nákladoch, ktoré by vznikli žalobcovi uskladnením dodaných výrobkov od ukrajinského partnera do ich
prevzatia partnermi z Maďarska alebo Bulharska. Žalobca sa k tomu vyjadril v tom smere, že v zmysle
podmienok incoterms bolo možné dodať tovar do colného skladu, kde by bol 21 dní v tzv. tranzitnom
režime, pričom mal na mysli colný sklad, existujúci priamo v Martine, kde sa tovar, ktorý sa nachádza
v takomto režime nepreclieva a čaká sa či bude odobratý a presunutý ďalej, alebo bude poslaný do

voľného obehu na území SR. On bol dohodnutý s kupujúcimi na takom odobratí tovaru, že v režime
21 dní by kupujúci prišli do Colného skladu v Martine a tovar by si preverili a zabezpečili jeho odvoz
po splnení podmienok kontraktu. Žalobcovi by takto nevznikla žiadna colná povinnosť na území SR a
dovozné clo by platil len vtedy, ak by tovar zostal na území SR alebo ak by sa pretiahla lehota 21 dní, po
ktorú môže byť tovar v colnom sklade. Jemu by však vznikli náklady na použitie colného skladu, ktoré

sa fakturujú a závisí to od metrov štvorcových skladu, na ktorých by bol uložený tovar.

Následne žalobca podaním zo 16.4.2012 súdu oznámil, že pokiaľ ide o množstvo tovaru, ktoré malo byť
predmetom obchodu, by šlo o tovar v zmysle prílohy č.1 k zmluve č.86/2/01 v množstve približne 58
europaliet, čo predstavuje 2 plné kamióny a plochu potrebnú na skladovanie tohto tovaru o rozlohe 60
až 70m2. Pokiaľ šlo o tovar, dodávaný podľa prílohy č.2 k tejto zmluve, bol by objem tovaru približneo množstve 47 europaliet, čo predstavuje 2 kamióny a plochu potrebnú na skladovanie tohto tovaru o
rozlohe 50 až 60 m2. Súčasne oznámil adresu spoločnosti, prevádzkujúcej verejný colný sklad - R.-
T. A..P..U.. so sídlom v Martine (čl. 772-773). Táto obchodná spoločnosť potom na dožiadanie súdu

podaním z 18.7.2012 súdu oznámila, že vznikla v roku 2004. T.. T. C. využíval v roku 2001 služby
Verejného colného skladu, prevádzkovaného T.. M. C., pričom všetky úkony a činnosti, súvisiace s
prevádzkou tohto verejného colného skladu zabezpečoval on, to znamená T. R., konateľ obchodnej
spoločnosti R.-T. s.r.o., na základe poverenia a udelenej plnej moci v období rokov 1996 až 2006. Cena
za uskladnenie tovaru bola stanovená na 16,-SKK za 1m2 na deň plus DPH. Predpokladané náklady

pre počet 58 paliet o ploche 60 m2 by potom predstavovali za 31 dní 29.760,-Skk a pri množstve 77
paliet o ploche 70 m2 167.090,-Skk.

Tieto údaje súd poskytol znalkyni, ktorá sa v podaní z 29.10.2012 vyjadrila aj k niektorým námietkám
žalovaných voči znaleckému posudku, ale vyjadrila sa aj k predpokladaným nákladom na skladovanie
tovaru, ktoré by ovplyvnili ušlý zisk žalobcu (čl.790-792). Uviedla, že kým v prvom prípade pri výpočte
ušlého zisku porovnaním rozdielu hospodárskych výsledkov v rokoch 1999 a 2001, ktorý vyčíslila v sume

516.000,-Sk, skladovacie náklady nemajú vplyv na vyčíslenú výšku ušlého zisku, pretože tento ušlý zisk
je vypočítaný z reálnych hospodárskych výsledkov dvoch rokov, v druhom prípade - prípade výpočtu
ušlého zisku ako rozdielu predpokladaných výnosov a nákladov, týkajúcich sa obchodných prípadov,
ktorý bol podľa tabuľky č.12 v znaleckom posudku vyčíslený na sumu 7.885.377,40 Sk by predpokladané
skladovacie náklady za skladovaciu cenu 16,-Sk na deň a 1 m2 boli nasledovné: hoci podľa vyjadrenia

žalobcu skladovacie priestory tovaru by zabrali plochu do 70 m2 a plochu do 60 m2, pričom lehota na
uskladnenie tovaru mala byť 21 dní, aby mohol byť tovar dodaný v colnom režime transit bez cla si
preverovala túto informáciu u T. R., konateľa spoločnosti R.-T. A..P..U.., kde jej bolo povedané, že táto
obmedzujúca lehota na režim tranzit nebola stanovená. Ďalej preto znalkyňa uvažovala s lehotami podľa
zmluvy, pričom termín na dodanie tovaru od ukrajinského partnera bol najneskôr do 30.11.2001, termín

na dodanie tovaru pre maďarského partnera bol najneskôr do 10.12.2001. Z uvedeného vyplývalo, že
tovar v colnom sklade mohol byť do 41 dní. Tovar pre maďarského partnera by zabral plochu do 70
m2, skladovacie náklady by potom predstavovali 45.920,-Sk. Termín na dodanie tovaru pre maďarského
partnera bol najneskôr do 7.12.2001, v colnom sklade mohol byť do 38 dní a ak by zabral plochu do 60
m2 skladovacie náklady by boli 36.480,-Sk. Spolu teda skladovacie náklady by predstavovali náklady

vo výške 82.400,-Sk, čím by sa zvýšili celkové náklady žalobcu na sumu 53.092.232,03 Sk a rozdiel
výnosov a nákladov by potom predstavoval sumu 7.813.077,56 Sk, čo by v prepočte predstavoval ušlý
zisk, v prepočte na Eur predstavovalo sumu 259.346,66€.

Toto vyjadrenie znalkyne súd považoval za smerodatné pre určenie výšky ušlého zisku, teda toho,
čo žalobcovi ušlo nerealizáciou dohodnutých kontraktov v dôsledku poškodenia zdravia v príčinnej

súvislosti s trestným činom žalovaného v rade 1/ a v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla, prevádzateľom ktorého bola žalovaná v rade 2/.

Súd takto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ žalobca proti žalovaným žiadal priznať titulom ušlého
zisku sumu 207.500,29 eur, vychádzajúc zo stanovenia ušlého zisku inou metodikou, než bola stavená
posudkomznalca,žiadalmenej,nežto,čovskutočnostižiadaťmoholapretožalobcovnároknanáhradu

škody vo forme ušlého zisku, za ktorý obaja žalovaní zodpovedajú, každý v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení, je dôvodný tak čo do dôvodu - do základu, ako aj čo do výšky.

Súd dospel k presvedčeniu, že v zmysle ustanovenia § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka žalovaní v
rade 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu, vzniknutú žalobcovi vo forme ušlého zisku spoločne a nerozdielne.

Podľa § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka totiž, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

Vzhľadom na vysokú náhradu škody, ktorú žalobca proti obom žalovaným požadoval, žiadala žalovaná
strana, aby súd využil svoje moderačné právo v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím
na momentálnu finančnú situáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ náhradu škody primerane znížil.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži, vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola

poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Právna zástupkyňa žalovaných totiž poukazovala na tú skutočnosť, že aj keď žalobcovi titulom
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
budehradiťvedľajšíúčastník,jepredpokladvzhľadomnapožitiealkoholuužalovanéhovrade1/,ževoči
žalovanému v rade 1/ uplatní poisťovňa nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 11 ods.1 písm.a/
Vyhl.č.423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti

za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou sa riadili vzťahy medzi žalovanými a
poisťovňou vzhľadom na čas dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorého
prevádzateľom bola žalovaná v rade 2/ a vodičom v čase dopravnej nehody žalovaný v rade 1/. Súd
preto zameral svoje dokazovanie v závere konania aj na majetkovú situáciu žalobcu, ale aj majetkovú
situáciu žalovaných.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný v rade 1/ je v súčasnosti nezamestnaný a
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19.6.2002, žalovaná v rade 2/ stále podniká a
žalobca je zamestnaný vo firme svojej manželky za minimálnu mzdu.

Žalobca v čase, keď došlo k dopravnej nehode mal rozostavaný rodinný dom v súvislosti so stavbou
ktorého sa pomerne rozsiahle zadĺžil a podľa dôkazov, ktoré pripojil do súdneho spisu, jeho dlhy

mimo stavebného úveru, ktorého výška k 31.12.2011 predstavovala nesplatený zostatok 57.825,91
euro mal titulom iných hypotekárnych úverov dlhy v celkovej výške cca 137.619,-eur. Je vlastníkom
rodinného domu v Košťanoch nad Turcom spolu so svojou manželkou, ktorý obýva. Titulom poistného
plnenia z vyššie spomínanej dopravnej nehody titulom odškodnenia bolestného sťaženia spoločenského
uplatnenia mu bola vedľajším účastníkom v predchádzajúcom období celkovo vyplatená suma 59.140,-

eur (čl. 840-841).

Ako vyplynulo z vyjadrenia vedľajšieho účastníka titulom náhrady, takto poskytnutého poistného plnenia,
vedľajší účastník vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ uplatnil postih v celkovej výške 12.217,73 eur, ktorý
žalovaný v rade 1/ ku dňu 14.2.2013, keď bolo podávané vyjadrenie, už splatil.

Žalovanému v rade 1/ bol poskytnutý bezúčelový splátkový úver v E. K. Q..A.., ktorého zostatok k

18.2.2013 predstavoval sumu 10.811,69 eur. Byt, ktorý predtým žalovaní v rade 1/ a 2/ obývali v K.
K. a v ktorom sa nachádza trvalé bydlisko žalovanej v rade 2/ v roku 2002 darovali otcovi žalovaného
v rade 1/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa v priebehu konania pred súdom rozviedli a ešte v roku 2003 za
trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu v K. K. A..J.. XXC/XX/XX bolo zrušené ich bezpodielové
spoluvlastníctvo dohodou z 11.6.2003 (čl. 933-937) si ho žalovaní v rade 1/ a 2/ vyporiadali. Z tejto

dohody vyplýva, že prevažnú časť majetku nadobudla žalovaná v rade 2/.

Z oznámenia Daňového úradu v K. K., týkajúceho sa podnikateľskej činnosti žalovanej v rade 2/ súd
zistil (čl.993-994), že v priebehu rokov 2003-2011 príjmy žalovanej v rade 2/ z podnikateľskej činnosti
postupne klesali, z čoho je zrejmé, že žalovaná v rade 2/ postupne utlmuje svoju podnikateľskú činnosť.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že nie je dôvod u žalovaných v rade 1/ a

2/ použiť ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka.

Predovšetkým podľa názoru súdu, aj keď žalovaná v rade 2/ zodpovedá za škodu, spôsobenú žalobcovi
spoločneanerozdielnesosvojimbývalýmmanželom,žalovanýmvrade1/,včasespôsobeniadopravnej
nehody žalovaným v rade 1/ bola povinne zmluvne poistená a preto by poistné plnenie za ňu rovnako
ako za žalovaného v rade 1/ mala poskytnúť poisťovňa, teda vedľajší účastník bez toho, aby vočižalovanej v rade 2/ uplatnila nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia. Je zrejmé aj z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, že v prípade poskytnutia poistného plnenia
na základe rozsudku súdu žalobcovi bude poisťovňa uplatňovať nárok na náhradu poistného plnenia

vo vzťahu k žalovanému v rade 1/. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že finančná situáciu
žalovaného v rade 1/ je dnes skutočne problematická a žalovaný v rade 1/ je nezamestnaný, nevlastní
žiadny hnuteľný majetok a je zadĺžený aj keď nie v takom rozsahu, ako žalobca. Súd však v zmysle
§ 450 Občianskeho zákonníka má prihliadať pri využití tohto ustanovenia aj na okolnosti prípadu. A
v tomto smere súd odkazuje na vyššie citovaný trestný rozsudok, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v

rade 1/ viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Podľa presvedčenia súdu, namerané hodnoty
alkoholu v krvi žalovaného v rade 1/ neboli na takej úrovni, aby ovplyvnili rozpoznávaciu, či ovládaciu
schopnosť žalovaného v rade 1/, určite ovplyvnili a predĺžili reakčný čas žalovaného v rade 1/ ako vodiča.
Sám žalovaný k tejto jazde pred súdom uviedol, že v čase dopravnej nehody mal vypité a to z toho
dôvodu, že deň predtým mal maturitné stretnutie zo strednej školy, kde vypil jeden a pol litra vína a v
krvi mal zrejme ešte zbytkový alkohol. Motorové vozidlo si požičal od manželky práve za účelom cesty

na toto maturitné stretnutie a nepredpokladal, že takýto zbytový alkohol ešte v krvi bude mať, keďže na
cestu nastúpil o 13,00 hod. Z toho je zrejmé, že žalovaný zvažoval okolnosti, za akých cestu vykoná. Zo
skutkovej vety spomínaného trestného rozsudku však vyplýva, že žalovaný v rade 1/ neporušil dopravné
predpisy len tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ale aj tým, že ho viedol rýchlosťou
takmer o 50% vyššou, než bola maximálna povolená rýchlosť v danom mieste a že križovatku, na ktorej

došlo k zrážke s motorovým vozidlom žalobcu prechádzal na červenú a toto boli skutočnosti, ktoré si
žalovaný vzhľadom k množstvu alkoholu v krvi musel veľmi dobre uvedomovať. Dôsledkom takéhoto
ľahkovážneho konania žalovaného v rade 1/, ktoré hovorovo možno nazvať aj „cestným pirátstvom“ boli
ťažké zranenia žalobcu a strata obchodov, ktoré mal žalobca v tom období sľubne rozpracované.

Preto súd s prihliadnutím na to, za akých okolností žalovaný v rade 1/ skutok spáchal, sa rozhodol, že

žalobcovi prizná proti žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu škody v celej požadovanej výške.

Súd preto žalovaného v rade 1/ a žalovanú v rade 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal k zaplateniu sumy
207.500,29€ žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla vo forme ušlého zisku v dôsledku
zodpovednostného konania žalovaných.

Súd však pokiaľ šlo o nárok žalobcu na úroky z omeškania, vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v

rade 1/ sa prvýkrát dozvedel o tom, že žalobca voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody až zo
žaloby, ktorá mu bola doručená podľa doručenky 20.10.2003. Žalovanej v rade 2/ bola žaloba doručená
až 9.6.2004. Z toho vyplýva, že aj keď za zaplatenie náhrady škody zodpovedajú žalovaní v rade
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, každý z nich sa dostal v rôznom čase do omeškania s poskytnutím
náhradyškodyžalobcovi.Podľapresvedčeniasúdudlh,vzniknutýtitulomzodpovednostizaškodujetotiž

dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo určená v rozhodnutí, ani účastníkmi
dohodnutá a z toho dôvodu boli žalovaní v rade 1/ a 2/ v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinní
plniť svoj dlh prvého dňa potom, čo ich veriteľ (v tomto prípade žalobca) o plnenie požiadal. Ako súd
konštatoval vyššie za prvú preukázateľnú výzvu, adresovanú zo strany žalujúcej na stranu žalovanú
možno považovať až doručenú žalobu. Preto sa podľa presvedčenia súdu žalovaný v rade 1/ dostal do

omeškania dňom 22.10.2003, potom, čo na základe doručenej žaloby mal poskytnúť plnenie 21.10.2003
a žalovaná v rade 2/ až 11.6.2004 potom, čo na základe žaloby doručenej 9.6.2004 mala poskytnúť
plnenie nasledujúceho dňa, teda 10.6.2004. S tým, že žalobca počítal omeškanie žalovaných od
momentu uplatnenia nároku na poisťovni sa súd vzhľadom na charakter dlhu a citované ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka stotožniť nemohol.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením vtedy platného § 3 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V roku 2003 a 2004 výška úrokov z
omeškania zodpovedala dvojnásobku základnej úrokovej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 22.10.2003 bola základná úroková sadzba NBS

6,25% ročne, z čoho vyplýva, že jej dvojnásobok predstavuje 12,5% ročne, preto žalovaný v rade 1/musí istinu zaplatiť s úrokom vo výške 12,5% ročne a žalovaná v rade 2/ s úrokom vo výške 10% ročne,
keďže k 11.6.2004 bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 5% ročne.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požadoval úroky vyššie a za dlhšie obdobie, súd vo zvyšku

uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S prihliadnutím na výšku plnenia priznaného žalobcovi, súd podľa § 160 ods.1 O.s.p. veta po
bodkočiarke, určil žalobcovi dlhšiu lehotu na plnenie.

Podľa presvedčenia súdu sa jedná o zložitý prípad, v ktorom vznikli rozsiahle trovy nie len na strane
účastníkov, ale aj na strane štátu zhotovovaním prekladov v súvislosti s dožiadaniami do cudziny, preto
súd využil ustanovenie § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.