Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/98/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110227635
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110227635.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľa : X.. W. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený:
JUDr. Miroslav Pekár, advokát, ul. Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti odporcovi : Tatra banka, a.s.,
Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený: JUDr. Michal Mistrík, advokát,
ul. Gunduličova 6, 811 05 Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
čiastočným rozsudkom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa
14.4.2010 je n e p l a t n é.

Súd o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 14.6.2010 doručeným Okresnému súdu Bratislava I.
dňa 14.6.2010 sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi
listom odporcu zo dňa 14.4.2010 je neplatné. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom dňa
1.10.2008 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej sa stal zamestnancom odporcu na
pracovnej pozícii "Produktový špecialista pre predaj ".
V súlade s dodatkom k pracovnej zmluve nazvaným "Dohoda o zmene pracovnej zmluvy" zo dňa

30.9.2009 došlo k špecifikácii charakteristiky druhu práce a úprave mzdového zaradenia. Dňa 14.4.2010
bola navrhovateľovi zo strany odporcu za prítomnosti priamej nadriadenej doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru, podpísané riaditeľom odboru ľudských zdrojov a vedúcou odd. HR Business
Partners. Navrhovateľ priamo na osobnom stretnutí odmietol vyššie uvedené okamžité skončenie
pracovného pomeru prevziať a táto skutočnosť je poznamenaná na kópii okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Odporca ako zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol,
že zo strany navrhovateľa došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť

tým, že dňa 24.3.2010 z informačného systému odporcu neoprávnene skopíroval a stiahol súbory
obsahujúce mimoriadne citlivé informácie zamestnávateľa na nosič USB, ktoré sa v nezašifrovanej
forme dostali mimo dispozície a kontroly zamestnávateľa, pričom z pracovnej náplne odporcu ako
aj z charakteru a množstva skopírovaných súborov je zrejmé, že kopírovanie nebolo vykonané v
súvislosti s plnením pracovných úloh odporcu. Odporca následne konkretizoval súbory, ktoré boli
podľa jeho názoru neoprávnene stiahnuté, pričom vymenoval 8 názvov súborov, ktoré všetky súvisia s
projektom exkluzívneho mobilného poradcu. Ďalej konštatoval, že vyššie uvedené konanie považuje za

závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže konanie navrhovateľa malo byť v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa ( ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce ), právnymi a ostatnými predpismi
vzťahujúcimi sa na prácu navrhovateľa a s povinnosťou ochrany obchodného tajomstva podľa ust.
§ 51 Ob. zák. Z hľadiska interných predpisov odporcu, tento zdôraznil, že došlo k porušeniu najmäpovinností vyplývajúcich z predpisu ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1010 Bezpečnostná politika
TBG, smernica 20 Bezpečnostná príručka pre koncového používateľa, ORP č. 1 Organizácia prevádzky,
kap. 1913, Pracovný poriadok TBG, časť III. bod 3.1 A

- Písm. j) zneužitie vstupu do informačných systémov banky ( napr. bezdôvodné prezeranie účtov
klientov banky )
- Písm. e) dôvodné podozrenie z porušenia bankového/obchodného tajomstva alebo povinnosti
zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky
- Písm. g) porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov postupov banky

a porušenie pracovných povinností banky, ktoré môže mať za následok vznik škody, manka, prebytku,
poškodenia dobrého mena.
Navrhovateľ listom zo dňa 31.5.2010 doručeným odporcovi dňa 1.6.2010 uviedol, že nesúhlasí s
okamžitým skončením pracovného pomeru, dôvod skončenia považuje za nepravdivý a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Poukázal na ust. § 68 ods. 1 písm. b), ust. § 70, ust. § 77, ust. § 79 ods. 1, ust. §
74 Zákonníka práce. Dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady pre

okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu a považuje dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru odporcom za vymyslené a účelové, v snahe rýchleho ukončenia pracovného
pomerumedzinavrhovateľomaodporcomatozdôvodu,žeodporcaoddruhejpoloviceroku2009vyvíjal
na navrhovateľa sústavný a cielený tlak smerujúci k ukončeniu jeho pracovného pomeru, kde hlavnou
príčinou boli pravdepodobne vysoké mzdové náklady spojené s pracovnou činnosťou navrhovateľa.

Navrhovateľ k tomuto poznamenal, že od 2/2006 do 9/2008 pracoval pre dcérsku spoločnosť odporcu ,
spoločnosť Tatra asset management (TAM). V roku 2008 bola činnosť podpory predaja tatra asset
management presunutá na materskú spoločnosť teda priamo na odporcu, z ktorého dôvodu tak
navrhovateľ ako aj celé pôvodné oddelenie z Tatra asset management pod vedením ešte pôvodného
nadriadeného p. Š. boli zaradení na nové oddelenie podpory predaja odporcu, pričom navrhovateľ

ukončil svoj pôvodný pracovný pomer v TAM-e a uzavrel pracovný pomer s odporcom. Od momentu
prechodu navrhovateľa k odporcovi vznikla na oddelení napätá situácia, keďže tak navrhovateľ ako
aj ďalší zamestnanci ktorí prešli na oddelenie z pôvodného TAM-u mali podstatne vyššie finančné
ohodnotenie, pričom mali priznané aj rôzne benefity ako napr. služobné auto. Na navrhovateľa ako
aj na ďalších pôvodných zamestnancov začal odporca vyvíjať tlak prostredníctvom svojich riadiacich

zamestnancov smerujúci na jednej strane k znižovaniu priznaných pracovných benefitov ako aj k
prípadnému ukončeniu pracovného pomeru v rámci tzv. projektu SLIM ( zoštíhlenie resp. hromadné
prepúšťanie ) o čom svedčia skutočnosti : v rámci tzv. projektu SLIM bolo navrhovateľovi zo strany
pôvodného nadriadeného p. Š. oznámené, že sa nachádza v zozname ľudí, ktorí majú byť prepustení a
až na základe rozhodnutia vyššieho manažéra p. Q. bol navrhovateľ z predmetného zoznamu formálne

vyčiarknutý, navrhovateľovi bolo v roku 2009 odobraté pridelené služobné auto a to napriek tomu, že
z náplne práce
navrhovateľa vyplývala povinnosť vykonávať rôzne školenia pre odporcu na celom území SR,
zároveň bola navrhovateľovi zmenená/znížená pracovná pozícia zo seniora na juniora, v rámci tzv.
šetrenia prestal odporca preplácať navrhovateľovi ubytovanie pri školeniach vykonávaných mimo sídla

zamestnávateľa ( napr. pri niekoľkodňových školeniach v Žiline bol navrhovateľ nútený neefektívne
dochádzať z Bratislavy ), koncom roku 2009 došlo k zmene na pozícii priameho nadriadeného
navrhovateľa, kedy p. Š., ktorého najprv odporca preradil na pozíciu riaditeľa pobočky čím došlo
k zníženiu jeho pozície pod úroveň jeho dosiahnutej kvalifikácie, vystriedala p. Nyúlová, pričom v
spoločnosti odporcu sa aktívne rozprávalo o jeho prepustení, začiatkom roku 2010 bol navrhovateľ

informovaný o tom, že je povinný absolvovať tzv. certifikáciu odporných znalostí pracovníkov pobočkovej
siete,ktorávyžadovalaznalosťklientskychsystémov,ktorénebolinikdyvpracovnejnáplninavrhovateľa.
Vyššie uvedený tlak, ktorý bol na navrhovateľa ako aj na ďalších zamestnancom z pôvodného TAM-
u, neuniesol navrhovateľov kolega p. J., ktorý s odporcom dobrovoľne ukončil pracovný pomer. Dňa
7.4.2010 nastúpila na oddelenie na ktorom pracoval navrhovateľ nová zamestnankyňa p. H., pričom

p. R. ako priama nadriadená na pravidelnej porade celého oddelenia uviedla, že nahradí na pracovnej
pozícii navrhovateľa, pričom začala dávať navrhovateľovi pracovné úlohy , ktoré s jeho kvalifikáciou
nesúviseli, rozhodla o presadení navrhovateľa v rámci kancelárie na nevýhodné miesto, konfrontovala
ho s tým, že sa nedostavil na pracovné stretnutie napriek tomu, že ho na predmetné stretnutie nikto
nepozval, opakovane kritizovala jeho pracovné výkony napriek tomu, že bol v predchádzajúcich rokoch

hodnotený nadpriemerne, čím sa snažila vytvárať sústavný tlak smerujúci k dobrovoľnému odchodu
navrhovateľa zo spoločnosti odporcu, ktorú skutočnosť navrhovateľovi aj opakovane prízvukovala.
Významnou skutočnosťou sa stalo pracovné ohodnotenie navrhovateľa za rok 2009, ktoré pripravila p.
R.. V zmysle celkového ratingu výkonnosti zo dňa 2.3.2010 za rok 2009 bol navrhovateľ hodnotený č. 2,ktorý znamenal, že čiastočne dosahuje očakávaný výkon, potrebuje podporu a nasmerovanie pri plnení
pracovných úloh a občas dosiahne želanú úroveň správania. Navrhovateľ počas celého pôsobenia v
spoločnosti odporcu resp. pred tým v dcérskej spoločnosti odporcu dosahoval nadpriemerné hodnotenie

č. 4. Z ktorého vyplývalo, že prekračuje očakávaný výkon a to konštantne a demonštruje vysokú úroveň
správania. Vzhľadom na uvedené podpriemerné hodnotenie sa navrhovateľ skontaktoval s p. Š., ktorý
bol formálne za hodnotenie zodpovedný s tým, že s hodnotením nesúhlasí a žiada o prerokovanie s
vyšším nadriadeným p. S. Q.. Práve z dôvodu dohodnutého stretnutia s vyšším nadriadeným p. S.
Q. za účelom prerokovania pracovného hodnotenia za rok 2009 navrhovateľ dňa 24.3.2010 bežne

zaužívaným spôsobom stiahol na svoj vlastný USB kľúč dokumenty , ktoré sú vymenované v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Dôvodom, prečo navrhovateľ stiahol práve tieto dokumenty týkajúce
sa exkluzívneho mobilného poradcu, bola skutočnosť, že išlo o výstup jeho pracovnej činnosti za
rok 2009, kedy práve projekt exkluzívny mobilný poradca bol jeden z hlavných pracovných cieľov
navrhovateľa v predmetnom roku, ako to vyplýva aj z dokumentu odporcu nazvaného "manažment a
hodnotenie pracovného výkonu podľa cieľov za rok 2009", teda jediným a výlučným dôvodom, pre ktorý

navrhovateľ bežným spôsobom stiahol dokumenty exkluzívneho mobilného poradcu bola skutočnosť,
aby na stretnutí s vyšším nadriadeným v sídle spoločnosti odporcu dokázal odprezentovať výsledky
svojej pracovnej činnosti za rok 2009 a dosiahnuť tak lepšie pracovné hodnotenie. K vyššie uvedenému
však nedošlo, keďže práve z dôvodu stiahnutia predmetných dokumentov odporca s navrhovateľom
okamžite rozviazal pracovný pomer. Dôvody, ktoré odporca uviedol v okamžitom skončení pracovného

pomeru nepredstavujú žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny, naopak konanie navrhovateľa
bolo v súlade s obvyklými zvyklosťami v spoločnosti odporcu. Navrhovateľ získal prístupové oprávnenie
do informačného systému odporcu s právom sťahovania dát ešte v priebehu roku 2006 od svojho
nadriadeného p. Š. ako zamestnanec TAM-u, pričom tieto práva mu zostali aj po uzavretí pracovného
pomeru priamo s odporcom. Vyššie uvedené prístupové práva s možnosťou sťahovania mu vyplývali

priamo z pracovnej náplne, navrhovateľ v rámci práce komunikoval mimo sídla odporcu s externými
klientmi odporcu, zúčastňoval sa rôznych obchodných stretnutí, školení a na koučingoch, pričom mu
nikdy nebol pridelený firemný USB kľúč. Pre účely výkonu práce mimo sídla odporcu navrhovateľ
vykonával rôzne prezentácie činnosti odporcu, kedy je zrejmé, že musel pracovať s informáciami na
dátových nosičoch a tieto pre účely prezentácie prednášať v jednotlivých regiónoch bánk ale aj mimo

banky pri stretnutiach s externými partnermi. Počas výkonu pracovnej činnosti sa tieto informácie
prenášali bežne na USB kľúči v nezašifrovanej podobe. Navrhovateľ uvedenú prax prevzal a následne
vykonával s vedomím pôvodného nadriadeného p. Š. a neskôr s vedomím p. R.. Navrhovateľ sa
pri výkone svojej práce choval v súlade s bežnou a zaužívanou praxou na pracovisku, tento postup
nikdy nenamietali nadriadení, naopak tento postup rovnako aktívne využívali, tak takéto konanie nie je

možné považovať za porušenie a už vôbec nie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tvrdenie
odporcu v okamžitom skončení pracovného pomeru, že stiahnuté súbory nesúviseli s výkonom práce
navrhovateľa, považoval navrhovateľ za nepravdivé, pričom pripojil dokument manažment a hodnotenie
pracovného výkonu podľa cieľov za rok 2009 a z tohto dokladu vyplýva, že jeden z hlavných pracovných
cieľov navrhovateľa bola činnosť na projekte exkluzívneho mobilného poradcu. Porovnaním názvu

dokumentov, ktoré uvádza odporca a ktoré mali byť stiahnuté navrhovateľom a porovnaním jedného z
hlavných cieľov činnosti navrhovateľa "projekt exkluzívny mobilný poradca" je evidentné, že uvedené
dokumenty súviseli s výkonom práce navrhovateľa a samotné okamžité skončenie pracovného pomeru
je postavené na nepravdivej, klamlivej informácii. Odporca nepreukázal ako a čím mal navrhovateľ
porušiť oprávnené záujmy zamestnávateľa, čo konkrétne spravil, ako údajne prezradil obchodné

tajomstvo a komu, ako zneužil vstup do informačného systému, či stiahol údaje, ktoré nebol oprávnený
stiahnuť alebo čo vlastne spravil, ako porušil povinnosť mlčanlivosti, komu a čo mal prezradiť. Faktom
je, že navrhovateľ sa nedopustil žiadneho z vyššie uvedených a tvrdených porušení, výsledky svojej
práce chcel použiť výlučne na obhajobu svojho pracovného hodnotenia voči vyššie nadriadenému a
tátoskutočnosťnemôžepredstavovaťakékoľvekporušeniepracovnejdisciplíny.Postupzamestnávateľa

navrhovateľ považuje za účelový s cieľom znížiť náklady za cenu zbavenia sa odborného zamestnanca
a na tento cieľ odporca využil neprípustný spôsob zastrašovania, znevažovania, zhoršenia pracovného
prostredia až po okamžité skončenie pracovného pomeru. Neboli naplnené zákonné predpoklady pre
okamžité skončenie pracovného pomeru a vzhľadom na správanie sa odporcu pri procese skončenia
pracovného pomeru, v rámci ktorého odporca nedal navrhovateľovi priestor na vyjadrenie sa k

vzneseným obvineniam a bez predchádzajúceho upozornenia s ním okamžite ukončil pracovný pomer
a vzhľadom na krátkosť celého procesu mal navrhovateľ pochybnosti či zo strany odporcu došlo
k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, odporca
splnenie tohto zákonného predpokladu ( ust. § 74 Zákonníka práce ) neuviedol v liste "Okamžitéskončenie pracovného pomeru..:". navrhovateľ súčasne požiadal o priznanie náhrady mzdy don času,
kým mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Návrh na začatie konania navrhovateľ doplnil
písomným vyjadrením zo dňa 22.11.20.10 ako stanovisko k vyjadreniu odporcu a podaním zo dňa

7.4.2011.

V záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ako vyplýva z okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 14.4.2010, dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru je skutočnosť, že navrhovateľ dňa 24.03.2010 z informačného systému odporcu neoprávnene

skopíroval a získal súbory /celkovo vymenovaných 8 súborov/obsahujúce mimoriadne citlivé informácie
zamestnávateľa na nosič informácií USB /pravdepodobne USB kľúč/, ktoré sa v nezašifrovanej forme
dostali mimo dispozície a kontroly zamestnávateľa, pričom z pracovnej náplne odporcu ako aj z
charakteru a množstva skopírovaných súborov je zrejmé, že kopírovanie nebolo vykonané v súvislosti
s plnením pracovných úloh odporcu.
Vyššie uvedeným "protiprávnym" konaním mal navrhovateľ porušiť interné predpisy odporcu, ohroziť

bankové a obchodné tajomstvo ...
Navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že:
- bol oprávnený sťahovať súbory na USB
- v spoločnosti odporcu pociťoval dlhodobý tlak smerujúci k jeho prepusteniu, ktorý viedol k významnému
zníženiu jeho pracovného hodnotenia z pôvodných nadpriemerných hodnotení známkou 4, na

podpriemerné hodnotenie za rok 2009 známkou 2
- súbory stiahol za účelom prezentácie svojej pracovnej činnosti vyššiemu nadriadenému p. S. Q., k
čomu však z dôvodu skončenia PP nedošlo. Ako vyplýva z obsahu predloženého okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 14.4.2010 skutkovo-právnym základom z ktorého odporca vyvodil hrubé
porušenie pracovnej disciplíny bolo "neoprávnené skopírovanie a získanie súborov z informačného

systému odporcu, ktoré nemalo súvisieť s plnením pracovných úloh". Rozhodujúca z hľadiska zistenia
údajného neoprávneného, či priam prípadného protiprávneho konania navrhovateľa bola výpoveď
zamestnanca odporcu p. S.na Č. /informačný expert a audítor bezpečnosti/ na pojednávaní dňa
9.8.2012, ktorý uviedol, že:
-navrhovateľmaloprávnenienasťahovaniesúborovnaUSB...bezpečnostnýsystémodporcuimplicitne

neumožňuje kopírovať na externé USB zariadenie, je potrebné mať schválenú výnimku, ktorú schvaľuje
nadriadený pracovník a následne zamestnanec dostane oprávnenie kopírovať súbory na externé
zariadenie, pričom zodpovedá za kopírované údaje
- na ďalšiu otázku svedok uviedol, že existuje množstvo zamestnancov, ktorí kopírujú na USB.
Z hľadiska posúdenia platnosti, či neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa

je vyššie uvedená svedecká výpoveď kľúčová, keďže logicky popiera dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V prvom rade je nepravdivé už základné tvrdenie, že navrhovateľ mal súbory
kopírovať neoprávnene! Je zrejmé, že navrhovateľ mal osobitné prístupové práva oprávňujúce ho
ku kopírovaniu súborov na USB, čo aj bežne v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti činil /ako
mnoho iných zamestnancov/. Vyššie uvedené oprávnenie potvrdil priamo svedok S.. Č. a nepriamo

aj odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.8.2010 /viď podrobne naše podanie zo dňa 22.11.2010.
V druhom rade odporca tvrdí, že dôsledkom neoprávneného kopírovania, bolo neoprávnené získanie
súborov. Je logické, že pokiaľ navrhovateľ kopíroval súbory oprávnene, tak aj tzv. získanie súborov
bolo oprávnené. Faktom zostáva, že navrhovateľ nemohol získať niečo /už vôbec nie neoprávnene/,
čo už mal. Sám odporca vo svojich vyjadreniach potvrdil, že všetky vyššie uvedené súbory mal

navrhovateľ kedykoľvek k dispozícií prostredníctvom svojho notebooku. S týmito mohol voľne pracovať,
meniť ich v rozsahu svojho oprávnenia, tlačiť ... . Je zrejmá opätovná nepravdivosť tvrdení odporcu
o neoprávnenom "získaní" súborov. Pokiaľ má zamestnanec určité informácie k dispozícií priamo na
základe rozhodnutia zamestnávateľa, tak zamestnávateľ nemôže následne tvrdiť, že tieto informácie
má zamestnanec neoprávnene. Posledným tvrdením odporcu v rámci nazvime to primárnej hypotézy

vymedzujúcej údajne závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo, že kopírovanie nebolo vykonané v
súvislosti s plnením pracovných úloh. Súčasťou okamžitého skončenia PP je vymenovaných celkovo
8 súborov všetky súvisiace s projektom exkluzívneho mobilného poradcu. Navrhovateľ predložil súdu
hodnotenie pracovného výkonu podľa cieľov za rok 2009 z ktorého vyplýva, že práve projekt exkluzívny
mobilný poradca bol jeden z hlavných pracovných cieľov navrhovateľa v predmetnom roku.

To, že išlo o predmet pracovnej náplne v konečnom dôsledku potvrdili aj svedkovia, bývalí nadriadení
navrhovateľa p. R. a p. Š. /viď pojednávanie zo dňa 21.4.2011/.
Odporca ďalej z vyššie právneho /nie protiprávneho/ konania navrhovateľa odvodil možnosť ohrozenia
bankového a obchodného tajomstva, ktorý záver je v rozpore s elementárnou logikou, pretože pokiaľnavrhovateľ pracoval s údajmi, ktoré aj sám vytváral, mal k ním z vôle odporcu neobmedzený prístup
a tieto mohol aj kopírovať, tak nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť čo i len k ohrozeniu bankového,
či obchodného tajomstva, a to konaním konfirmovaným zamestnávateľom! nehovoriac o tom, že

navrhovateľ nemal fyzicky prístup ku klientskym dátam /t.j. k účtom či menám/. Odporca zámerne
opomína skutočnosť, že celá zjednodušená skutková, ale aj právna podstata okamžitého skončenia
pracovného pomeru spočíva v tom, že navrhovateľ si stiahol výsledky svojej práce /celý svoj pracovný
priečinok/ za jediným účelom, aby tieto prezentoval svojmu vyššiemu nadriadenému s jediným cieľom,
a to dosiahnuť zmenu nepriaznivého pracovného hodnotenia s ktorým navrhovateľ nesúhlasil.

Ako sme už uviedli v našom podaní zo dňa 7.4.2011 v zmysle konštantnej judikatúry pri posúdení,
či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom,
zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. V Zákonníku práce ani v ostatných
pracovnoprávnych predpisoch nie sú pojmy "menej závažné porušenie pracovnej disciplíny", "závažné
porušenie pracovnej disciplíny" a "porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom" definované,
pričom od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca za porušenie pracovnej

disciplíny. Vymedzenie hypotézy právnej normy /§ 68 ods. 1 písm. b) ZP/ teda závisí v každom
konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny
prihliadnuť najmä:
- na osobu zamestnanca - navrhovateľ dosahoval dlhodobo nadpriemerne pracovné hodnotenie
- na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh - navrhovateľ pravidelne dosahoval tzv. hodnotenie

MBO v hodnote 4, čo znamená, že prekračuje očakávaný výkon, výsledky presahuje konštantne,
demonštruje vysokú úroveň želaného správania
- na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny - snaha o zmenu pracovného
hodnotenia, hrozba prepustenia, odobrané pracovné benefity,
- na mieru zavinenia zamestnanca - miera zavinenia je v danom prípade nulová, keďže absentuje

samotne protiprávne, či neoprávnené konanie
- na spôsob intenzitu a rozsah porušenia konkrétnych povinností zamestnancom - ako sme uviedli vyššie
absentuje samotné porušenie pracovnej disciplíny, keďže navrhovateľ konal v rozsahu právomocí, ktoré
mu boli vymedzené zamestnávateľom
- dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec

spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. - zamestnávateľovi nevznikla žiadna škoda nebolo preukázané
ani len ohrozenie bankového či obchodného tajomstva. Celý problém spočíval v tom, že pracovný
priečinok navrhovateľa obsahoval množstvo súborov, pričom jeho kopírovaním systém odporcu
automaticky vyhodnotil vyššie uvedené kopírovanie z hľadiska množstva ako riziko! Faktom zostáva
ako vyplýva aj z výpovede p. R., nikto sa dôvodom konania, jeho príčinami a v zásade ani dôsledkami

nezaoberal, navrhovateľovi nebol daný priestor na vyjadrenie a ozrejmenie celej situácie, naopak
odporca využil vyššie uvedenú skutočnosť vez ďalších informácií účelovo na okamžité skončenie
pracovného pomeru!

Čo sa týka prehlásenia navrhovateľa na pokračovaní pracovného pomeru, navrhovateľom na vyššie

uvedenom zotrváva. V súlade s výzvou súdu pripájame aktuálnu pracovnú zmluvu navrhovateľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd čiastočným rozsudkom určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.4.2010 je neplatné. Zároveň si pre prípad úspechu
uplatňujeme náhradu trov konania, ktoré vyčíslime v zákonnej lehote. Vyjadrenie doplnil písomným
podaním zo dňa 7.3.2011 doručené súdu dňa 8.3.2011.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 24.8.2010 a žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť s odôvodnením, že dôvodom, prečo sa odporca rozhodol skončiť pracovný pomer s
navrhovateľom okamžite, bolo preukázané zavinené konanie navrhovateľa ako zamestnanca, ktoré
odporca vyhodnotil ako mimoriadne závažné. navrhovateľ v rozpore s platnými vnútornými predpismi

odporcu ako zamestnávateľa, bez jeho súhlasu a vedomia neoprávnene skopíroval z informačného
systému odporcu prostredníctvom prideleného notebooku na USB zariadenie ( pravdepodobne
USB kľúč ) , súbory patriace odporcovi, ktoré obsahovali obchodné tajomstvo, ktoré je pre odporcu
mimoriadne dôležité. V okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedený len príkladný výpočet
skopírovaných súborov, ktoré odporca považuje za najzávažnejšie. Okrem toho navrhovateľ skopíroval

aj súbory súkromného charakteru. Konanie navrhovateľa bolo zaznamenané v informačnom systéme
prostredníctvom tzv. logov - záznamov o krokoch vykonaných v informačnom systéme odporcu v rámci
systému kontroly , ktorá je priebežne vykonávaná. Následne bola vykonaná kontrola obsahu súborov,
ktorá potvrdila totožnosť názvu a obsahu súborov. Ak by navrhovateľ ako zamestnanec kopírovalsúbory s cieľom prezentácie svojej práce vo vzťahu k bývalému nadriadenému p. W. Š., kopíroval by
tie súbory, ktoré prezentujú jeho prácu a len nevyhnutné množstvo súborov, ktoré boli na daný účel
potrebné. Navrhovateľ stiahol na súkromné USB zariadenie niekoľko desiatok pracovných postupov,

prezentácií, analýz, sumárov obchodných výsledkov, štatistík. Navrhovateľ mal všetky tieto súbory k
dispozícii prostredníctvom prideleného pracovného notebooku. Väčšina skopírovaných súborov nebola
výsledkom jeho práce, ale práce jeho kolegov. Pracovnou náplňou navrhovateľa bola najmä podpora
retailových produktov. Navrhovateľ ako bývalý zamestnanec Tatra Asset Management, správ. spol.
a.s. ( TAM ) bol špecialistom na produkty TAM a po nástupe k odporcovi patrili do jeho pôsobnosti

aj investičné a depozitné produkty Tatra banky. Do jeho pracovnej náplne nepatrili tzv. ľudské zdroje
a dva z skopírovaných súborov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru s názvom
"provízna príloha EMP 2009" a "detailný návrh organizácie" pritom obsahujú podmienky odmeňovania
exkluzívnych mobilných poradcov. Oprávnenie navrhovateľa kopírovať súbory zamestnávateľa na USB
kľúč nezakladá právo navrhovateľa ako zamestnanca kopírovať z informačného systému odporcu
akékoľvek súbory, ale len tie súbory, ktoré sú nevyhnutne potrebné na výkon jeho práce. Prístup do

informačného systému majú zamestnanci len po prihlásení sa pod svojimi identifikátormi - užívateľským
menom a heslom, pričom každý zamestnanec je povinný heslo utajovať. Súbory na USB a iných
nosičoch musia byť zašifrované. KU kopírovaniu súborov došlo dňa 24.3.2010 a k uzavretiu hodnotenia
došlo dňa 2.3.2010. S uplatnenou náhradou mzdy odporca nesúhlasil. V písomnej forme doručil odporca
súdu svoju záverečnú reč v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobcu a uviedol :

Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu zo dňa 14.04.2010 podľa
§68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, ktoré
spočívalo v:
a) neoprávnenom skopírovaní, zaznamenaní a tým získaní veľkého množstva súborov
obsahujúcich mimoriadne citlivé informácie žalovaného na súkromný nosič informácií USB,

pričom z charakteru a množstva kopírovaných súborov je zrejmé, že nešlo o kopírovanie
v súvislosti s plnením pracovných úloh žalobcu;
b) skopírovaní súborov v nezašifrovanej podobe a odňatie zo sféry dispozície žalovaného, čím
žalobca ohrozil obchodné a bankové tajomstvo žalovaného;
c) porušení základných zásad bezpečnosti informačného systému žalovaného.

K oprávneniu kopírovať:
Navrhovateľ vo svojej záverečnej reči nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka Ing. Č. na
pojednávaní dňa 9.8.2012, z ktorej malo podľa neho vyplynúť, že žalobca mal oprávnenie
skopírovať súbory na USB zariadenie.
Pre posúdenie oprávnenosti stiahnutia súborov a protiprávneho konania žalobcu dňa

14.04.2010 je ale potrebné rozlišovať technické oprávnenie (umožnenie) sťahovania a faktický
výkon tohto oprávnenia zo strany žalobcu. Ako už vyplynulo z výpovede Ing. Č., informačný
systém žalovaného neumožňuje apriori žiadne sťahovanie, nakoľko prístup je zablokovaný. Až na
základe výnimky udelenej nadriadeným zamestnanca technici prístup pre konkrétneho
zamestnanca odblokujú a tento zamestnanec má potom technickú možnosť pripojenia USB

zariadenia k svojmu pracovnému počítaču a sťahovania súborov. Uvedená technická možnosť
(odblokovaný prístup) ale neznamená, že tento konkrétny zamestnanec je oprávnený kopírovať
akékoľvek súbory na akékoľvek zariadenia a v akomkoľvek rozsahu. Ak už má zamestnanec
odblokovaný prístup k USB zariadeniu, je stále povinný dodržiavať interné predpisy vzťahujúce sa na
ochranu informačného systému žalovaného, podľa ktorých platí tiež :

- prísny zákaz pripájania súkromných zariadení USB,
- prísny zákaz svojpomocného zálohovania,
- zákaz používania napaľovačiek a USB zariadení bez schválenia,
- povinnosť zašifrovať dôverný obsah;
- povinnosť znížiť riziko straty alebo krádeže na maximálne možnú nízku úroveň.

Je zrejmé, že navrhovateľ prístup k informačnému systému žalovaného cez USB odblokovaný mal,
nakoľko bez tohto technického umožnenia by súbory nestiahol. Pri nakladaní so súbormi bol ale,
tak ako ostatní zamestnanci disponujúci týmto oprávnením, povinní dodržiavať právne predpisy, a
to najmä predpisy upravujúce bezpečnosť informačných systémov žalovaného, s ktorými bol riadne
oboznámený (viď naše vyjadrenie zo 7.3.2011). Tým, že svoj prístup do informačného systému

žalovaného žalobca zneužil a skopíroval si na súkromné USB zariadenie veľké množstvo súborov, čím
informácie v týchto súboroch odňal zo sféry dispozície žalovaného, týmto konaním žalobca tieto súbory
tiež neoprávnene získal a nie je možné vylúčiť, že ich stále má k dispozícii. Nakoľko tieto súbory žalobca
neoprávnene získal nešifrované, takto ničím nechránené ich je možné ďalej kopírovať a šíriť, pričomžalovaný na ich neoprávnené šírenie už nemá žiaden dosah. Práve preto žalovaný takéto konanie
vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, nakoľko ide o konanie v rozpore
s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, v rozpore s právnymi predpismi s ktorými bol navrhovateľ

riadne oboznámený a navyše aj o ohrozenie bankového a obchodného tajomstva. K množstvu
skopírovaných súborov. Nie je pravdou, že ako závažné porušenie pracovnej disciplíny vyhodnotil
žalovaný skopírovanie iba 8 súborov, ktoré sú vymenované v okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 14.4.2010. Naopak, už zo samotnej textácie okamžitého skončenia je zrejmé, že tento výpočet
bol len demonštratívny (vyjadrený slovami: "...išlo napríklad o tieto súbory:") a za závažné porušenie

pracovnej disciplíny považuje žalovaný neoprávnené skopírovanie, zaznamenanie a tým získanie
veľkého množstva súborov. Ako vyplýva z výpovede svedka Ing. Č. na
pojednávaní dňa 9.8.2012, ako aj zo záznamu z logov (ktoré monitoruje pripojenie USB zariadení
a kopírovanie a čítanie z USB), kopírovanie dňa 24.3.2010 vykonal žalobca hromadne v priebehu
jednej hodiny (cca od 15:50 do 16:57 hod.) a celkovo skopíroval približne 300 súborov
žalovaného (záznam z logov obsahuje cca 300 záznamov). K charakteru súborov a ich súvislosti s

plnením pracovných úloh: navrhovateľ opakovane počas súdneho konania tvrdil, že všetky súbory (resp.
celý svoj pracovný priečinok) stiahol na súkromné USB zariadenie za jediným účelom, aby tieto súbory
akovýsledkysvojejpráceprezentovalsvojmuvyššiemunadriadenémuabydosiaholzmenunegatívneho
hodnotenia svojho pracovného výkonu. Uvedené tvrdenie je nepravdivé pričom odporuje iným tvrdeniam
žalobcu ako aj vykonaným

dôkazom, a to z nasledovných dôvodov: Sám navrhovateľ priznal, a potvrdil tým žalovaným tvrdenú
skutočnosť, že všetky súbory, resp. celý svoj pracovný priečinok, mal k dispozícii na pracovnom
notebooku. Ak teda mal všetky súbory k dispozícii prostredníctvom pracovného notebooku (chránené
prístupovým heslom), na ktorom mohol pracovať aj doma, je absolútne nelogické aby strávil jednu
hodinupracovnéhočasusťahovanímvšetkýchtýchtosúborovnasúkromnéUSBzariadenie!Zvýpovede

svedkyne pani R. na pojednávaní dňa 21.4.2011 jednoznačne vyplýva, že žalobca stiahol viacero
súborov, ktoré absolútne nesúviseli s jeho pracovnou náplňou, čo žalobca nepoprel, napriek tomu že sa
pojednávania dňa 21.4.2011 tiež zúčastnil. Priamy nadriadený žalobcu p. Š. na pojednávaní 21.4.2011
uviedol, že po
negatívnom hodnotení za rok 2009 žalobca neprejavil záujem o ďalší pohovor s vyšším

nadriadeným, ktorým by mohol svoje negatívne hodnotenie zvrátiť. Navyše zdôrazňujeme, že hodnotiaci
pohovor, tzv. MBO s pánom Š. sa uskutočnil dňa 2.3.2010, pričom ku kopírovaniu došlo až 24.3.2010.
Ak by mal navrhovateľ záujem zvrátiť svoje negatívne hodnotenie, určite by na svojej obhajobe začal
pracovať ihneď po negatívnom hodnotení a nie až o dva týždne neskôr. Zdôrazňujeme ale, že až do
okamžitého skončenia pracovného pomeru 14.4.2010 navrhovateľ o pohovor s vyšším nadriadeným

nepožiadal a nijako sa nepokúsil zvrátiť negatívne hodnotenie pohovoru MBO zo dňa 2.3.2010. Medzi
skopírovanými súbormi sa nachádzali aj niektoré súbory súkromného charakteru, tieto navrhovateľ
nemohol potrebovať na prezentáciu svojho pracovného výkonu. Naopak, uvedené kopírovanie celého
priečinku, v ktorom sa nachádzali výsledky práce žalobcu, jeho kolegov, ako aj súkromné súbory,
naznačuje, že žalobca mal v úmysle odňať všetky tieto súbory zo sféry dispozície zamestnávateľa, a

toto kopírovanie nijako nesúviselo s prezentáciou výsledkov jeho práce. K ohrozeniu obchodného a
bankového tajomstva Ako vyplynulo z dokazovania, súbory ktoré boli žalobcom stiahnuté na súkromné
USB zariadenie obsahovali obchodné aj bankové tajomstvo (viď výsluch svedkov Š. a R. na pojednávaní
dňa 21.4.2011 - odpoveď na otázku č. 3. a 5. na strane 2 zápisnice: "Nachádzali sa v nich údaje klientov
a pracovníkov......a zároveň postupy, pracovné procedúry, vyhodnotenia...; videla som tie, kde boli rodné

čísla klientov, ich osobné údaje."; ako aj odpoveď na otázku č. 7 na strane 10 zápisnice). Odporca mal za
to, že z uvedeného vyplýva, že niektoré údaje zaznamenané v predmetných súboroch naplnili definíciu
bankovéhotajomstvapodľa§91zák.483/2001Z.z.resp.obchodnéhotajomstvapodľa§17Obchodného
zákonníka. Máme tiež za to, že konanie žalobcu (a toto svoje konanie žalobca nespochybňuje) dosiahlo
taký stupeň intenzity porušenia predpisov, že ho žalovaný musel vyhodnotiť ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Zákonník práce umožňuje okamžite skončiť pracovný pomer v prípade právoplatného
odsúdenia zamestnanca pre úmyselný trestný čin alebo v prípade závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Je nám zrejmé, že pojem "závažné porušenie pracovnej disciplíny" zákon nedefinuje a jeho
výklad závisí od úvahy súdu v každom konkrétnom prípade. Upozorňujeme ale, že ak by sa preukázal

úmysel žalobcu zveriť stiahnuté súbory nepovolanej
osobe, alebo priamo úmyselné zverejnenie týchto súborov nepovolanej osobe, konanie navrhovateľa
by už naplnilo skutkovú podstatu trestného činu podľa § 264 Trestného zákona. Konanie o stupeň
závažnejšie od konania, ktorého sa žalobca dopustil, je teda už trestným činom! zákonodarca určitenemal v úmysle postihovať následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru len prípady, kedy
zamestnanec spácha úmyselný trestný čin. Je teda zrejmé, že závažnosť konaní zamestnanca,
ktoré sú dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a) a b)

Zákonníka práce nemusia vykazovať rovnaký stupeň intenzity. Protiprávne konanie dosahujúce najvyšší
stupeň intenzity - úmyselný trestný čin, je uvedené pod písmenom a) uvedeného ustanovenia. Za
závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa písmena b) uvedeného ustanovenia ale určite treba
považovať každé také protiprávne konanie zamestnanca, ktoré dosahuje o stupeň nižšiu závažnosť.
K porušeniu základných zásad bezpečnosti Porušenie pracovnej disciplíny žalobcu a závažnosť

jeho konania spočíva v závažnom porušení základných zásad bezpečnosti, ktorých dodržiavanie
žalovaný od svojich zamestnancov vyžaduje. Uvedené základné zásady bezpečnosti musia o to viac
dodržiavať zamestnanci, ktorí majú prístup k obchodnému a bankovému tajomstvu žalovaného a
majú technickú možnosť súbory obsahujúce predmet tohto tajomstva kopírovať na externé zariadenia.
Je nepochopiteľné, že navrhovateľ, ktorý bol o uvedených zásadách bezpečnosti preukázateľne
informovaný len niekoľko mesiacov predtým, a v následnom teste znalostí dosiahol plný počet bodov

(viď naše vyjadrenie z 7.3.2011, s. 4), ich takýmto zásadným spôsobom porušil. K ohrozeniu bankového
a obchodného tajomstva žalobcom došlo tým, že žalobca použil súkromný USB kľúč (čo je zakázané),
súbory naň nahral nezašifrované (čo je rovnako zakázané), pričom na uvedené konanie nemal žiaden
dôvod ani oprávnenie (aj keď sa to snaží tvrdiť). Závažnosť protiprávneho konania žalobcu vykazuje
preto vysoký stupeň intenzity, lebo skopíroval celý pracovný priečinok obsahujúci množstvo údajov

klientov a pracovníkov, postupov, pracovných procedúr, vyhodnotení, projektov, prezentácií a know-how
žalovaného.
V dôsledku tohto porušenia základných zásad bezpečnosti sa všetky skopírované súbory dostali
mimo sféry dispozície žalovaného a žalovaný nevie ovplyvniť ani zabrániť ich ďalšiemu
neoprávnenému šíreniu. Svoje protiprávne konanie sa počas súdneho konania snažil žalobca zľahčovať

tým, že takéto konanie bolo u žalovaného bežné a vykonávali ho aj ostatní zamestnanci. Uvedené sa
ale nepodarilo preukázať, nakoľko jediný relevantný dôkaz (zaslanie pracovného e-mailu nadriadenej p.
R. zo súkromnej adresy žalobcu) nebol vytknutý žalobcovi len z dôvodu nepozornosti jeho nadriadenej,
avšak v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako dôkaz obvyklej praxe u odporcu. K tvrdeniam o šikanóznom
prístupe zamestnávateľa

Navrhovateľ sa počas konania tiež snažil navodiť dojem, že žalovaný k nemu pristupoval šikanózne
s cieľom ukončiť jeho pracovný pomer, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo účelové.
Z vykonaných dôkazov sa ale uvedené tvrdenie žalobcu nepotvrdilo, skôr máme za to, že nadriadení
žalobcu podporili, a aj napriek nevyhovujúcim pracovným výsledkom nebol v roku 2009, keď u
žalovaného prebiehala reorganizácia, prepustený.

Odobratie benefitov a iné zhoršenia resp. zmeny pracovných podmienok, sa týkali všetkých
zamestnancov žalovaného v danom období. Ak by mal v úmysle žalovaný so žalobcom ukončiť
pracovný pomer, urobil by tak nepochybne počas organizačných zmien v rámci projektu SLIM
v roku 2009. K uplatňovanej náhrade mzdy vzhľadom na vyjadrenie súdu na pojednávaní dňa 9.8.2012,
že zatiaľ rozhodne čiastočným rozsudkom len o platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, sa k uplatňovanej náhrade mzdy nevyjadrujeme. Záverom vzhľadom na vyššie uvedené
odporca žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania a trovy
právneho zastúpenia, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov,

svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný
skutkový stav :

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 1.10.2008 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej
sa stal zamestnancom odporcu na pracovnej pozícii "Produktový špecialista pre predaj ". V zmysle

dodatku k pracovnej zmluve "Dohoda o zmene pracovnej zmluvy" zo dňa 30.9.2009 došlo k špecifikácii
charakteristiky druhu práce a úprave mzdového zaradenia.

Od 2/2006 do 9/2008 pracoval navrhovateľ pre dcérsku spoločnosť odporcu , spoločnosť Tatra asset
management (TAM).

Navrhovateľ získal prístupové oprávnenie do informačného systému odporcu s právom sťahovania dát v
priebehu roku 2006 od svojho nadriadeného p. Š. ako zamestnanec TAM-u. Tieto práva navrhovateľovi
zostali aj po uzavretí pracovného pomeru priamo s odporcom a tieto prístupové práva s možnosťousťahovania mu vyplývali priamo z pracovnej náplne ( navrhovateľ v rámci práce komunikoval mimo
sídla odporcu s externými klientmi odporcu, zúčastňoval sa rôznych obchodných stretnutí, školení a
na koučingoch, pričom mu nikdy nebol pridelený firemný USB kľúč). Navrhovateľ sa pri výkone svojej

práce choval v súlade s bežnou a zaužívanou praxou na pracovisku, tento postup nikdy nenamietali
nadriadení ( súdu nebol o takejto námietke predložený žiaden listinný doklad ).

V roku 2008 bola činnosť podpory predaja tatra asset management presunutá na materskú spoločnosť
teda priamo na odporcu, z ktorého dôvodu tak navrhovateľ ako aj celé pôvodné oddelenie z Tatra asset

management pod vedením ešte pôvodného nadriadeného p. Š. boli zaradení na nové oddelenie podpory
predaja odporcu, pričom navrhovateľ ukončil svoj pôvodný pracovný pomer v TAM-e a uzavrel pracovný
pomer s odporcom. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Navrhovateľ s poukazom na stretnutie s vyšším nadriadeným p. S. Q. za účelom prerokovania
pracovného hodnotenia za rok 2009 dňa 24.3.2010 bežne zaužívaným spôsobom stiahol na svoj vlastný

USB kľúč dokumenty , ktoré sú vymenované v okamžitom skončení pracovného pomeru (navrhovateľ
stiahol dokumenty týkajúce sa exkluzívneho mobilného poradcu - išlo o výstup jeho pracovnej činnosti
za rok 2009, kedy práve projekt exkluzívny mobilný poradca bol jeden z hlavných pracovných cieľov
navrhovateľa v predmetnom roku, ako to vyplýva aj z dokumentu odporcu nazvaného "manažment
a hodnotenie pracovného výkonu podľa cieľov za rok 2009"). Z dôvodu stiahnutia predmetných

dokumentov odporca s navrhovateľom okamžite rozviazal pracovný pomer.

Dňa 14.4.2010 bola navrhovateľovi zo strany odporcu za prítomnosti priamej nadriadenej doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru, podpísané riaditeľom odboru ľudských zdrojov a vedúcou odd.
HR Business Partners.

V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca uviedol, že zo strany navrhovateľa došlo k
hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že dňa 24.3.2010 z informačného
systému odporcu neoprávnene skopíroval a stiahol súbory obsahujúce mimoriadne citlivé informácie
zamestnávateľa na nosič USB, ktoré sa v nezašifrovanej forme dostali mimo dispozície a kontroly

zamestnávateľa, pričom z pracovnej náplne odporcu ako aj z charakteru a množstva skopírovaných
súborov je zrejmé, že kopírovanie nebolo vykonané v súvislosti s plnením pracovných úloh odporcu.
Odporca následne konkretizoval súbory, ktoré boli podľa jeho názoru neoprávnene stiahnuté, pričom
vymenoval 8 názvov súborov, ktoré všetky súvisia s projektom exkluzívneho mobilného poradcu.
Konštatoval, že vyššie uvedené konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže

konanie navrhovateľa malo byť v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ( ust. § 81 písm.
e/ Zákonníka práce ), právnymi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu navrhovateľa a
s povinnosťou ochrany obchodného tajomstva podľa ust. § 51 Obchodného zákonníka. Z hľadiska
interných predpisov odporcu, tento zdôraznil, že došlo k porušeniu najmä povinností vyplývajúcich
z predpisu ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1010 Bezpečnostná politika TBG, smernica 20

Bezpečnostná príručka pre koncového používateľa, ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1913,
Pracovný poriadok TBG, časť III. bod 3.1 A
-písm.j)zneužitievstupudoinformačnýchsystémovbanky(napr.bezdôvodnéprezeranieúčtovklientov
banky )
- písm. e) dôvodné podozrenie z porušenia bankového/obchodného tajomstva alebo povinnosti

zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky
- písm. g) porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov postupov banky
a porušenie pracovných povinností banky, ktoré môže mať za následok vznik škody, manka, prebytku,
poškodenia dobrého mena.

Navrhovateľ listom zo dňa 31.5.2010 doručeným odporcovi dňa 1.6.2010 oznámil odporcovi, že
nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, dôvod skončenia považuje za nepravdivý a trvá
na ďalšom zamestnávaní.

Z výpovede svedkyne J. R. vyplýva, že navrhovateľ je jej bývalý kolega a jej vzťah k nemu bol
pracovný. v súčasnosti je svedkyňa zamestnancom odporcu vo funkcii vedúci oddelenia podpory a
riadenia predaja. V novembri 2009 svedkyňa prišla na toto oddelenie v rámci rotačného programu a
bol s ním ukončený pracovný pomer v období keď svedkyňa pôsobila na oddelení. Boli jej známedôvody rozviazania pracovného pomeru, a to hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v
neoprávnenomstiahnutípracovnýchsúborovzpracovnéhonotebookunaUSBkľúč,pričomdanésúbory
obsahovali bankové a obchodné tajomstvo. Nachádzali sa v nich údaje klientov, pracovníkov. Kompletne

celýdiskpoodobratínotebookunavrhovateľabolarchivovanýnamédiuvrámcivnútornejkontrolybanky.
Tým sú k dispozícii zoznamy súborov, ktoré boli sťahované. Tieto súbory osobne nevidela, alebo videla
súbory, kde boli rodné čísla klientov. Či došlo k vyzradeniu bankového alebo obchodného tajomstva
svedkyňa sa vyjadrila, že o tom nemá vedomosť. Bolo tam podozrenie na zneužitie údajov. Navrhovateľ
mal pridelený prenosný pracovný notebook a mal možnosť tieto súbory spracovávať aj v domácom

prostredí. Tieto súbory si mohol navrhovateľ aj vytlačiť v rámci kancelárie. Všetko je monitorované.

Kopírovanie akýchkoľvek dát je v banke zakázané a ak by sa aj navrhovateľ pripravoval na prezentáciu,
mal pridelený pracovný notebook s dostatočným zabezpečením, aby ho mohol prenášať aj mimo banky.
Na prezentácie sa prostredníctvom tohto notebooku sa mohol pripravovať aj doma.

Z výpovede svedka W. Š. vyplýva, že navrhovateľ bol jeho bývalý podriadený. Pracuje pre dcérsku
spoločnosť Tatra Aset Managment v pozícii sales manager. V čase keď bol s navrhovateľom skončený
pracovný pomer, svedok nebol jeho priamym nadriadeným a o dôvode sa dozvedel len so záznamov,
ktoré súviseli s týmto procesom. Hodnotil navrhovateľa a jeho plnenie úloh za rok 2009. Svedok sám
použil USB kľúč v rámci prenosu informácií v Tatra banke. Mal na to oprávnenie. V rámci projektu

SLIM 2009 boli prepustení zamestnanci s rovnakou alebo podobnou pozíciou ako mal navrhovateľ.
Navrhovateľ bol navrhnutý na prepustenie, ale po dohovore s nadriadeným od toho bolo upustené.
Navrhovateľ mal pridelený služobný notebook, ktorý spĺňal všetky bezpečnostné kritériá pre ochranu
údajov, a tento notebook si mohol zobrať domov a pracovať na ňom. Mal to dovolené.

Z výpovede svedka S. Č. vyplýva, že je zamestnancom Tatra banky, kde pracuje na odbore vnútornej
kontroly a vnútorného auditu ako audítor bezpečnosti. navrhovateľ je jeho bývalý kolega a je stále
zamestnancom odporcu. Nepamätal si presný dátum, ale zúčastnil sa pohovoru bývalej nadriadenej
navrhovateľa, kde došlo k predloženiu výpovede zo strany zamestnávateľa. Svedkove odborné

zameranie je audítor bezpečnosti a zároveň som aj externým spolupracovníkom externého súkromného
znalectva v odvetví PC kriminality a je odborník na IT. Potvrdil, že navrhovateľ mal v rámci informačného
systému odporcu oprávnenie na sťahovanie súborov na USB. Predložený listinný dôkaz - zoznam
logov ( predložený svedkovi na pojednávaní k nahliadnutiu), opísal ako automatický výpis logov z
bezpečnostného systému, ktorý monitoruje pripojenie USB zariadení a kopírovanie a čítanie z USB

pričom na otázku, či je možné z tohto záznamu informačného systému obsahujúceho jednotlivé logy
zistiť obsah súborov, ku ktorým sa jednotlivé logy vzťahujú, odpovedal, že z predloženého logu je možné
zistiť len názvy súborov s ktorými bolo operované. Obsah súboru nie je možné zistiť. Kontrola logov
prebiehala najmä pri podozreniach na únik bankového tajomstva alebo neoprávneného nakladania
s osobnými údajmi. Z pohľadu svedka išlo o poukázanie na možné riziko, Ďalší postup bol už na

zvážení nadriadených navrhovateľa ( prvý stĺpec nadpisom "username" obsahuje jedinečný identifikátor
zamestnanca odporcu, s ktorým sa hlási do systému (doména), druhý stĺpec s názvom "network addr"
znamená názov PC, na ktorý bol prihlásený. Tretí stĺpec s názov "creation date" obsahuje časovú
pečiatku, teda dátum a čas vytvorenia záznamu logu a ďalší stĺpec s názov "proces name" obsahuje
názov procesu resp. softwaru pomocou bolo pristupované na USB, ďalší stĺpec je s názvom "debice

type", obsahuje hrubú špecifikáciu zariadenia, ktoré bolo pripojené, ďalší s názvom "pastion" obsahuje
špecifikáciu prístupu k danému súboru (či bol súbor zapisovaný, mazaný), ďalší stĺpec s názvom "name",
obsahuje názov súboru, posledný stĺpec s názvom "Info" obsahuje pomocné údaje). S ohľadom na to,
že jednotlivé záznamy logu sú dosť v krátkom časovom intervale, sa dá tvrdiť , že prístup k súborom
bol hromadný, jednalo sa o hromadné kopírovanie. Je tam niekoľko skupín a na externé zariadenie boli

skopírované súbory u ktorých sa v kolonke "paction" nachádza uvedené "create new", pohľadom je to
veľká väčšina. USB zariadenie bolo pripojené k notebooku navrhovateľa a notebook bol pripojený do
siete odporcu, čiže súbory mohli byť na externom zariadení skopírované z lokálneho disku notebooku
alebo z niektorého zo sieťových diskov.
Údaje sú v podstate chránené prístupovým menom a heslom užívateľa, pre každého užívateľa u odporcu

existuje určitá rola prístupov, čiže niektorí zamestnanci majú k určitým súborom prístup, niektorí nie.
Bez toho, aby bolo zadané užívateľské meno a heslo sa nie je možné prihlásiť do systému ani k
prístupovým súborom. Navrhovateľ k súborom uloženým na lokálnom disku mal prístup kedykoľvek
po zadaní prihlasovacích údajov, k súborom na sieťových diskoch musel byť navyše pripojený dosiete odporcu. Bezpečnostný systém implicitne neumožňuje kopírovať na externé USB zariadenie,
je potrebné mať schválenú výnimku, ktorú schvaľuje nadriadený pracovník a následne zamestnanec
dostane oprávnenie kopírovať súbory na externé zariadenie. Zamestnanec zodpovedá za kopírované

údaje a je si vedomý toho, že existuje takýto monitoring. Vo schvaľovacom procese nadriadený formálne
schváli oprávnenie na kopírovanie a následne zásahom do bezpečnostného systému je umožnené
kopírovanie po technickej stránke. K identifikácii súborov, ktoré sú uvedené v zázname došlo a to
k porovnaniu názvov súborov uvedených v logu s názvami súborov nachádzajúcich sa v systéme
odporcu, v konkrétnom čase a obsah týchto súborov bol skontrolovaný. Navrhovateľ sa po dohode

so mnou dostavil na druhý deň a predložil mi USB kľúč, ktorý bol už prázdny a forenznou analýzou
USB kľúča pracovníci odporcu zabezpečili ešte bezpečnejšie vymazanie keďže išlo o jeho súkromné
zariadenie. Následne som spísal zápisnicu o vykonaní tohto úkonu a navrhovateľovi USB zariadenie
vrátil. Záznamy sa ukladajú v závislosti od kapacity diskového priestoru, v podstate neviem o žiadnom
vymazaní starých logov ( 3 roky existujú ). Každý súbor bol prekopírovaný a skontrolovaný antivírusom,
preto má dva záznamy jeden je "create new" predstavujúci zápis a druhý predstavujúci kontrolu

antivírusom , označený "action open". V procese monitoringu USB zariadení bol postup taký, že po
zistení podozrivého kopírovania bolo nahlásené nadriadenému pracovníkovi zamestnanca, ktorý zvážil
ďalší postup. Existuje množstvo zamestnancov, ktorí kopírujú na USB.

Podľa čl. 2 Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom

fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa čl. 5 Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti

vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa ustanovenia § 59 ods.1 písmeno c) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť okamžitým
skončením,

Podľa ustanovenia § 68 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia § 68 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná.

Podľa ust. § 81 Zákonníka práce, Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením za strany zamestnávateľa ( odporcu )
môže zamestnanec ( navrhovateľ ) uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd
viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom. Odporcom doručené
predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi spĺňa formálne náležitosti v zmysle

citovaných ustanovení Zákonníka práce ( okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ urobil
písomne, v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a v
ustanovenej lehote ho doručil navrhovateľovi ako zamestnancovi). V konaní nebolo sporné, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo odporcom pred jeho doručením navrhovateľovi prerokované zo
zástupcami zamestnancov. Predmetný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorého sa týka citované

zákonné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, sa nazýva okamžité skončenie pracovného
pomeru. K takému spôsobu môže zamestnávateľ pristúpiť iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak porušil závažne pracovnú disciplínu.
Zákonník práce síce umožňuje odporcovi ako zamestnávateľovi riešiť porušenia pracovnej disciplíny
dvoma spôsobmi. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže

dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej
závažnéporušeniepracovnejdisciplínymožnodaťzamestnancovivýpoveď,akbolvposlednýchšiestich
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak by odporca (zamestnávateľ) bol kvalifikoval konanie

navrhovateľa(zamestnanca)akomenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,moholmudaťvýpoveď,
ak by bol navrhovateľa v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
písomne upozornil na možnosť výpovede. Zákon nekonkretizuje, ktoré konanie zamestnanca sa
považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ v odôvodnení opísaným konaním

neporušil závažne pracovnú disciplínu. Pri skúmaní, či odporca porušil pracovnú disciplínu menej
závažne alebo závažne, súd prihliadol k osobe navrhovateľa ako zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával,
k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny v roku 2010 ako aj k miere zavinenia odporcu, k spôsobu a intenzite porušenia
konkrétnych povinností, následne k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa ( s

poukazom na svedeckú výpoveď S. Č. je zrejmé, že z predloženého logu je možné zistiť len názvy
súborov s ktorými bolo operované, obsah súboru nie je možné zistiť a v konečnom dôsledku šlo o
poukázanie na možné riziko a navrhovateľ k súborom uloženým na lokálnom disku mal prístup
kedykoľvek po zadaní prihlasovacích údajov , pričom po zistení podozrivého kopírovania toto bolo
nahlásené nadriadenému pracovníkovi zamestnanca, ktorý zvážil ďalší postup a existuje množstvo

zamestnancov, ktorí kopírujú na USB napr. z výpovede svedka vyplýva, že svedok p. Š. sám použil
USB kľúč v rámci prenosu informácií v Tatra banke), ako aj k tomu, či svojím konaním odporca
ako zamestnanec spôsobil odporcovi ako zamestnávateľovi škodu (súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009).

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba vtedy, ak zamestnanec
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak porušil závažne pracovnú disciplínu
( z výpovede svedkyne R. vyplýva, že o vyzradení bankového alebo obchodného tajomstva nemali
vedomosť). Súd mal za to, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa
opísaným konaním nedošlo, pričom navrhovateľ nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin

podľa ust. § 264 Trestného zákona ( prezumpcia neviny ).Okamžité skončenie pracovného pomeru je najradikálnejšia forma skončenia pracovného pomeru, má
výnimočný charakter a teda aj spôsob porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom musí mať
charakter výnimočnosti ,čo v prejednávanej veci naplnené nebolo.

Navrhovateľ na základe vykonaného dokazovania neporušil svojim konaním ustanovenie § 68 ods. 1
písmenob)Zákonníkaprácetak,akotokvalifikovalodporcavokamžitomskončenípracovnéhopomeru,
navrhovateľ t.j. navrhovateľ neohrozil bezpečnosť banky, neporušil pokyn odporcu ako nadriadeného,
nakoľko mu žiaden kvalifikovaný pokyn odporcom ako zamestnávateľom nebol daný. Z uvedeného
mal súd za preukázané, že konanie navrhovateľa nevykazuje znaky závažného porušenia pracovnej

disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a okamžite môže zamestnávateľ skončiť
pracovný pomer iba so zamestnancom, ktorý preukázateľne zavinene porušil pracovnú disciplínu .

V prejednávanej veci neboli naplnené skutkové okolnosti za ktorých by odporcovi vzniklo právo ukončiť
s navrhovateľom pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písmeno b /ZP, a preto súd návrhu
navrhovateľa vyhovel a určil čiastočným rozsudkom, že okamžité skončenie pracovného pomeru

dané navrhovateľovi listom zo dňa 14.4.2010, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 14.4.2010 je
neplatné.

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, odporca je povinný navrhovateľa naďalej
zamestnávať ( navrhovateľ ako zamestnanec listom zo dňa 31.5.2010 oznámil odporcovi ako

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával ), jeho pracovný pomer sa nekončí. Súd
nerozhodol k dnešnému dňu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Argumentácia odporcu, že sa navrhovateľ dopustil trestného činu t.j. že stratil
dôveru v navrhovateľa ako svojho zamestnanca pre porušenie pracovnej disciplíny je neopodstatnená,
nakoľko by stratila právny význam poskytnutá právna ochrana zamestnanca v zmysle ustanovení

Zákonníka práce podľa ktorých, sa dotknutý zamestnanec môže domáhať ochrany podaním žaloby
predmetom ktorej je učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

O trovách konania s poukazom na citované ustanovenie vzhľadom na zložitosť prejednávanej veci súd
rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.