Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/161/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113212529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113212529.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. C.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Mgr. C. C. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v T. na Y. ul. č. XX adresa na doručovanie B.
L. č. X T. a S. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na Y. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ladislavom Suchým
advokátom so sídlom v Košiciach na Letnej ul. č. 47 v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky a
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.1.2014 č.k. 21P 72/2013-47 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca pre mal. P. C. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 7.11.2012 č.k. 11P 90/2012-33 z 300 € mesačne na 200 €
mesačne od 1.1.2014 do budúcna, ktoré je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu otca podaného 17.5.2013, ktorým sa domáhal zníženia výživného
pre maloletú na 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že vzhľadom k svojim súčasným
pomerom nie je schopný poskytovať maloletej výživné určené súdom. V čase rozvodu nedokázal
posúdiť mieru svojich finančných schopností a možností a po vyporiadaní BSM s matkou maloletej
bol nútený zobrať si pôžičku na zabezpečenie bývania, čím sa mu zvýšili jeho nevyhnutné výdavky.
Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného
dieťa veľmi vyrástlo a len veľmi ťažko dokáže zabezpečiť oprávnené nároky ich dcéry na školské a
mimoškolské potreby a aktivity. Kolízny opatrovník doporučil výživné upraviť podľa potrieb maloletej
a možností a schopností otca. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že o výživnom pre
maloletú bolo naposledy rozhodnuté Okresným súdom Košice I rozsudkom zo 7.11.2012 č.k. 11P
90/2012-33, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a výživné pre maloletú bolo určené vo
výške 300 € mesačne. Maloletá mala v tom čase tri roky, navštevovala materskú školu. Príjem otca bol
vo výške 1.100 € a príjem matky 500 € mesačne. Z výpovede otca maloletej zistil, že pred rozvodom
manželstva s matkou ich dcéry odišiel zo spoločnej domácnosti a matka tvrdila, že si bude musieť tiež
hľadať nejaký podnájom, keďže byt, v ktorom bývali, bol v jeho výlučnom vlastníctve. Nadobudol ho
ešte pred uzavretím manželstva, preto jej začal platiť sumu 300 €, aby bola schopná uhradiť aj poplatky
za nájomné. Manželka však z bytu neodišla a po rozvode ho presvedčila, že bude dobré, keď v byte
ostane bývať ona s dcérou, pretože dieťa je na toto prostredie zvyknuté, má blízko do škôlky a takisto

má v tomto okruhu svojich kamarátov. Vraj je dosť veľkou traumou pre dcéru to, že odíde od rodiny.
Ak by mala ešte meniť aj bývanie, veľmi zle by to na ňu pôsobilo. Uznal tieto argumenty a odsťahoval
sa zo svojho vlastného bytu. Neskôr po rozvode manželstva uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM tak,
že byt predal matke maloletej za 1 €. Takisto jej ostalo osobné motorové vozidlo. On si zobral chatu a
garáž, ktorú neskôr od neho bývalá manželka odkúpila za 10.000 €. Zrušila mu trvalý pobyt na adrese
T., Y. č. XX a tak sa stal bezdomovcom. Vie o tom, že jeho bývalá manželka v tomto byte už dlhšiu
dobu nežije, býva so svojím priateľom na D. Ť. v 4-izbovom byte. Byt je prázdny, avšak on nemá kde
bývať a preto si na zaobstaranie bývania bol nútený zobrať úver. Zo stavebnej sporiteľne si požičal
29.600 € s tým, že tento úver mesačne spláca vo výške 416 €. V septembri 2013 uzavrel manželstvo
so D. L.. Bývajú v 1-izbovom byte, ktorý patrí jej rodine a jej otec tam má právo dožitia. V rodine jeho
manželky majú veľké finančné problémy. Jeho terajšej manželke zomrela mama a musí sa vysporiadať s
otcom, ktorý takisto nedokáže splácať hypotekárny úver. Sú na tom finančne veľmi zle a zatiaľ si nemohli
kúpiť nový byt. Z toho dôvodu nie je schopný platiť také vysoké výživné, na akom sa dohodol s bývalou
manželkou pri rozvode ich manželstva. Keď zaplatí splátku za byt a nájomné, ako aj výživné 300 €
na dcéru, neostávajú mu peniaze na základe živobytie. V byte, kde momentálne býva, platia nájomné
120 €. Okolo 25 € minie na lístky na stravu, sumu 17 € platí za telefón. Pracuje ako policajt na OO PZ
Košice - Šaca a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je okolo 1.000 € až 1230 €. Ak má nadčasy
alebo dostane odmenu, vtedy je jeho plat vyšší. Do práce chodí MHD a používa služobný lístok. Aj jeho
manželka pracuje na OR PZ SR a jej príjem je okolo 500 € až 600 €. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Z výpovede matky maloletej súd zistil, že aj keď má priateľa, nežijú spolu ako druh a družka a
ani spoločne nehospodária. Aj keď on má svoj byt, ona býva s dcérou v byte, ktorý jej predal bývalý
manžel a niekedy je u priateľa. Priateľ jej poskytol psychickú podporu v čase, keď sa rozvádzala a aj
potom, keď boli s dcérou vo veľmi zlom psychickom stave. Je pravdou, že otec maloletej jej predal byt
iba za 1 €, ale neurobil to z nejakej dobročinnosti. Počas ich spolužitia nadobudli majetok v dosť vysokej
hodnote. Okrem toho, čo otec uviedol, si zobral pôžičky ešte počas manželstva na kúpu pozemku na
B. K. a okrem toho mali nehnuteľnosť v okrese N., ktorá bola ohodnotená na 30.000 €. Otec maloletej
sa ju pokúša predať už dva roky, ale zatiaľ ju nepredal. Okrem toho mali aj spoločný účet, na ktorom pri
rozvode bolo asi 10.000 € a stavebné sporenie. Maloletá mala našetrených asi 3.000 €, ktoré jej sporili
od narodenia. Otec maloletej zobral všetky tieto peniaze. Je presvedčená, že sa spravodlivo rozdelili a
že on tým, že jej a dcére byt predal, finančne neutrpel. Ďalej uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra
v psychiatrickej ambulancii Frénia na Sídlisku Dargovských hrdinov, kde je pracovná doba 5,5 hodiny a
preto má nízky príjem. Mesačne zarobí v priemere 375 €. Za nájomné a inkaso platí 180 €, za televíziu
a internet 25 €, poistenie bytu 35 € ročne, daň za nehnuteľnosť 62 € ročne, za telefón 38 €, cestovné
náklady má vo výške 40 €, dôchodkový pilier 32,26 €, za škôlku 60 €, tanečný krúžok 30 € dvakrát ročne.
Za lieky platí 50 €. Maloletá je veľmi často chorá, v minulom období sa podrobila aj operácii hrdla. Na
stravu vynakladá približne 250 € a na ošatenie 60 €. Dcére založila nové stavebné sporenie, na ktoré
jej ukladá 20 €. Následne na záver kolízna opatrovníčka neodporučila znížiť výživné, ak to súčasné
majetkové pomery na strane otca mimoriadne nevyžadujú. Matka uviedla, že odkedy sa otec dieťaťa
oženil, do domácnosti pribudol ďalší príjem a aj napriek tvrdeniam otca, že má zlú finančnú situáciu, vie
o tom, že otec často so svojou terajšou manželkou chodili a chodia na rôzne dovolenky. Právny zástupca
matky uviedol, že rovnako sa domnieva, že nie je možné výživné znížiť. Otec maloletej už v čase, keď
spisovali s bývalou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM sa zaviazal, že bude platiť na výživu dcéry
určené výživné a preto matka súhlasila s rozdelením spoločného majetku tak, ako sa nakoniec dohodli.
Domnieva sa, že k žiadnej podstatnej zmene na strane otca nedošlo. Otec uviedol, že toto znenie dohody
spracovala jeho bývalá manželka so svojím právnym zástupcom a on na ňu pristúpil s tým, že už vtedy
povedal, že bude musieť niečo urobiť s vyživovacou povinnosťou voči dcére, pretože v takejto výške
a za takýchto okolností, keď príde o byt, nebude schopný tak vysoké výživné platiť. Zistený skutkový
stav konajúci súd právne posúdil podľa § 78, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že sú
splnené podmienky pre zníženie výživného zo strany otca. Prihliadol aj k pôžičke otca, ktorú zahrnul do
jeho nutných výdavkov. Ak uhradí všetky nutné platby, zostane mu minimálna čiastka na živobytie, na
zabezpečovanie celodenného stravovania, hygieny a ošatenia. Vzhľadom k jeho príjmom a výdavkom
nie je momentálne schopný uhrádzať výživné, ktoré mu bolo určené pri rozvode manželstva. Príjem
matky maloletej je minimálny, postačuje len na jej nutné výdavky súvisiace s bývaním a stravovaním.
Je potrebné, aby otec prispieval na výživu dcéry tak, aby z výživného ním poskytovaného bola matka
schopná zabezpečiť pre ich dcéru školské poplatky, stravovanie, lieky a hygienické potreby. Len vo veľmi
malom množstve bude môcť matka zabezpečovať pre maloletú napríklad oblečenie a trávenie voľného
času a preto súd nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146
ods. 1 písm.a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletej v zákonnej lehote.

Matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, prípadne
zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa v konaní dospel k
nesprávnym zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia rozhodných skutočností. Za
nesprávne zistenie súdu považuje aj to, že v záhlaví rozhodnutia súd uviedol, že prechodne býva na
adrese v T. na G. ul. č. XX. Tento stav nezodpovedá skutočnosti a vychádza len z tvrdenia otca dcéry. Ona
spolu s maloletou býva trvale na adrese svojho trvalého bydliska v T. na Y. č. XX. To, že bola niekoľkokrát
spolu s dcérou na návšteve u K. G., je nepodstatné a nemá u neho ani prechodný pobyt. Ďalej uviedla, že
u otca maloletej nedošlo ku kvalifikovanej zmene podmienok oproti stavu pri určení výšky výživného pri
rozvode ich manželstva, ktoré by mali relevantný význam pre zníženie výšky výživného o jednu tretinu
oproti pôvodne stanovenej výške. Skutočnosť, že otec si založil novú rodinu, nie je ešte všeobecne
rozhodnou skutočnosťou, pre ktorú by mal platiť pre dieťa nižšie výživné. Príjem otca je na rovnakej
úrovni ako pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Druhá manželka otca je zamestnaná s príjmom
uvádzaným otcom 500 € až 600 €. Súdu prvého stupňa vytýka, že pri rozhodovaní zobral do úvahy
zavádzajúce tvrdenia otca, že nemá vyriešenú bytovú otázku a je dokonca bezdomovec. Opakovane
poukazuje na dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva z januára 2013, podľa ktorej sa
otec maloletej zaviazal z titulu vyrovnania majetkovej hodnoty, o ktorú sa jej dostalo menej, previesť svoje
výlučné vlastnícke právo k bytu na ňu. Na margo uvedenej dohody o vyporiadaní BSM uviedla, že otec
maloletej podmienil podpis dohody tým, že sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni v prospech maloletej
vo výške 2.916,32 € i sporenie vedené v jej prospech vo výške 4.389,02 € budú prevedené na jeho
osobný účet. Pre taký prípad sľúbil platiť stanovené výživné na dcéru a previesť vlastnícke právo k bytu
na ňu. Všetky finančné prostriedky ich rodiny i spoločné nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom sa
stal otec maloletej, mali byť otcom využité na jeho samostatné bývanie. Z uvedeného dôvodu považuje
odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k zníženiu výšky výživného čerpaním úveru a splátky úveru ako
výdavkovú položku pre zohľadnenie výšky výživného a jeho zníženie za zavádzajúce tvrdenia otca, ktoré
súd prvého stupňa považoval za rozhodujúcu skutočnosť, čo považuje za nesprávne. Vyjadrila názor,
že v prípade predaja záhrady v katastrálnom území Š. a chaty v katastrálnom území N. a pri použití
všetkých finančných prostriedkov, ktoré otcovi pripadli do výlučného vlastníctva, mohol svoje bývanie
riešiť bez čerpania úveru. Na dôvažok garáž, ktorej sa stal výlučným vlastníkom na základe ich dohody
o vyporiadaní BSM od neho odkúpila za 10.000 €. Rovnako poukazuje na tvrdenie otca, že býva so
svojou druhou manželkou v 1-izbovom byte, ktorý patrí jej rodine. V tomto smere ostáva nejasné, na
aký účel otec maloletej vlastne čerpal hypotekárny úver na bývanie, ktorý spláca po 416 € a za čo platí
nájomné 120 €. K odvolaniu pripojila dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola predložená už v priebehu
konania na súde prvého stupňa.

Otec v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovieť jeho návrhu na zníženie
výživného a to na výšku 80 € mesačne. Opäť poukázal na svoje tvrdenia v priebehu konania na súde
prvého stupňa v tom smere, že pred rozvodom manželstva matka tvrdila, že sa presťahuje do podnájmu
a preto žiadala peniaze aj na podnájom. Z uvedeného dôvodu sa dohodli na výške výživného 300 €. Po
tejto dohode a po právoplatnosti rozsudku o rozvode sa matka maloletej z bytu odmietla odsťahovať. K
predaju bytu za 1 € pristúpil len z dôvodu naliehania matky v dôsledku údajného negatívneho vplyvu na
psychiku ich dieťaťa. Uvedený byt získal ešte pred uzavretím manželstva, bol zariadený a mal hodnotu
asi 70.000 €. Návrh na rozdelenie majetku spísala bývalá manželka a on v záujme maloletého dieťaťa
s ňou súhlasil, i keď už vtedy upovedomil matku maloletej, že bude musieť dať návrh na zníženie
výživného, pretože nebude mať finančné prostriedky na bývanie. Tvrdenia matky maloletej, že potrebuje
byt pre dcéru, sa nezakladalo na pravde, nakoľko tento byt vôbec nevyužíva a zdržiava sa na G. ul. č. XX
u svojho priateľa, kde si aj chodí preberať dcéru na základe jej oznámenia. Domnieva sa, že súd by nemal
brať do úvahy zníženie príjmu matky maloletej, nakoľko v rovnakom zamestnaní pracuje už viac ako 16
rokov, pričom jej pracovná doba bola vždy len 5,5 hodín, pričom pri rozvode mala príjem 500 €. Tvrdí, že
zamestnanie u súkromníka umožňuje po vzájomnej dohode výplatu na papieri podľa potreby. Nakoľko
nedošlo k zmene práce, túto skutočnosť by súd nemal brať do úvahy. Otázne je, z akých finančných
prostriedkov matka kúpila od neho garáž v roku 2013 za 10.000 € a či je táto garáž potrebná pre riadnu
výchovu dieťaťa. Matkou uvádzané náklady, napríklad za telefón 38 €, čo je 10 % z jej príjmu, ako aj
náklady na televíziu a internet 25 € mesačne, za služby v byte, v ktorom nebýva, pričom inak za Antik sa
platí 18 € a cestovné náklady 40 €, keď mesačník stojí 18 €, považuje za nadhodnotené a nie nevyhnutné.

Podotýka, že aj on má iné náklady, ktoré neboli uvedené v rozsudku, nakoľko sa dlhodobo lieči v internej
ambulancii MUDr. W., s čím má spojené náklady na lieky a iné podporné produkty, za ktoré mesačne
platí priemerne 20 €. Zdôraznil, že pri určení výšky výživného 7.11.2012 konajúci súd nevyhádzal z
príjmov oboch rodičov a potrieb dieťaťa, ale na základe jeho návrhu a z dôvodu zabezpečenia bývania
matky a dieťaťa, čo sa nakoniec nekonalo. K odvolaniu pripojil oznámenie matky o tom, že mal. P. sa
zdržiava na adrese G. XX, T., kde si ju bude otec preberať na pravidelné návštevy v riadne dohodnutom
dátume a čase. Zároveň predložil lekársky predpis vystavený MUDr. W. W.Č., internistom, vystavený na
meno otca maloletej s predpisom Fenofibrát a Allopurinol.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v celom rozsahu poukázal na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní,
ktoré podal a ďalej uviedol, že tvrdenia matky o tom, že nebýva v T. na G. XX, nie sú pravdivé vzhľadom
na jej oznámenie o tom, kde si má maloletú dcéru na styk preberať, pričom tieto styky sa aj od januára
2014 uskutočňovali tak, že maloletú preberal a odovzdával na G. ul. č. XX. Skutočnosť, že matka
maloletej udržiavala a udržiava známosť s iným mužom bola dôvodom aj na podanie návrhu na rozvod
v roku 2012 a zároveň má vedomosť, že chodia na spoločné dovolenky a víkendy trávia na chate jej
priateľa v obci I.. Skutočnosť, že nevedel uviesť presný príjem svojej terajšej manželky neznamená, že
jej príjmy sú pre neho nepodstatné, ale na takúto otázku nebol pripravený a keďže aj jeho manželka
pracuje v nerovnomernom pracovnom čase ako príslušníčka policajného zboru, jej plat sa skladá z viac
ako 20 možných príplatkov. Pokiaľ ide o čerpanie úveru, uvádza, že nečerpal hypotekárny úver, ale
na základe splnených podmienok v Prvej stavebnej sporiteľni začal čerpať medziúver, pretože chceli
spoločne s druhou manželkou kúpiť vlastnú nehnuteľnosť a zabezpečiť si súkromie. Vyjadril názor, že
dôvody, ktoré matka maloletej uvádzala v konaní, ako aj v odvolaní, nie sú odôvodnené a z jej odvolania
nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, preto žiada, aby súd spravodlivo prihliadal na uvedené skutočnosti
v konaní na súde prvého stupňa.

Matka maloletej doručila odvolaciemu súdu 23.6.2014 podanie, v ktorom oznamuje, že otec maloletej
predal rekreačnú chatu v jeho osobnom vlastníctve v katastri obce N., katastrálne územie I. za sumu asi
40.000 €, o čom svedčí výpis z katastra nehnuteľností, ktorý zároveň predkladá. Taktiež má informácie,
že otec maloletej nadobudol nehnuteľnosť v novostavbe K., W. A., T., ide o 3-izbový byt v hodnote asi
100.000 €. Dom ešte nie je skolaudovaný a zapísaný v katastri nehnuteľností, preto nie je možné doložiť
výpis z listu vlastníctva. Jednoizbový byt, ktorý vlastnila jeho manželka taktiež predali, takže získali ďalšie
finančné prostriedky. Nakoľko majetkové pomery otca, ako aj jeho príjmy sú podstatne lepšie ako jej, so
znížením výživného nesúhlasí a žiada ponechať ho vo výške 300 €.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5
tohto ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ale nesprávne
právne posúdil vec, keď znížil výživné pre maloleté dieťa na 200 € mesačne od 1.1.2014, pretože
nesprávne vyhodnotil existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného. V
zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností na
jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní
o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne
rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.
Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť
trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov
v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a
dospel k záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca
zníženie výživného pre mal. P.. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol priemerný čistý príjem otca
1.204 € mesačne a matky 433 € mesačne za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012. Náklady na
nájomné vrátane inkasa 180 €, stavebné sporenie 260 € mesačne, telefón, stravu 60 až 70 € mesačne,
poistky 1.000 až 1.500 € ročne, ako aj náklady na škôlku uhrádzal otec maloletej, matka uhrádzala
pre maloletú stravu 150 €, ošatenie 100 € a doplatky za lieky a vitamíny 50 € mesačne. V roku 2013
bol priemerný čistý príjem otca 1.143,07 € a matky 375,70 € mesačne. Pokiaľ ide o príjem matky
vo vzťahu k námietkam otca, odvolací súd konštatuje, že k zníženiu príjmu matky z 500 € mesačne
na 375 € mesačne došlo už v marci 2012, teda už v čase prechádzajúcej úpravy výživného a aj z
uvedeného dôvodu súd v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z priemerného čistého príjmu 433 € mesačne, preto
je argumentácia otca v tomto smere o údajne účelovo zníženom príjme matky neopodstatnená. Po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičia maloletej uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM,
ktorá bola predložená už v konaní na súde prvého stupňa a z ktorej vyplýva, že všetok nehnuteľný
majetok patriaci do BSM (záhrada v katastrálnom území Š. o výmere 600 m2, garáž v katastrálnom
území D. C.R., T. - D. a chata v katastrálnom území I.), ako aj finančné prostriedky vedené v Tatra
banke a finančné prostriedky vložené na základe troch zmlúv o stavebnom sporení v Prvej stavebnej
sporiteľni, celkovo v hodnote 69.495,37 € nadobudol do výlučného vlastníctva otec maloletej a matka
maloletej nadobudla do výlučného vlastníctva hodnotu zariadenia a vybavenia bytu č. X na Y. ul. č. XX
a osobné motorové vozidlo, spolu v hodnote 13.000 € s tým, že zároveň z titulu vyrovnania majetkovej
hodnoty sa otec maloletej zaviazal previesť na matku maloletej svoje výlučné vlastnícke právo k bytu
č. X na X. poschodí obytného domu v T. na Y. ul. č. XX za 1 €. Následne po uzavretí dohody o
vyporiadaní BSM otec predal garáž, ktorá mu pripadla do výlučného vlastníctva matke maloletej za
10.000 €, pričom v dohode o vyporiadaní BSM účastníci dohody ocenili uvedenú nehnuteľnosť na
3.500 €. Pre úplnosť je potrebné dodať, že hodnotu prevádzaného bytu na Y. ul. č. XX v T. účastníci
dohody neuviedli. Vzhľadom na obsah dohody rodičov maloletej o vyporiadaní BSM je zjavné, že obaja

rodičia maloletej nadobudli do výlučného vlastníctva majetok v porovnateľnej hodnote. Z uvedeného
dôvodu nie je možné považovať výdavok otca na splátky úveru, ktorý následne čerpal na financovanie
svojho bývania za nevyhnutný v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, teda ktorý by mal prednosť
pred plnením vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Vo vzťahu k argumentácii otca týkajúcej sa okolností
uzavretia dohody o vyporiadaní BSM v súvislosti s plnením jeho vyživovacej povinnosti k maloletej
je potrebné konštatovať, že uvedené tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané, nevyplývajú ani
zo samotnej dohody o vyporiadaní BSM a ani z tvrdení účastníkov konania, teda rodičov maloletej
v priebehu konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedenom
na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 11P 90/2012. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa v konaní o zníženie výživného tiež nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že došlo k zníženiu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ani skutočnosť, že otec uzavrel ďalšie
manželstvo zásadným spôsobom neovplyvňuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v doterajšom rozsahu, nakoľko jeho terajšia manželka je
zamestnaná a preto nie je výživou odkázaná na svojho manžela, teda otca maloletej. Nakoľko nebola
preukázaná žiadna podstatná a trvalá zmena pomerov odôvodňujúca zmenu, resp. zníženie výživného
pre maloletú, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na zníženie
výživného v celom výživného zamietol. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že preukazovanie skutočností,
či matka býva v byte na Y. ul. č. XX v T. a či má priateľa, ako aj skutočnosti týkajúce sa predaja
a kúpy nehnuteľností otcom maloletého dieťaťa za účelom bývania nie sú pre rozhodnutie o návrhu
otca relevantné, nakoľko prípadný partnerský vzťah matky s iným mužom nezbavuje otca maloletej
vyživovacej povinnosti, nakoľko priateľovi matky vyživovacia povinnosť k jej dieťaťu nevzniká a ďalšie
nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré rodičia nadobudli do výlučného vlastníctva po vyporiadaní BSM
nie sú významné, pretože zásadným spôsobom nemenia majetkové pomery ani jedného z rodičov tak,
aby boli dôvodom pre zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.a/
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko
ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.