Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613200314
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613200314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
Q. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Y. práce, sociálnych vecí
a rodiny v X. pracoviskom v E. dieťaťa rodičov L. K. nar. 8.X.XXXX bývajúcej v J. č. XX/B v E. a F. L.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. nad K. č. d. XX zastúpeného opatrovníkom Mgr. Viktorom Lišuchom
pracovníkom Okresného súdu Rožňava v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 31.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky a otca

zaviazal prispievať na jej výživu 100 € mesačne od 1.1.2013 matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu. Dlžné výživné 1.300 € za obdobie od 1.1.2013 do 31.1.2014 zaviazal otca zaplatiť matke
maloletej do 90. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Proti výroku o určení výživného a dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom,
aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej minimálne výživné,
konkrétne 28 € od 1.1.2013 s odôvodnením, že nie je v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach
prispievať na výživu maloletej viac. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného zo
zárobku, do ktorého započítal aj cestovné náhrady, ktoré sú určené výlučne pre jeho osobnú potrebu

na pracovných cestách. Konštatoval, že tieto cestovné náhrady - diéty reálne počas služobných ciest
spotrebuje na stravu, hygienu a osobné potreby, preto nie je z nich schopný si nič ušetriť. Zdôraznil,
že jeho mesačný príjem je 440 €, z ktorého nie je možné priznať 1/4 z titulu výživného pre maloletú
Q., ktorá ešte nie je školopovinná a má iba päť rokov. Konštatoval, že matka poberá na maloletú Q.
v Nemecku, kde s ňou momentálne žije, prídavky 184 € mesačne, ktoré podľa jeho názoru v plnom
rozsahu postačujú na odôvodnenie všetkých potrieb maloletej. Vyjadril názor, že určené výživné bude
zdrojompreuspokojovaniepotriebmatkymaloletej.Vtejtosúvislostiuviedol,žeOkresnýsúdvoVranove

nad Topľou rozsudkom z 13.3.2014 zvýšil výživné pre jeho syna F., ktorý je stredoškolákom z 50 €
na 80 € mesačne, pričom vychádzal u neho z rovnakého príjmu, ako konajúci súd pri rozhodovaní
napadnutým rozsudkom. Pretože má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére F., na výživu ktorej prispieva
80 € , po určení výživného pre maloletú Q. mu po zaplatení výživného pre všetky tri deti zostane pre jeho
vlastné potreby iba 180 €. V závere odvolania uviedol, že počas spolužitia s matkou maloletej Q. nakúpil
potrebné veci, konkrétne zariadenie do bytu, kde bývala aj matka s maloletou preto tvrdenia matky pred
konajúcim súdom, že maloletej Q. nedal nič, sú nepravdivé. Vyjadril presvedčenie, že výživné v rozsahu

100 € nemá reálne opodstatnenie, nie je primerané jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam a
tiež podstatne prevyšuje odôvodnené potreby maloletej Q., ktorá má iba päť rokov. V závere odvolanianavrhol napadnutý rozsudok zmeniť alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Matkavovyjadreníotcauviedla,ženesúhlasísvýživnýmnavrhovanýmotcom,t.j.28€mesačne,pretože

maloletá je v období intenzívneho rastu a iba oprava zubov maloletej, ktoré mala poškodené, ju stála
500 €. Vyjadrila názor, že pre ňu je zdravie maloletej na prvom mieste a výživné určené súdom prvého
stupňa je primerané, z ktorého ona pre seba nič nespotrebuje.

Výrokrozsudkuozverenímaloletejdoosobnejstarostlivostimatkynadobudolprávoplatnosť,pretonebol
predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.

2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine
a zákonne rozhodol o určení výživného 100 € mesačne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy
významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletú Q., v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie
výroku o určení výživného a o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkým relevantných skutočností
vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého

stupňa, že výživné 100 € pre maloletú Q., vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané jej odôvodneným potrebám, ktorá je
vo veku intenzívneho fyzického rastu a tiež reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca,
pričomzohľadňujeskutočnosť,žeotecsizcestovnýchnáhraduspokojítakmervšetkysvojeodôvodnené
potreby, t.j. stravu, hygienu a ostatné osobné potreby a po zaplatení výživného pre všetky osoby, voči

ktorým má vyživovaciu povinnosť, mu zostane ešte 180 € mesačne, ako to v odvolaní sám uviedol. Z
uvedeného je zrejmé, že otcovi zostane po uspokojení všetkých svojich potrieb takmer dvojnásobok
určeného výživného, pričom jeho odôvodnené potreby sú už stabilizované a maloletá Q. je v období
intenzívneho fyzického a psychického rozvoja, preto sú jej odôvodnené potreby podstatne vyššie ako
jeho. Pokiaľ sa otec snažil presvedčiť odvolací súd o opaku, odvolací súd uvádza, že je povinný usmerniť

si svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie vyživovacej povinnosti, pretože výživné má podľa §-u 62
ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Na závere o správnosti
napadnutého rozsudku nič nemení ani zistenie, že matka poberá rodinné prídavky v Nemecku pre
maloletú v rozsahu 184 € mesačne, pretože po zohľadnení jej príjmu v rozsahu 200 € mesačne ak by
ich nemala, odôvodňovalo by to určenie výživného v ešte väčšom ako v určenom rozsahu, nakoľko by

nemohla dopĺňať ani v minimálnom rozsahu zdroj výživy maloletej Q.. Je nesporné, že výživné v rozsahu
100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,3 € nepostačuje na uspokojovanie všetkých
potrieb maloletej, medzi ktoré patria nielen potreby, ktoré matka deklarovala v priebehu konania, ale
aj pomerná časť nájomného, strava, hygienické a čistiace prostriedky a podobne. Pokiaľ by mal otec
prispievať na výživu maloletej minimálne výživné ako navrhol, podiel matky na výživnom by sa neúmerne

zvýšil, pretože by musela dopĺňať zdroj výživy maloletej minimálne v rozsahu 200 €, čo predstavuje
jej celomesačný zárobok. Pokiaľ ide o počiatok plnenia výživného, konajúci súd postupoval zákonne,
ak zaviazal otca plniť si vyživovaciu povinnosť od 1.1.2013 (od prvého dňa v mesiaci, v ktorom matka
podala návrh), pretože už vtedy boli splnené podmienky na jej určenie, nakoľko rodičia prestali spolu žiť
v decembri 2012, ktorá skutočnosť bola medzi nimi nesporná a otec neprispieval na výživu maloletej.

V súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd k odvolacím námietkam otca uvádza, že jeho príjem
zistený súdom prvého stupňa v rozsahu 1.492,31 € vrátane cestových náhrad, rozhodne zodpovedáurčenému výživnému pre maloletú Q. v rozsahu 100 € mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva,
že zamestnávateľom vyplatená náhrada stravného je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov
na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky

otca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie ako to už bolo vyššie uvedené a je notoricky
známou skutočnosťou, že práve vyplácanie cestovných náhrad je hlavným stimulom pre vykonávanie
práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy, pretože z týchto finančných prostriedkov je možné ušetriť
a úspory následne zlepšujú majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd dospel k presvedčeniu,
že za takéhoto skutkového stavu, je otec schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na

uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, a preto je možné od neho
spravodlivo žiadať, aby takýto štandard umožnil aj svojim maloletým deťom formou výživného, čo je
v súlade so zásadou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby
spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež dodáva, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje
náležitosti rozsudku v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku ho nerobí nesprávnym a nezákonným. Z

vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.