Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613222029
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613222029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvovecistarostlivostisúduomaloletédetiO.
A. nar. XX.X.XXXX a T. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov W.. U. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. A. Q. na K. XX/
XX a P. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Č. H. Ú. - E. XX F. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29.1.2014 č.k. 11P 112/2013-76 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 29.1.2014 č.k. 11P 112/2013-76 zmenil rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.4.2010 č.k. 15P 25/2010-22 tak, že zvýšil výživné od otca pre

maloletú A. zo 100 € na 140 € mesačne a na maloletého T. zo 100 E na 140 E mesačne od 1.9.2013,
ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu k rukám matky. Dlžné výživné za
obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 na maloletú A. 200 € a na maloletého T. 200 € povolil otcovi splácať v
10 € mesačných splátkach pre každé dieťa, t.j. spolu 20 € mesačne s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok pri nezaplatení čo i jednej splátky. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že jeho
príjem nie je stabilný a jeho výplata za posledné tri mesiace neustále klesá z dôvodu nelichotivých

hospodárskych výsledkov firmy v ktorej pracuje, od čoho je závislý. Spolu s odvolaním predložil opis
mzdových listov za posledné tri mesiace. K úvahe súdu, že neakceptoval jeho hypotéku na splátky
na auto vysvetlil, že bývať niekde musí a výška hypotéky je na úrovni akéhokoľvek nájmu za byt,
taktiež vozidlo, ktoré spláca, je pre neho nevyhnutné práve k doprave do zamestnania a vykonávania
zamestnania celkovo. V obci, kde býva, nie je žiadna dopravná obslužnosť. Výška výživného 140 €
mesačne pre každé dieťa je pre neho likvidačná a pri takomto zvýšení mu neostávajú financie na stravu
a ošatenie, ale ani na dopravu do zamestnania. Poukázal aj na to, že by mu hrozila exekúcia zo strany

veriteľov. Nevie, prečo matka detí uvádzala náklady na štúdium na fakulte zdravotníctva už pred tromi
rokmi, keď teraz tvrdí, že študuje v druhom ročníku. Nie je v jeho silách dávať darčeky, keď mu nie je
umožnený kontakt s deťmi zo strany matky. Pripomenul, že do dnešného dňa vždy platil výživné včas
a v plnom rozsahu, ako mu súd určil.Matka maloletých detí vo vyjadrení konštatovala, že otec je na tom finančne lepšie, ako ona pri jej
príjme 600 € mesačne, keď zabezpečuje výživu dvoch maloletých detí. Otec vlastní rodinný dom, auto
a motorku. Je bezdetný a pri kúpe týchto nehnuteľností si bol vedomý svojich finančných možností a aj

toho, že má dve deti, na ktoré má vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že je vlastníčkou jednoizbového bytu,
nemá žiadnu hypotéku a ani nemá odvahu si pri svojom plate nejakú zobrať. V tejto súvislosti uviedla, že
aj ona by rada deťom zabezpečila lepšie životné podmienky a kúpila väčší byt. Myslí na ich budúcnosť,
keď platí deťom poistky, školné, krúžky, synovi každoročne liečenie a pravidelne absolvuje s ním kontroly
v Nemocnici s poliklinikou v Žiline a v Košiciach, nevlastní ani osobné motorové vozidlo, ktoré by aj jej

uľahčilo dochádzanie do práce, ale hlavne na kontroly zdravotného stavu syna mimo bydliska. Otec detí
žije s priateľkou v rodinnom dome, nemajú vyživovaciu povinnosť a nájom a hypotéky splácajú spoločne.
K svojmu štúdiu uviedla, že bakalárske štúdium štandardne trvá tri roky a magisterské štúdium dva
roky. Zamestnávateľ jej uložil podmienku absolvovať toto štúdium, aby si udržala svoju pozíciu staničnej
sestry a mohla robiť len denné služby v trojsmennej prevádzke. Jej náklady na toto štúdium sú 700 €
školné ročne a ďalšie výdavky sú spojené s dochádzkou na skúšky a prednášky. Zdôraznila, že otec ju

opustil v šiestom mesiaci tehotenstva s druhým dieťaťom, odvtedy sa nestretli, nikdy ju nekontaktoval,
hoci má číslo mobilného telefónu už dvanásť rokov rovnaké. Synovi neurčil ani meno, ktoré mu nakoniec
určoval Okresný súd v Spišskej Novej Vsi. Nezúčastnil sa žiadneho súdneho pojednávania o výživnom
a nebol prítomný ani na rozvodovom konaní. Stále mení adresy, pri každom pojednávaní sa zatajuje,
nepreberá zásielky, ktoré sú mu doručované buď cez zamestnávateľa, políciu alebo exekútora. Deti otca

vôbec nepoznajú a ten si mohol stretnutia s deťmi určiť cestou súdu, ale o to by musel mať záujem on.
Momentálne platí výživné načas a v plnom rozsahu a priložila kópiu exekúcie EX475/2009-3, z ktorej
vyplýva, že mu dlhoval 2.966,20 € a plateniu výživného od roku 2006 do roku 2009 sa vyhýbal.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.

2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre
maloletú A. a maloletého T.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa

dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
výživné 140 € mesačne pre maloletú A. a 140 € mesačne pre maloletého T. je vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané
reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje

odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec
nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné 140 € mesačne, ktoré predstavuje
výživné na jeden deň 4,6 €, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej A. a maloletého T. a je
nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú
pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom

otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, ktorá sa o deti osobne stará a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené
v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 140 € mesačne od 1.9.2013, pretože výrazné
zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje takzvanú valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu
výšky(vývoj)životnýchnákladov.Výškaživotnýchnákladovjezrejmánapríkladzcienspotrebnéhokoša,
z miery inflácie resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78

ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Odvolací súd tiež poznamenáva, že otec
neprejavuje záujem o maloleté dieťa napriek tomu, že prejav otcovskej lásky si skutočne nevyžaduje
žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem platenia výživného si neplní žiadnu z
ostatných rodičovských práv a povinností upravených Zákonom o rodine. Odvolací súd dospel k záveru,

že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s
ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o
výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu súdom určeného
výživného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.