Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201791
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712201791.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Katriak, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: W. H., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, B., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske
združenie, Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie sumy 1.239,05 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 1C 91/2012-69 zo dňa 03. júla 2012
v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 1C 91/2012-131 zo dňa 10. decembra

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý
a ktorou bolo určené, že dané zmluvné podmienky sú neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom prvostupňový súd žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 406,54 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.03.2010 do zaplatenia, súd konanie
v časti týkajúce sa sumy 441,48 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.03.2010 do zaplatenia
zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 92 ods. 1 až 4, 54 ods. 1 až 3, § 517 ods. 1, 2,
544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b), § 53a ods. 1, § 153 ods. 4
O.s.p., § 54 ods. 1, 53 ods. 1 až 4 vecne odôvodnil tým, že Súd z vykonaného dokazovania vyvodil
ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah titulom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy
o pripojení a dodatku k zmluve. V zmluve a dodatku boli dohodnuté podmienky medzi účastníkmi a

zmluva bola uzavretá platne. Žalovaná nezaplatením splatných faktúr za hovorné porušila dohodnuté
podmienky zmluvy, čo malo za následok, že žalobca jej zaslal výzvu na dodatočné plnenie. V dôsledku
zrušenia zmluvy pre správanie sa žalovanej vznikla jej povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za služby
poskytované žalobcom. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť cenu poskytovaných služieb 406,54 eur.
Od fakturovanej ceny a uplatnenej sumy v žalobe 409,20 eur súd odpočítal sumu 2,66 eur fakturovanú
ako 2x upomienku s tým, že takáto podmienka bola medzi účastníkmi dohodnutá o platení uvedeného
poplatku, jedná sa neprijateľnú podmienku, keď na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonnéhonároku a nemôže patriť veriteľovi, ktorý si uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Súd preto
v tejto časti (v sume 2,66 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol. Súd v časti uplatnenej, čo aj zníženej
zmluvnej pokuty poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov z 13.8.2010 č.k. 17C/23/2010-65 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 č.k. 2Co/137/2010, ktorým bola zmluvná
pokuta rovnakého významu ako dohodnutá v tomto konaní č.l. 2.5 Dodatkov k zmluvám vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo dňa 16.8.2010 č.k.
17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.5.2011 č.k. 18Co/136/2010.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Citované ustanovenie zakazuje
dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav
naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom
rozpore so zákonom. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania

nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty (rozsudok KS v Prešove
sp.zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.4.2012). V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok titulom zmluvnej
pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a teda táto podmienka je absolútne neplatná. Žalobca
moderoval dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú znížil a uplatnil nárok na jej zníženú sumu. Neplatné

dojednanú zmluvnú podmienku však nemožno moderovať znížením zmluvnej pokuty a preto súd žalobu
vo zvyšku uplatneného nároku na zníženú zmluvnú pokutu s príslušenstvom zamietol. Právoplatne
rozhodnutéoneprijateľnejpodmienkevčastizmluvnejpokutybolorozhodnutérozsudkamizroku2010a
teda žalobca nemôže objektívne túto zmluvnú podmienku nepoužívať v zmluvách, ktoré boli uzavreté do
roku 2010, ale je povinný neuplatňovať voči spotrebiteľovi plnenie z neprijateľnej podmienky. Žalovaná

sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po dátume, keď jej žalobca
dodatočne poskytol možnosť na zaplatenie žalovanej sumy. Výška úroku z omeškania je v súlade s
Nar.vl. č. 87/1993 Z.z., keď podľa § 3 ods. 1, 2 je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods.
2 a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď v časti zastavenia konania žalobca zavinil, že konanie bolo

zastavené a v časti priznania plnenia žalovanej mal žalobca pomerný úspech /priznaná suma 406,54
eur a zamietnutá suma 391,13 eur/ a preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Dopĺňacím rozsudkom súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 2.5 Zmluvy o pripojení č.
zmluvy: A3591284 a jej dodatku z 17.07.2009 a zmluvy o pripojení č. zmluvy: A 3823177 a jej dodatku z
11.07.2008: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto

článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), 497,91 eur (15.000,04 Sk) a 1161,79

eur (35.000,- Sk) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

Dopĺňací rozsudok súd odôvodnil vecne po citácií § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že
zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku doplňujúceho rozsudku vyhodnotil ako neprijateľnú, a preto za
absolútne neplatnú. Následkom čoho bolo, že dodávateľovi, ako žalobcovi nebolo priznané plnenie z
dôvodu takejto podmienky, lebo súd v časti žiadanej zmluvnej pokuty žalobu zamietol. No vo výroku

uvedeného rozsudku súdom nebola určená neplatnosť takejto zmluvnej podmienky z dôvodu jej
neprijateľnosti, a preto súd v zmysle názoru odvolacieho súdu rozhodol tak, ako je výroku tohto
doplňujúceho rozsudku. Dôvody neprijateľnosti hore uvedených zmluvných podmienok súd uviedol v
odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 13. septembra 2012. Súd poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.4.2012, v ktorom podľa odôvodnenia rozsudkom

Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súduv Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k.
17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010.

Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej
zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k.
7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. 11C/184/2011-82 a
iné). Súd nepristúpil v pôvodnom rozhodnutí k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože
je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému

používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať
a popierať. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal
byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. V prípade, že existuje zákonná povinnosť
zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. zdržať
sa jej uplatňovania a domáhania nárokov z nej) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je
nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale
osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade
s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Proti tomuto rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku, podal prostredníctvom svojho právneho

zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu v rozsahu podaného odvolania vyhovie resp. podľa
§ 221 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil v prílohe vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalovaná porušila svoju

základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a z dodatkov tým, že nezaplatila vyúčtovanú
cenu za poskytnuté služby v období od 16.11.2009 - 16.01.2010, čo bolo v konaní preukázané.
Dôvodom uzatvorenia dodatkov k zmluve bola pre žalovanú možnosť získať za veľmi výhodnú cenu
mobilný telefón a zariadenie, za ktoré by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť
omnoho vyššiu cenu. Zároveň mohla získať ďalšie zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby

oproti platnému cenníku. Výška zmluvnej pokuty pritom závisela predovšetkým od ceny za dohodnutý
telefón. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohla žalovaná kúpiť rovnako aj bez
akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti,
resp. ak nechcela byť viazaná hrozbou sankcie v takejto výške, mohla si vybrať lacnejší mobilný telefón,
taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou

voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností je podľa názoru odvolateľa
jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na
základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach
vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko ESD vo viacerých rozhodnutiach napríklad C168/05

v zmysle ktorého spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Čl. 6 ods. 1 Smernice je pritom označený za kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné
postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže zaviesť
rovnosť. Nadväzne odvolateľ vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, pri
uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatkov
aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Zdôraznil, že na účely ochrany spotrebiteľa musí vnútroštátny súd vo
všetkých prípadoch a bez ohľadu na pravidlá vnútroštátneho práva stanoviť, či sporné ustanovenie

bolo alebo nebolo predmetom individuálnej dohody medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa záveru
ESD v danej veci vnútroštátny súd pritom musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť,
či ustanovenie patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú
povahutohtoustanovenia.Nazákladetohopotomodvolateľuzavrel,žepokiaľprvostupňovýsúdpristúpil
k posudzovaniu zmluvnej podmienky z hľadiska jej neprijateľnosti ex offo, bol povinný skúmať tiež všetky

definičné znaky, predovšetkým individuálnosť dojednania, ako aj podmienky aplikácie ustanovení o
neprijateľných zmluvných podmienkach a pre tento účel vykonať všetky potrebné dôkazy.Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ako ďalší znak neprijateľnosti podmienok, odvolateľ považoval za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu
založenú uzavretím predmetných dodatkov avšak v prospech spotrebiteľa, s prihliadnutím na výhody,

ktoré tým získal. Za nepostačujúce označil len formálne vyvodiť právny záver z toho, že zmluvná pokuta
zaťažuje len jednu zmluvnú stranu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C243/08,
v ktorom súd zdôraznil, že nekalý charakter zmluvnej podmienky sa má posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu,

od ktorej závisí (bod 37 až 39 rozhodnutia). Odkázal tiež na rozhodnutie ESD vo veci C-237/02, z ktorého
zdôraznil, že niet pochýb o tom, že podmienka vyskytujúca sa v zozname nemusí byť nevyhnutne
považovaná za nekalú a naopak podmienka v zozname sa nevyskytujúca môže byť posúdená za
nekalú. Citoval tiež state z uznesenia NS ČR sp. zn. 33Obo 934/2004, v zmysle ktorých dojednanie
o zmluvnej pokute je vyvážené tým, že ani v prípade, kedy k dosiahnutiu zmluvou sledovaného cieľa
nedôjde výlučne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nenáleží žalobkyni právo na

dohodnutú odmenu a teda práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe. Súd v rozhodnutí tiež
pripomenul, že zmluvná pokuta má sankčný charakter a jej účelom bolo v danom prípade chrániť aj
dobrú povesť žalobkyne. Preto dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku žalovaného
informovať žalobkyňu vopred o zamýšľanom predaji, neznamená takú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov, ktorá by mohla byť považovaná za značnú. Poukázal tiež na rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 33Cdo 3053/2007, z ktorého zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, keď nevýhodnosť
dojednania o odmene pre žalobkyňu je vyvažovaná práve povinnosťou žalovaných po dobu trvania
sprostredkovateľskej zmluvy nepreviesť bez dohody so sprostredkovateľkou predmet následnej zmluvy
o prevode, k čomu má slúžiť zmluvná pokuta nútiaca žalovaných k splneniu dohodnutej povinnosti.

Zmluvnédojednanievdanomprípadeodvolateľpovažovalzaobdobnéstým,žesankciazanedodržanie
riadneho plnenia si povinností je vyvážená výhodami spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatváraní dodatkov
a teda mobilný telefón a zariadenie za symbolickú cenu oproti jeho obvyklej kúpnej cene atď. Súd
opomenul zisťovať, či v danom prípade žalovaná mohla alebo nemohla individuálne ovplyvniť zmluvnú
podmienku, avšak v odôvodnení uvádza, že v zmluve a dodatku boli dohodnuté podmienky medzi

účastníkmi, z čoho možno vyvodiť, že žalovaná mohla ovplyvniť zmluvné podmienky. Odvolateľ tiež
poukázal na k odvolaniu pripojené rozhodnutia krajských súdov, ktorými výroky o neprijateľnej zmluvnej
podmienke v rozhodnutiach okresných súdov boli zrušené.

Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156
ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) v napadnutej časti.

V priebehu odvolacieho konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na podporu
spotrebiteľov Občianske združenie. Oznámenie o vstupe do súdneho konania a vyjadrenie vo veci bolo

doručené účastníkom konania, ktorí proti vstupu vedľajšieho účastníka nevzniesli námietky.

Vzhľadom na rozsah žalobcom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo vyhovujúcej
časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť rozsudku, ktorým
bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a súvisiaci dopĺňací rozsudok, ktorým
súd určil označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, včítane závislého

výroku o náhrade trov konania.V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods.3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.2.2010

sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.

Vzmysle§53aObčianskehozákonníka,účinnéhood1.3.2010,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ
je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v

zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik
týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez

návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.

Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Zo zmluvy o pripojení č. A3591284-001 uzavretej medzi žalobcom ako podnikom a žalovanou ako
účastníkom podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. dňa 28.01.2008 vyplýva, že žalobca sa zaviazal
žalovanej zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle dohodnutého
účastníckeho programu a rozsahu služieb. V dodatku k zmluve o pripojení uzavretého dňa 17.07.2009
účastníci upravili podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia a tiež využívanie

elektronických telekomunikačných služieb. Žalovanej bol na základe zmluvy predaný mobilný telefón LG
GW520 za kúpnu cenu po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny vo výške 1,- Eur, pričom žalovanej
boli poskytnuté aj výhody uvedené v dokumente Bonusy ponuky „Výhody 2009“ - zo dňa 17.07.2009
tvoriacomneoddeliteľnúsúčasťdodatkuvpríloheč.1,pričombolaaktivovanáslužbaOrangeWorldMini,
SMS a MMS balíky. V čl. 2 bod 5 dodatku zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej z

povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho
k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške

497,91 Eur (15.000,- Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo
prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm.c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť
podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná

pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia
výzvy podniku účastníkovi.

Zo zmluvy o pripojení číslo A43823177-001 uzavretej dňa 11.07.2008 medzi žalobcom ako podnikom
a žalovanou ako účastníkom podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. bolo zistené, že žalobca sa
zaviazal žalovanej zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle

dohodnutého účastníckeho programu a rozsahu služieb. V dodatku k zmluve o pripojení uzavretého
toho istého dňa účastníci upravili podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia a tiež
využívanie elektronických telekomunikačných služieb. Žalovanej bolo na základe zmluvy dodané
koncové telekomunikačné zariadenie Huawei E220 USB modem za kúpnu cenu po uplatnení zľavy
zo spotrebiteľskej ceny vo výške 32,86,- Eur, pričom žalovanej boli poskytnuté aj výhody uvedené v
dokumente Bonusy ponuky „akvizičná ponuka HSDPA-ZA“ zo dňa 01.05.2008, tvoriacom neoddeliteľnú

súčasť dodatku v prílohe č. 1, pričom bola aktivovaná služba Mobilný Orange Internet Premium. V bode
2.5 zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode
2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred

uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu
porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v

prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť
podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu
podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte
zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej
zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi."

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v

§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretých zmlúv o pripojení včítane ich dodatkov s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní

a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským

vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.

ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné

a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a
jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť

oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s
poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej

pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola
nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o

zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho

by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí.

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znakuneprijateľnostipodmienok,pričompoukázalna ďalšiepodmienkyuzavretévzmluvách,resp.dodatkoch,
ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok

hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru

odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatkov k zmluvám o pripojení čl. 2 bod 5 mala byť
dojednaná zmluvná pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu uvedenej v označených
bodoch, medzi nimi i nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku podľa bodu 2.2.,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na

skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu, spotrebiteľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v pevne
dojednanej výške 331,94 Eur resp. 497,91,- Eur. Obsahom dojednania je tiež to, že právo na zmluvnú
pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené
vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný
nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Osobitne bolo tiež

dojednané,žezmluvnúpokutujespotrebiteľpovinnýzaplatiťbezohľadunadĺžkudoby,ktorámuzostáva
do uplynutia doby viazanosti.

Z obsahu zmlúv i dodatkov vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ zakúpila od žalobcu ako dodávateľa
mobilnýtelefónakoncovételekomunikačnézariadeniazazvýhodnenúsymbolickúcenu1,-Eura32,86,-
Eur tiež mala možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení

týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovanou ako spotrebiteľom,
sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za
porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká v dôsledku čoho
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú

pokutu v stabilnej výške 331,94 Eur resp. 497,91,- Eur bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu
predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné
predpokladať, že vzhľadom na symbolickú kúpnu cenu za mobilný telefón resp. koncové zariadenie
1,- Euro resp. 32,86,- Eur musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom
postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do

zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že žalobca ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom
vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je
ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska
dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby
viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za

neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom
spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu 331,94 Eur resp. 497,91,- Eur, teoreticky i v prípade,
ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané. Obdobne sa odvolací súd zhodol so záverom prvostupňového, že je neprimeraným ak

dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy,
pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa
daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou. Napokon správne súd prvého stupňa analyzuje aj
výšku mesačného poplatku za zvolený účastnícky program, dobu viazanosti a porovnáva ju s výškou
dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa približne rovná hodnote služby zvoleného programu, čo i z tohto

hľadiska spôsobuje jej neprimeranosť.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi žalobcom a žalovanou v cit. čl. 2 bod 2.5 Dodatku
k zmluvám o pripojení č. A3591284 a č. A43823177 o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým,
že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku
čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda žalovanú nie sú záväzné. Súd pritom v

zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v
spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť

- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo

rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia

možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v
súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno
súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná

iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie, v dôsledku čoho
bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvné pokuty v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo
výroku rozsudku vyslovil, že predmetné zmluvné podmienky sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v
napadnutých častiach, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bola fakticky plne úspešná žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej, v
dôsledku čoho im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Keďže ale podľa obsahu spisu žalovanej a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich
náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, nebola im náhrada trov odvolacieho konania

priznaná.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.