Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4210202729.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci navrhovateľa: Verejné prístavy a.s., Prístavná
10, Bratislava, IČO: 36 856 541, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ.
Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, proti odporcovi: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s.,
Námestie Matina Benku 10, Bratislava, IČO: 36 669 415, správca konkurznej podstaty úpadcu DUNAJ
PETROL TRADE a.s., Záhradnícka 16, Komárno, IČO: 36 527 319, zast.: AK MS s.r.o., Galandova
3, Bratislava, IČO: 47 237 767, o zaplatenie 294.881,43 eura s príslušenstvom a o vzájomnom
návrhu odporcu o zaplatenie 498.912,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia č.
k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa 04.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení
opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa 04.07.2013 v zamietajúcej časti m e n í tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 294.881,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,00
% p.a. zo sumy 31.171,84 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,
10,00 % p.a. zo sumy 23.844,47 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,

10,00 % p.a. zo sumy 23.165,58 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,
9,25 % p.a. zo sumy 31.171,84 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,25 % p.a. zo sumy 23.844,47 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,25 % p.a. zo sumy 23.165,58 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,00 % p.a. zo sumy 31.171,84 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,
9,00 % p.a. zo sumy 23.844,47 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,
9,00 % p.a. zo sumy 23.165,58 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,
9,00 % p.a. zo sumy 24.056,45 eura od 27.10.2009 do zaplatenia,

9,00 % p.a. zo sumy 18.401,64 eura od 27.10.2009 do zaplatenia,
9,00 % p.a. zo sumy 17.877,67 eura od 27.10.2009 do zaplatenia.

Odvolací súd napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia v časti uloženia povinnosti
navrhovateľovi zaplatiť odporcovi 498.912,14 eura s príslušenstvom z r u š u j e a vec vracia súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodne odvolací súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa o zaplatenie 294.881,43 eura
s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 498.912,14 eura spríslušenstvom špecifikovanom vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania v sume 56.686,74 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým,žemedziprávnympredchodcomnavrhovateľaŠtátnaplavebnásprávaBratislavaaodporcomdošlo
k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008,
ďalej Nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008, Nájomnej
zmluvy č.8/2006 zo dňa 28.04.2006, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.06.2006 a Dodatku č. 2 zo

dňa 31.03.2008. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti špecifikované v článku 2 citovaných Nájomných
zmlúv. Výška nájomného a spôsob jeho platby boli dohodnuté v článku 4 citovaných Nájomných
zmlúv. Na základe uvedeného právneho titulu vystavil navrhovateľ odporcovi faktúry, ktorými fakturoval
nájomné v zmysle uvedených zmlúv, ktoré však odporca doteraz neuhradil. Nedoplatok odporcu titulom
nezaplateného nájmu z nájomnej zmluvy č.8/2006 je 117.571,97 eura, nedoplatok odporcu titulom
nezaplateného nájmu z nájomnej zmluvy č. 12/2006 je 89.935,05 eura a nedoplatok odporcu titulom

nezaplateného nájmu z nájomnej zmluvy č. 15/2006 činí sumu 87.374,41 eura. Celkový dlh odporcu
takto činí 294.881,43 eura. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania navrhovateľ si súčasne uplatnil i
zákonné úroky z omeškania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom 4Rob/76/2010-107, proti ktorému odporca podal v

zákonnej lehote písomný odpor s odôvodnením. Odporca v dôvodoch svojho písomného odporu
zastúpený právnou zástupkyňou poukázal na tú skutočnosť, že predmet nájmu jednotlivých Nájomných
zmlúv odporca na účel nájmu nemohol použiť a to bez vlastného zavinenia. V ďalšej časti poukázal na to,
že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od citovaných nájomných zmlúv. Odporca s odstúpením
nesúhlasil a podal návrh na príslušný Okresný súd Bratislava II. o určenie neplatnosti odstúpenia zo

strany navrhovateľa. Uvedené konanie sa vedie pod číslom 9C/35/2010.

Právna zástupkyňa odporcu na ústnom pojednávaní zotrvala na dôvodoch svojho písomného odporu.
Poukázala na to, že prvotné nájomné zmluvy boli uzatvorené ešte v roku 2001 s právnym predchodcom
navrhovateľa, kde príslušné ministerstvo udelilo predbežný súhlas na vybudovanie prekladiska.

NásledneboliuzatvorenénovénájomnézmluvyvspojenísDodatkami,kdedošlokzmeneprenajímateľa
a to na navrhovateľa. Odporca v septembri 2006 požiadal Stavebný úrad Bratislava - mestská časť
Ružinov na začatie konania o územné rozhodnutie a následne o konanie na umiestnenie stavby -
stavebné povolenie. Stavebný úrad doteraz konanie neprerušil, ani nijako nerozhodol. Ako dôvod
nerozhodnutia resp. nevyhovenia žiadosti odporcu stavebným úradom bolo písomné stanovisko ministra

pána Vážneho, ktorý vyslovil nesúhlas s vydaním stavebného povolenia. Vzhľadom k tomu, že v osobe
navrhovateľa sa jedná o obchodnú spoločnosť založenú rozhodnutím príslušného ministra - teda štátna
akciová spoločnosť a vrcholný predstaviteľ príslušného ministerstva minister pán Vážny vzhľadom k jeho
písomnému stanovisku znemožnil odporcovi užívať prenajaté nehnuteľnosti účelu nájmu zastáva názor,
že odporca bez svojho zavinenia nemohol užívať predmet nájmu, preto navrhovateľovi neprislúcha ani

nájomné.

Zo strany odporcu dňom 24.09.2012 bol do konania 5Cb/260/2010 podaný Vzájomný návrh, v ktorom
odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a súčasne uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi 498.912,14 eura so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti

jednotlivých čiastkových istín až do skutočného zaplatenia.

Odporca svoj vzájomný návrh voči navrhovateľovi si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia,
nakoľko prijímanie nájomného zo strany navrhovateľa po dobu, kým odporca predmet nájmu užívať
bez vlastného zavinenia nemohol, odporca považoval za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, ako i v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.
Výšku bezdôvodného obohatenia odporca ustálil v sume prijatých plnení titulom nájomného za obdobie
roku 2006 až 2008 z nájomných zmlúv č. 8/2006 a 12/2006.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že v danom

prípade nárok navrhovateľa na zaplatenie nájomného je nedôvodný. Súd v prvom rade poukázal na
platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania založený na Nájomnej zmluve.
Konkrétne Nájomná zmluva č. 15/2006, Nájomná zmluva č. 12/2006 a Nájomná zmluva č.8/2006 medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Uvedené záväzkovo-právne vzťahy - právne úkonymajú všetky zákonom požadované podstatné náležitosti platného záväzkovo-právneho vzťahu. V ďalšej
časti však vzhľadom na námietku odporcu týkajúcu sa nemožnosti užívania prenajatej veci dohodnutým
spôsobom súd skúmal, či sú splnené všetky podmienky, resp. či odporca svoju dôkaznú povinnosť v

súlade s ustanovením § 120 OSP splnil.

Zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdom bolo preukázané v súdnom konaní, že v predmetnom
prípade nájomca - teda odporca nájomné zmluvy uzatvoril komplexne za účelom vykonávania svojich
podnikateľských aktivít. Z dohodnutého účelu jednotlivých zmlúv vyplýva, že prenajaté pozemky tvoriace

predmet jednotlivých nájomných zmlúv mali slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam
súvisiacich s vodnou dopravou a činnosti nájomcu a to na výstavbu Prekladiska potravinárskych
produktov (tekutých tovarov) a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Tejto
skutočnosti nasvedčovala i samotná doba nájmu, ako i predbežný súhlas vtedajšieho ministra DPaT
SR, ktorý udelil predbežný súhlas s vybudovaním - výstavbou Prekladiska potravinárskych produktov.
Za týmto účelom bolo potrebné na strane odporcu dosiahnuť svojim konaním územné rozhodnutie,

následne stavebné povolenie na výstavbu Prekladiska tekutých substrátov, ktorý účel v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy ešte neexistoval. Z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa príslušného
stavebného úradu m.č. Bratislava - Ružinov vyplýva, že zo strany odporcu bol podaný návrh na
vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (Prekladisko tekutých substrátov - Verejný prístav
Bratislava). Zo strany odporcu boli predložené všetky potrebné dokumentácie i súhlasné stanoviská

dotknutých orgánov na umiestnenie stavby, ktoré ani nebolo v rozpore s platnou koncepciou rozvoja
vodnej dopravy SR. Dôsledkom splnenia týchto povinností bolo i vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby, proti ktorému podala odvolanie Slovenská plavba a prístavy a.s. a to nadriadený orgán
prenajímateľa pozemkov. Dôsledkom podaného odvolania nadriadený orgán príslušného stavebného
úradu a to Krajský Stavebný úrad v Bratislave prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu

orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Príslušný správny orgán ostal nečinný a nevydal žiadne
rozhodnutie až do dňa 06.07.2011, kedy stavebný úrad územné konanie o umiestnenie stavby prerušil
a súčasne vyzval odporcu, aby v lehote 30 dní doplnil návrh o vydanie súhlasného stanoviska ministra
DPaT SR, inak konanie zastaví. Dňom 05.10.2011 bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie o
zastavení konania.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odporca vykonal všetku potrebnú súčinnosť za účelom dosiahnutia
platného územného rozhodnutia potrebného na výstavby Prekladiska tekutých substrátov v súlade
s účelom nájmu, avšak zamýšľaný cieľ bez zavinenia odporcu sa nezavŕšil z dôvodu nevydania
stavebného povolenia príslušným stavebným úradom.

Napriek tejto skutočnosti zo strany odporcu došlo k priebežnému plateniu nájomného do doby, kým
nájomné prestal platiť, teda do doby posledného štvrťroka roku 2008. Od uvedeného dátumu odporca
už nájomné neplatil.

Súd poznamenal, že v danom prípade od momentu uzatvorenia nájomnej zmluvy do doby posledného
štvrťroka roku 2008 zo strany odporcu došlo k zaplateniu nájomného za všetky tri nájomné zmluvy i
napriek skutočnosti, že predmet nájmu neužíval.

Ďalej súd vzhľadom na námietku odporcu skúmal, či v danom prípade sú splnené zákonné podmienky

ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné,
pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo
ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Súd zastáva názor, že v danom
prípade sa jedná o právo nájomcu vyplývajúce priamo zo zákona bez toho, aby ho musel nájomca
u prenajímateľa akýmkoľvek osobitným spôsobom uplatniť. V danom prípade odporca nebol o právo

neplatiť nájomné povinný požiadať, na rozdiel od práva na odpustenie, alebo poskytnutia zľavy z
nájomného, ktoré vzniká pri nájme, kde bol po uzavretí nájomnej zmluvy predmet nájmu spôsobilý na
dohodnutý účel. Právo nezaplatiť nájomné teda nie je potrebné žiadnym spôsobom uplatniť a preto ani
nezaniká po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Inštitút
odpustenia (zľavy na nájomnom) nemožno zameniť s existenciou povinnosti platiť nájomné podľa §

673 Občianskeho zákonníka, ak predmet nájmu nie je spôsobilý na dohodnutý účel užívania od čias
uzavretia nájomnej zmluvy.Odporca prenajaté nehnuteľnosti v súlade s uzatvorenými nájomnými zmluvami mohol užívať iba na
dohodnuté užívanie a to len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov (tekutých tovarov) a
jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Dohodnutý spôsob užívania predmetu

nájmu bol objektívne nemožný od uzatvorenia nájomnej zmluvy, nakoľko predmet nájmu nebol spôsobilý
na dohodnuté užívanie až do času, kedy by bolo vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení
stavby Prekladiska potravinárskych produktov (tekutých tovarov) v územnom konaní. V rámci stavby
Prekladiska tekutých substrátov by malo dôjsť k vybudovaniu nehnuteľností stavieb slúžiacich k činnosti
odporcu tvoriaci predmet jeho podnikateľskej činnosti. Odporca predmet nájmu - pozemky nemohol

užívať už ani v čase uzatvorenia nájomných zmlúv na predmet jeho činnosti slúžiaci vodnej doprave a
iným činnostiam s ňou súvisiacich. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide o nespôsobilosť
predmetu nájmu na dohodnuté užívanie, riešené ustanovením § 664 Občianskeho zákonníka ako
porušenie povinností prenajímateľa z nájomného vzťahu. Dôsledkom toho nie je dodatočná nemožnosť
plnenia, ani zánik záväzku, ale vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností. Vznik právnych
účinkov nájmu môže byť dohodnutý na neskorší čas ako je čas uzavretia nájomnej zmluvy. Objektívne

možnosť naplnenia vzniku spôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté plnenie teda, nie je vylúčená.
Účel nájmu určený jednotlivými nájomnými zmluvami by mohol byť naplnený až od okamihu, kedy
by v danom prípade príslušný stavebný úrad v rámci územného konania vydal právoplatné územné
rozhodnutie o umiestnení stavby. Do toho času nájomca predmet nájomných zmlúv - pozemky nemohol
užívať na dohodnuté užívanie, nakoľko pozemky boli nespôsobilé. Tento stav existoval už od momentu

samotnéhouzatvoreniajednotlivýchnájomnýchzmlúv.Ustanovenie§673občianskehozákonníkaurčuje
ako zákonnú podmienku zániku povinnosti platiť nájomné existenciu takých vád prenajatej veci, v
dôsledku ktorých nájomca v predmetnom prípade odporca nemohol prenajatú vec užívať spôsobom
dohodnutým v nájomnej zmluve od účinnosti nájomnej zmluvy a ak vady prenajatej veci, pre ktoré
nemôže predmet nájmu užívať sám nespôsobil. Nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý

účel (nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie) bola priamo viazaná na priebeh a výsledok
územného konania, ale nepochybne vznikla a trvala od momentu uzavretia nájomnej zmluvy. Odporca
mal snahu odstrániť nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel a riadne predložil k návrhu
na vydanie územného rozhodnutia všetky potrebné doklady a dokumentáciu, na základe čoho bolo
i dňa 05.05.2006 vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Skutočnosti, že Krajský stavebný úrad

následne po podanom odvolaní nadriadeného orgánu navrhovateľa - prenajímateľa zrušil rozhodnutie o
umiestnení stavby a v novom konaní minister pán O. P. zaslal stavebnému úradu nesúhlasné stanovisko
s umiestnením stavby a ten bol ďalej niekoľko rokov nečinný, čo odporca nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sám odporca nespôsobil nemožnosť užívania predmetu
nájmu na dohodnutý účel, z uvedeného vyplýva, že nemôže ani niesť za daný stav zodpovednosť. V

predmetnom prípade vzniká nárok nájomcu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na charakter nemožnosti užívania predmetu nájmu dohodnutým
spôsobom mal súd za to, že v danom prípade v prospech odporcu nebolo umožnené ani obmedzené
užívanie predmetu nájmu, preto súd mal za to, že v danom prípade nevznikla povinnosť odporcovi platiť
nájomné zo zákona.

V ďalšej časti súd skúmal, či samotné platenie nájomného zo strany nájomcu z citovaných nájomných
zmlúv je v súlade s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore
s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípade kultúrnym a
spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané spoločnosťou a vytvárajú tak všeobecnú mienku

o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a požadované a poctivé konanie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného súd dospel k záveru, že prijímanie nájomného prenajímateľom od nájomcu za nespôsobilý
predmet nájmu, ktorý neužíval a objektívne nemohol užívať je spoločensky neakceptovateľné a
nepoctivé, teda je v rozpore sa dobrými mravmi.

Súd tiež dospel k záveru, že samotný prenajímateľ, navrhovateľ o nespôsobilosti predmetu nájmu
na dohodnuté užívanie v súlade s jediným dohodnutým účelom vedomosť mal, nakoľko MDaT SR -
zriaďovateľ navrhovateľa v právnom konaní zmenil pôvodné súhlasné stanovisko na nesúhlasné a s
výstavbou Prekladiska potravinárskych produktov, tekutých tovarov a jeho následné prevádzkovanie aj
ako verejného prekladiska nesúhlasil. Dôsledkom nesúhlasného stanoviska príslušného ministerstva

s príslušným stavebným úradom stavebné povolenie na umiestnenie stavby vydané nebolo, resp.
konanie bolo prerušené a následne zastavené. Nakoľko súhlas s uzavretím nájomných zmlúv dávalo
prenajímateľovi práve príslušné ministerstvo, ktoré neskôr ako prenajímateľov priamo nadriadený štátny
orgán zmenilo svoje záväzné stanovisko a s výstavbou prejavil nesúhlas, súd má za to, že prenajímateľako priamo podriadený príslušnému ministerstvu mal vedomosť o nespôsobilosti predmetu nájmu na
užívanie v súlade s jediným dohodnutým účelom. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 listiny základných práv
a slobôd, nesmie byť vlastnícke právo zneužité na ujmu práv druhých, alebo v rozpore so zákonom

chránenými záujmami. Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu
sledovaného právnou normou, nesmie mať však za následok ujmu na strane druhej strany, ak je v
rozpore s právnym pravidlom upravených v § 3 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd má za to, že požadovanie od prenajímateľa platenia

nájomného a súčasne jeho vedomosť o nespôsobilosti predmetu nájmu na užívanie dohodnutým
spôsobom treba považovať za výkon práva v obchodnom vzťahu, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivých obchodných vzťahov.

Vzhľadom ku skutočnostiam, že zo strany odporcu nedošlo k užívaniu predmetu nájomných
zmlúv dojednaných na dohodnutý účel, odporcovi nevznikla povinnosť platiť nájomné za objektívne

nespôsobilý predmet nájmu na dohodnuté užívanie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie nájomného zamietol.

V ďalšej časti sa súd zaoberal vzájomným návrhom odporcu voči navrhovateľovi týkajúci sa vydania
bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že prijaté plnenia zo strany odporcu v prospech

navrhovateľa titulom zaplateného nájomného je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký v súlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom je
bezdôvodným obohatením na strane navrhovateľa. Odporca doteraz zaplatené istiny titulom nájomného
vyúčtoval za tri nájomné zmluvy v celkovej sume 498.912,14 eura. Vzhľadom k tomu, že súd vzhliadol

dôvodnosť bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, súd uložil povinnosť navrhovateľovi
zaplatiť vyššie uvedenú istinu priamo odporcovi. Odporca si súčasne uplatnil i zákonné úroky z
omeškania od momentu prijatia finančných prostriedkov zo strany odporcu v prospech navrhovateľa až
do skutočného zaplatenia. Vyššie uvedené zákonné úroky z omeškania sú v súlade s ustanovením §369
ods. 1 účinného do 15.01.2009, preto súd uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť i zákonné úroky z

omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti až do skutočného zaplatenia.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 663 - § 665, § 671, § 673, § 675, § 3, § 451 Občianskeho
zákonníka a § 261, § 265 a § 369 Obchodného zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi ich
priznal celkom v sume 56.686,74 eura z titulu súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa

účelom nájmu v jednotlivých zmluvách bolo ich užívanie na výkon podnikateľskej činnosti odporcu ako
nájomcu v zmysle výpisu z obchodného registra a vo vzťahu k nájomnej zmluve 8/2006 i na výstavbu
a následne prevádzkovanie prekladiska potravinárskych produktov a tekutých tovarov ako verejného
prekladiska. Pozemky mali slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam. Dohodnutý spôsob
užívania prenajatých nehnuteľností bol dohodnutý platne, pričom zodpovedal podmienkam, stavu a

polohe prenajatých nehnuteľností, ako i predmetu činnosti odporcu zapísaným v Obchodnom registri.
Odporca v každej z uzavretých zmlúv vyslovene vyhlásil, že sa oboznámil so stavom prenajatých
nehnuteľností, s týmto ich stavom súhlasí a v tomto stave ich bez výhrad preberá, čo potvrdil i v
odovzdávacom a preberacom protokole. K nerealizovaniu investičných akcií odporcu došlo z dôvodu
nesplnenia podmienok na vydanie územného rozhodnutia zo strany odporcu, ktorý k návrhu na vydanie

územného rozhodnutia nedoložil stavebným úradom požadovanú prílohu. Z tohto dôvodu i bolo konanie
zastavené a nie z dôvodov spočívajúcich na strane navrhovateľa. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia
§ 451 Občianskeho zákonníka, navrhovateľ nesúhlasil s jeho aplikáciou prvostupňovým súdom na daný
skutkovýstav.Prijímanienájomnéhonavrhovateľomakoprenajímateľomvsúladesuzavretounájomnou
zmluvou nie je totiž možné považovať za bezdôvodné obohatenie a za úkon v rozpore s dobrými

mravmi. Rovnako i platenie nájomného zo strany odporcu a jeho prijímanie zo strany navrhovateľa bolo
plnením na základe platného právneho dôvodu, a to nájomných zmlúv. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že ani v jednom z prípadov vzniku bezdôvodného obohatenia predpokladaných v ustanovení
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade nedošlo. Navrhovateľ je toho názoru, žeodporca si svoje eventuálne právo na zľavu alebo odpustenie nájomného mal uplatniť u navrhovateľa
bez zbytočného odkladu, najneskôr však v 6-mesačnej lehote odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto
právo zakladajúcim. Neuplatnením práva v prekluzívnej lehote toto právo odporcovi zaniklo. V podanom

odvolaní navrhovateľ z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a to vo vzťahu k všetkým plneniam
prijatých od odporcu odo dňa uzavretia nájomných zmlúv do dňa 05.03.2008. Súčasne poukázal i na
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žiadal preto alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a vzájomný
návrh odporcu zamietnuť. Podaním zo dňa 23.05.2014 doplnil navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že dňa

26.04.2013 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o urovnaní, kde sa zmluvné strany
vyslovene dohodli, že dňom jej záväzkovo-právnej účinnosti nájomné zmluvy a vzťahy nimi založené
zanikajú a tým dochádza k ukončeniu nájomných vzťahov vyplývajúcich z týchto nájomných zmlúv
dohodou.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý s poukazom na ustanovenie § 673

Občianskeho zákonníka zastáva názor, že právo neplatiť nájomné existuje priamo zo zákona a to bez
toho, aby ho musel nájomca u prenajímateľa akýmkoľvek osobitným spôsobom uplatniť. Pokiaľ teda
zanikla povinnosť platiť nájomné, nie je daný žiaden dôvod na to, aby nájomca uplatňoval právo na
odpustenie nájomného, ani iné obdobné právo. V ostatnom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP a na nariadenom pojednávaní po zopakovaní dokazovania podľa § 214 ods. 1 písm.
a/ OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd návrh navrhovateľa
na zaplatenie nájomného v sume 294.881,43 eura s príslušenstvom na základe medzi účastníkmi
uzavretých nájomných zmlúv zamietol a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a navrhovateľa
zaviazal na zaplatenie sumy 498.912,14 eura s príslušenstvom odporcovi spolu s náhradou trov konania
v sume 56.686,74 eura.

Prvostupňový súd bol toho názoru, že odporca predmet nájmu - pozemky nemohol užívať už ani v čase
uzatvorenia nájomných zmlúv na predmet jeho činnosti slúžiaci vodnej doprave a iným činnostiam s ňou
súvisiacich. Nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel (nespôsobilosť predmetu nájmu
na dohodnuté užívanie) bola priamo viazaná na priebeh a výsledok územného konania, ale nepochybne

vznikla a trvala od momentu uzavretia nájomnej zmluvy.

Sám odporca nespôsobil nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel a preto nemôže ani
niesť za daný stav zodpovednosť. V predmetnom prípade z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia
vzniká nárok nájomcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd mal za to, že v danom

prípade odporcovi nebolo umožnené ani obmedzené užívanie predmetu nájmu a preto mu ani nevznikla
povinnosť platiť nájomné zo zákona.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Odvolací súd
predovšetkým poukazuje na tri medzi účastníkmi uzavreté nájomné zmluvy a ich dohodnutý obsah.

Podľa nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006 v znení je dodatok č. 1 zo dňa 15.06.2006 a
dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2008 navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi do
užívania pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. B. o celkovej výmere 85313 m2.. Odporca prehlásil,
že sa oboznámil so stavom prenajatých pozemkov a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Časť
prenajatých pozemkov môže odporca užívať na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a

jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Odporca je oprávnený uskutočňovať na
prenajatom pozemku stavbu prekladiska potravinárskych produktov len so súhlasom Min. dopravy, pôšt
a telekomunikácií SR (ďalej len MDPT SR). Ďalšiu časť pozemkov mohol odporca užívať na výstavbu
prekladiska tekutých tovarov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska len so
súhlasom MDPT SR. Súhlas MDPT SR č. 1585/1586-202/2001 zo dňa 20.12.2001 je neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. Zo stanoviska tohto orgánu na č.l. 69 vyplýva, že ide len o predbežný súhlas s
umiestnením stavieb vo väzbe na uzatvorenie nájomných zmlúv na predmetných pozemkoch. Pred
realizáciou výstavby mal odporca predložiť štúdiu uvedených stavieb na definitívne rozhodnutie vydania
súhlasu na realizáciu výstavby prekladiska potravinárskych produktov a prekladiska minerálnych olejov.Ďalej v čl. III. bola zmluva dojednaná o bod 3, podľa ktorého bol odporca okrem činností uvedených v
bode 1. a 2. tohto článku oprávnený vykonávať aj ďalšie činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti
odporcu zapísaným v obchodnom registri, ktoré slúžia vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam

súvisiacich s vodnou dopravou a činnosťami odporcu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od
01.05.2006 do 30.04.2056 s tým, že jej podpísaním končí platnosť predchádzajúcej nájomnej zmluvy
č. 38/2001 a č. 39/2001 spolu s ich dodatkami č. 1. a 2. Prenajaté pozemky boli odporcom bez výhrad
prevzaté zápisom o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo dňa 28.04.2006.

Z nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006 a jej dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 vyplýva, že
navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. B. o celkovej výmere
65259 m2. Odporca prehlásil, že sa oboznámil s ich stavom a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Na
prenajatých pozemkoch je oprávnený vykonávať činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti odporcu
zapísaným v Obchodnom registri. Pozemky majú slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam
súvisiacich s vodnou dopravou a činnosťami odporcu. Dočasnú stavbu možno na prenajatom pozemku

zriadiť len so súhlasom MDPT SR. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu od 15.06.2006 do
14.06.2056. Predmetné pozemky prevzal odporca bez výhrad zápisnične dňa 15.06.2006.

Podľa nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006 a jej dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 navrhovateľ
prenechal odporcovi do užívania pozemky a stavby zapísané na LV č. XXXX k.ú. W., pozemky o

celkovej výmere 69261 m2 a stavby o výmere 10978 m2. Odporca prehlásil, že sa oboznámil so stavom
prenajímaných pozemkov a stavieb a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Stavby a budovy spadajú
do stavebnej uzávery t.j. nemožno na nich stavať a závažne rekonštruovať objekty, stavať prístavby,
nadstavby, drobné stavby a malú architektúru. Možno robiť len základnú údržbu. Stavby sú v schátralom
stave a bez ich rekonštrukcie nie sú v užívateľnom stave. Odporca musí dodržať rozhodnutie o

stavebnejuzávere,môžerobiťnabudováchsanačnúúdržbuvzmyslestavebnejuzávery.Naprenajatých
pozemkoch je odporca oprávnený vykonávať činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti odporcu
zapísaným v Obchodnom registri. Pozemky majú slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam
súvisiacich s vodnou dopravou a činnosťami odporcu, ktorý má právo užívať kotolne a vyrábať tepelnú
a elektrickú energiu, ako i výskumnú a vývojovú činnosť v oblasti energetiky. Podpísaním tejto zmluvy

končí platnosť nájomnej zmluvy č. 17/2005 zo dňa 18.01.2006. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú
od 15.06.2006 do 14.06.2056. Predmetné nehnuteľnosti boli bez výhrad odporcom zápisnične prevzaté
dňa 15.06.2006.

Vychádzajúc z obsahu vyššie uvedených troch nájomných zmlúv v znení ich dodatkov vyplýva, že

stav prenajatých pozemkov a stavieb bol odporcovi od začiatku známy a z tohto dôvodu prenajaté
nehnuteľnosti bez výhrad zápisnične prevzal. Na prenajatých nehnuteľnostiach bol odporca oprávnený
vykonávať činnosti podľa predmetu jeho činnosti zapísanom v Obchodnom registri. Okrem toho mal
právo užívať kotolne a vyrábať tepelnú a elektrickú energiu, vykonávať výskumnú a vývojovú činnosť
v oblasti energetiky. V súvislosti s realizáciou zámeru odporcu - výstavba prekladiska potravinárskych

produktov a minerálnych olejov odporca vedel, že zo strany MDPT SR má daný len predbežný
súhlas s umiestnením stavieb a že pred samotnou realizáciou výstavby bude musieť predložiť tomuto
orgánu štúdiu uvedených stavieb na definitívne rozhodnutie vydania súhlasu na realizáciu výstavby
prekladiska. Skutočnosť, že následne odporca si nedokázal vybaviť na stavebnom úrade územné
rozhodnutie a stavebné povolenie nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, ktorý tento stav nespôsobil. V

ďalšej nájomnej zmluve bol odporca upozornený, že prenajaté stavby a budovy spadajú do stavebnej
uzávery a teda na nich nie je možné stavať a ich závažne rekonštruovať a že tieto stavby sú v
schátralom stave a bez ich rekonštrukcie nie sú v užívateľnom stave. Odporca sa naviac zaviazal
dodržaťrozhodnutieostavebneuzávere.Inapriektýmtoskutočnostiamvšakodporcapríslušnénájomné
zmluvy s navrhovateľom uzatvoril. Predmetné nájomné zmluvy naviac odporca uzatvoril na základe už

predtým uzavretých nájomných zmlúv, t.j. faktický stav predmetných nehnuteľností na základe následne
uzavretých nájomných zmlúv mu bol známy. Toto všetko vedie odvolací súd k záveru, že predmet nájmu
bol spôsobilý na dohodnuté užívanie v zmysle ust. § 664 Občianskeho zákonníka. Odporcovi teda podľa
§671citzák.vzniklapovinnosťplatiťnájomnépodľazmluvy.Vpriebehukonaniaodporcanavrhovateľom
vyplatenú výšku nájomného nerozporoval. Odporca dokonca svoj záväzok vyplývajúci z predmetných

nájomných zmlúv uznal, čo vyplýva z obsahu jeho listu zo dňa 13.11.2009 na č.l. 145. Vychádzajúc zo
znenia ust. § 323 Obchodného zákonníka platí vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že tento záväzok
odporcu v čase jeho uznania trval, pričom odporca nepreukázal opak.Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti podľa § 220
OSP zmenil tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku s tým, že dohodu o urovnaní zo dňa
10.04.2013 uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom podľa jej obsahu vyhodnotil tak, že táto rieši

len urovnanie vzájomných práv a povinností účastníkov v súvislosti s trvaním a zánikom vzájomných
vzťahov.

O príslušenstve rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vzájomnému návrhu odporcu vyhovel a navrhovateľa
zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 498.912,14 eura z titulu bezdôvodného obohatenia na tom skutkom
základe, že prijaté plnenia zo strany odporcu v prospech navrhovateľa titulom zaplateného nájomného
je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči s dobrými mravmi je bezdôvodným obohatením na strane navrhovateľa. Odporca doteraz

zaplatené istiny titulom nájomného vyúčtoval za tri nájomné zmluvy v celkovej sume 498.912,14 eura.
Vzhľadom k tomu, že súd vzhliadol dôvodnosť bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, súd
uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vyššie uvedenú istinu priamo odporcovi.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a za akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Je nepochybné, že v tejto časti napadnutý rozsudok tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje,
čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a porušenie práva navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie.

Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f)
OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.