Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/673/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611210710
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611210710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Benedikt Šišovič, s
miestom podnikania Cesta Mládeže 2130, Malacky, IČO: 12 684 988, proti odporkyni: V. B., Z..Č.. K.,
bytom K. XXXX/XX, U., o zaplatenie 1.230,30 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 23. apríla 2013, č.k. 5C/16/2013-60, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 23. apríla 2013 č.k. 5C/16/2013-60 uložil súd prvého stupňa odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.230,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 05.11.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 74,- Eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že manžel odporkyne ako objednávateľ
uzavrel s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvu o úprave a oprave veci (ďalej len „zmluva o oprave“);

predmetom ktorej bola oprava veci - motorového vozidla zn. X. P. X., č. karosérie S., rok výroby 2006;
a faktúru č. 24/2011 zo dňa 21.10.2011 za vykonané práce zaslal navrhovateľ odporkyni ako držiteľke
motorového vozidla; ktoré vozidlo nadobudla odporkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2011
uzavretejsospoločnosťouAUTOCENTRUMAAAAUTO,a.s.Ďalejzistil,žerozsudkomOkresnéhosúdu
Malackyzodňa06.05.2011č.k.7C8/2011-22,právoplatnýmdňa13.06.2011,bolozrušenébezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len“BSM“), t.j. odporkyne a Z. B. - ako jej manžela a rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, právoplatným dňa 12.12.2012,

bolo rozvedené manželstvo odporkyne a jej manžela Z. B.. Takto zistený skutkový stav posúdil po
právnej stránke podľa ust. § 143, § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
a dospel k záveru; keď odporkyňa nadobudla osobné motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom opravy,
do bezpodielového spoluvlastníctva; o dôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku na úhradu
vykonanej opravy predmetného vozidla. Dôvodil; keď za bežné veci je možné považovať také veci,
ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou; že v prípade zmluvy o oprave

predmetného motorového vozidla sa jedná o bežnú vec, ktorú je oprávnený vykonať ktorýkoľvek z
manželov, a preto sú z tohto právneho úkonu zaviazaní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Neuznal
argument odporkyne; že predmetné motorové vozidlo slúži osobnej potrebe a výkonu povolania jej
manžela, a preto nepatrí do BSM; keď úver, predmetom ktorého bolo financovanie kúpy motorového
vozidla, splácala odporkyňa. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; keď začiatok omeškania stanovil na deň 05.11.2011, t.j.
deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 24/2011; a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania výške

9% ročne z istiny 1.230,30 Eur od 05.11.2011 do zaplatenia, keď v prvý deň omeškania odporkyne bolavýška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB (1%)
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu vo výške 74,- Eur

pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Namietala, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodila, že v čase, kedy
bolo predmetné vozidlo opravované, bolo jej bezpodielové spoluvlastníctvo s bývalým manželom Z.
B. zrušené, pričom ohľadne vozidla uzavrela s bývalým manželom dohodu, na základe ktorej sa
tento zaviazal, že bude splácať leasingové splátky a auto bude využívať a plne zaň zodpovedať.
Namietala neprípustnosť nároku navrhovateľa, nakoľko ona si opravu vozidla u navrhovateľa osobne

neobjednala, toto vozidlo ani neprevzala; keď opravu vozidla objednal jej bývalý manžel, ktoré bez
zaplatenia ceny opravy vozidlo i prevzal, pričom po vykonaní opravy sa však vozidlo opätovne pokazilo;
o predmetných skutočnostiach sa dozvedela až doručení faktúry za opravu. Mala za to, že navrhovateľ
by mal riadne preukázať, aké opravy na aute vykonal a aké súčiastky do auta namontoval, a teda za čo
si vyfakturoval ním uplatňovanú cenu opravy. Zdôraznila, že jej manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva
už dňa 28.06.2012.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,
keď vychádzal z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, na základe ktorých bolo

preukázané, že odporkyňa bola v čase opravy predmetného motorového vozidla držiteľkou vozidla, a
teda zodpovedala za finančné vyrovnanie jeho opravy.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu
navrhovateľa (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s
§ 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne
závery o dôvodnosti návrhu navrhovateľa, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 143, §
145 ods. 1, 2 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa

aj dostatočne, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmiadôkaznýminávrhmisporovýchstránaposúdilopodstatnenosťvšetkýchprávneaskutkovo
relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania.

V danej veci odporkyňa v podanom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie

rozviedla svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v
odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal navšetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto smere za presvedčivý. So zreteľom
na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom

rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah
odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na
ktorýchzaložilasvojerozhodnutie,zhľadiskaňouuplatnenýchodvolacíchdôvodov,keďanivodvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok
zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom

vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia,trpelotakouvadou,ktorábymalazanásledokjehovecnúnesprávnosť(§212ods.3O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré
významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok odporkyne.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205

ods. 2 písm. c/ O.s.p., a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne
významnú skutočnosť; avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník,
ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný,

nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa
nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o
návrhoch účastníkovkonanianavykonaniedokazovaniasúdnevykonáakonadbytočnétiedôkazy,ktoré
neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na

zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo
ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť v konaní však už skôr preukázaná inými
dôkazmi ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli
riadne označené (nedostatočne označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom
mieste).

Pokiaľ odporkyňa namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové

zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporkyni na
zaplatenie sumy 1.230,30 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom neuhradenia faktúry za
opravu motorového vozidla odporkyňou.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že manžel
odporkyne ako objednávateľ uzavrel s navrhovateľom ako zhotoviteľom zmluvu o oprave; predmetom
ktorej bola oprava veci - motorového vozidla zn. X. P. X.; a navrhovateľ zaslal faktúru č. 24/2011 zo dňa
21.10.2011 za vykonané práce odporkyni ako držiteľke motorového vozidla, ktoré vozidlo nadobudla
odporkyňa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.03.2011. Ďalej bolo v konaní nesporné, že rozsudkom

Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2011 č.k. 7C 8/2011-22, právoplatným dňa 13.06.2011, bolo
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len“BSM“), t.j. odporkyne a Z. B. - jej manžela
a rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 03.04.2012 č.k. 27C 20/2010-98, právoplatným
dňa 28.06.2012, bolo rozvedené manželstvo odporkyne a jej manžela Z.R. B.. Spornou ostala otázka,
či predmetné motorového vozidlo patrilo do BSM odporkyne a jej bývalého manžela a či sa právny úkon
- zmluva o oprave; ktorú s navrhovateľom uzavrel bývalý manžel odporkyne; považuje za bežnú vec,

ktorú je oprávnený vykonať ktorýkoľvek z manželov.

Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§145ods.1Obč.zák.,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovaťkaždýzmanželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní

obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Citované ustanovenie § 145 ods. 1, 2 Obč. zák. upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích
osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými
manželiadisponujúsospoločnýmivecamiakopredmetombezpodielovéhospoluvlastníctva.Vovzťahuk
tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich

sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných
vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo
o inú než bežnú vec. Princíp aktívnej aj pasívnej solidarity plne zodpovedá charakteru bezpodielovosti
spoluvlastníctva.Solidárnaoprávnenosťizodpovednosťsavzťahujenavšetkyprávneúkonybezzreteľa
na to, či ide o bežnú vec alebo nie a nemožno ju vylúčiť ani dohodou, ani jednostranným vyhlásením

niektorého z manželov. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa
spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú
spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť.

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii
s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa

platnej právnej úpravy (§ 143 Obč. zák.) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda
iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia
potrebám ľudí.

Podľa § 148 ods. 1, 2 Obč. zák., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým

mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.Za trvania manželstva môže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknúť zo zákona alebo súdnym
rozhodnutím o jeho zrušení. Vo všetkých prípadoch pôsobia právne následky zániku bezpodielového
spoluvlastníctva nielen vo vzťahoch medzi manželmi, ale aj vo vzťahoch voči tretím osobám, teda aj

voči veriteľom obidvoch manželov.

V dôsledku zániku bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné ho vyporiadať. Do doby jeho
vyporiadania zostávajú obaja manželia vlastníkmi celého spoločného majetku. Pokiaľ ide o právny režim
spoločného majetku v tomto prechodnom období, rozhodujúca je dohoda manželov o užívaní a správe
tohto majetku. V prípade, že sa manželia nedohodnú, pre právny režim spoločného majetku platia

analogicky ustanovenia zákona o bezpodielovom spoluvlastníctve.

V ustanovení § 149 Obč. zák. sú upravené tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva,
a to

a) dohodou manželov (§ 149 ods. 2 Obč. zák.),

b) súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov (§ 149 ods. 3 Obč. zák.),

c) nevyvrátiteľnou právnou domnienkou (§ 149 ods. 4 Obč. zák.).

Podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov možno spoločný majetok manželov vyporiadať len
jedným z uvedených spôsobov vyporiadania (t. j. buď do dohody zahrnúť všetok majetok patriaci
do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo je súd povinný zhromaždiť všetok majetok patriaci do
tohto spoluvlastníctva). Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa podľa
judikatúry slovenských súdov musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo,

ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva, vrátane dlhov a pohľadávok.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne sú súdom prvého stupňa; k záveru, že odporkyňa
nadobudla motorové vozidlo; ktoré bolo predmetom opravy; na základe kúpnej zmluvy zo dňa
03.03.2011 do bezpodielového spoluvlastníctva s jej vtedajším manželom Z. B., ktoré BSM bolo zrušené
až rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 06.05.2011 č.k. 7C 8/2011-22, právoplatným dňa

13.06.2011, tzn., že odporkyňa a jej bývalý manžel nadobudli predmetné vozidlo do BSM ešte pred jeho
zrušením. Správne dospel súd prvého stupňa i k záveru, že v danej veci ide v prípade zmluvy o oprave
motorového vozidla (uzavretej medzi navrhovateľom a manželom odporkyne) o tzv. bežnú vec, ktorú je
oprávnený vykonať ktorýkoľvek z manželov, a preto sú z tohto právneho úkonu zaviazaní obaja manželia
spoločne a nerozdielne, keďže; vychádzajúc z okolností danej veci a s prihliadnutím na povahu

a hodnotu vecí, ako aj na účel, na ktorý vec slúži; možno konštatovať, že ide o vec - záležitosť (oprava
vozidla), ktorá je medzi manželmi obvyklá, ktorú prináša každodenný život a pri ktorej sa neočakáva
nesúhlas druhého manžela práve preto, že záležitosť svojím významom neprekračuje obvyklú rutinu
denného života, ktorou sa neohrozuje vlastníctvo druhého manžela.

Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že bolo výlučne v dispozícií navrhovateľa, od ktorého z

bývalých manželov (ktorí sú voči nemu zaviazaní spoločne a nerozdielne) sa bude domáhať zaplatenia
neuhradenej faktúry za opravu motorového vozidla, pričom tento si vybral odporkyňu, ktorá bola
na základe evidencie držiteľkou predmetného motorového vozidla, uvedené však neznamená, že
odporkyňa sa nemôže domáhať svojich nárokov proti svojmu bývalému manželovi.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že súd rozhoduje v

občianskom súdnom konaní na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania
sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p.sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia
súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní
neprihliada.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen
uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods.

1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné
bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení
je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľom má za následok zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena
odporcomohľadnenímtvrdenýchskutočnostímázanásledok,žesúdnemôžeprihliadaťnajehoobranu.

Aby účastník konania mohol splniť svoju povinnosť označiť dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju

povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia), t. j. musí splniť svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (§
79 ods. 1 O. s. p.). Až vtedy, keď unesie účastník konania svoje bremeno tvrdenia, začne ho zaťažovať
dôkazná povinnosť a zodpovednosť za unesenie alebo neunesenie dôkazného bremena. Povinnosť
účastníkov konania označiť dôkazy je procesnou povinnosťou, o ktorej je povinný súd účastníkov
konania poučiť, a to uznesením podľa § 114 ods. 2 O.s.p., nemožno však nesplnenie týchto povinností

vynucovať.

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení
k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania,
pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie
konania a vo vyjadrení k nemu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je

okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na
jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Dôkazné bremeno však nie je rubom dôkaznej povinnosti. Účastník konania síce môže splniť svoju
dôkaznú povinnosť (označí dôkaz), avšak nemusí pritom uniesť svoje dôkazné bremeno, pretože
súd nemusí jednak jeho navrhnutý dôkaz vykonať, a pokiaľ ho aj vykoná, nemusí ho považovať za
dostačujúci.

Súd prvého stupňa v danom prípade správne postupoval, keď argumentáciu odporkyne; že predmetné

motorové vozidlo slúžilo len osobnej potrebe a výkonu povolania jej bývalého manžela a teda nepatrilo
do ich BSM; posúdil ako nevierohodnú a túto neuznal, keďže odporkyňa nepredložila žiadny listinný
dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia ohľadne vyporiadania ich spoločného majetku po zrušení ich
BSM, a teda, že predmetné motorové vozidlo už nepatrilo do ich BSM (keď nie je možné prihliadnuť ani
na Dohodu o vyporiadaní hnuteľného majetku - motorového vozidla, keďže táto dohoda nezahŕňala celý

ich spoločný majetok); v dôsledku čoho potom dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ si dôvodne
uplatňuje proti odporkyni svoj nárok na úhradu opravy predmetného motorového vozidla.

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami
dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa
nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa; stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným
skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudkusúdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.; ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 O.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety
prvej O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.