Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208106
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413208106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľa: I. D., nar. X.XX.XXXX, bytom P.,
G.B..XX,štátnyobčanSR,akoajvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletéhoC.D.,nar.X.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, za účasti matky: T. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. B. XX, P., štátna občianka SR, právne zastúpenej advokátom Mgr. Milošom
Čičmancom, so sídlom v Poprade 058 01, Rastislavova 3468/36, IČO: 42 077 206 a otca (odporcu): I. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. J. XXX, štátny občan SR, o zvýšení a znížení výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/244/2013-203 zo dňa 6.5.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým bol
zamietnutý návrh na zvýšenie výživného.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013 do
31.10.2014 na I. D., nar. X.XX.XXXX v sume 60,- eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohoto rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom výrokom označeným I. zmenil rozsudok Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 9.4.2010 pod č. k. 5P 209/2009 - 26 tak, že zvýšil výživné počnúc dňom 1.9.2013 na
mal. I. zo sumy 60,- eur na sumu 90,- eur mesačne a na mal. C. zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur
mesačne, ktoré je povinný otec mal. detí
platiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. Výrokom pod II. návrh
matky vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom pod III. súd povolil otcovi mal. detí dlžné výživné za obdobie od
1.9.2013 do 30.4.2014 vo výške 560,- eur splácať v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc mesiacom

máj 2014 spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám matky
mal. detí. Výrokom IV. súd rozhodol o zastavení konanie o návrhu otca na zníženie výživného na mal.
deti I. a C. D.. Posledným výrokom súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod č. k. 5P/209/2009-26 zo dňa 9.4.2010, právoplatným dňa

22.4.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu tak, že zvýšil výživné počnúc dňom 1.4.2010 u mal. I.
zo sumy 1.700,- Sk na sumu 60,- eur mesačne a u mal. C. zo sumy 800,- Sk na sumu 50,- eur mesačne.
V čase posledného rozhodnutia bol maloletý I. žiakom 7. ročníka základnej školy. V súčasnej dobe je
študentom Strednej odbornej školy v T.. Maloletý C. bol v čase posledného rozhodnutia o výživnomžiakom tretieho ročníka základnej školy. V súčasnosti je v 7. ročníku. Z uvedeného vyplýva, že návrh
matky je čiastočne dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia došlo u maloletých detí k stálej zmene
pomerov. Maloletý I. začal navštevovať strednú školu a maloletý C. druhý stupeň základnej školy, s čím

sú spojené vyššie výdavky. Rovnaké vyššie výdavky sú spojené v súvislosti s ich prirodzeným rastom a
vývojom. Aj napriek tomu, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery odôvodňujú zvýšenie na maloletého I. a na maloletého C.. V tejto súvislosti súd prihliadol na
správanie sa otca, ktorý ukončil v priebehu konania pracovný pomer na vlastnú žiadosť. Z dôvodu
splatenia svojich dlhov predal svoje osobné motorové vozidlo sestre svojej manželky W. Q.. Uvedené

konanie otca súd vyhodnotil ako účelové a špekulatívne v snahe preukázať úmyselné zhoršenie svojich
majetkových pomerov. Preto súd má za to, že aj napriek uvedenému konaniu otca maloletých detí,
jeho pomery naďalej odôvodňujú zvýšenie výživného. Pri vyhovení časti návrhu matky súd vzal do
úvahy ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Súd z predložených listinných dôkazov
mal za preukázané, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 bol priemerný mesačný
príjem otca 18.389,91 Kč. Otec pracoval vo firme UNIGEO, a.s., Ostrava. Tento pracovný pomer ukončil

dohodou na vlastnú žiadosť dňa 5.2.2014. V roku 2013 jeho priemerná mesačná mzda bola vo výške
20.022,16 Kč. Od posledného rozhodnutia v roku 2010 bol jeho príjem u uvedeného zamestnávateľa
vyšší o 1.632,25 Kč. Otec detí bol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa tak v roku 2010, ako aj v
roku 2013 do ukončenia pracovného pomeru. Súd vypočítal dlžné výživné za obdobie od 1.9.2013, keď
zvýšil výživné na obe deti, do 30.4.2014 vo výške 560,- eur. Otec detí na ich výživu zasielal stanovené

výživné vo výške 110,- eur do februára 2014. V mesiaci marec 17.3.2014 poslal na výživu oboch detí
sumu 30,- eur a dňa 17.4.2014 sumu 30,- eur. Súd predmetným rozsudkom zvýšil výživné na I. zo 60,-
eur na 90,- eur, čiže o 30,- eur a na mal. C. zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur, čiže o 20,- eur, spolu
zvýšil výživné na obe mal. deti na sumu 160,- eur mesačne. Dlh na výživnom je za uvedené obdobie, čo
predstavuje osem mesiacov. Vychádzajúc z platenia výživného na mal. deti otcom, za uvedené obdobie

zaplatil 710,- eur. Predmetným rozsudkom súd na obe deti určil výživné sumu 160,- eur. Za osem
mesiacov to predstavuje sumu 1280,- eur. Rozdiel medzi určeným výživným predmetným rozsudkom a
otcom zaplateným výživným predstavuje sumu 560, -eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, ktoré umožnil otcovi mal. detí splácať v mesačných splátkach po 20,- eur počnúc
mesiacom máj 2014.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí. Navrhla rozsudok zmeniť a
jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Ako dôvod uviedla, že bolo jednoznačne preukázané, že otec detí sa úmyselne vyhýba
plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu primeranom potrebám deťmi, čo preukazuje najmä skutočnosť,

že sa bez vážneho dôvodu vzdal svojho zamestnania, čím si úmyselne zhoršil svoje majetkové
pomery. Otec detí má tendenciu stať sa dobrovoľne nezamestnaným vtedy, keď matka požiada o
zvýšenie výživného. Skutočnosť, že otec nemá záujem riadne prispievať na výživu detí potvrdzuje
aj trestný rozkaz zo dňa 14.3.2005 č. k. 1T/34/2005 vydaný Okresným súdom v Čadci, ktorým bol
uznaný vinným, že úmyselne a riadne na deti neplatil výživné v dobe od 1.1.2004 do 14.7.2004.

Nakoľko bola na jednej strane dostatočným spôsobom preukázaná relevantná zmena pomerov na
strane maloletých detí a na druhej strane dostatočným spôsobom vyšlo najavo, že otec úmyselne
zavádza súd ohľadom svojich majetkových pomerov, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam
tým, že nesprávne vyhodnotil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca detí, ako aj dôvodnú
potrebu maloletých detí a majetkové pomery matky detí, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu

podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Je potrebné vychádzať z príjmov otca z obdobia pred stratou
zamestnania. Otcovi je v súčasnosti vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného
vymeriavacieho základu, ktorý činil 38,511 eur. Z toho možno vyvodiť, že priemerný hrubý mesačný
príjem otca bol 1.171,38 eur. Majetkové pomery otca možno považovať za nadštandardné, a to nielen s
ohľadom na jeho príjem, ktorý by mohol mať, keby dobrovoľne neprišiel o zamestnanie, ale ohľadom na

všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Predmetné rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd neprihliadol na zachovanie rovnováhy s odôvodnenými potrebami oprávneného a schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinného, nakoľko priznaná výška výživného nekorešponduje s
nadštandardnými majetkovými pomermi otca pri zachovaní aplikácie druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o

rodine. Súd vôbec nevzal do úvahy majetkové pomery matky, ktoré sú nepomerne nižšie, než majetkové
pomery otca, ani skutočnosť, že matke detí musí finančne prispievať na výživu detí aj jej matka, nakoľko
naposledysúdomurčenávýškavýživnéhoje nepostačujúcaanepokrývavšetkypotrebymaloletýchdetí.
Otecnejavízáujemomaloletédeti,vôbecsasniminestretáva,nikdynedošlozjehostranykobdarovaniudetí, či už k ich sviatkom, k Vianociam, alebo k zakúpeniu akýchkoľvek vecí pre deti. Nesúhlasí ani
s povolením splátok dlžného výživného, čo je taktiež v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď
nezohľadňuje primeranosť odôvodnených potrieb detí a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.

Otec detí vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Je toho názoru, že súd náležite zistil skutkový stav a vydal správny rozsudok. Odo dňa, kedy mu
bol doručený tento rozsudok, svoje vyživovacie povinnosti plní riadne a včas, a to v intenciách výrokovej
časti napadnutého rozsudku, čiže spravuje sa ním, a nie pôvodným rozsudkom. Je pravdou, že v

priebehu súdneho konania s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer, avšak z dôvodu jeho právnej
nevedomosti mu zamestnávateľ dal podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru na základe jeho
žiadosti,očomonnevedelavdobrejviere,žezamestnávateľsnímrozväzujepracovnýpomerzdôvodov
na jeho strane,
tieto listiny aj podpísal. Uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý z nevedomostí so
zamestnávateľom podpísal, mal dosah aj na skutočnosť, že jeho terajšej manželke, ktorá je na materskej

dovolenke, bol odňatý príspevok pri starostlivosti o dieťa do 9 rokov veku, ktorý
poberala z dôvodu, že dieťa má zdravotné problémy. Poukazovanie matky na trestný rozkaz vydaný
v konaní vedenom Okresným súdom Čadca 1T/34/2005 považuje za zavádzajúce, nakoľko v danom
období mal finančné problémy a neskôr platil výživné, avšak trestný rozkaz bol zrušený, keď zameškané
výživnédoplatil.Jevočinemuvedenéexekučnékonaniepreomeškanie45,-eurnakaždézdetí,avšakk

tomuto času mal zaplatené všetko výživné aj trovy exekútora, ako aj všetky potrebné poplatky. Z dôvodu
prebiehajúceho exekučného konania mal s manželkou obstavené bankové účty a súdny exekútor mu
vykonáva zrážky z podpory. Z uvedeného je zrejmé, že matka detí sa snaží využiť jeho zaváhania v
minulosti a očierniť ho v očiach súdu, pričom jeho momentálny príjem a majetok nedovoľuje mu platiť
vyššie výživné, ako bolo stanovené napadnutým rozsudkom. Motorové vozidlo prepísal na švagrinú z

dôvodu, že mali voči nej dlh a toto bolo považované za jeho splatenie. Nerozumie konštatovaniu matky
detí, že jeho pomery sú nadštandardné. Spolu s bratom je podielovým spoluvlastníkom drevenice, ktorú
neužíva. Ďalej je minimálnym podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov, pričom jeho podiely v
podstate nemajú reálnu hodnotu, nakoľko sa reálne nedajú scudziť. Žije s manželkou a dvoma deťmi u
svokrovcov, čo jednoznačne nemožno definovať ako nadštandardné pomery.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

V priebehu odvolacieho konania nadobudol plnoletosť I. D., nar. X.XX.XXXX. Tento na pojednávaní pred
odvolacím súdom si osvojil návrh matky, ako aj ňou podané odvolanie. Tým sa táto časť konania zmenila

na sporové konanie, z I. D., nar. X.XX.XXXX sa stal navrhovateľ a z jeho otca odporca (§ 90 O.s.p.).

Uvedeným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, ani výrok, ktorým
bolo zastavené konanie o návrhu na zníženie výživného. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť
a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3fa § 206 ods. 2 O.s.p.).

Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal na nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom
zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a toto doplnil správami od zamestnávateľa
matky, Sociálnej poisťovne, výsluchom rodičov, ako aj teraz plnoletého I. D.. Po takomto doplnení
dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie matky, ako aj navrhovateľa, nie je dôvodné.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie závažná zmena
tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Za takúto
závažnú zmenu pomerov je treba považovať na strane odôvodnených potrieb oprávnených osôb napr.
prechod maloletých detí na iný stupeň školskej dochádzky, nadobudnutie schopnosti detí samostatne

sa živiť, zhoršenie zdravotného stavu oprávnenej osoby majúce preukázateľné dôsledky na náklady
s tým spojené. Za takúto závažnú zmenu pomerov na strane povinnej osoby treba zase považovať
napr. nezavinenú stratu, či zmenu zamestnania spojenú s výrazným poklesom príjmu, dlhodobá
práceneschopnosť povinnej osoby, pribudnutie novej vyživovacej povinnosti, či
preukázateľné zhoršenie majetkových pomerov.

Bez preukázania podstatnej zmeny pomerov nie je možné zmeniť dovtedy určené výživné. Pokiaľ by tak
súd napriek tomu rozhodol a zmenil by výšku výživného, šlo byvlastne z jeho strany o neprípustné preskúmavanie a reparáciu pôvodného právoplatného súdneho
rozhodnutia.

Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
či majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby oprávnenej osoby sa líšia
podľa okolností konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu tejto osoby,

jej fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, celkového
uplatnenia odkázanej osoby v spoločenskom živote, od hodnoty jej majetku a výnosov z neho, ako aj
od výšky prípadných iných vlastných príjmov odkázanej osoby. Pokiaľ sa jedná o výživné pre dieťa, toto
slúži nielen na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa spojených so vzdelávaním, prípravou na povolanie, s
uspokojovaním kultúrnych, športových, rekreačných potrieb a podobne.

Odôvodnené potreby dieťaťa a rozsah ich uspokojovania sú v konečnom dôsledku bezprostredne
ovplyvnené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Ak sú reálne
možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča obmedzené, môže byť určené len výživné schopné
pokryť len bežné potreby dieťaťa, či len časť z nich. Pri určení výšky výživného súd vychádza z

reálne zistených zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkových pomerov rodiča, ktoré sú dané
nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, kvalifikáciou, pracovnými skúsenosťami
a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí v
mieste jeho bydliska a v okolí.

V prípade zmeny zamestnania povinnej osoby za zamestnanie finančne menej výhodné treba skúmať,
či k takej zmene došlo z dôležitého dôvodu (napr. zo zdravotných dôvodov, v dôsledku organizačných
zmien a podobne). Ak sa povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, napr.
ak odpustí dlh, odmietne dedičstvo, nevýhodne scudzí hnuteľné či nehnuteľné veci, alebo ak na seba
berie neprimerané riziká, v takom prípade sa vychádza z majetkových pomerov povinnej osoby, ktorej

by mala, nebyť tejto činnosti, negatívne ovplyvňujúcej rozsah jej majetku.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Poslednecitovanávetaznamená,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťvkonečnomdôsledkukompromisom
medzi životnou úrovňou jeho rodičov.

Výživné na deti v preskúmavanej veci bolo naposledy zvyšované rodičovskou
dohodou schválenou súdom dňa 9.4.2010. Podľa odôvodnenia rozsudku bol v tom čase I.iakom 7.

ročníka základnej školy a mal. C.iakom 3. ročníka základnej školy. U otca detí sa vtedy konštatovala
zmena pomerov spočívajúca v tom, že sa v roku XXXX oženil a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, pričom jeho príjem mal byť cca 13.000,- Sk (431,50 eur). U matky je zo spomínaného
rozsudku zistiteľná zmena pomerov vo forme pribudnutia vyživovacej povinnosti k dcére Juliane.

Navrhovateľ je v súčasnosti študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy v T. a maloletý C. žiakom 8.
ročníka Základnej školy v T.. Tak, ako bolo konštatované, prechod oprávnenej osoby na vyšší stupeň
školského vzdelávania sa považuje za významnú zmenu pomerov, ktorá by sa mala prejaviť na výške
výživného. Od schválenia rodičovskej dohody súdom uplynulo pritom viac ako 4 roky, čo je taktiež
spojené s výraznou zmenou nákladov nevyhnutných na vynaloženie odôvodnených potrieb takýchto

osôb. Odôvodnené potreby u oboch oprávnených nepochybne by umožňovali určenie podstatne
vyššieho výživného.

Ešte výraznejšia zmena pomerov nastala na strane povinného otca. Ako vyplynulo z dokazovania
vykonaného prvostupňovým súdom, otec pracoval už v čase predchádzajúcej súdnej úpravy v

spoločnosti UNIGEO, a.s. s priemerným čistým mesačným zárobkom 18.389,91 Kč. Jeho priemerný
mesačný príjem u toho istého zamestnávateľa za rok 2013 bol 20.022,16 Kč mesačne. Došlo teda k
nárastu jeho priemerného mesačného príjmu cca o 1.632,- Kč.Vychádzajúc z písomných dokladov, rozviazal otec ku dňu 5.2.2014 pracovný pomer s týmto
zamestnávateľomnavlastnúžiadosť.Otecnepreukázaldôležitosťdôvoduskončeniatohotopracovného
pomeru. Za takýto dôležitý dôvod nemožno považovať ním tvrdený dôvod takéhoto konania, a to

právnu nevedomosť. Nebolo síce preukázané „špekulatívne konanie“ konštatované v preskúmavanom
rozsudku a strata zamestnania je pravdepodobne dôsledkom nelogického, zjavne nedomysleného
konania otca. Otec ani nepodal žalobu o neplatnosť takéhoto zániku pracovného pomeru a tak záver
prvostupňového súdu, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, je v konečnom
dôsledku opodstatnený. Aj v takom prípade však zákon umožňuje súdu len prihliadať takémuto príjmu.

Nie jemožnéužneexistujúcipríjembraťvplnomrozsahuzazákladprerozhodovanieovýškevýživného.

V skutočnosti otec od 6.2.2014 do 31.7.2014 poberal mesačne od Sociálnej poisťovne dávku v
nezamestnanosti vo výške 597,- eur mesačne, v auguste 96, 30 eur. Za mesiac september mu bola
vyplatená dávka v hmotnej núdzi v sume 170,50 eur.

Počnúc od 1.10.2014 sa otec opätovne zamestnal v V. republike u podnikateľa I. B., so sídlom v
M. ako stavebný robotník. Podľa pracovnej zmluvy je dohodnutá hodinová mzda vo výške 60,- Kč
brutto a 40 hodinový pracovný týždeň. Pri priemernom počte 21 pracovných dní v mesiaci, by mal byť
pravdepodobne budúci hrubý príjem otca cca 10.080,- Kč mesačne.

Tým, že sa otec opätovne zamestnal, aj keď u iného zamestnávateľa, odpadol dôvod zohľadňovať jeho
predchádzajúci príjem (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Naviac pri rozhodovaní vo veci musí byť zohľadnené aj to, že otec si naďalej musí plniť vyživovaciu
povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, ako aj skutočnosť, že otec si musí plniť vyživovaciu

povinnosť aj k manželke, čo prvostupňový súd opomenul zohľadniť.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením matky o nadštandardných majetkových pomeroch otca. Možno len
konštatovať, že za rok 2013 získal otec ako spoluvlastník nehnuteľností z Pozemkovej spoločnosti
drobných vlastníkov lesov D. J. čiastku 231,03 eur. Nebolo preukázané, že by otec mal akýkoľvek

úžitok zo spoluvlastníctva domu súpisného čísla XXX v D. J., ktorého výlučným užívateľom je druhý
spoluvlastník. Zohľadňujúc, že otec aj s členmi svojej rodiny býva v rodinnom dome vo vlastníctve
rodičov jeho manželky, je odvolací súd toho názoru, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky pre ďalšie
navyšovanie výživného zo strany otca, aj keby to inak odôvodnené potreby navrhovateľa a maloletého
C. odôvodňovali.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým bol návrh na ďalšie zvýšenie výživného zamietnutý.

V rámci doplňovania dokazovania bolo zistené, že otec čiastočne doplatil dlžné výživné vzniklé

navýšením výživného napadnutým rozsudkom za obdobie do 1.9.2013, v dôsledku čoho výrok rozsudku
o dlžnom výživnom stratil svoje opodstatnenie, keď ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu
dlhuje otec na výživnom v súvislosti so zvyšovaním výživného napadnutým rozsudkom, čiastku 60,- eur.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na navrhovateľa zaplatil odporca za obdobie od 1.9.2013 do
30.4.2014 480,- eur a za obdobie od 1.5.2014 do 31.10.2014 540,- eur, spolu 1.020,- eur. Na maloletého

C. zaplatil otec za to isté obdobie 820,- eur (400 + 428).

Okrem toho doplatil odporca pre obe oprávnené osoby 2 x 30,- eur (za marec a apríl 2014), 6 x 20,- eur
(za máj až október 2014) a 2 x 80,- eur (27.5.2014), spolu 340,- eur. Pri paritnom rozdelení pripadá na
každého z oprávnených suma 170,- eur. Po pripočítaní takto rozdeleného doplatku bolo na navrhovateľa

zaplatené 1.193,- eur a na maloletého C. 990,- eur.

Za rozhodné obdobie mal otec zaplatiť na navrhovateľa 1.268,- eur a na maloletého C. 980,- eur.
Preplatok 10,- eur na maloletého C. bol pripočítaný k plneniu v prospech navrhovateľa, čím sa výška
nedoplatku výživného znížila u neho na 60,- eur. Na maloletého C. ku dňu 31.10.2014 nemá otec za

rozhodné obdobie žiaden dlh. Preto bol zmenený výrok o dlžnom výživnom tak, že za obdobie od
1.9.2013 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi aj dlžné výživné vo výške 60,- eur. V súlade
s § 160 ods. 1 veta prvá O..sp., súd predĺžil lehotu na zaplatenie na 30 dní. Od mesačných splátokbolo upustené vzhľadom k tomu, že sa otec opätovne zamestnal. Keďže mzda mu bude vyplatená až
v novembri, bola lehota na zaplatenie predĺžená.

Dosiahnutím plnoletosti I. sa konanie medzi ním a odporcom zmenilo na sporové konanie. I. ako
navrhovateľ si prostredníctvom matky uplatnil návrhom zo dňa
20.8.2013 zvýšenie výživného na 150,- eur mesačne, pričom zvýšené výživné bolo na sumu 90,- eur
mesačne.Vdôsledkutakéhotolenčiastkovéhoúspechuspojenéhosneúspechomobochspornýchstrán
približne v rovnakom pomere bolo rozhodnuté, že žiaden z týchto

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vec zvýšenia výživného na maloleté deti bolo teoreticky možné začať aj bez návrhu účastníkov. V
takýchto veciach v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. nemá taktiež z účastníkov právo na náhradu
trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.