Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/71/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113224480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113224480.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár,
s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, p r o t i žalovanému: C. P., L.. X.X.XXXX, J. G., M. C.
XX, zastúpený: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5,
Prešov, IČO:42176778, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1. Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42264154 a 2. Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zastúpený: JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 1.482,59 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 22.8.2013 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške
1.482,59 Eur na základe úverovej zmluvy zo dňa 26.3.2002. V žalobe žalobca žalovanú sumu
nešpecifikoval, len odkázal na splátkový kalendár.

Žalovaný podal voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom zdôraznil, že sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je absolútne neplatná pre nedodržanie písomnej formy. Uviedol
(nesprávne), že v primárnej úverovej zmluve je drobným písmom uvedené, že zároveň sa uzatvára
zmluva o revolvingovom úvere bez bližšej konkretizácie zmluvných podmienok a na podporu tejto
argumentácie pripojil dva rozsudky. Poukázal na to, že nárok by sa preto mal posúdiť podľa § 457
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Dodal, že bližšie sa vyjadrí po doručení príloh k žalobe, čo bolo
realizované ešte 23.5.2014, zástupca žalovaného však doposiaľ svoje vyjadrenie nedoplnil.

Vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na strane žalovaného oznámili ďalšie subjekty a to
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorí sa
doposiaľ k žalobe nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, úverovou zmluvou
zo dňa 26.3.2002 s úverovými podmienkami, protokolom k žiadosti o zmenu výšky úverového
rámca, listom o zosplatnení úveru zo dňa 25.2.2011, splátkovým kalendárom, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 26.3.2002 pod č. 5203127709 písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a o vydaní
a používaní platobnej karty YES, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver s úverovým rámcom 15.000,-
Sk (497,91 Eur) a s mesačnou splátkou 600,- Sk (19,91 Eur). V zmluve nie je uvedená úroková
sadzba, RPMN, ani žiadne poplatky. Tieto údaje nie sú dokonca uvedené ani v úverových zmluvných
podmienkach. V § 9 týchto zmluvných podmienok sa len uvádza, že klient je povinný platiť úrok z
poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v
ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej
sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu
úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej
úrokovej sadzby v závislosti na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu. Súd podotýka,
že žalobca doposiaľ spomínaný sadzobník nepredložil a ani v žalobe ani vo svojom písomnom vyjadrení
neuviedol z akej úrokovej sadzby vychádzal.

Podľa pripojeného splátkového kalendára, ale tiež písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný
celkovo vyčerpal, či už platbou kartou, alebo vo forme výberov z bankomatu sumu 7.664,82 Eur a
žalobcovi uhradil 8.740,13 Eur.

Vychádzajúc zo splátkového kalendára žalovaný prestal úver uhrádzať v októbri 2010, nakoľko posledná
uhradená splátka je vo výške 116 Eur dňa 16.9.2010. Z uvedeného kalendára vyplýva aj to, že muselo
dôjsť k zmene pôvodnej zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko sa menili mesačné splátky, ktoré z
pôvodnej sumy 19,92 Eur boli neskôr navýšené na 39,83 Eur a následne až na 59,75 Eur.

V dôsledku nesplácania úveru žalovaným žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 25.2.2011, ktorým
zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.532,59 Eur.

Zo splátkového kalendára vyplýva špecifikácia žalovanej sumy, do ktorej bola zahrnutá aj zmluvná
pokuta, vo výške 46,82 Eur + 6,45 Eur, poplatky za výber z bankomatu vo výške 229,93 Eur a poplatky
za výpisy z účtu vo výške 123,34 Eur. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.5.2014 nárok
na zmluvnú pokutu vyplýva z hlavy 9 § 2 UP a špecifikácia poplatkov bola stanovená v sadzobníku
poplatkov a odmien.

V hlave 9 § 2 úverových podmienok žalobcu sa uvádza: „V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru,
či jej časti dlhšieho než 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške
0,08% z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky
úveru, či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
8% z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení“.

Súd zdôrazňuje, že hlava 9 je s označením názvu „Záverečné ustanovenia“, pričom celé úverové
podmienky sú písané veľmi drobným písmom.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené príkladmo v § 4 ods. 2 zákona. Medzi
ne patrí podľa písm. a/ aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

g/ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

Podľa názoru súdu aj pri revolvingovom úvere je možné určiť podľa základných počiatočných údajov,
ktoré by mali byť v zmluve uvedené, RPMN, čo však v danom prípade splnené nebolo, preto je potrebné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (!4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.).
Navyše v danom prípade v zmluve chýbal údaj o úrokoch a konkrétnych poplatkoch a uvedené náležitosti
dokonca nie sú konkretizované ani v úverových podmienkach. Tie totiž odkazujú na sadzobník poplatkov,
ktorý dokonca žalobca môže jednostranne meniť. Preto je na mieste aplikácia aj § 4 ods. 5 zákona č.
258/2001 Z.z. s tým dôsledkom, že žalobca neoprávnene požaduje úroky a akékoľvek poplatky, ktoré
neboli uvedené v zmluve.

Žalovaný celkovo čerpal z úveru 7.664,82 Eur a vykonal úhrady vo väčšom rozsahu, konkrétne vo výške
8.740,13 Eur. Žiadny nedoplatok vo vzťahu k žalobcovi teda nemá a preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Súd sa nestotožňuje s názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí 8Co
95/2010 o tom, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN a podľa súdu je tento názor
už prekonaný. RPMN je stále možné určiť podľa počiatočných údajov nastavených v čase uzavretia
príslušnej zmluvy. Vzhľadom na neuvedenie RPMN tak nastáva následok vyplývajúci z § 4 ods. 2 písm.
g/ zákona č. 258/2001 Z.z. teda že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd navyše dodáva, že dohoda o zmluvnej pokute nebola uzavretá platne.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že úverové podmienky sú nacyklostilované, napísané veľmi
drobným písmom a v pomerne rozsiahlom objeme. Navyše ustanovenia o zmluvnej pokute sú
zakomponované v záverečných ustanoveniach bez toho, aby bolo zvýraznené, že obsahujú dohodu o
zmluvnej pokute. V tejto súvislosti súd odkazuje na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. US 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej
pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. VOP, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Ústavný súd
zdôraznil, že dodávateľ má sa chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo, v
opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým,
že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať ujednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak
nesmú slúžiť k tomu, aby v nich dodávateľ skryl ujednania, ktoré sú pre spotrebiteľov nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. S odkazom na tieto myšlienky súd poukazuje na to, že
zmluvnú pokutu žalobca upravil nielen že v rozsiahlych a neprehľadných úverových podmienkach, ale
dokonca až v časti označenej ako „záverečné ustanovenia“ bez akéhokoľvek zvýraznenia, že sa týkajú
zmluvnej pokuty. Ide o typický príklad nepoctivého správania dodávateľa voči spotrebiteľovi.

Výrok o trovách konania vypláva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že nárok na náhradu
trov konania si uplatnil v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. len žalobca, ale keďže ten bol vo veci neúspešný
nárok na náhradu trov konania mu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.