Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712208119
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712208119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného:
advokátska kancelária SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36
862 711, proti odporkyni: B. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., t.č. na neznámom mieste, zastúpenej:
C.. S. Y., zamestnankyňa Okresného súdu D., o zaplatenie sumy 253,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 247,94 € a vždy 9 % úrok z omeškania takto:
zo sumy 64,22 € od 12.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 117,03 € od 12.4.2010 do zaplatenia a zo sumy
66,69 € od 12.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania navrhovateľovi v sume 16,50 € a náhradu

trov konania navrhovateľa na trovách právneho zastúpenia spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o.
Bratislava v sume 35,05 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súde dňa 5.11.2012 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 253,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 68,17 € od 12.3.2010 do
zaplatenia, zo sumy 117,03 € od 12.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 68,35 € od 12.5.2010 do zaplatenia
a na trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako postupca na jednej
strane a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok,

predmetom ktorej bola aj pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni. Odporkyňa ako záujemca uzavrela
s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporkyňa sa
zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku.
Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68,17 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX
na sumu 117,03 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68,35 eur. Celková neuhradená suma v
čase postúpenia pohľadávky bola 253,55 eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradila nič.

Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi
dostala do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania, u nároku v návrhu
navrhovateľ poukázal na § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.Miesto, na ktorom sa zdržiava odporkyňa sa súdu nepodarilo zistiť, a preto jej súd ustanovil na
zastupovanie v konaní opatrovníčku, ktorý sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho

splnomocnenca, ktorý neúčasť ospravedlnili a bez neospravedlnenej opatrovníčky odporkyne, majúc
za to, že sú splnené podmienky v uvedenom ustanovení, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 16.1.2010, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou
č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platnými a

účinnými od 1.2.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 a zistil tento skutkový stav
veci:

Z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 1238/B mal súd preukázané, že
v dôsledku zlúčenia spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava so spoločnosťou
Slovak Telekom a.s. sa Slovak Telekom a.s. od 1.7.2010 stal univerzálnym právnym nástupcom

spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla. Na
základezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa7.12.2011došlokpostúpeniupohľadávkyvočiodporkyni
zo spoločnosti Slovak Telekom a.s., ako postupcom na spoločnosť BL Telecom debt ako postupníkom.
Tým mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v súdnom konaní.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 16.1.2010 mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa T-

Mobile Slovensko, a.s. a odporkyňa uzatvorili zmluvu, na základe ktorej poskytoval právny predchodca
navrhovateľa odporkyni ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi verejnú telefónnu službu. Cenu za
poskytovanie služieb dohodli podľa cenníka, T- mobile Slovensko, a.s. sa zaviazal dodávať odporkyni
služby a odporkyňa sa zaviazala riadne a včas za služby platiť a dodržiavať podmienky zmluvy.
Odporkyňa sa zaviazala, že bude platiť riadne a včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb

a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti T-mobile Slovensko a.s., platným cenníkom služieb a týmto dodatkom.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68,17 eur,
splatnú dňa 11.3.2010, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.1.2010-21.2.2010 mesačné poplatky
v sume 24,3887 €, hlasové služby v sume 21,6401 €, nehlasové služby v sume 7,94 €, iné poplatky a

služby 3,3190 € a DPH v sume 10,88 €.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 117,03 eur,
splatnú dňa 11.4.2010, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.2.2010-21.3.2010 mesačné poplatky
v sume 25,2017 €, hlasové služby v sume 64,0796 €, nehlasové služby v sume 9,0606 € a DPH v sume
18,69 €.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68,35 eur,
splatnú dňa 11.5.2010, ktorou fakturoval odporkyni za obdobie 22.3.2010-21.4.2010 mesačné poplatky
v sume 18,6980 €, hlasové služby v sume 31,7846 €, nehlasové služby v sume 5,5562 €, poplatok za
oneskorenie platby v sume 1,66 € a DPH v sume 10,65 €.

Súdu boli predložené Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných

dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné a účinné od 1.2.2009, ktoré neboli
podpísané odporkyňou. V zmysle bodu 6.7 je odporkyňa povinná znášať poplatok za upomienku
oneskorenej platby podľa platného cenníka.

Sadzobník poplatkov súdu predložený nebol.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.3.2010
(ďalej len zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť

súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 28.2.2010 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne, dlh musí byť splnený riadne a

včas.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 30.6.2010 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pripojení je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na
jednejstranevystupujefyzickáosoba-spotrebiteľ,vprocesnompostaveníúčastníkakonaniaodporkyňa,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inejpodnikateľskejčinnostianastranedruhejprávnickáosoba-dodávateľ,pôvodneT-MobileSlovensko
a.s. (po zlúčení Slovak Telekom a.s.), spoločnosť konajúca pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti.

V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o pripojení nadobudol navrhovateľ a svedčí mu
aktívna legitimácia vo veci účastníkov, súd tu poukazuje na § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené. Ani nadobudnutím práv z postúpenej pohľadávky sa spotrebiteľský charakter zmluvy

nemení, aj keď navrhovateľ nie je dodávateľom služby a zo Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1 ods.1, čl.2
písm. b), c) smernice) transponovanej aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/ 2004 Z.z., ktorým
sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv (súd cituje: „Týmto
zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) a na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách
ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok, premietnutý do ustanovení § 52 ods. 1 až
4 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku
je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký stupeň ochrany, aký stanovuje
smernica 93/13/EHS. O štandartnú typovú zmluvu ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je

daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej sile
povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné podmienky
(čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva

bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok“.)Právny poriadok SR v § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rámci ochrany spotrebiteľa zakazuje
dávať do zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto podmienky označuje za
neprijateľné.

V konaní sa navrhovateľ domáhal okrem plnení za služby poskytnuté odporkyni podľa predmetu činnosti
pôvodného dodávateľa aj plnenia po odporkyni za poplatok za oneskorené platby vo výške 1,66 eura uplatnil aj nárok na iné poplatky a služby vo výške 3,95 eur s DPH. K týmto nárokom uplatneným
návrhom súd uvádza:

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa, ide o tzv. teóriu skutočného plnenia, spomínanú najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských vzťahoch.

Charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neprijateľných podmienok sa zaoberal aj Krajský
súd Prešov vo svojom rozsudku z 21. novembra 2012 vo veci sp. zn. 18Co 109/2011. Tunajší súd sa

stotožňujezozávermitohtoodvolaciehosúduaohľadomnávrhomuplatnenéhoplneniatitulompoplatkov
za oneskorené platby mal za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná,
napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z. alebo účtovanie poplatkov spotrebiteľom

za vedenie úverových účtov bankami.

Poplatok za upomienku oneskorenej platby daný do VOP v bode 6.7 s odporkyňou ako zmluvné
podmienky súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o podmienku, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, nakoľko uvedený poplatok
nebol dohodnutý s odporkyňou priamo v zmluve, pričom VOP neboli odporkyňou podpísané a neboli

ňou ani individuálne dojednané, pričom navrhovateľ súdu nepredlžil sadzobník poplatkov a nepreukázal
akým spôsobom vypočítal resp. určil výšku tohto poplatku. V zmysle uvedeného zmluvná podmienka
ohľadom poplatkov za oneskorené platby daná dodávateľom do VOP je súdom hodnotená ako
neprijateľná z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, pretože odporca

neobdržalzainépoplatkyaslužby,zainéplatbyazapoplatokzaupomienkuoneskorenejplatby,zaktoré
sa domáha navrhovateľ zaplatenia žiadnu protislužbu od pôvodného dodávateľa. Uvedené vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu, nakoľko uvedené poplatky
neboli dohodnuté s odporcom priamo v zmluve, pričom navrhovateľ súdu nepreukázal akým spôsobom
vypočítal resp. určil výšku týchto poplatkov. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná § 53 ods.

5 OZ podľa platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na uzavretú zmluvu a je povinnosťou súdu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť spotrebiteľovi (v procesnom postavení
odporcovi) ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kde platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne
tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Účastník má

jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má
navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že
na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas
dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie

plnenia podľa nej. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech, alebo rozhodnuté čiastočne v jeho neprospech. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti

nesplnil. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. V nadväznosti na uvedené treba poukázať

na ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. a na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., kedy súd nemá voči
účastníkovi konania poučovaciu povinnosť v občianskom súdnom konaní o jeho procesných právacha povinnostiach, ak je účastník zastúpený advokátom, čo spadá aj na súdenú vec účastníkov, v danej
veci je navrhovateľ zastúpený advokátom.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol

podaný dôvodne iba čiastočne. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o
pripojení , ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení platnom do 31.3.2010. Zo zisteného skutkového stavu na
základe listinných dôkazov (Zmluvy o pripojení, VOP, faktúr) súd vyvodil záver, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy, v ktorej bol právny

predchodca dodávateľom odporkyne. Súd skúmal, či v tomto konaní o zaplatenie celej sumy uplatnenej
navrhovateľom voči odporkyni na zaplatenie na ňu navrhovateľovi vznikol nárok a či mu patrí priznať aj
sumu 3,95 €, ktorá je podľa faktúry č. XXXXXXXXXX inými poplatkami a službami, ďalej sumu 1,66 €,
ktorá je podľa faktúry č. XXXXXXXXXX poplatkom za oneskorenie platby.

Navrhovateľ uniesol svoju povinnosť bremena tvrdenia v tom, že jeho právny predchodca s odporkyňou
uzavrel zmluvu o pripojení, že na jej základe poskytol odporkyni plnenie a že odporkyňa za toto plnenie

neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Povinnosťou navrhovateľa ďalej po výzve súdu
bolo, aby označil dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti aj na poplatok za oneskorenie platby, aby
preukázal poskytnutie plnenia za ne a aby preukázal, že neprijateľná podmienka týkajúca sa poplatkov
za oneskorené platby a iných poplatkov a služieb bola s odporkyňou individuálne dojednaná. Keďže
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, spor bol v otázke, či predmetná zmluva o pripojení a dodatok k

zmluve boli založené z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. Neboli zistené prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy
a pripojení a na základe rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu, ktorú
uzatváral dodávateľ služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom
čase ako s odporkyňou a podmienky zmluvy a dodatku, tiež všeobecné obchodné podmienky pripravil

dodávateľ ako štandardnú typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohla odporkyňa buď ako celok
prijať alebo odmietnuť a nemala možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s
dodávateľom vyjednať si podmienky zmluvy, keď mala aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy
pred jej podpisom, nemohla ovplyvniť ich obsah, čo potvrdila odporkyňa pri výsluchu. Navrhovateľ v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a

odporkyňou boli individuálne vyjednané podmienky zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo
vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a súd dospel k záveru
v zmysle tohto ustanovenia, že treba považovať podmienky zmluvy, za individuálne s odporkyňou
nevyjednané ohľadom navrhovateľom žiadaného plnenia „za iné poplatky a služby, keď mal súd
preukázané, že dodávateľ predložil odporkyni formulárové znenie zmluvy ním vopred pripravené, čím

nie je splnená požiadavka, že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.

Súd posúdil návrh ako nedôvodný aj v časti uplatnenej sumy za iné poplatky a služby. Keďže navrhovateľ
súdu nepredložil sadzobník poplatkov, súd tak nemá výšku poplatku pre iné poplatky a služby -
prechodový poplatok preukázanú, navrhovateľ nepreukázal, že mu naň vznikol nárok. V konečnom

dôsledku súd prijal záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluvná podmienka
týkajúca sa poplatkov za iné poplatky a služby a k nim patriacemu DPH a za poplatok za upomienku
oneskorenej platby s výnimkou predmetu a ceny bola individuálne vyjednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Preto súd návrh v časti sumy 3,32 eur + DPH 0,63 eura a sumy 1,66 eur zamietol.

Ak nebolo priznané právo na zaplatenie zamietnutých poplatkov, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na

zaplatenie úroku z omeškania zo zamietnutých poplatkov. Úrok z omeškania je sankciou za omeškanie
dlžníka. Ak z neplatného právneho úkonu nevzniká veriteľovi právo na peňažné plnenie, nemôže sa
dlžník v zmysle § 517 OZ dostať ani do omeškania a veriteľovi nemôže vzniknúť ani nárok na úrok z
omeškania.

Odporkyni podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov vznikla povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté verejné služby podľa zmluvy opripojení a podľa tarify, vyfaktúrované jej faktúrami ako cenu za mesačné poplatky, hlasové služby a
nehlasové služby. Odporkyňa bola v konaní pasívna, súd má v konaní preukázané, že si odporkyňa
nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z predložených faktúr, zaviazal ju súd zaplatiť navrhovateľovi

na istine sumu 247,94 eur, ktorú súd vypočítal tak, že od navrhovateľom žalovanej sumy 253,55 eur
odpočítal nepriznanú sumu 3,95 eur za iné poplatky a služby s DPH a ďalej odpočítal sumu 1,66 eur
za nepriznané poplatky za oneskorené platby a preto súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy iba
za skutočne dodané a faktúrami účtované služby (za mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové
služby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že ak odporkyňa nesplnila dlh vôbec, neplnila

riadne a včas (§ 559 ods. 1 a 2 OZ) dostala sa s jeho plnením do omeškania a preto bolo dôvodné
priznať navrhovateľovi k priznanej istine aj podľa § 517 ods. 2 OZ príslušenstvo pohľadávky, ktorým
je v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu úrok z omeškania. Splatnosť odplaty za
mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby bola určená zmluvou tak, že odporkyňa bola povinná
odplatu platiť do dňa určeného vo faktúrach. Lehota splatnosti faktúr uplynula a od nasledujúceho dňa sa
dostala odporkyňa s platením do omeškania. Dôvodné bolo preto navrhovateľovi priznať aj príslušenstvo

pohľadávky (úrok z omeškania) v zákonnej výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vo
výške 9 % úrok z omeškania takto: zo sumy 64,22 € od 12.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 117,03 € od
12.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 66,69 € od 12.5.2010 do zaplatenia. Ak súd nepriznal navrhovateľovi
sumu za poplatky, nevznikol mu ani nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % zo zamietnutej časti istiny
3,95 eur od 12.3.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 12.5.2010 do zaplatenia.

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie

vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa
považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 253,55 eur, teda zaplatenie sumy nižšej ako 1

000 eur, ide podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o tzv. drobný spor.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008
Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1

O.s.p. v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,
prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie
náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu
tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal úspech len

čiastočný, priznal súd plnú náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti v sume 5,61 eur (2,21 %); v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočítava z výšky súdom priznaného plnenia t.j. zo sumy 247,94 eur. Pri rozhodovaní o trovách konania
súd použil ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keď ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. V citovanom ustanovení je zakotvená výnimka zustanovenia§142ods.1O.s.p.zasplneniauvedenýchpodmienok.Posúdenianaplneniapodmienokpre
aplikáciu tohto ustanovenia pre rozhodnutie o trovách konania je výlučne na úvahu súdu a rozhodujúcim
jepomerovanievýškytrovkonaniakvýškepohľadávky.Trovyprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnej

služby (prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH by
predstavovali sumu 70,10 €. Súd má za to, že v danom konaní sú trovy neprimerané a boli splnené
podmienky ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. na zníženie ich náhrady súdom. Súd vzal do úvahu aj
skutočnosť, že u navrhovateľa ide o pohľadávky uplatňované vo väčšom počte, čím je daná i nízka
právna zložitosť a časová náročnosť poskytovaných úkonov právnej služby. Súd preto znížil trovy

právneho zastúpenia tak, že znížil trovy právneho zastúpenia vo výške 70,10 € na polovicu t.j. na sumu
35,05 € a preto priznal navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 35,05 €, ktoré je povinná uhradiť odporkyňa ako čiastočne neúspešný
účastník sporového konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku

Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.