Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223535
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613223535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v M., okres A. G. Z., B. č. X, zastúpeného JUDr. Zdenkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Hlavná 61, proti žalovanej: RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Užhorodská č. 21, IČO: 47 231 785, s adresou pre doručovanie v Košiciach, Rastislavova č. 68, v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 8.10.2013, č.k. 9C/200/2013-84 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.12.2013,

č.k. 9C/200/2013-119 takto

r o z h o d o l :

Nevyhovuje návrhu žalovanej na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 67,88 eur a tieto uhradiť k
rukám JUDr. Zdenky Vokálovej, advokátky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom v spojení s opravným

uznesením zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice,
sp. zn. 3C/2183/2012 z 19.1.2012. Povolil odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku, a
to do právoplatného ukončenia konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.
zn. 9C/200/2013. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne trovy
konania vo výške 274,51 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 - 4, §
53 ods. 1 - 3, § 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. c), § 40 ods.
2, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 39 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku,
je dôvodná. Poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX, o nároku z ktorej

rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, keďže v nej žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu
z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Žalobca pri
uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,pričom pri spotrebiteľských zmluvách je charakteristické, že sa uzatvárajú opakovane, s veľkým počtom
zákazníkov, na vopred pripravených predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť ich
obsah. Týka sa to aj predmetnej zmluvy, nakoľko poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom

predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Súd prvého stupňa uzavrel,
že žalobca sa predmetným konaním domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej
rozhodcovskejdoložky,čojezrejmézrozsahužalobnéhonávrhuaskutočnosť,ževžalobeneodkázalna
konkrétne ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nemá za následok neúplnosť
žalobného návrhu. Právne posúdenie veci je totiž záležitosťou súdu. Návrh zo strany žalobcu bol

podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi
doručený 19.6.2013 a návrh na začatie konanie bol na súde podaný dňa 17.7.2013. Dôvodom zrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa názoru súdu prvého stupňa je skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodoval rozhodcovský súd je totiž súčasťou Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“).
Konkrétne rozhodcovská doložka bola zakotvená v čl. XV. VPP s názvom Rozhodcovské konanie

v Osobitných dojednaniach. Tieto sa stali súčasťou dlhého neprehľadného textu, písaného malými
písmenami, ktorý splynul s ostatnými podmienkami, uvedenými vo VPP. Rozhodcovská doložka, tak ako
bola dojednaná, znemožnila poistenému - spotrebiteľovi, zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
nútila ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Táto
rozhodcovská doložka tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa a jej cieľom bolo dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými
stranami boli prejednané výlučne pred rozhodcom a tým znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom. V tej súvislosti poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/
EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe a poukázal na písm. q/ bod 1 tejto
prílohy. Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu prvého stupňa je v zmysle § 54 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, teda je neplatná. Nakoľko rozhodcovská doložka
nútila spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je v rozpore aj s
dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na
tieto závery súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej
rozhodcovskej doložke, preto rozhodcovský rozsudok s poukazom na citované zákonné ustanovenia

zrušil. K námietke žalovanej, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd prvého stupňa
uviedol, že samotná tá skutočnosť, že bola zakomponovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach,
ktoré žalobca samostatne podpísal, a ktoré sú oddelené od ostatných poistných podmienok ešte
neznamená, že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. VPP, ale aj
Osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie

a je nemožné, aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich
text v tak krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi riadne vopred oboznámiť. Navyše tieto boli podpísané
žalobcom spolu s poistnou zmluvou v deň jej uzatvorenia. Žalovaná nepreukázala tvrdenie, že žalobca
ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku, bez toho, aby tým bol dotknutý
zmluvný vzťah. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy ani z VPP a ani z Osobitných zmluvných

dojednaní.PokiaľžalovanápredložilavpriebehukonaniaDodatokč.2,tentoniejepodpísanýúčastníkmi
konania a žalobcovi nebol žalovanou ani doručený. Navyše podľa tohto dodatku je možné od XV. časti
VPP odstúpiť len do 30 dní od podpisu poistnej zmluvy a dodatok je datovaný dňom XX.XX.XXXX,
pričom poistná zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ by bol tento dodatok
žalobcovi doručený, nemal by ani možnosť od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Navyše od absolútne

neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Podľa názoru súdu prvého stupňa neplatnosť rozhodcovskej doložky
spôsobuje aj tá skutočnosť, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je oprávnený
určiť výlučne žalovaná. Aj táto skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaná poukazovala na 19. odôvodnenie
Smernice 93/13/EHS, súd prvého stupňa uzavrel, že toto možno aplikovať iba na poistné vzťahy a

nie na časť poistných zmlúv a VPP, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke.
Poistná zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha preskúmaniu súdu v
zmysle smernice, ale aj v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná
poukázala na Nález ÚS SR č. II. ÚS 499/2012, podľa názoru súdu prvého stupňa toto rozhodnutie nie je
aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko sa týka exekučnej veci. Na základe všetkých týchto záverov

súd prvého stupňa návrhu žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.Pokiaľ žalobca žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd prvého stupňa uzavrel, že tento návrh žalobcu je opodstatnený. V
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal totiž žalobca úspech, avšak rozhodnutie dosiaľ

nie je právoplatné. Tým sú podľa názoru súdu prvého stupňa splnené predpoklady povolenia
odkladu vykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku, nakoľko v opačnom prípade by mohlo
dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom
vykonateľnosti sa predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou
exekúciou rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvého stupňa s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Tie priznal v zmysle § 11
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 13a ods.
1 písm. a) vyhl., podanie žalobného návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. a účasť na pojednávaní

dňa 8.10.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl.) 3 x 60,07 eur. Ďalej priznal náhradu režijného paušálu
podľa § 15 písm. a) vyhl. za tri úkony po 7,81 eur, spolu vo výške 23,43 eur, cestovné za cestu Prešov -
SpišskáNováVesaspäťnapojednávaniedňa8.10.2013vovýške18,83eur(pripočtekm65,priemernej
spotrebe 6,9 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,55 eur/l a základnej náhrade 0,183 eur/km) a náhradu
straty času (§ 17 ods. 1 vyhl.) za 4 polhodiny po 13,01 eur, t.j. vo výške 52,04 eur. Spolu priznal trovy

právneho zastúpenia vo výške 274,51 eur.

Žalobca bol pre toto konanie od súdnych poplatkov oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jeho návrhu vyhovel,

preto zaviazal na úhradu súdneho poplatku žalovanú v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992
Zb., pričom výšku súdneho poplatku vyvodil podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov
vo výške 99,50 eur.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a),b),c),d), e), f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V prípade úspechu žalovaná uplatnila trovy odvolacieho aj prvostupňového konania.
Podľa názoru žalovanej rozhodcovská doložka, dojednaná medzi zmluvnými stranami je platná, pretože

bola individuálne dojednaná. Bola upravená v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré žalobca slobodne a bez nátlaku podpísal. Okrem podpisu
Osobitných dojednaní podpísal aj VPP, poistnú zmluvu a Záznam o požiadavkách a potrebách klienta.
Všetky tieto dokumenty podpísal po predchádzajúcom poučení zo strany odborne spôsobilej osoby
- sprostredkovateľa poistenia, v tomto prípade Anny Papcunovej, ktorá je neterou žalobcu, teda

jeho blízkou rodinnou príslušníčkou. Nátlak zo strany tretej osoby pri podpise týchto dokumentov
nebol preukázaný ani tvrdený. Pred podpisom dokumentov sa žalobca mal možnosť oboznámiť so
znením všetkých dokladov, čo potvrdil aj pri svojej výpovedi. Podpisom Záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta potvrdil to, že už nechcel nič vysvetliť, doplniť ani dojednať. Navyše kedykoľvek
tieto dokumenty mohol požiadať od svojej neteri, ktorá pôsobila pre žalovanú ako sprostredkovateľ

poistenia. Keďže zmluva sa podpisovala na dvadsať rokov, je predpoklad, že žalobca ako priemerný
spotrebiteľ si túto riadne prečítal. Pokiaľ žalobca spochybňoval proces uzavretia zmluvy, jeho tvrdenia
sú v priamom rozpore so základnými právnymi zásadami ako piliermi právneho štátu, nakoľko úlohou
spotrebiteľského práva nie je chrániť spotrebiteľa pred jeho vlastným ľahkovážnym správaním. Žalovaná
v konaní predložila na podporu svojich tvrdení dva písomné listinné dôkazy, napriek tomu súd založil

svoje tvrdenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky len na ústnych tvrdeniach žalobcu, ktoré neboli
preukázané. Aj záver súdu prvého stupňa, že osobitný podpis žalobcu pod Osobitnými zmluvnými
dojednaniaminičnemenínatom,žerozhodcovskádoložkanebolaindividuálnedojednaná,jenesprávny.
Osobitné zmluvné dojednania neboli pokračovaním textu VPP, išlo o niečo osobitné, niečo iné. Veď aj
samotný názov musel evokovať v priemernom spotrebiteľovi, že ide o niečo osobitné. Tieto skutočnosti

zdôrazňujú oddelenosť osobitných dojednaní od textu VPP. Spotrebiteľ mal na výber, či rozhodcovskú
doložku podpíše alebo nie. Naviac sprostredkovateľ poistenia mal zákonnú povinnosť poučiť žalobcu v
zmysle § 10 ods. 13 zákona č. 340/2005 Z.z.. Keďže rozhodcovská doložka bola podľa názoru žalovanej
individuálne dojednaná, závery súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v skutkovomstave, a súd vec nesprávne právne posúdil. Naviac vychádzal aj z nesprávneho znenia (prekladu)
smernice, nakoľko aplikoval Smernicu 93/13/EHS a jej prílohu 1 písm. q/, pričom pri interpretácii
vychádzal z nesprávneho prekladu. Podľa žalovanej správny preklad znie: „Nekalou podmienkou je

zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na
ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. V tomto kontexte potom nemožno ujednanie
rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou
legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Žalobca bol oprávnený naviac v zmysle

Dodatku č. 2 k VPP odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Súd však tento úkon nesprávne právne
posúdil. Pokiaľ ide o spôsob kreácie rozhodcovského súdu, odvolateľ uviedol, že záver súdu prvého
stupňa stojí na ničím neodôvodnenej a žiadnymi dôkazmi nepreukázanej pochybnosti o objektívnosti
tohto kreovania. Spôsob kreovania rozhodcov v zmysle VPP bol dojednaný v súlade so zákonom č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pokiaľ mal niektorý z účastníkov pochybnosti o zaujatosti,
mal právo namietať rozhodcu. V danom prípade žalovaná postupovala tak, že nebolo pochybností o

objektívnosti rozhodcovského súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na to, že VPP a Osobitné
zmluvné dojednania boli písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej terminológie, preto
je nemožné, aby priemerný spotrebiteľ pochopil text v tak krátkej dobe, tieto tvrdenia nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Veľkosť písma bola jasne čitateľná pre priemerného spotrebiteľa a nijako
nesťažila čítanie. Tento záver súdu je absolútne neodôvodnený. Rovnako text je aj zrozumiteľný, pričom

poukázal na to, že v prípade osobitných dojednaní ide o krátky 5-riadkový text, ktorý je pre priemerného
spotrebiteľa čitateľný a zrozumiteľný. Naviac tento krátky text je zvýraznený nadpisom práve pre svoj
osobitný charakter, aby mu poistník venoval náležitú pozornosť. Súd prvého stupňa sa vyporiadal so
skutočnosťami a dôvodmi uvedenými žalovanou v súvislosti s 19. odôvodnením smernice len okrajovo.
Takéto odôvodnenie je preto nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Podľa názoru žalovanej rozhodcovská

doložka má vplyv na výpočet poistného (ako to potvrdzuje aj NBS vo svojom vyjadrení), teda je takou
podmienkou, ktorá sa nemá posudzovať ako neprijateľná podmienka v poistných zmluvách. Nakoniec
vytkol súdu prvého stupňa, že nepostupoval dôsledne v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., preto rozhodnutie
súdu je nepredvídateľné. Na pojednávaní dňa 8.10.2013 totiž súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia
ostali sporné. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 236/2010 zo dňa 14.4.2011.

Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie výsluchom sprostredkovateľky Q. O., ktorá v zmysle § 10 ods.
13 písm. e) zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov bola povinná splniť povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Odvolateľka
poukázalananiektorérozhodnutiaÚstavnéhosúduSR(napr.II.ÚS382/2013zodňa10.7.2013),ktorými
boli prijaté sťažnosti žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na okolnosť, že v konaní pred Ústavným

súdom SR sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie, z dôvodu hospodárnosti
konania navrhla žalovaná prerušiť toto konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného
ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným
súdom SR pod sp. zn. II.ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a
uplatniltrovyodvolaciehokonania.DaldopozornostirozhodnutieNSSRsp.zn.4Cdo41/2012,zktorého
odcitoval niektoré dôvody, týkajúce sa neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Podľa názoru žalobcu
kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, že

zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

Žalobcadoručilsúduprvéhostupňadňa25.11.2013podanie,ktorésícenazvalodvolanímvočirozsudku,
podľa jeho obsahu však išlo o návrh na opravu výrokovej časti rozsudku, v ktorej chýbala výška trov
konania, náhrada ktorej bola priznaná žalobcovi.

Súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 20.12.2013, č.k. 9C/200/2013-119 opravil výrokovú
časť rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadískuplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

Rovnako nie je možné vyhovieť ani návrhu žalovanej na prerušenie konania do ukončenia konania
vedeného na Ústavnom súde SR pod Rvp 5052/2012, keďže pred ústavným súdom sa nerieši otázka,
ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu a otázka, ktorá podľa žalovanej by mohla byť dôvodom
prerušenia konania, bola súdnou praxou už vyriešená.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. súd môže prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa právnej teórie v tomto ustanovení zákon stanovuje, že predbežné otázky, t.j. právne otázky, ktoré

nie sú samy predmetom občianskeho súdneho konania, ale od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie vo
veci samej, si môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, môže však aj prerušiť konanie, ak prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet. Súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutiami uvedenými v ust. § 135 ods.
1 O.s.p..

Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t. zn. prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr

zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber
vhodného opatrenia (napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho
účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej
požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi
viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a

najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Odvolací súd v prejednávanej veci uzavrel, že sťažnosť žalovanej, podaná na ústavnom súde nie je
konaním, ktoré by riešilo otázku, majúcu význam pre rozhodnutie a postup súdu v prejednávanej veci.

Sťažnosti žalovanej, prijaté Ústavným súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. II ÚS 382/2013 na
ďalšie konanie sa týkajú posudzovania odňatia práva na spravodlivý proces súdmi všetkých stupňov
v rámci exekučného konania namietaného predovšetkým z dôvodu, že v rámci exekučného konania
bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa so všeobecnými podmienkami žalovanej a z týchto bol

vyvodený iný skutkový záver, aký z neho vykonal rozhodcovský súd. Oprávnenej nebola pritom daná
možnosť vyjadriť sa k výsledkom takéhoto hodnotenia dôkazov. Ide preto o otázky, vyriešenie ktorých
nie je pre toto konanie významné.

Odvolaciemu súdu sa v tejto súvislosti žiada dodať, že Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 24.10.2013

sp. zn. I. ÚS 38/2013-50 v obdobnej právnej veci bolo rozhodnuté o tom, že právo žalovanej porušené
nebolo. Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že aj keď rozhodol vo
veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky
boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie, toto opačné rozhodnutie možno bez ďalšieho považovať za
ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nevyhovel návrhu žalovanej na prerušenie konania.

Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok rozsudok v spojení s opravným uznesením, odvolací súd dospel
k záveru, že tento je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale aj vo výroku o odložení

vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.10.2014 o 10,50 hod., č. dverí
212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.10.2014
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p., t.j. že v
konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, v konaní došlo k inej vade konania, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo, žeby na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k vadám konania uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p., resp. k iným vadám konania.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie
námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.

c/ zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd prvého
stupňa podrobne skutkové a právne závery odôvodnil, odvolací súd konštatuje ich správnosť a s týmito
sa stotožňuje.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2183/2012 z
19.1.2012 žalovaná opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou, uzavretou medzi
účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa
všetky znaky v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá
pri poskytovaní poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o
štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní,
obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy, a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z
pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel aj neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej
rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola
individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka).Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo VPP splynula totiž s ostatnými poistnými

podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne
oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako
„Osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte,
písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel

súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v konaní
nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobca mohol jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto
zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§53 ods. 3 Obč.
zákonníka). Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke
bolo odkázané na čl. XV VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok.

Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť
práv a na povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a

rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z.z.

Odvolacie námietky žalovanej, že súd prvého stupňa neplatnosť rozhodcovskej doložky vyvodil

z nesprávneho prekladu Smernice 93/13/EHS, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nakoľko z
obsahu odôvodnenia je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje skutkové a právne závery o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprel predovšetkým o ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca slobodne Osobitné zmluvné dojednania

podpísal,tátoskutočnosťnebolavkonaníspochybnená,avšakspoukazomnavyššieuvedenénemožno
vyvodiť iný záver ako ten, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a z týchto dôvodov
podlieha kontrole neprijateľných zmluvných dojednaní súdom.

Ani odvolacie námietky žalovanej týkajúcej sa tej skutočnosti, že Dodatkom č. 2 umožnila žalobcovi
dodatočne odstúpiť od rozhodcovskej doložky, nemajú svoje opodstatnenie z dôvodov uvedených v
rozhodnutí súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadom spôsobu kreovania

rozhodcovského súdu výlučne žalovanou, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa, keďže z obsahu rozhodcovskej doložky
nevyplýva, ktorý rozhodcovský súd by mal prípadný rozhodcovský spor prejednať.

Neobstoja ani námietky žalovanej o procesnom pochybení zo strany súdu prvého stupňa tým, že

neaplikoval dôsledne ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Z obsahu spisu, predovšetkým z obsahu zápisnice zo dňa
8.10.2013 totiž vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je pre účastníkov prekvapivé, keďže
spĺňa požiadavku predvídateľnosti. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým
relevantným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom do vyhlásenia dokazovania za skončené a aj
odôvodnenie rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ ide o námietky žalovanej, týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu SR 382/2013 zo dňa
10.7.2013, v tej súvislosti odvolací súd udáva, že sú mu známe aj iné uznesenia Ústavného súdu SR,
ktorými boli sťažnosti odmietnuté (III. ÚS 433/2013-23, III. ÚS 455/2013-16, I. ÚS 675/2013-23 a iné).

Z dôvodov vyššie uvedených je aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku vecne správna a v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Možno sa len stotožniť aj s
výrokom o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok z návrhu z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vrátane výroku o trovách konania a výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok

z návrhu vo výške 99,50 eur, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi
patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za vyjadrenie k

odvolaniu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 60,07 eur a režijný paušál vo výške
7,81 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 67,88 eur. V súlade s § 149 ods. 1
O.s.p. je neúspešná žalovaná povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne
žalobcu JUDr. Zdenky Vokálovej, advokátky tak ako vyplýva z výroku rozsudku..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.