Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 6, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244952
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: I. Š., bytom X.. Š. O.
Č.. XX, N., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava,
proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1,
Bratislava, o zaplatenie 19.380,69 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 3. marca 2014 č. k. 25C/217/2011-158 a proti uzneseniu tohto súdu z 29. apríla 2014 č.
k. 25C/217/2011-179, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 19.380,69 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“, „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi
(ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobkyne
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad
Družstvo v upozornení z 13.05.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva

roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o

riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiťportfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,

uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Rozhodnutím z 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe kontroly vykonanej
v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie
v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky

Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 07.05.2008, č.
GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím
zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a
to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods.
7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Medzičasom Národná banka Slovenska rozhodnutím z 22.04.2008,
č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými

papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22.04.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1
písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods.
1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými

papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 Družstvo požiadalo listom z 15.04.2010
Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu
na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník
s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie
novýchčlenskýchvkladovodexistujúcichalebonovýchčlenov,akoajpozastaviťvyplácanievyrovnacích

podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov
a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú
škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej
kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.04.2010 žiadalo Družstvo
Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože

tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná
bankaSlovenskalistomzodňa30.04.2010anásledneurgenciouzodňa30.06.2010požiadalapredsedu
predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a
dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10.05.2010

o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke,
Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.05.2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné
upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude
vzmyslerozhodnutiapredstavenstvaDružstvaprepracovaná.Podľasprávyaudítoraprepredstavenstvo

Družstva z 30.07.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za
rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku
dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala
byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor
modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Národná banka Slovenska si listom z 01.06.2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady,
najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre L.. U. Č., L.. R. M., Y.. na zastupovanie
Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa
05.10.2009. Národná banka Slovenska vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č.
ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným

trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä
Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.
Rozhodnutím z 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č. 566/2001 Z.z.
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov

podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76
ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní
o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím z 01.03.2011, č. GUV-274/2011.
Národná banka Slovenska rozhodnutím z 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaténa žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu
dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom.
SprávnosťrozhodnutiapotvrdilaBankováradaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzo07.12.2010č.

GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.05.2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.04.2010, ako aj doplnenia dodatku k
Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.05.2010 č. OPK-5664/1-2/2010 NBS prerušila konanie
podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30.05.2011
č. ODT-10890-4/2010 NBS zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt

predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v
Prospekte investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva
nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky
k náprave a k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS

oznámila na svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Národná banka Slovenska zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27.07.2010 trestné oznámenie . Listom z 26.04.2007
požiadala Národná banka Slovenska v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. v spojení s § 126

ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej stratégii a
štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s
rozčlenenímnainvestičnénástroje,peňažnéprostriedkynabankovýchúčtoch,ostatnéaktívaaštruktúry
záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z
majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým

spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo listom z 09.05.2007, pričom
spolu s listom zo dňa 20.08.2007 predložilo audítorskú správu a konsolidovanú účtovanú závierku
za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02.06.2008 i na žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí
polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08.09.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok
2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí z 24.08.2007 NBS z predložených

údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva
je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom zmenkami emitenta CI
HOLDING, a. s.. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť
voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej
ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo

v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie

splnomocnený zástupca Družstva O.. U. C. v liste z 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k
porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie
finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného
emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci
medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie

by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom z 29.01.2008 informovalo NBS, že od
01.01.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto
doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného
rizika so schváleným znením Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na
CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a

to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s
vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze
Družstva z 03.03.2009, ktorej predmetom bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej
účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008,
3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na

ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/
správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných
členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná
banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009 informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa§ 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona,
nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia
na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty

trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák. a trestného činu porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3, písm. b) Tr. zák. na Úrad boja proti korupcii Prezídia
Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s
cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi
s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po

obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08.01.2010 Družstvo vo vyjadrení z 19.03.2010
upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa
vyúčtovania zo dňa 08.01.2010. Listom z 12.04.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.04.2010. Listom zo 16.04.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi

s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia
listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03.05.2010 a opätovne zo 17.05.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o

riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek
a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18.05.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s
cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228 954 eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 19C/56/2011 súd prvého stupňa zistil, že ide o právnu vec žalobcu PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovanej SR - Národná banka Slovenska a predmetom
uvedeného konania je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl., ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať v tom,
že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi pri výkone dohľadu nad

jeho činnosťou NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ich
zamedzenie do budúcna, b/ NBS neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku
Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi,
c/ NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe podnetu Družstva z
15.04.2010, ani nereagovala na jeho list z 26.04.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka

s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, a tak spôsobila, že obchodník s
cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a toto si nemohlo uplatniť
nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného fondu investícií, a napokon d/ inými
zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, NBS spôsobila, že neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na
zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za

účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa Družstvo domáhalo v sume 63 163
426, 03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26 575. 807,88 eur a ušlý zisk v sume 36 587 618,15
eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19 649 001,52 eur, ktorú obchodník s cennými
papiermi prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1 571
920,12 eur ako zhodnotenia 8% zo sumy 19 649 001,52 eur, 3/ zo sumy 4 958 228 eur ako peňažných

prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky
a 4/ zo sumy 396 658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 4 958 228 eur. Predmetné konanie
nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že
Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.04.2011 č. k. 3K 95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.05.2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený

Mgr. Marek Letkovský. Ten podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze
veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení
portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou.
Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov,
čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť,

keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo
počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS.
Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných
vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstatynevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa,
že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.

Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, pretože v takom
prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol
iným nepochybným spôsobom.

Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca
konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z

ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred
vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto
úkonyzahŕňajúajprevodyfinančnýchprostriedkovzúpadcunaniektoréspriaznenéspoločnostipatriace
do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI HOLDING, a.s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je
uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej & Partners s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred
vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000 eur v čase, kedy už

úpadcovibezprostrednehrozilúpadok.Taktiežsúvedenésúdnekonania,ktorýchcieľomjeprinavrátenie
majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti
SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá
poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený
nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu

úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatné skončené. Pokiaľ ide o
vecnú a časovú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu žalovanej, žalobkyňa poukazovala na
podanie - doplnenie žaloby z 11.04.2013. Uviedla, že sa stala členom Družstva na základe prihlášky
zo dňa 26.04.2001. Žalobkyňa uskutočnila vklady finančných prostriedkov v sume 1.858,85 eur dňa
26.04.2001, v sume 3.485,36 eur dňa 26.07.2001, v sume 1.659,69 eur dňa 04.09.2003, v sume

3.319,39 eur dňa 07.07.2005 a v sume 829,84 eur dňa 04.04.2006. Žalobkyňa požiadala o zrušenie
členstva v Družstve žiadosťou zo dňa 11.02.2011 ku dňu 30.03.2011. Samotná škoda v uplatňovanej
výške zodpovedá finančným prostriedkom vloženým žalobkyňou do družstva formou členského vkladu,
respektíve hodnote vyrovnacieho podielu žalobkyne v družstve, ktorý bol prevedený do zmenky číslo
XXXX zo dňa 10.01.2011. Žalobkyňa požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody. Jej nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobkyňa ako veriteľ prihlásila svoju pohľadávku
voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K 95/2010 vo
výške 19.380,69 eur, ktorú pohľadávku správca konkurznej podstaty poprel a žalobca podal na súd
incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 7Cbi/104/2011. Z
tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa

vec posúdil po právnej stránke s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, §15 ods. 1, §17 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody ani
nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR a ČR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 110/84, sp. zn. 4Cdo 199/2005,
rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo1404/2004)malzato,ženároknanáhraduškodypodľa

zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je
povinný ho vydať. Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má
povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky

voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.
alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vzhľadom na to súd prvého
stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého
jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia
svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného,

resp. osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu.
Žalobkyňa si síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku
voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich
práv voči Družstvu. Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup
žalovanej. Tento mal podľa neho spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých

do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania
činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravuprotiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto
smere súd prvého stupňa poukázal na to, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.

vymedzenom rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila
od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127

ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa §
129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť
správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.
Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom
prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán

Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu
investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom,
najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť,
že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie

Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
aleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými

papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky
v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do
06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však
jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala žalobkyňa), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001

Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na
Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z). Národná banka Slovenska vyzvala
Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce
predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké

nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia
z 30.05.2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda

zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo
z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v
prijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkov
podľa zápisu z 24.08.2007, súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny
úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s

ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie žalobcovi. Žalobca nebol v žiadnom záväzkovom ani
inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe
zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti
len jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a
vzhľadom na to sa informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa §

135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o
štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania

Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť
Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah aspôsob stanovený zákonom a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) nemohla pristúpiť

k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokút vo výške 500.000,-Sk, resp. vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie z 08.01.2008
č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20.08.2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná

banka Slovenska sledovala aj činnosť obchodníka s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2
ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu
rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom

založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad
nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej
žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp.

nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobcom
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu, ktorého
nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale

výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. Zároveň je názoru, že nie je
ani dôvod na žalobkyňou navrhovaný postup súdu, keďže odpovede na prejudiciálne otázky žalobkyne
nie sú podľa súdu potrebné na rozhodnutie vo veci. Predmetom konania vo veci je totiž nárok žalobkyne
na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal
okrem iného spočívať aj zanedbaním dohľadu NBS nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zákona číslo 566/2001 Z.z.. Do tohto
zákona bola transponovaná smernica európskeho parlamentu a rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov
EU), ktorá sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej

ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku
1 ods. 1, je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom
trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za
cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4 smernice

Rady č. 93/22/EHS z 10.05.1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a/
akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b/ dlhopisy
alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c/ všetky
ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto
prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na

peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že žalobkyňou označená smernica
Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 04.11.2003, sa primárne aplikuje na prospekt
zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. O trovách konania súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože
jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty;

základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda
orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymipredpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa
spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu
dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len

formálny resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol.
Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou

činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Ku škode žalobkyne došlo
v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a
nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby

došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené
zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných
žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových
subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa
§137ods.2zákonaocennýchpapierochjeabolozisťovanieavyhodnocovanieinformáciíapodkladovo

skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona,
ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135
ods. 2 zákona o cenných papierov mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s
cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia

na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný
zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a
podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp.
mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a
právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri
kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase
akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od

žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V
konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING
a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100

% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom L.. U. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované
do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala
právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon

o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem
udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému
družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala
žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi
alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie

priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná
umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom
vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobcu
o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa
04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť až v roku 2011.

Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom
žalobkyňa poukazovala na to, že NBS rozhodnutím z 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte
investíciíjenepochybné,žeProspekt bolneaktuálnyvzákladných,azpohľaduinvestorovrozhodujúcichskutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných
dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými

členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch,
ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvomajetkovoprepojenébolineaktuálneminimálneod01.10.2009aúdajeomajetkovýchaktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už

k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3
v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o
cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy
mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo osebe
nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o

náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť
skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu
ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd
dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už
napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná

právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca
doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako
aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou
legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.

Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa
vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce
konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti
za škodu a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v

odvolaní namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V
tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné,
že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až
od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z.

vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od
01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť
aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001

Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom
č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť

portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a tedaani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov /
napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva
nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa

mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní
informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou

vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola,
nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť
zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu
NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je

nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala
žalobkyňa, žalobkyňa tento rozsudok interpretovala nesprávne a zavádzajúco. Predovšetkým tento
rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie
konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v

odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody
spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok
dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti
štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R

48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti
uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí
prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka
môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej
správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť

ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR
nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného
konania. ZtohtorozsudkuNajvyššiehosúduČRtedavyplýva,že1/predpokladomvznikuzodpovednosti
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený

neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť
už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo
k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.

Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v
rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je
správny záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná predčasne.

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací

súd uvádza, že z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli
súdom riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní
konanom dňa 03.03.2014 zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené
v spise, sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil účastníkov konania o obsahu listinných dôkazov
založených v spise. Táto odvolacia námietka žalobkyne teda neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p..

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením zo 29.04.2014 č. k. 25C/217/2011-179 súd prvého stupňa uložil žalobkyni

povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20 eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10
dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Uviedla, že poplatok za odvolanie nie je povinná
zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek
tomu je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č.
71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To

znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie
podala pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 31.03.2014. Odvolacie konanie sa teda
začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z.z.. Preto je žalobkyňa povinná zaplatiť
poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20 eur. Zákonom č.
286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo

konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že toto konanie
nie je od 01.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.