Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/337/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814206907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci navrhovateľa:

X. Y., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Č. XXX, A. J. P. X. proti odporkyni: P. Y., Z.. Y., P.. XX.XX.XXXX, Č. XXX,
o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.07.2014 domáhal, aby súd svojim rozsudkom zaviazal odporkyňu
prispievať na jeho výživu v sume 20 eur mesačne od dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým,
že je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpoveďou navrhovateľa konania, správami
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad

Topľou a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu. Návrh podal potom, čo už nežili s odporkyňou v
spoločnej domácnosti, pričom svoj návrh dopĺňa v tom rozsahu, že žiada výživné od odporkyne v sume
20 eur mesačne a to odo dňa podania návrhu. S odporkyňou nežije v spoločnej domácnosti aj keď
je pravda, že ich manželstvo bolo už rozvedené, rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Čo sa týka jeho
terajších pomerov žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a ďalšími príbuznými. V súčasnosti
poberá iba dávku v hmotnej núdzi, z tejto dávky bude musieť uhrádzať výživné pre maloleté deti tak
ako bol zaviazaný rozvodovým rozsudkom a taktiež sa snaží prispievať rodičom na pokrytie základných

životných potrieb, ako sú strava, výdavky spojené s elektrinou, vodou a bývaním. Čo sa týka možnosti
zamestnať sa v súčasnosti nemá takú možnosť. Odporkyňa žije aj spolu so svojimi maloletými deťmi
U. N. Y. u svojich rodičov, sama im zabezpečuje starostlivosť, do súčasnosti im neprispieval žiadnou
sumou na výživné, bude prispievať teraz tak ako ho zaviazal súd, teda minimálne výživné čo je približne
27 eur na dieťa.Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 03.09.2014 č. VT2/OSAP/
ZAM/2014/14517 navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.03.2014 pričom
evidencia trvá.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 03.09.2014 č.
2014/10-0222 navrhovateľ v období od 01.04.2013 do 31.03.2014 a od 01.07.2014 až doposiaľ poberá
dávky v hmotnej núdzi. Odporkyňa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 01.01.2012
doposiaľ poberá prídavky na deti a od 01.02.2012 doposiaľ poberá rodičovský príspevok v sume 203,20
eur. Odporkyni bol za január 2014 vyplatený peňažný príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 eur.

Podľa potvrdení bola navrhovateľovi v roku 2013 vyplácaná dávka v hmotnej núdzi 27,07 eur mesačne

a za mesiace júl až september 2014 mu bola vyplatená v sume 61,60 eur mesačne s tým, že pomoc v
hmotnej núdzi poberal spolu s členmi domácnosti - odporkyňou a mal. Y. Y..

Odporkyňa podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2014 poberá prídavok na dieťa
v sume 47,04 eur mesačne a rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámila, že navrhovateľ a odporkyňa nie sú

poberateľmi dávky v nezamestnanosti, úrazovej dávky, nemocenskej dávky a ani žiadneho dôchodku
a nie sú evidovaní v registri poistencov u žiadneho zamestnávateľa- platiteľa poistného ako poistenec
ani ako SZČO.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovne vyplýval, že navrhovateľ bol v období od 10.02.2014 do 19.03.2014
zamestnancom spoločnosti H.-Y., H..Z..A..

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a
zanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zásadnetedatrvápočasceléhotrvaniamanželstva.
Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre
priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli

niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Podľa vyššie
uvedeného ustanovenia teda nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane
oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné.

Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom
rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovanýchmravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom individuálnom
prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného

z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň.

Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna
legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý
manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý
manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť a ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
počas trvania manželstva nemá vplyv na jej existenciu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľom požadované manželské výživné
nemožno priznať, nakoľko odporkyňa sa sama ocitla v situácii, kedy nie je schopná plniť vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľovi. Ako to už súd uviedol vyššie, odporkyňa toho času sama zabezpečuje
starostlivosťdvommaloletýmdeťom,naktoréjejnavrhovateľomneboloaniposkytovanévýživné,pričom
je len poberateľkou rodičovského príspevku a rodinným prídavkov. Vzhľadom na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery odporkyne má súd za to, že tieto jej toho času reálne neumožňujú navrhovateľovi
poskytovať manželské výživné, sociálne, ekonomické a rodinné pomery oboch účastníkov sú ako to
vyplýva z vyššie uvedeného také, že sú odkázaní na pomoc štátu, preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému

uplatneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala vo veci plný úspech,
keď súd návrh zamietol, no náhradu trov si neuplatnila a navrhovateľovi ako účastníkov, ktorý vo veci
úspech nemal, právo na náhradu trov konania nevzniklo, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona