Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/430/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5412204270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13,
Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
8C/134/2013-64 zo dňa 9. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil proti žalovanému podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len Zák. č.

514/2003 Z. z.), právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora bolo vedené
exekučné konania pod sp. zn. 2Er/1024/2008. Ešte pôvodne príslušný Okresný súd Dolný Kubín
poveril dňa 14.03.2007 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jaroslava Krpáča. Žalobca ako
oprávnený požiadal dňa 06.09.2010 Okresný súd Dolný Kubín o zmenu súdneho exekútora, ktorý

návrh bol postúpený Okresnému súdu Námestovo dňa 08.09.2010. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8
Exekučného poriadku určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene do 30 dní od
doručenia návrhu. V danom prípade exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora, avšak
jeho postup bol plne opodstatnený, pokiaľ uznesením zo dňa 05.04.2012 exekúciu zastavil z dôvodu,
že existovali okolnosti, ktoré bránili jej vykonaniu. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací
súd tým, že na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s

logickým procesným postupom, aby na jednej strane exekučný súd najskôr rozhodol o návrhu žalobcu
na zmenu súdneho exekútora a následne na strane druhej by exekúciu zastavil. Z uvedeného dôvodu
nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho
exekútora, ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných navznik zodpovednosti žalovaného za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca nielenže nepredložil, ale neoznačil
žiadne dôkazy, ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu
v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, utrpel konkrétne vyčísliteľnú

a preukázateľnú majetkovú škodu, či ujmu nemajetkového charakteru. Za škodu nemožno považovať
iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou
informačného systému, na udržiavanie a správu tohto systému na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom, resp. na administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné
výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Žalobca nielenže nepreukázal, ale nijako bližšie nevysvetlil,

ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupom
súdu, keď exekúcia bola zastavená. Žalobca ani vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej
ujmy nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad na jeho postavenie, ako veriteľa pohľadávky voči
povinnému v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité
riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia), no nijako nedokázal, že k
takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného súdu. S poukazom na uvedené

zistenia návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,

hociriadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania.Inapriektomu,ževtextežalobyuviedolskutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca
vec prejednal a o nej rozhodol. Tvrdeniam žalovaného nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný
súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Konečné rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd o rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o

zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Ak tak
okresný súd postupoval, porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. V prípade ak žalovaný
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu, mal okresný súd rozhodnúť

o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej
škody z dôvodu jej nedôvodnosti, ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla
z titulu udržiavania a správy informačného systému a výdajov. Okresný súd pri svojom rozhodnutí tiež
nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný, nakoľko napriek tomu, že okresný súd zistil

porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd v predmetnej veci poučil účastníkov konania

odôkaznejpovinnostipodľa§120ods.4O.s.p.,pričomzostranyúčastníkovaždovyhláseniauznesenia
o skončení dokazovania neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a

smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1
O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, za použitia § 156 ods. 3
O. s. p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.Námietku, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v neprítomnosti žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal
preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 09.04.2014, keď právny

zástupca žalobcu prevzal predvolanie dňa 24.03.2014. Odvolací súd zo spisového materiálu nezistil, že
by žalobca požiadal o zrušenie eventuálne odročenie pojednávania. Pokiaľ žalobca namietal, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená, bolo potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10NcC/416/2013-51 zo dňa 14.11.2013, ktorým konajúci sudca
nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací

súd i námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť
sa k nimi vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a pokiaľ okresný
súd na nariadenom pojednávaní dôkaz spisom sp. zn. 2Er/1024/2008 vykonal, neodňal tým žalobcovi
možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí

vychádzal z tvrdení žalovaného, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených
z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku žalobcu na
náhradu škody podľa Zák. č. 514/2003 Z. z. a nie na tvrdeniach žalovaného. Ako nepravdivá sa
preukázala námietka žalobcu, že okresný súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Zo

spisového materiálu je nepochybné, že na prejednanie veci bolo riadne nariadené pojednávanie na deň
09.04.2014, ktoré bolo i vykonané, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní z vyššie uvedeného dňa, ktorá
je riadne zažurnalizovaná v súdnom spise. Neobstojí ani námietka žalobcu, že okresný súd vo svojom
rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,

okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci,
keď zároveň podrobne vysvetlil, na základe akých skutkových a právnych úvah nemal preukázané
splnenie predpokladov zodpovednosti štátu podľa Zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd s poukazom na
uvedené zistenia a právne úvahy, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .