Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202337
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202337.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne:
E. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. F. U. XXX zastúpená JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK
Dobrianskeho 1651, Vranov n/T, IČO: 36 166 723 proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zastúpený verita , s.r.o., AK so sídlom Karpatská 18, Bratislava,
IČO: 35 940 875 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. zo dňa 06.02.2014, sp. zn. PV-C/0112/0297.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 251,67 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jaroslavy Oravcovej a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku
zo dňa 06.02.2014, sp.zn.PV-C/0112/0297 vydaného Stály rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. ako aj odkladu vykonateľnosti uvedeného rozhodcovského
rozsudku. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 13. marca 2014 jej bol doručený rozhodcovský
rozsudok sp. zn. PV-C/0112/0297 zo dňa 6. februára 2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom Sienkiewiczova, 811 09 Bratislava.
V zákonom stanovenej lehote podáva proti rozhodcovskému rozsudku odvolanie s týmto odôvodnením.
V jej prípade osobitne nevyjednali rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v
štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ a je
pre ňu neprijateľná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý

je pre ňu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu. Naviac dodávateľ si v jej prípade vybral jediného rozhodcu s ktorým je pravdepodobne v
zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným
porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. V poradí ďalším príkladom porušovania práva
na spravodlivý proces a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť' rozhodcu
oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa( § 87 pism. f/ OSP ). Taktiež pravidlá rozhodcovského

konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva vôbec sa s nimi neoboznámila
(§53 ods. 4 písm. a/ Obč. zákonníka). Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná
a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Viď pre porovnanie
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v rakúskom práve ( § 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o
ochrane spotrebiteľa „Pre spotrebiteľa súd v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka
nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých ... má byť spor medzi podnikateľom a

spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“) a závery univerzitných profesorov v
dôvodnej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE29/2010. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach
a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou (porov. Rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale viac-menej

je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny
prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre
podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (Rozhodnutie KS v PO
z 31.03.2011, č. k. 6CoE 64/2010). Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm

r/ Obč. zákonníka. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011 č. k.
20CoE/24/2011.Vzhľadomnaneprijateľnúrozhodcovskúdoložkužiadala,abysúdvychádzalzrozsudku
Súdneho dvora (ES) C40/08- Asturcom. Zároveň odporúčala vychádzať z rozsudku Súdneho dvora
Oceáno Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.
Sanchéz Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98. Rovnako navrhla naplniť ciele
smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali

(čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Článok č. ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného
poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (Rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie
Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa taktiež poukázala na rozsudky Súdneho dvora vo veci 14/83 zo

dňa 10.04.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordhrhein-Westfalen bod 26 a
vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26. Plnenie, ktoré
sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného
súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Žalobkyňa poukázala na
§ 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Nielen klauzula
o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi (§39 OZ), ale aj výkon práv dodávateľa
sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky

spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho (Rozhodnutie Ústavného súdu SR zo
dňa 03.03.2011 č. k. IV.ÚS 60/2011-3). Do pozornosti žalobkyňa dala aj Rozhodnutie NS SR zo dňa
21.03.2012 č. k. 6Cdo 1/2012, ktorým NS SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid
life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku

z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. NS SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ust. §
44 ods. 2 Exekučného priadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom. NS SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako

exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní NS SR
doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci

materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Rozhodca ingnoroval predpisy určené na ochranu
spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási
neprijateľnosťzmluvnejpodmienky.Ostatnéneprijateľnépodmienky,nazákladektorýchsaodžalobkynevymáha plnenie, ponecháva na judikovanie súdu. Na účely zastavenia exekúcie postačuje, že je
neprijateľná rozhodcovská doložka. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou
exekučným titulom hrozí žalobkyni už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného titulu

- rozhodcovského rozsudku. V exekúcií by tak žalobkyni hrozila nenapraviteľná ujma na právach
a majetku. Z tohto naliehavého dôvodu žalobkyňa žiada, aby jej súd poskytol ochranu a odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a následne ho zrušil.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení okrem iného poukázal na to, že banka,

pôvodný veriteľ bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Svoju povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a že klient má
možnosť návrh neprijať si splnila. To, že žalobkyňa neodmietla návrh je prejavom jej slobodnej vôle.
Poukázal na zákon o bankách. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná a nie je možné na tento
prípad aplikovať smernicu EHS 93/13/EHS.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 06.02.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 24.06.2014, zmluvou
o úvere zo dňa 25. Júla 2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou pôvodného veriteľa
na zaplatenie zo dňa 19.07.2009, kópiou doručenky na čl. 32, výpisom z úverového účtu na čl. 33,
písomnosťou na čl. 34,35, vyjadrením žalobkyne zo dňa 27.06.2014, kópiou rozhodcovského spisu sp.

zn. PVC01120297 na čl. 41-65, výpisom z úverového účtu na čl. 67-72, kópiou ústrižku o zaplatení na
čl. 73, vyjadrením žalovaného zo dňa 01.07.2014, 09.09.2014 vrátane zmluvy o úvere s obchodnými
podmienkami, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.09.2014, vyjadrením žalobkyne zo dňa 29.09.2014,
rozhodnutiami v obdobných právnych veciach, výpismi z úverového účtu na čl. 100-104, výsluchom
žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

Medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. bola dňa 25.07.2008 uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX na základe ktorej Poštová banka , a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 30.000,- Sk,
ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 40 mesačných splátkach vo výške 1.177,-Sk. Prvá splátka bola
splatná dňa 21.08.2008 a posledná dňa 21.11.2011. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné

podmienky

Podľa článku II. Spoločných ustanovení uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach /ďalej
len VOP/ Poštovej banky je v bode 10.1 Riešenie sporov a rozhodcovská doložka uvedené, že všetky
záväzkové vzťahy medzi bankou a klientom sa riadia platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky

a v súlade s nimi budú vykladané, pokiaľ nie je medzi bankou a klientom dohodnuté inak.

Podľa bodu 10.2.1 VOP banka a klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z
bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu
sporov.

Podľa bodu 10.2.2 VOP banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a

účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Podľa bodu 10.2.3 VOP ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí
banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa bodu 10.2.4 VOP banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym
predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovensky jazyk.Podľabodu10.2.5VOPbankaaklientsaďalejdohodli,žetatorozhodcovskádoložkazaväzujeprávnych
nástupcov oboch zmluvných strán.

Podľabodu10.2.6VOPbankaaklientsadohodli,žeodstúpenieodZmluvysanedotýkarozhodcovských
doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom.

Listom zo dňa 19.02.2009 pôvodný veriteľa úver poskytnutý žalobkyni celý zosplatnil ku dňu 19.02.2009
z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalobkyne. Žalovanú vyzval na úhradu celej dlžnej

sumy vo výške 33.463,66 Sk do 10 dní.

Následne došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na spoločnosť BOSSNUT INVETMENT
LIMITED 8 a táto pohľadávku následne postúpila na žalobcu, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku.

Keďže žalobkyňa svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere uzavretej s pôvodným veriteľom
nesplnila na návrh žalobcu pod sp. zn. PV-C/0112/0297 vydal dňa 06.02.2014 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. konajúci bez nariadenia pojednávania
rozhodcovský rozsudok , ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 748,58 eur, úrok vo výške 24 %
ročne od 01.06.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 748,58 eur od

01.06.2013 do zaplatenia, dlžné úroky vo výške 410,15 eur, poplatky za rozhodcovské konanie vo výške
42,70 eur a trovy právneho zastúpenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti rozhodcovskému
rozsudku nebolo prípustné odvolanie. Podľa poučenia Doručený rozhodcovský rozsudok je právoplatný
a nemožno ho preskúmať inými rozhodcami. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať
účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde z dôvodov

uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú len ak:
a)akrozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôžebyťpredmetomrozhodcovskéhokonania
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa

o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní;
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy;
d) ak sa rozhodlo vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal;
e) ak účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená
a jej úkony neboli ani dodatočne schválené;
f) ak sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní neskorších predpisov vylúčený pre predpojatosť
alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie

zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania;
h) rozhodcovský rozsudok bol ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca
za ktorý bol právoplatne odsúdený;
i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 13.03.2014, čo vyplýva z obsahu kópie

rozhodcovského spisu zaslaného súdu ( čl. 52 v spise).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky dojednaní individuálne.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom
konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym
zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania

majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala zrušenia

rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že boli porušené
jeho práva ako spotrebiteľa. Žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo
nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 13.03.2014,
žalobu na súde podala 18.03.2013, t. j. v čas.

Zmluva o úvere zo dňa 25.07.2008 č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s.,
pôvodným veriteľom a žalobkyňou je podľa povahy spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a
pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské

zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože
zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným
znením mu bola predložená na podpis ako aj obchodné podmienky, ktoré žalobkyňa nemala možnosť

pred podpisom ani prečítať .

Z výpovede žalobkyne ohľadom ozrejmenia okolnosti uzatvárania rozhodcovskej doložky a samotnej
zmluvy v súvislosti s ktorou bola táto rozhodcovská doložka uzavretá vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila
zmluvu s Poštovou bankou. Bolo to v roku 2009. Presné obdobie si nepamätá. Brala pôžičku zhruba

do 30.000,- Sk. Pôžičku spočiatku nesplácala v dôsledku finančných problémov.

Žalobkyňa na dotaz súdu, aby konkretizovala okolnosti ohľadom uzatvorenia samotnej zmluvy a
rozhodcovskej doložky uviedla, že zmluvu uzatvárala na pošte vo Vranove. Text zmluvy nečítala.
Nečítala ani žiadne obchodné podmienky. Uviedla, že keď vybavovala pôžičku, bolo jej len povedané,

že koľko dostane a pracovníčka jej dala podpísať zmluvu. Následne jej povedala, že peniaze dostane.
Žalobkyňa na dotaz súdu, či jej veriteľ umožnil preštudovať si zmluvu a obchodné podmienky uviedla, že
pracovníčka jej dala zmluvu za okienko a povedala jej, že má to podpísať a vrátiť. To, že je tam nejaká
rozhodcovská doložka nevedela. Žalobkyňa na dotaz súdu, či vie čo je rozhodcovská doložka uviedla, že
nevie. Žalobkyňa na dotaz súdu, kedy obdŕžala rozhodcovský rozsudok uviedla, že presne sa nepamätá.

V čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenie, ktoré od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní.

Žalovaný vo svojom obsiahlom vyjadrení poukázal okrem iného na to, že banka, pôvodný veriteľ bol
povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy.
Svoju povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a že klient má možnosť návrh neprijaťsi splnila. To že žalobkyňa neodmietla návrh je prejavom jej slobodnej vôle. Poukázal na zákon o
bankách. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná a nie je možné na tento prípad aplikovať smernicu
EHS 93/13/EHS. Súd tieto tvrdenia považuje v zmysel vyššie uvedeného za nedôvodné, ktoré nemajú

oporu v zákonných ustanoveniach.

Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodcovská doložka obdobná ako v danom prípade uzavretá
Poštovou bankou, a .s. s v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy bola riešená na súde, pričom bolo
skonštatované, že je neplatná ( rozhodnutie NS SR 6 ECdo 217/2013).

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno-
právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské
zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté

procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou dňa 18.03.2014

z dôvodu, že dňa 06.02.2014 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s. rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-C/0112/0297, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť
sumu 748,58 eur, úrok vo výške 24% ročne od 01.06.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 748,58 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, dlžné úroky vo výške 410,15 eur,
poplatky za rozhodcovské konanie vo výške 42,70 eur a trovy právneho zastúpenia. V prevyšujúcej časti

návrh zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 13.03.2014, čo vyplýva z obsahu
rozhodcovské spisu.

Žalobkyňa uviedla, že napáda tento rozsudok z dôvodu, uvedeného v § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 že boli porušené jej práva ako spotrebiteľa .

Rozhodcovská doložka bola dojednaná odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť
súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 25.07.2008 čl. 10. Všeobecné obchodné podmienky sa nachádzali
na samostatných listoch, celkovo ide o 5 strán súvisle písaného textu drobným písmom.

Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve bol dňa 06.02.2014 pod
sp. zn. PV-C/0112/0297 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyni uložená vyššie uvedená
povinnosť.

Rozhodcovskádoložkasatakstalasúčasťouobsahuformulárovejzmluvy,ktorúpôvodnýveriteľPoštová

banka, a.s. v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu spotrebiteľov.

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu

neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatnézmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.
nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Súd má za to, doložka uvedená v bode 10 všeobecných obchodných podmienok ktoré sú súčasťou
žalobkyňou uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 25.07.2008 vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Podľa obsahu spisu pôvodný veriteľ ako dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi
význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu
pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie
na výber rozhodnúť sa .

Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“
proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa
tomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže.

V rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných
pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne
vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom
nepoznal jeho obsah, je nedôvodné, zavádzajúce a nepravdivé so zreteľom na všetky okolnosti

uzatváranie poistných zmlúv, kde spotrebiteľovi ide o poistenie niečoho a nie o tom, že prípadne spory
sa budú riešiť arbitrážou.

Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní
EÚ).

Príloha cit. smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,...
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne
arbitrážou...“

Zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže,
ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať
príslušné hmotné právo.

Žalobkyňa namietala neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Je potrebné objektívne posúdiť

rozhodcovskú doložku a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle
ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidláarbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus

vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej
podmienky mu súd nemôže vymôcť.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody

(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky, ktorá bola zakomponovaná na textu
všeobecných obchodných podmienok. Mohla ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom, žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa

nemohla nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného
že ide o individuálny návrh žalobcu na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Žalobkyni
nebolo umožnené si celý text zmluvy a obchodných podmienok preštudovať.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa

podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil

žalobkyni význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po
preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej
zmienky. Preto tvrdenie žalovaného o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade
žalobca) teda že ju neodmietol, teda s ňou súhlasil a pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu

vykonaného dokazovania neudržateľné. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ
čítal niekoľkostranové obchodné podmienky a že by im porozumel. Žalobkyni veriteľ neumožnil text
obchodných podmienok pred podpisom prečítať a ani jej podstatu obchodných podmienok nevysvetlila
to ani funkciu rozhodcovskej doložky.

V predmetnej veci napr. trovy rozhodcovského konania a poplatky sú vyššie ako súdne poplatky. Už len
táto skutočnosť predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu.

Rozhodcovská doložka jednoznačne nebola individuálne dojednaná medzi žalobkyňou a pôvodným
veriteľom.

So zreteľom na uvedené súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v
rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Vdanejprávnejvecimásúdzato,žepredmetnározhodcovskádoložkajeneplatná zdôvodu,ženebola
individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu a jednoznačne boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa.
Doklady ako je zmluva o úvere, všeobecné obchodné podmienky predložené žalovaným takýto záver
vyvodzujú. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom vyplýva, že

rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej
uvádzalo, že súčasťou úverovej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktorých súčasťou bola
aj rozhodcovská doložka čl. 10.Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie
osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť

dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred
predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na uvedené a vykonané dokazovanie je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovskéhokonaniaboliprirozhodovaníporušenévšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranu

právspotrebiteľa,tedaprávaspotrebiteľaakoajustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchvObčianskom
zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) a bola porušená taktiež zásada rovnosti
účastníkov.

Z dôvodov vyššie uvedených ako aj v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd žalobe
ako plne dôvodnej vyhovel.

Pre úplnosť súd poukazuje, že keďže z zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo podľa ust. § 40 ods.
1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. nie je možné v konaní s poukazom na ustanovenie § 43 cit. zákona
pokračovať. Naviac je zrejmé, že žalobkyňa dlžnú sumu uhradila , čo vyplýva z jej vyjadrenia a dokladov
o úhradách. Uhradila celkom sumu 1.109,24 eur. Úver bol poskytnutý vo výške 995,82 eur.

Uznesením zo dňa 10.06.2013, č.k. 11C/17/2014-13 už súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti
napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v zmysle ktorého
má žalobkyňa, ktorá bola v celom rozsahu úspešná právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa si náhradu trov konania uplatnila. Trovy konania u žalobkyne pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, ktoré súd priznal v zmysle ust. § 11 ods.1 a, b , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. takto:
-prevzatie a príprava zastúpenia ..............................6RP 8,04 eur
-účasť na pojednávaní dňa 02.07.2014 ....................61,87 eRP 80,4 eur

-účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 ....................61,87 RP 80,4 eur

Trovy právneho zastúpenia spolu sú 209,73 , DPH z toho je 41,94 eur, spolu teda 251,67 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.