Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213186
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4410213186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3,
Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: GURI - REAL, s.r.o. Viničná 4, Nové Zámky, IČO: 35 962
534, zast.: Advokátska spoločnosť s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie
17.911,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
14Cb/290/2010-241 zo dňa 26.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/290/2010-241 zo dňa 26.11.2013 p

o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNovéZámkynapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolstým,žeotrováchkonaniarozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca (ktorého obchodné meno
bolo do 31.12.2012 ZSE Distribúcia a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2010 domáhal
voči žalovanému zaplatenia 17.911,47 eura s úrokmi z omeškania 14,25 % ročne od 02.12.2008
do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorú škodu
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2308002816 splatnou 01.12.2008. V žalobe uviedol, že kontrola

odberného miesta (ďalej len OM) žalovaného č. 4601860900 bola vykonaná dňa 06.10.2008. Pri
tejto kontrole bolo zistené, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s ním ako
dodávateľom elektrickej energie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 zák. č. 656/2004 Z. z. o
energetike (ďalej len zákon - žalobca ho citoval v žalobe v znení od 01.04.2008) a ustanovenie § 1
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. (ďalej len vyhláška), ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 15Rob/373/2010-18 zo dňa 30.09.2010, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že k zisteniu nezrovnalostí neprišlo pri náhodnej kontrole zo

strany žalobcu, ale v dôsledku jeho žiadosti o prepis prenajímaného priestoru na inú osobu, pri ktorom
bolo zistené, že predmetný priestor má iné OM, ako bolo pôvodne predpokladané, a teda nebol si
vedomýakéhokoľvekneoprávnenéhoodberu.Kudňu29.09.2006sastalvlastníkompriestorov,vktorých
sa nachádza aj OM č. 4601860900 a na toto OM uzavrel ku dňu 01.11.2006 Zmluvu o nájme nebytovýchpriestorov s nájomcom A. R.. Ku dňu 29.09.2006 uzavrel so žalobcom tri zmluvy o pripojení OM, za ktoré
tri OM riadne a včas uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. O existencii iného OM nemal vedomosť,
nakoľko pôvodný prenajímateľ OM č. 4601860900 riadne u žalobcu odhlásil a on predpokladal, že

žalobca si splnil svoju povinnosť a odhlásené OM nie je viac pripojené k priestoru, ku ktorému v
dôsledku odhlásenia pripojené byť nemalo. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi predchádzajúcim
prenajímateľom a žalobcom došlo ku dňu 26.09.2006. Žalovaný neporušil žiadnu zo svojich povinností
vyplývajúcich mu zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu, a preto jeho konanie nie je možné považovať
za protiprávne. Žalovaný nemôže zodpovedať za konanie žalobcu. V prípade, že by si bol žalobca riadne

splnil svoju povinnosť a OM odpojil tak, ako o to požiadal pôvodný prenajímateľ, k predmetnej situácii
by nikdy nedošlo. Ak žalobcovi vznikla škoda, bola spôsobená výlučne konaním jeho samého, a preto
má túto škodu znášať sám. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný v odpore vzniesol námietku
premlčania s poukazom na ustanovenie § 101, § 106 ods. 1, 2 OZ. Uviedol, že žalovaný predmetné
priestory prevzal ako vlastník dňom 29.09.2006, keďže nedošlo k odpojeniu OM po predchádzajúcom
vlastníkovi, muselo dochádzať k odberu od 1. dňa prenajatia daných priestorov, k prenájmu došlo

01.11.2006 a žalobca si právo na náhradu škody uplatnil na súde až dňa 20.08.2010, teda došlo k
premlčaniu práva žalobcu.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že žalovaný je od 29.09.2006
vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. O. X v D. R. zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D.
R. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria - obchodný objekt, súp. č. XXX o výmere 744

m2. V obchodnom objekte sa nachádzajú viaceré obchodné priestory slúžiace na podnikateľský účel
- okrem iného aj nebytové priestory v prednej časti budovy s vchodom z ul. O. o výmere 113,15 m2.
Tieto pozostávajú z predajného priestoru o výmere 73,40 m2 a zo sociálnych a skladových priestorov o
výmere 39,75 m2. V konaní nebolo sporené, že ide o prevádzkové priestory kaviarne.

K vyššie uvedeným priestorom kaviarne bola vybudovaná elektrická prípojka dňa 16.09.2003 vtedajším

nájomcom D. G., resp. na základe jeho objednávky a na jeho náklady ako pre zákazníka žalobcu, ktorý
pre neho inštaloval EM č. 7972528 (ČOM 601860901). D. G. ako zmluvného odberateľa elektrickej
energie žalobca evidoval od 16.09.2003 do 14.03.2005. Od 14.04.2005 do 13.03.2006 evidoval žalobca
akozmluvnéhoodberateľaelektrickejenergieU.W.aod14.03.2006Z.W..Z.W.ukončilodberelektrickej
energie a zmluvný vzťah so žalobcom dňom 26.09.2006. K uvedenému dňu mu žalobca vyúčtoval odber

podľa EM č. 7972528 faktúrou č. 7100319989 - EM vykazoval konečný stav 70 273 kWh. Po skončení
tohto odberu žalobcu „na diaľku“ (čo podľa vyjadrenia žalobcu znamená, že iba vo svojej evidencii)
uvedené odberné miesto odpojil, EM nedemontoval (podľa vyjadrenia žalobcu mu žiaden predpis takúto
povinnosť neukladá) a predpokladal uzavretie novej zmluvy. Podľa tabuľky služobných príkazov žalobcu
žalobca vykazoval uvedené OM so zapojeným EM č. 7972528 ešte aj dňa 06.10.2006, keď bol daný

príkaz na preverenie tohto odberného miesta a aj dňa 15.12.2006, keď bol daný príkaz na vypnutie
EM alebo okamžité prihlásenie nového odberateľa. K vypnutiu EM nedošlo ani dňa 15.12.2006 a podľa
spätného hlásenia malo dôjsť 18.12.2006 k prepísaniu odberateľa. Súd v konaní nezistil, resp. žalobca
nepreukázal, kto mal prísť 18.12.2006 urobiť prepis, resp. prihlásiť sa k odberu na uvedenom OM. K
prihláseniu nedošlo a žalobca od 26.09.2006 neevidoval na tomto OM žiadneho odberateľa. Súd nezistil,

že by bol žalobca v súvislosti s týmto OM a EM žalovaného niekedy kontaktoval.

Na základe v konaní presne nezisteného podnetu (žalovaný tvrdil, že on sám oslovil žalobcu, žalobca
najprv tvrdil, že išlo o náhodnú kontrolu, následne, že o anonymné oznámenie neoprávneného odberu)
žalobca vykonal dňa 06.10.2008 kontrolu na predmetnom OM. Kontrolu vykonali jeho zamestnanci O.
T. a G. S.. Na formulári žalobcu bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu (ako záznam č.

000883) v zmysle zákona o energetike, podľa ktorého bol na EM č. 7972528 nameraný stav 134 829
kWh, na zabezpečení zariadenia chýbali podnikové plomby, bola vyhotovená fotodokumentácia 1 - 7,
OM bolo v zapnutom stave, majiteľ odoberal elektrickú energiu bez platnej zmluvy a súhlasil s daným
stavom, neoprávnený odber bol zistený o 11:30 h. Záznam spísal O. T. a za odberateľa ho podpísal
konateľ žalovaného T. O..

Žalobca dokladom č. 2308002816 zo dňa 13.11.2008 splatným 01.12.2008 - vyúčtovanie náhrady škody
(OM4601860900,EM7972528)vyúčtovalžalovanémunáhraduškodyzaneoprávnenýodberelektrickejenergie vo výške 539.601,-- Sk/17.911,47 eura. Uvedenú sumu vyúčtoval žalovanému na základe
výpočtu - svojho interného dokladu (bez dátumu a podpisu), podľa ktorého uvedená suma pozostáva z
nákladovspojenýchsozistenímaodstránenímneoprávnenéhoodberu1.116,--Sk,zostatnýchnákladov

29.344,31 Sk (túto položku žalobca pred súdom vysvetlil ako DPH k cene elektrickej energie) a zo
spôsobenej škody 509.140,86 Sk (zaregistrovaná spotreba 64 619 kWh x použitá sadzba 7,87912
Sk). V uvedenom výpočte bol pri spotrebe uvedený dátum od 07.04.2008 do 06.10.2008 - 182 dní po
12 hodín denne, denná spotreba 355,05 kWh (čo zodpovedá matematickému prepočtu 64 619 kWh :
182 dní). Zaregistrovaná spotreba 64 619 kWh zodpovedala rozdielu medzi spotrebou nameranou dňa

26.09.2006 - 72 273 kWh a nameranou dňa 06.10.2008 - 134 892 kWh.

Súd v konaní nezistil, resp. žalobca nepreukázal, že by v danom prípade boli dňa 06.10.2008 pri
vykonaní kontroly v priestoroch, ktorých sa OM a EM týkali zisťované skutočnosti potrebné pre výpočet
dennej spotreby a na jej základe celkovej spotreby elektrickej energie podľa vyhlášky.

Dňa 08.10.2008 uzavrel žalobca pre predmetné OM a EM zmluvu so žalovaným ako odberateľom a
následne dňa 02.08.2010 so spoločnosťou AEN s.r.o..

Žalovaný mal so žalobcom uzavreté v súvislosti s nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádzali aj vyššie
uvedené priestory kaviarne, zmluvy na odber elektrickej energie, a to na tri OM, za ktoré na základe
faktúr žalobcu za odber elektrickej energie žalobcovi riadne platil a zaplatené sumy rozúčtovával medzi
nájomcov jednotlivých prevádzok.

Pokiaľ ide o nájomné zmluvy týkajúce sa priestorov kaviarne uzavreté zo strany žalovaného ako

prenajímateľa, v konaní bolo zistené, že uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 7/2006 zo
dňa 20.10.2006 na dobu neurčitú s A. R. ako nájomcom. Z výpovede A. R. súd zistil, že táto bola
ukončená dohodou k 31.03.2007 a za elektrickú energiu platil žalovanému na základe jeho faktúry.
O žiadnej osobitnej elektrickej prípojke k priestorom kaviarne nemal vedomosť. Žalovaný mal ďalej
uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 18/2008 zo dňa 17.06.2008 s nájomcom A. M. -

ukončená bola dohodou k 12.09.2009. Podľa tejto zmluvy mal nájomca platiť za energie žalovanému
na základe jeho faktúr. Ďalšiu zmluvu o nájme tých istých nebytových priestorov č. 19/2008 uzavrel
žalovaný s nájomcom Aqua cafe s.r.o. dňa 08.09.2008 s účinnosťou od 13.09.2008 - ukončená bola
dohodou k 31.03.2010.

Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom, a to

na základe § 39 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Ide o osobitný právny režim náhrady škody.
Nejde o prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu
podľa Obchodného zákonníka, keďže predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu a v prípade, o ktorý v konaní
išlo, dochádzalo k odberu elektrickej energie bez uzavretia zmluvy, teda je logické, že nemohlo dôjsť k

porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu. Súd nezistil ani to, že by malo ísť o porušenie povinností
ustanovených v Obchodnom zákonníku, v ktorom prípade by prichádzalo do úvahy použitie ustanovení
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka (§ 757 Obchodného zákonníka). V danom prípade samotný zákon
o energetike označuje subjekt, ktorý je povinný uhradiť vzniknutú škodu, a to toho, kto neoprávnene
elektrinu odoberal. Súčasne zákon upravuje v súvislosti s vyhláškou aj spôsob výpočtu škody. Z

uvedeného dôvodu nie je možné, a to napriek tomu, že ide o podnikateľské subjekty, aplikovať na daný
prípad v súvislosti s premlčaním ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 387 a nasl.). Pretože zákon
o energetike otázku premlčania neupravuje, súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo
strany žalovaného posudzoval premlčanie nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 101 a
nasl.).Súdnadanýprípadaplikovallehotupodľa§106ods.1,2Občianskehozákonníka,tedadvojročnú

subjektívnuatrojročnúobjektívnupremlčaciulehotu.Vdanomprípadežalobcauplatnilnároknanáhradu
škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom za obdobie od 27.09.2006 do 06.10.2008 žalobou
na súde dňa 20.08.2010. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá námietka ako hmotnoprávny
úkon nadobudla voči žalobcovi účinnosť doručením odporu žalovaného zo strany súdu žalobcovi dňa
03.12.2010. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že objektívna trojročná premlčacia lehota

pre uplatnenie nároku žalobcu za obdobie do 20.08.2007 uplynula, a teda nárok za dni od 27.09.2006do 20.08.2007 (deň uplatnenia nároku na súde 20.08.2010 mínus tri roky) je premlčaný. V uvedenej
súvislosti súd neakceptoval stanovisko žalobcu, že škoda vznikla dňa 06.10.2008, keďže v uvedený deň
bola iba zistená. Škoda vznikala kontinuálne, resp. mohla vzniknúť v priebehu hociktorého dňa v čase

od 27.09.2006 (od ukončenia zmluvného odberu zo strany Z. W.) do 06.10.2008. V konaní preto ani
nebolo možné posudzovať, ktorá časť nároku zo sumy uplatnenej žalobou je premlčaná, keďže žalobca
pri kontrole nezisťoval skutočnosti potrebné pre vyčíslenie dennej a celkovej spotreby.

Nárok na náhradu škody za obdobie od 21.08.2007 do 31.03.2008. Nárok na náhradu škody za toto
obdobie súd nepovažoval za premlčaný. Ide o obdobie, počas ktorého bolo platné a účinné ustanovenie

§ 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení do 31.01.2008, podľa ktorého „pri neoprávnenom odbere
je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť vzniknutú škodu, spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“.
Týmto predpisom bola vyhl. č. 154/2005 Z. z. Podľa § 1 ods. 1 tejto vyhlášky sa výška škody mala
vypočítať vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, pričom celková spotreba sa podľa
§ 1 ods. 2 vyhlášky mala vypočítať vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny

(zistenej podľa § 1 ods. 3 a 4 vyhlášky) počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. V danom
prípade žalobca dennú spotrebu elektriny podľa § 1 ods. 3, resp. 4 vyhlášky nezisťoval (čo v konaní
ani netvrdil, resp. tvrdil, že nebol povinný tak urobiť), z ktorého dôvodu nemohol vypočítať v zmysle
uvedenej vyhlášky ani celkovú spotrebu elektriny počas neoprávneného odberu, resp. najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoj nárok vypočítaný

podľa zákona v súvislosti s príslušnou vyhláškou za toto obdobie nepreukázal, a preto súd žalobu v časti
nároku na náhradu škody za obdobie od 21.08.2007 do 31.03.2008 nemohol považovať za dôvodný. V
uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že zák. č. 112/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene § 39 ods.
2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike nemá prechodné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné
§ 39 ods. 2 v znení od 01.04.2008 použiť aj na neoprávnený odber, ku ktorému došlo do 31.03.2008,

teda domáhať sa úhrady skutočne vzniknutej škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

Nárok na náhradu škody za obdobie od 01.04.2008 (od účinnosti zák. č. 112/2008 Z. z.) do 06.10.2008
(kedy bol neoprávnený odber zistený). Za uvedené obdobie žalobca mohol na základe § 39 ods. 2
zákona o energetike v znení od 01.04.2008 nárok na náhradu škody uplatňovať jednak na základe
výpočtu podľa vyhlášky č. 154/2005 Z. z. (rovnako ako za obdobie do 31.03.2008), ale aj ako skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V danom prípade však žalobca
neuplatnil škodu ani na základe jednej z týchto dvoch možností. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu škody podľa
vyhlášky, súd poukazuje na argumenty uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku (pri nároku
na náhradu škody za obdobie od 21.08.2007 do 31.03.2008). Pokiaľ ide o uplatnenie skutočnej škody,
ktorousarozumiemajetkováujma,oktorúsazmenšilmajetokžalobcuneoprávnenýmodberom,žalobca

takúto škodu nepreukázal. V danom prípade by muselo byť zrejmé, aké množstvo elektrickej energie z
množstva 64 219 kWh (nameraných za celé obdobie od 27.09.2006 do 06.10.2008) bolo neoprávnene
odobratých od 01.04.2008 do 06.10.2008 a akú finančnú ujmu žalobca utrpel. Súd nezistil, na základe
čoho by v tomto prípade mohlo byť zistené množstvo neoprávneného odberu elektriny vynásobené
cenou podľa vyhlášky. Súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno

a svoj nárok nepreukázal.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalobca v celom rozsahu uplatňovaného nároku nepreukázal, že
elektrinu neoprávnene odoberal žalovaný, pričom zákon jednoznačne označuje za subjekt povinný
uhradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom toho, „kto elektrinu odoberal“. Dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že žalovaný bol ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal, niesol žalobca, teda

nie žalovaný bol povinný preukázať, že to on nebol. Nárok voči žalovanému žalobca uplatnil ako voči
vlastníkovi nehnuteľnosti s tým, že je zodpovedný za odbery elektriny zo strany svojich nájomcov. V
skutočnosti však žalobca, pokiaľ ide o sporné OM č. 4601860900 a EM č. 7972528 nikdy so žalovaným,
resp. s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti žiadnu zmluvu uzavretú nemal, a to napriek tomu, že
elektrická prípojka bola zriadená ešte v roku 2003. Odvtedy žalobca uzatváral zmluvy so subjektmi, ktoré

prevádzkovali priestory kaviarne napojené na uvedené OM, a to bez akejkoľvek súčinnosti zo strany
žalovaného. Súd nemohol preto akceptovať názor žalobcu, že jednotliví nájomcovia priestorov kaviarne
boli iba sekundárnymi odberateľmi elektrickej energie, keďže až do dňa 26.09.2006 mal uzavreté zmluvy
priamo s nimi ako odberateľmi elektrickej energie. Žalobca nepreukázal ani to, že by aspoň v deňkontroly 06.10.2008 pri zistení neoprávneného odberu preveril, kto prevádzkuje priestory kaviarne v
aktuálnom čase (v konaní bolo zistené, že od 13.09.2008 mala priestory kaviarne prenajaté spoločnosť
Aqua cafe s.r.o.) a kto ich prevádzkoval odo dňa ukončenia odberu zo strany Z. W.. Súd teda v konečnom

dôsledku nepovažoval za preukázanú ani vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v zmysle zákona o
energetike, teda, že by bol žalovaný ten, kto neoprávnene elektrinu odoberal. Zákon inému, ako tomu,
kto neoprávnene elektrinu odoberal, povinnosť uhradiť škodu neukladá.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať tiež to, že žalobca ani od 15.12.2006 (kedy bol daný príkaz na
odpojenie OM, k čomu nedošlo) neurobil na OM žiadnu kontrolu ani následne OM neodpojil majúc

vedomosť o tom, že na OM nebola uzavretá žiadna zmluva, pričom ako OM bez zmluvy toto OM
vykazoval vo svojom systéme. Dokonca vo svojom internom systéme „na diaľku“ vykazoval na tomto OM
odber elektriny, a to za obdobie od 26.09.2006 do 02.12.2006 (67 dní) to bolo 4 436 kWh a pritom dňa
15.12.2006 na mieste samom podľa evidencie žalobcu mali byť jeho zamestnanci na základe príkazu.
Za dni od 31.12.2006 do 28.11.2007 (332 dní) vykazoval žalobca odber 32 573 kWh a od 30.09.2008
do 06.10.2008 (6 dní) vykazoval odber 27 610 kWh. Žalobca sa teda do dôkaznej núdze v konaní

dostal svojim zavinením, a to tak, čo do výšky vyčíslenej škody, premlčania nároku, tak aj čo do vecnej
legitimácie žalovaného.

Pokiaľ ide o chýbajúce podnikové plomby na EM, v konaní bolo nesporné, že EM bol umiestnený mimo
objektu žalovaného na mieste prístupnom verejnosti a v konaní nebolo možné jednoznačne vylúčiť, že
k tomuto zásahu došlo treťou osobou.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Z právneho hľadiska súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 373 a § 757 Obchodného zákonníka,
§ 39 ods. 1, 2 z. č. 656/2004 Z. z., § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyhl. č. 154/2005 Z. z., § 100 ods. 1, § 101,
§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu vád konania, nesprávnych skutkových zistení,
nesprávneho rozhodnutia vo veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd svojvoľne
skonštatoval, že sa jedná o kaviareň, avšak práve kontrolóri vo svojej výpovedi uviedli, že predmetný
elektromer a de facto odberné miesto viedlo do nehnuteľnosti ako takej, v celku, ktorá je vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Neoprávnený odber elektriny mohol slúžiť k dodávke elektriny aj do iných

priestorov daného objektu, avšak v konečnom dôsledku je možné konštatovať iba to, že preukázateľne
bola elektrina, hoci neoprávnene, dodávaná do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Táto vada konania má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ ďalej namietal aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa neho na predmetný vzťah sa majú aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi a navyše má za to, že v súlade s

ustanovením § 398 Obchodného zákonníka sa mala aplikovať 10-ročná premlčacia lehota. Žalobca je
toho názoru, že postupoval správne, ak si v konaní uplatnil skutočnú škodu v podobe zaregistrovanej
spotreby. Porovnaním zaregistrovaného stavu v deň kontroly, t. j. dňa 06.10.2008 vo výške 134 892
kWh s predchádzajúcim stavom 70 273 kWh žalobcovi vznikla škoda vo výške rozdielu, t. j. 64 619
kWh, čo predstavuje skutočný objem neoprávnene spotrebovanej elektriny žalovaným. Žalovaný daný

objekt využíval na podnikateľské účely a bol aj jeho vlastníkom. Tým jeho pasívna vecná legitimácia
bola preukázaná. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny nesie žalovaný a ten je s poukazom
na § 39 ods. 2 ZE povinný žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu. Táto zodpovednosť žalovaného za
škodu je založená na objektívnom princípe a existuje bez zreteľa na zavinenie. Žalobca nie je podľa
žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu povinný vykonať kontrolu odberného miesta v

presne stanovenom pravidelnom intervale. Nevyplýva mu ani povinnosť fyzicky demontovať elektromer
po skončení zmluvného vzťahu s tým ktorým zmluvným odberateľom. Žalobca preto žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť.K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, podľa ktorého v konaní nebolo preukázané, že by bol on
akýmkoľvek spôsobom zapríčinil neoprávnený odber a ani to, že by takému odberu vedel zabrániť.
Žalobca zrejme nepostupoval v súlade so svojimi štandardnými postupmi, keď po ukončení zmluvného

vzťahu s posledným zmluvným partnerom nevykonal žiadne opatrenie smerujúce k tomu, aby k odberu
elektrickej energie nedochádzalo. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdprejednalvecpodľa§212ods.1OSPananariadenompojednávaní
v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP po zopakovaní a doplnení dokazovania, dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil

stav a vo veci správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že vzniknutý vzťah medzi účastníkmi
má podliehať pod právny režim Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z

ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu v danom
prípade absentuje) a ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka (v predmetnom spore nejde o
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom).
Správne preto prvostupňový súd na žalovaným vznesenú a uplatnenú námietku premlčania aplikoval
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnako i odvolací súd je toho názoru, že žalobca

nepreukázalpasívnuvecnúlegitimáciužalovanéhovkonanívzhľadomnavšetkyokolnostitohtoprípadu.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal
ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Zákon o energetike totiž okrem pojmu „prevádzkovateľ
distribučnej sústavy“ pozná a používa i pojem „prevádzkovateľ prenosovej sústavy“, „dodávateľ
elektriny“ (§ 22 - § 28 citovaného zákona) bez toho, aby tento zákon jasne určil a stanovil, ktorý z týchto

subjektov je v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zákona oprávnený uplatniť vzniknutú škodu.

Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na vady konania, odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia
§ 212 ods. 3 OSP a keďže tieto nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na
ne neprihliadal.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 OSP rozhodne súd prvého
stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.