Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/334/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209431
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111209431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa ENVIROCHEM Kft.,
so sídlom Nagytétényi út 221-225, 1225 Budapešť, Maďarská republika, IČO: 01-09-465249, práv. zast.
JUDr. Milanom Fulcom, advokátom, Živnostenská 2, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika
- Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava, IČO: 30 844 363,
práv. zast. Hillbridges, s.r.o., Sedlárska 1, Bratislava, o vydanie veci, eventuálne o náhradu škody
3.135.982,50 EUR a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave
č.k. 28Cb/85/2011-522 zo 6.8.2013 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu č.k. 28Cb 85/2011-548

z 9.9.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/85/2011-522 zo
dňa 6.8.2013 vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje a výrok týkajúci
sa poplatkovej povinnosti navrhovateľa zrušuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 24.119,90 EUR, k
rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb 85/2011-548
zo dňa 9.9.2013 mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume
99,50 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal od odporcu
(pôvodne odporcu 1/) vydania ťažkého vykurovacieho oleja v množstve 14.933,25 ton do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, a pre prípad, že zanikne vlastnícke právo navrhovateľa k veci eventuálne žiadal
nahradiť škodu vo výške 3.276.056,40 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa zamietol návrh v časti o vydanie vykurovacieho oleja ťažkého, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že vlastnícke právo navrhovateľa k tejto veci zaniklo, nakoľko odporca previedol
vlastnícke právo na obchodnú spoločnosť MOF a.s., s ktorou dňa 4.4.2011 uzatvoril ako s úspešným
uchádzačom obchodnej verejnej súťaže kúpnu zmluvu č. XX/OHRNZaRB/XXXX, na základe ktorej jej

dodal vykurovací olej ťažký v množstve 14.933,35 ton, pričom dňa 17.4.2011 uhradila spoločnosť MOF
a.s. v celom rozsahu kúpnu cenu a týmto dňom k nemu nadobudla vlastnícke právo. Poukázal na to,
že kúpna zmluva č. XX/OHRNZaRB/XXXX bola dňa 7.4.2011 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.
Poukázal aj na totožný názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol o odvolaní odporcu vočinariadenému predbežnému opatreniu zo dňa 4.4.2011 a taktiež konštatoval, že obchodná spoločnosť
MOF a.s. sa stala vlastníkom tovaru dňa 7.4.2011, z dôvodu ktorého ju odvolací súd považoval za
dobromyseľného vlastníka. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že odporca v predmetnej

právnej veci nie je pasívne legitimovaný, keďže v čase rozhodovania súdu už nebol vlastníkom
vykurovacieho oleja ťažkého, vydania ktorého sa navrhovateľ domáha. Nakoľko súd prvého stupňa
z uvedených dôvodov tzv. primárny návrh zamietol, zaoberal sa eventuálnym náhradným petitom o
náhradu škody v sume 3.276.056,40 EUR. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
z kúpnej zmluvy č. XXX/OHRNZaRB/XXXX zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 14.12.2010

medzi navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim s tým, že sa predávajúci zaviazal
dodať kupujúcemu vykurovací olej ťažký a previesť na kupujúceho vlastnícke práva k nemu a kupujúci
sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu a prevziať tovar za podmienok dohodnutých touto zmluvou. Ďalej
uviedol, že zmluvné strany v čl. I zmluvy špecifikovali predmet dodávky - vykurovací olej ťažký (VOŤ),
kvalita v zmysle protokolov o skúškach č. XXXXXXX a č. XXXXXXX v množstve 14.933,35 ton. Ďalej
uviedol, že sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo na tovar okamihom

jeho vyskladnenia z nádrží v mieste dodania tovaru alebo najneskôr v posledný deň termínu plnenia
podľa čl. I kúpnej zmluvy (do 75-tich dní odo dňa účinnosti kúpnej zmluvy) a ďalej si v čl. III dohodli
kúpnu cenu za mernú jednotku 210,- EUR s tým, že celková kúpna cena mala byť stanovená podľa
skutočne dodaného množstva tovaru, pričom pri kúpe tovaru mal zaplatiť kupujúci predávajúcemu kúpnu
cenu za celé množstvo tovaru podľa čl. I zmluvy vopred na základe zálohovej faktúry, ktorá bude

vystavená cca do jedného pracovného dňa od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy. Kupujúci mal uhradiť
tovar na základe takto vystavenej zálohovej faktúry tak, aby bola pripísaná na účet predávajúceho
najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy, t.j. do 23.10.2010,
pričom po pripísaní celkovej kúpnej ceny na účet predávajúceho vystaví predávajúci v lehote dvoch
pracovných dní vyskladňovací príkaz na vyskladnenie tovaru, ktorý je predmetom tejto zmluvy a faktúru

za prijatie preddavku v zmysle zákona o DPH. Ďalej, vychádzajúc z obsahu účastníkmi uzatvorenej
zmluvy konštatoval, že na základe skladovateľom vystaveného dokladu o vydaní tovaru kupujúcemu
„VYDAJ SHR“ vykoná predávajúci konečné zúčtovanie za odobratý tovar do 14-tich kalendárnych
dní a zašle kupujúcemu faktúru za dodanie tovaru, pričom rozdiel medzi faktúrou za dodanie tovaru
a faktúrou za prijatie preddavku je splatný do 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry. Súd

prvého stupňa mal z listinných dôkazov za preukázané, že odporca zaslal navrhovateľovi odstúpenie
od zmluvy e-mailom dňa 8.2.2011 o 17:16 hod. a doručené bolo dňa 8.2.2011 o 18:22 hod., v tento
deň nastali účinky spojené s odstúpením a kúpna zmluva zanikla. Ďalej mal súd prvého stupňa za
preukázané, že navrhovateľ zaslal odporcovi avízo o platbách až dňa 9.2.2011, t.j. nasledujúci deň
po odstúpení od kúpnej zmluvy. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ ako

kupujúci porušil svoj záväzok z kúpnej zmluvy dohodnutý v čl. III, a to, že za predmet nezaplatil celú
kúpnu cenu v dohodnutej výške do dohodnutej doby a nesplnil ho ani v náhradnej lehote, ktorú mu
odporca dodatočne poskytol. Konštatoval, že odporca postupoval v súlade s kúpnou zmluvou, jej čl.
VII v nadväznosti na č. III. Navrhovateľom namietané skutočnosti, pre ktoré ako kupujúci nezaplatil
celú kúpnu cenu nepovažoval za dôvodné, nakoľko nebolo preukázané, že by si bol uplatnil nároky

z vád tovaru v zmysle čl. IV kúpnej zmluvy, nebola preukázaná nespôsobilosť odporcu poskytnúť
plnenie v zmysle kúpnej zmluvy, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by vykurovací olej ťažký svojou
akosťou nezodpovedal parametrom dohodnutým v kúpnej zmluve, nakoľko kvalita bola deklarovaná v
protokoloch o skúškach č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktoré boli vyhotovené v mesiacoch marec a máj
2010, a to na základe vzoriek odobratých akreditovaným laboratóriom SLOVNAFT, VÚRUP a.s., pričom

vzorky odoberal určený pracovník zo spodu, stredu a vrchu nádrže, v ktorej sa vykurovací olej ťažký
nachádzal. Poukázal aj na svedeckú výpoveď vedúcej laboratória SLOVNAFT VÚRUP a.s. U.. A. S..
Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že navrhovateľ e-mailom zo dňa 20.12.2010 neuplatnil vo
vzťahu k odporcovi svoje právo odoprieť plnenie, a to s poukazom na e-mailovú komunikáciu medzi
zmluvnými partnermi a tiež na jeho konanie, keď dňa 23.12.2010 zaplatil odporcovi sumu 423.000,-

EUR, dňa 4.2.2011 sumu 420.000,- EUR a nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy, t.j. 9.2.2011 sumu
2.295.982,50 EUR, a to v dvoch splátkach po 2.000.000,- EUR a 295.982,50 EUR. Súd sa nestotožnil s
názorom navrhovateľa, a to, že vlastnícke právo navrhovateľa k tovaru vzniklo v posledný deň termínu
plnenia podľa čl. I kúpnej zmluvy, nakoľko v tejto dobe kúpna zmluva už neexistovala. V danom prípade
nemožno podľa názoru súdu prvého stupňa aplikovať ust. § 444 Obch. zák., nakoľko sa zmluvné strany

písomne nedohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke práva k vykurovaciemu oleju ťažkému pred jeho
odovzdaním, naopak sa dohodli, že vlastníctvo k nemu nadobudne po jeho vyskladnení, ku ktorému
podľa zmluvy mohlo dôjsť až po jeho zaplatení navrhovateľom odporcovi. Ušlý zisk 3.135.982,50 EUR,
zaplatenia ktorého sa navrhovateľ návrhom domáhal, predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medziziskom, ktorý mohol očakávať z jeho predaja, predstavovaný cenou, ktorú mal vykurovací olej ťažký
na trhu ku dňu 27.2.2011, teda ku dňu, kedy by, nebyť protiprávneho rozhodnutia odporcu, navrhovateľ
nadobudol k nemu vlastnícke právo a mohol ho ďalej predávať tretím osobám, a to podľa Európskej

burzy v Rotterdame v sume 6.412.038,90 EUR a kúpnou cenou podľa zmluvy v sume 6.412.038,90
EUR. Súd sa však vyčíslením uplatnenej škody bližšie nezaoberal, nakoľko nebolo preukázané, že
zo strany odporcu došlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu a z toho dôvodu nevyhovel
návrhu odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia výšky škody. Výrok týkajúci
sa náhrady trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom odporcu v konaní a vznikom trov

na právnom zastúpení v celkovej sume 40.196,26 EUR. Pri určení odmeny advokáta vychádzal z §
10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje hodnota veci, ktorej
vydanie je premetom sporu, pričom v danom prípade bola cena veci, t.j. vykurovacieho oleja určená
v kúpnej zmluve č. XXX/OHRNZaRB v sume 3.135.982,50 EUR. Súd prvého stupňa súčasne uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov v sume 33.193,50 EUR z dôvodu, že vo veci rozhodol o eventuálnom protinávrhu na náhradu

škody (ušlého zisku) v sume 3.135.982,50 EUR, keďže návrh na vydanie veci zamietol a súdny poplatok
nebol vyrubený pred prvým pojednávaním.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť.
Namietal, že skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Súd prvého stupňa vyslovil záver, že vykurovací olej ťažký svojou akosťou, teda kvalitou

zodpovedal parametrom dohodnutým v kúpnej zmluve. Z listinných dôkazov, a to revíznych posudkov
č. XXXXX a č. XXXXX vypracovaných pre navrhovateľa akreditovaným skúšobným laboratóriom, a to
spoločnosťou SGS Czech republic s.r.o. zo vzoriek odobratých žalobcom v areáli Chemes a.s. Humenné
dňa 25.11.2010 za účasti povereného zamestnanca odporcu z nádrží č. 1 a 2 vyplýva, že obsah síry vo
vykurovacom oleji ťažkom, skladovanom v nádrži č. 1, presahoval žalovaným deklarované parametre,

keď podľa protokolu č. XXXXXXX, ktorý bol súčasťou zmluvy, mal mať obsah síry do 2 %, pri už
spomínanej neistote 10 %, pričom podľa revízneho posudku č. 90247 obsah síry vo vzorke odobratej
z nádrže č. 1 jednoznačne presahoval 2 %. Z výsluchu svedkyne U.. S. na pojednávaní dňa 11.7.2013
vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, vzhľadom na platné normy, sa vykurovací olej ťažký s
obsahom síry nad 2 % považoval za vysoko sírny a z listinného dôkazu revízneho posudku č. XXXXX

vyplývajú zásadné odchýlky od parametrov, a to pokiaľ ide o ďalšie chemické látky alebo mechanické
nečistoty.PoukázalajnauznesenieORPZBratislavaIzodňa25.3.2013ČVS:ORP-1632/OEK-BI-2011,
kde z vyjadrenia spoločnosti SLOVNAFT a.s. vyplýva, že sa nezúčastnila súťaže na odpredaji oleja z
dôvodu jeho nízkej kvality pre vysoký obsah síry a dlhý čas jeho skladovania. Ďalej poukázal na listinný
dôkaz, a to e-mailovú správu, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi dňa 10.1.2011, ktorý svedčí o tom, že

odporca nebol po celú dobu od uzavretia zmluvy schopný tovar vyskladňovať, keď zo strany odporcu
nebol produkovaný dôkaz, že došlo k vyriešeniu situácie, ktorá nastala medzi ním a spoločnosťou
FOBOS INVEST. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ dostal do neprimeraného rizika spočívajúceho v
tom, že po zaplatení kúpnej ceny v sume 3.135.982,50 EUR nebude mu poskytnuté zmluvne dohodnuté
protiplnenie, a preto bol oprávnený v súlade s § 326 Obch. zák. odmietnuť zaplatiť kúpnu cenu. So

zreteľom na uvedené odporca nemal legálny dôvod odstúpiť od zmluvy a tento jednostranný právny
úkon odporuje § 39 Obč. zák. a § 344 a nasl. Obch. zák. a následne odpredaj oleja ťažkého odporcom
tretej osobe bolo porušením kúpnej zmluvy, následkom čoho navrhovateľovi vznikla škoda vo forme
ušlého zisku. Za nesprávny označil aj výrok týkajúci sa dovyrubenia súdneho poplatku, pretože pri
podaní návrhu navrhovateľ riadne návrh zaplatil. Vyslovil názor, že jeden predmet poplatkovej povinnosti

nemôže byť súčasne spoplatnený podľa dvoch položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že
oznámenie o verejnej obchodnej súťaži obsahovalo okrem iného protokoly o skúškach č. XXXXXXX
zo dňa 9.3.2010 a č. XXXXXXX z 12.5.2010 a listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou U.. A.
S. bolo preukázané, že obidve skúšky boli vykonané z homogenizovaných vzoriek z hornej, strednej a

dolnej hladiny nádrží (t.j. z priemernej vzorky, ktorá je reprezentatívnejšia a objektívnejšia ako vzorka
odobratá len z jednej hladiny nádrže). Súčasne bolo preukázané, že vzorky VOŤ odobraté zástupcom
navrhovateľa boli iba povrchové a nie z 3 vrstiev nádrží, a preto nie sú navzájom porovnateľné.
Poukázal tiež na to, že z protokolov č. XXXXX a XXXXX nie je zrejmé, či predmetom ich analýzy
boli práve vzorky VOT odobraté z predmetných nádrží č. 1 a č. 2 dňa 25.11.2010 a tiež sa v nich

uvádza, že zákazníkom je spoločnosť Hawkwood Investments Ltd. a nie navrhovateľ. Uviedol, žeodporca opakovane navrhovateľovi ponúkal, že si môže odobrať vzorky z troch vrstiev buď mimo
času vyskladňovania, pričom skladovateľ požadoval uhradiť náklady za zohriatie VOŤ nahriaty na
potrebnú teplotu, navrhovateľ však neprejavil žiaden záujem odobrať si vzorky mimo doby vyskladnenia.

Zdôraznil, že navrhovateľ ani nijako nepreukázal, že by si voči odporcovi uplatnil akékoľvek nároky z
vád. Ďalej namietal, že rozhodnutie spoločnosti SLOVNAFT a.s., že sa nezúčastní OVS však nijako
nepotvrdzuje argument navrhovateľa, že predmetný VOŤ nemal tú kvalitu, aká bola deklarovaná v
oznámení o OVS. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď U.. A. S., z ktorej jednoznačne vyplýva,
že protokol o skúške č. XXXXXXX nebol pozmeňovaný, ale iba doplnený o informáciu o metodike

odberu skúmanej vzorky, ktorá v protokole predtým uvedená nebola. Potvrdil, že odporca síce oznámil
navrhovateľovi e-mailom zo dňa 10.1.2011 problémy so skladovateľom, avšak tieto boli iba prechodného
charakteru a ako bolo preukázané z následnej komunikácie medzi účastníkmi, aj z e-mailu odporcu
zaslaného navrhovateľovi dňa 27.1.2011, odporca bol pripravený plniť, ak navrhovateľ uhradí plnú výšku
kúpnej ceny. Za správny označil aj výrok týkajúci sa poplatkovej povinnosti, nakoľko súd nerozhodoval
o jednom návrhu, ale o dvoch rôznych návrhoch navrhovateľa.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj
po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť ním tvrdené skutočnosti. Za dôkaz
bezpečným spôsobom vylučujúci obsah protokolov o skúškach č. XXXXXXX a č. XXXXXXX nemožno
ani podľa názoru odvolacieho súdu považovať navrhovateľom predložené skúšobné protokoly č.

XXXXX a XXXXX, keď v konaní vypočutá svedkyňa U.. A. S., vykonávajúca funkciu vedúcej laboratória
Slovnaft VÚRUP a.s., vypovedala, že objektívnejšie sú hodnoty, ktoré vychádzajú z odobratej vzorky
stred, spodok a vrch a súčasne konštatovala, že výsledky analýzy vykonanej na základe vzoriek
odobratých 30 - 50 cm pod hladinou nádrže nie sú porovnateľné s výsledkami analýzy vzoriek, ktoré boli
odobraté z troch úrovní skladovacej nádrže, nakoľko vzorka odobratá z viacerých hĺbok je objektívnejšia.

Taktiež potvrdila, že za nezmenených skladovacích podmienok v priebehu cca 3 roka nedochádza
k zhoršeniu kvality VOŤ ani k zmene obsahu síry a vysvetlila aj dôvody, pre ktoré boli protokoly
dodatočne doplnené, skutočnosť ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu nemá podstatný vplyv
na ich výpovednú hodnotu z hľadiska kvality predávaného VOŤ. Odvolací súd sa preto stotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal bezpečným spôsobom ním tvrdené vady

VOŤ a jeho nízku kvalitu. Dôkazom preukazujúcim, že VOŤ nedosahoval kvalitu, na akej sa účastníci
dohodli v kúpnej zmluve č. XXX/OHRNZaRB/XXXX, uzatvorenej dňa 14.12.2010 nie je ani podľa
názoru odvolacieho súdu vyjadrenie spoločnosti Slovnaft a.s., ktorá je obsahom odôvodnenia uznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS: ORP-1632/OEK-B1-2011 z 25.3.2013,
pretože sa v ňom uvádza, že dôvody, pre ktoré Slovnaft nemá o produkt záujem, keď VOŤ s obsahom

síry nad 1 % by nebolo možné použiť pre technické účely rafinérie a tiež že spoločnosť SLOVNAFT a.s.,
považovala ponúkanú cenu 120,- EUR za tonu za nevyhovujúcu, uvedené vyjadrenie však vzhľadom na
jeho obsah v žiadnom prípade nedokazuje, že odporcom tvrdené parametre nezodpovedali skutočnosti.

Odvolací súd tiež zhodne so súdom prvého stupňa nepovažoval e-mail odporcu zo dňa 10.1.2011 za
dôkaz, že odporca nebol schopný plniť svoj záväzok. Odporca síce uvedeným e-mailom informoval

navrhovateľa o problémoch so skladovateľskou spoločnosťou Fobos Invest, avšak navrhovateľ
nepreukázal, že by odporca nebol spôsobilý splniť svoj záväzok ani do konca zmluvne dohodnutej lehoty
uvedenej v čl. I kúpnej zmluvy, a to do 75 dní odo dňa účinnosti tejto zmluvy, t.j. do 27.2.2011.

So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal v zmysle § 373 a nasl. Obch.
zák. naplnenie základných zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.Odvolací súd nepovažoval za správny rozsudok v časti, týkajúcej sa poplatkovej povinnosti. Odvolací
súdsanestotožnilsnázoromsúduprvéhostupňaanisnázoromodporcu,žesúdnerozhodovalojednom
návrhu, ale o dvoch rôznych návrhoch. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ sa nedomáhal,

aby súd súčasne rozhodol o dvoch jeho návrhoch. V danej veci ide v podstate o reivindikačnú žalobu
na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Obč. zák., ktorou sa domáha voči odporcovi vydania veci
a až pre prípad, že tento primárny petit bude súdom zamietnutý sa domáha rozhodnutia o ďalšom
návrhu (eventuálnom petite), zaplatenia sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou a výškou
ceny, za ktorú by vec mohol odpredať na svetových trhoch. Odvolací súd je toho názoru, že z hľadiska

poplatkového zákona v prípade eventuálneho petitu ide o uplatnenie jediného nároku, za ktorý je
navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, v ktorej mu bola uložená poplatková povinnosť aj za
eventuálny petit podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil.

Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za dva úkony právnej služby, jeden v

sume 6.694,69 EUR a paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR za písomné vyjadrenie k
odvolaniu a druhý v sume 13.389,38 EUR za účasť na pojednávaní dňa 17.9.2014 v trvaní presahujúcom
dve hodiny, paušálnej náhrade hotových výdavkov 1x 7,81 EUR a 1x 8,04 EUR, náhrade DPH v sume
4.019,98 EUR, t.j. v celkovej sume 24.119,90 EUR.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie v sume 33.193,50 EUR s poukazom na položku č. 1 písm. a/ zák. č. 71/92 Zb. Sadzobníka
súdnych poplatkov, a to do 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a uložiť mu poplatkovú
povinnosť iba v sume 99,50 EUR, nakoľko podľa jeho názoru ide iba o jeden predmet konania, a to
ochranu vlastníckeho práva, pričom eventuálny petit navrhol len pre prípad, že súd primárnemu návrhu

nevyhovie, a preto jeden predmet poplatkovej povinnosti nemôže byť súčasne spoplatnený podľa dvoch
položiek.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne
vec posúdil.

V súvislosti s poplatkovou povinnosťou v prípade, že návrh obsahuje tzv. eventuálny petit, odvolací
súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia v časti, v ktorej zrušil rozsudok v časti uloženia poplatkovej
povinnosti, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a uložil mu poplatkovú
povinnosť vypočítanú len z návrhu tvoriaceho tzv. primárny petit.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.