Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/208/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201598
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Z.S. M., nar.
X.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská č. 10, 909 01 Skalica, IČO: 42 264 154,
zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o
zaplatenie sumy 365,35 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 241,13 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 0,024 % denne od 13.12.2012 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov
konania vo výške 6,88 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 169,62 eur a to všetko sa jej povoľuje
splácať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku splatných do
konca toho ktorého kalendárneho mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.2.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
365,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 311,34 eur od 25.2.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že so žalovanou dňa 13.7.2011
uzatvoril Úverovú zmluvu č. 4107044407 (ďalej len „Úverová zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy

boli úverové podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 332,-
eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a
termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátka bola zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada poistenia. Žalovaná nedodržala platobnú
disciplínu, čím porušila zmluvné podmienky. Dňa 27.11.2012 ju žalobca vyzval k úhrade dlžnej sumy
vo výške 331,49 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade, ak ju neuhradí
do požadovaného termínu. Dlžná suma je vo výške 365,35 eur a pozostáva z istiny vo výške 83,93

eur, poistenia vo výške 8,64 eur, úrokov vo výške 37,15 eur, zosplatnenej istiny vo výške 157,19 eur,
pokuty vo výške 24,43 eur ( ušlý úrok), sankčného úroku z omeškania vo výške 31,84 eur, poplatku
za upomienky vo výške 20,- eur, úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,15 eur, dopočítaného
úroku vo výške 2,02 eur.

Žalovaná so žalobou súhlasila a požiadala o možnosť splatiť dlžnú sumu formou splátok.Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 6.6.2014. Žiadal žalobu v časti úroku úveru nad výšku
12,86 % ročne zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere zo dňa

18.7.2011, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom, výzvou k splateniu
celého dlhu zo dňa 27.11.2012, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 6.6.2014, písomným vyjadrením
vedľajšieho účastníka zo dňa 29.7.2014, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 18.7.2011 úverovú zmluvu č. 4107044407, predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 332,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných

24 mesačných splátkach vo výške 21,62 eur pri výške ročnej úrokovej sadzby 35,20 %. V zmluve
bolo dohodnuté poistenie výdavkov - balíček Prémium a to pre prípad dlhodobej práceneschopnosti,
straty pravidelného príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Žalovaná sa zaviazala
uhrádzať poistné vo výške 1,44 eur mesačne. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa pred
podpísaním zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy, že sú jej všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočné a prejavuje
súhlas byť viazaná týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej
len ,,Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §
273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi

spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok, úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom

posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi
z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

V zmysle hlavy 3 § 1 Úverových podmienok, úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy veci
alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu
vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie

úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve
dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na

záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej
zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok, spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je
povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- eur v
prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená

poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa § 9 hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté
následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalobca ku dňu 27.11.2012 zosplatnil celý úver.
Žalovaná do zosplatnenia úveru v prospech žalobcu uhradila 9 splátok. Celkovo v prospech žalobcu

realizovala úhrady vo výške 194,58 eur. Z toho suma 90,88 eur bola započítaná na istinu úveru, suma
12,96 eur na poistenie úveru, suma 90,74 na úrok. Nedoplatok na istine bol vo výške 83,93 eur, na
poistení vo výške 8,64 eur, na úrokoch vo výške 37,15 eur, na zosplatnenej istine vo výške 157,19 eur,
na pokute - ušlom úroku vo výške 24,43 eur, na sankčných úrokoch z omeškania vo výške 31,84 eur, na
poplatkoch za upomienky vo výške 20,- eur, na úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,15 eur a

dopočet k žalobe bol vo výške 2,02 eur. Celková dlžná suma bola vo výške 365,35 eur.

Listom zo dňa 27.11.2012 s označením ako výzva k splateniu celého dlhu, žalobca žalovanej oznámil, že
eviduje voči nej dlžnú pohľadávku vo výške 331,49 eur s tým, že túto dlžnú sumu má zaplatiť najneskôr
do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 6.6.2014, doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.6.2014, špecifikoval

uplatnený nárok a uviedol, že dlžná suma 365,35 eur pozostáva z nasledovných nárokov:

1. istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia vo výške 83,93 eur, ide o
časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá v splátkach do času zasplatnenia,

2. zosplatnená istina - t.j. dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, ktorú mala žalovaná uhradiť v prípade
riadneho platenia úveru v sume 157,19 eur, ide o zvyšnú časť poskytnutého úveru, ktorá bola obsiahnutá

v splátkach nasledujúcich po zosplatnení,

3. suma 37,15 eur predstavuje úrok, ktorý bol obsiahnutý v splátkach do času zosplatnenia,

4. zmluvná pokuta - ušlý úrok v celkovej výške 24,43 eur, úrok, ktorý by mala žalovaná uhradiť v prípade
riadneho platenia úveru, t.j. úrok obsiahnutý v splátkach po zosplatnení,

5. poistné v celkovej výške 8,64 eur, vypočítané ako rozdiel medzi vyúčtovaným poistným do dňa

zosplatnenia 21,60 eur a zaplateným poistným vo výške 12,96 eur, a

6. poplatok za upomienky za upomienku I. vo výške 4,- eurá a za upomienku II. vo výške 12,- eur, celkovo
vo výške 20,- eur v zmysle úverových podmienok,

7. úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,15 eur,

8. sankčný úrok z omeškania vo výške 31,84 eur + 2,02 eur - vyčíslený od zosplatnenia do dňa podania

žaloby, ide o kapitalizovaný úrok z omeškania v úrokovej sadzbe 0,024 % denne zo sumy 311,34 eur od
13.12.2012 do 24.2.2014, ktorá zodpovedá ročnej úrokovej sadzbe 8,75 %,

9. úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 311,34 eur od 25.2.2014 do zaplatenia, t.j. odo
dňa nasledujúceho po podaní žaloby.

Žalobca v tomto písomnom podaní ďalej uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá v súlade s § 53

OZ, ako aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Úverové podmienky
obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,vrátane celkovej výšky poskytnutého úveru, RPMN, priemernej hodnoty RPMN a pod. a preto nie
je možné aplikovať ustanovenia § 11 ods. 1zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zákone uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Dojednania, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach,
sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými dojednaniami a majú teda aj rovnakú právnu
silu a váhu. Úverová zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a
žiadne jej ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 29.7.2014, doručenom dňa 7.8.2014, uviedol, že žalobca
od úverovej zmluvy odstúpil a to oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 27.11.2012 a preto je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva sa zrušila s účinkami od začiatku. Na
odstúpenie od zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľský. Ďalej poukázal, že priemerná výška úrokov zo spotrebiteľských
úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy pri obdobných úveroch od 1 do 5 rokov bola 12,86

%, pričom medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba 35,20 %. Takto dohodnutá úroková
sadzba prevyšuje priemerné úroky a preto takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a teda takéto
dojednanie je neplatné. Preto navrhol v rozsahu neplatnosti zmluvy žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobca dňa 18.7.2011 uzatvoril
so žalovanou zmluvu o úvere. Bolo to v spol. O. na nákup tovaru v hodnote 369,- eur s tým, že

žalovaná pri kúpe tovaru uhradila sumu 39,- eur a zvyšná časť bola poskytnutá ako úver. Tento úver
bol dohodnutý na 24 mesačných splátok s tým, že v zmluve bola dohodnutá aj ročná úroková sadzba,
ročná percentuálne miera nákladov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva
obsahuje všetky náležitosti ako to vyžaduje zákon. Zo začiatku žalovaná úver pravidelne splácala,
neskôr sa dostala do omeškania, prestala úver splácať, preto úver zosplatnil. Z jeho strany nedošlo k

odstúpeniu od úverovej zmluvy. Ešte uviedol, že výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v zmluve.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že deti mali záujem o počítač, keďže nemala dostatok peňazí,
zobrala si úver, teda počítač na splátky, nakoľko v tom čase bola zamestnaná. Poslednú splátku uhradila
dňa 14.5.2012. Ďalšie splátky neplatila z dôvodu, že bola prepustená zo zamestnania. Ani po podaní
žaloby žalobcovi neuhradila žiadnu sumu. Pokiaľ sa jedná o výšku úroku z úveru, tak pri dohadovaní

úveru sa o tom nebavili. Nakoľko ona aj jej manžel pracujú iba na aktivačných prácach, požiadala o
možnosť splatiť dlžnú sumu splátkami vo výške 30,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že poberajú aktivačný
príspevok vo výške 63,- eur. Majú tri maloleté deti vo veku 10, 12 a 13 rokov a na nich poberajú rodinné
prídavky a ešte poberajú dávku v hmotnej núdzi. Spolu je jej z úradu práce vyplácaná dávka vo výške
356,- eur. Na domácnosť a to na elektrinu mesačne hradí 52,- eur a na vodu 30,- eur. Ostatné výdavky

sú bežné.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde

kustratealebokzničeniupoistky,vydápoistiteľtomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,najehožiadosťa
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba O. G.Á. M. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba O. G. M. a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška

úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba O. G. M. platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzbaO. G. M. sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva,
ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorý sa
ho zaviazala vrátiť za dohodnutých podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa
27.11.2012 zospatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy v lehote 15 dní.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek

zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia j zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky inézmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o

relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských

vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom

v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny do zosplatnenia úveru vo výške
83,93 eur a zosplatnenej istiny vo výške 157,19 eur. Na základe vykonaného dokazoval súd mal za

preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 332,- eur a žalovaná z takto poskytnutej
sumy uhradila žalobcovi finančné prostriedky vo výške 194,58 eur. Na istinu úveru zo strany
žalobcu však bola započítaná iba suma 90,88 eur a zvyšok bol započítaný na príslušenstvo úveru.
Žalobca tak postupoval v zmysle v zmysle ustanovenia § 7 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené
zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to

bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku
ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenienevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba
podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie
dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na

prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19). Preto takto dojednanú
zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom a preto aj celom rozsahu za
neplatnú.

Žalovaná je tak povinná po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 194,58 eur na istinu úveru zaplatiť
ešte sumu 137,42 eur.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru vyčísleného do zosplatnenia
úveru v sume 37,15 eur a ušlého úroku z úveru v sume 24,43 eur pri výške dohodnutej ročnej úrokovej
sadzby 35,20 %.

Z internetovej stránky S. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júli 2011 činil úrok 12,86 % p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období pri obdobných úveroch obchodnými bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov nad 12,86 % ročne za absolútne
neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie
konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 12,86 % ročne. V prípade
riadneho splácania úveru za obdobie 24 mesiacov by žalobca mal podľa zmluvy nárok na úrok z úveru

v sume 82,11 eur, pri úrokovej sadzbe 12,86 % ročne.

Po sčítaní nároku na úrok z úveru vo výške 82,11 eur a dlhu na istine vo výške137,42 eur, je žalovaná
povinná žalobcovi uhradiť ešte sumu 219,53 eur. V tejto výške súd považoval nárok žalobcu pokiaľ sa
jedná o istinu úveru a úrok z úveru za dôvodný.

Žalobca si voči žalovane uplatnil aj nárok na poplatky za upomienky a to poplatok za upomienku I. v

sume 4 eur, za upomienku II. v sume 12 eur, v celkovej výške 20,- eur a to v zmysle § 3 Hlavy 17
Úverových podmienok. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že žalovanej skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé,
že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaná si neplnila riadne
svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať

náklady spojené so zaslaním jednotlivej upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a stým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s
najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov
tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli

ešte nižšie. Súd v tomto smere dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k uneseniu dôkazného
bremena takto uplatneného nároku na poplatky za upomienky a žalobu v tejto časti preto považoval za
nedôvodnú.

Ďalším uplatnením nárokom žalobcu je nárok na doplatok poistného v sume 8,64 eur z celkovej
sumy poistného 21,60 eur, pričom žalobca časť úhrad realizovaných žalovanou vo výške 12,96 eur

započítal na poistné. V tomto smere súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá poistná zmluva predmetom ktorej bolo poistenie výdavkov - balíček Prémium a to pre prípad
dlhodobej práceneschopnosti, straty pravidelného príjmu, pre prípad invalidity alebo smrti následkom
úrazu. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať poistné vo výške 1,44 eur mesačne. Nakoľko všetky úhrady
realizované žalovanou, súd tak, ako to vyššie uviedol, započítal na dlžnú istinu úveru, žalovaná je z titulu
nedoplatku poistného povinná žalobcovi zaplatiť aj sumu 21,60 eur.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu
úroku z omeškania od zosplatnenia úveru, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil formou kapitalizovaného
úroku z omeškania, ktorý celkovo vyčíslil v sume 34,01 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel
k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba čo do sumy 241,13 eur ( 219,53 eur + 21,60 eur), preto
žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania z uvedenej dlžnej sumy vo výške 0,024 % denne, ktorá

výška je súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka spojením s Nariadením vlády a
to od 13.12.2012, teda odo dňa nasledujúce po uplynutí dodatočnej 15-dňovej lehoty na plnenie podľa
výzvy k plateniu celého úveru (27.11.2012 + 15 dní) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti považoval
nárok žalobcu za nedôvodný.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenia vedľajšieho účastník o tom, že v danej právnej veci žalobca v zmysle jeho

písomnéhopodaniazodňa27.11.2012-výzvaksplateniuceléhoúveru,odúverovejzmluvyuzavretejso
žalovanou odstúpil, tak súd je toho názoru, že daný právny úkon žalobcu nespĺňa zákonom ustanovené
náležitosti odstúpenia od zmluvy. Žalobca týmto právnym úkonom využil svoje právo požadovať od
žalovanej splatenie celého úveru z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok. Žalobca zosplatnil celý úver
poskytnutý žalovanej. Uvedené je zrejmé jednak z označenia tohto úkonu žalobcu, jednak z jeho obsahu

a tiež z výpovede žalobcu. Odstúpenie o zmluvy je samostatný právny inštitút, je to právo účastníkov
zmluvného vzťahu od zmluvy odstúpiť ak dané právo vyplýva z príslušných právnych predpisov alebo
z dohody zmluvných strán. V prípade ak dané právo ten ktorý účastník využije, takýto jeho prejav vôle
musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, určitý. Súd preto je toho názoru, že žalobca písomným podaním
zo dňa 27.11.2012 neprejavil svoju vôľu od úverovej zmluvy odstúpiť, ale uplatnil si voči žalovanej iba

nárok na splatenie celého úveru s príslušenstvom.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 241,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne
z tejto sumy odo dňa 13.12.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci žalobu čo do sumy 124,22 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do sumy 241,13
eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, vo zvyšnej

časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 66
% a žalovaná v rozsahu 34 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (66% -34 %),
žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 32 % z jeho celkových priznaných
trov konania

Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný žalobný

návrhvovýške21,50eur azuplatnenýchtrovprávnehozastúpeniavovýške530,05eurpodľavyčíslenia
trov konania v písomnom podaní zo dňa 19.9.2014.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 530,05
eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 101,59 eur s DPH podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a),b) a d) vyhlášky
a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ...............................................28,22 eur..........

- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 24.2.2014 ........................28,22 eur

- účasť na pojednávaní dňa 17.9.2014 ..............................................28,22 eur........

Náhrada hotových výdavkov v sume 28,94 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - režijný paušál rok
2014 - 3 x 8,04 eur.

Cestovné náhrady v sume 139,02 eur s DPH podľa §15 a § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona NR SR
č. 283/2002 o cestovných náhradách a to za cestu za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa
17.9.2014 na trase Trnava - Vranov nad Topľou a späť osobným motorovým vozidlom Ford Focus, ev.

č. TT604Es, priem. spotreba 6,6 l/100km, cena PHM 1,53 eur/l

- 408 km x (0,183 eur + ( 1,53 eur x 0,066 l/km) = 115,86 eur.

Náhrada za stratu času v sume 289,44 eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok
2014 - 18 x 13,40 eur.Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Spolusúdprávnemuzástupcovižalobcuurčilnároknanáhradutrovkonaniavcelkovejvýške558,99eur.
Nakoľko si však právny zástupca uplatnil iba nárok na náhradu trov konania vo výške 530,05 eur, súd
v súlade s jeho návrhom mu priznal iba nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v ním požadovanej
výške.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej, keď žalobcovi vnikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 32 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal žalovanú na

náhradu trov konania vo výške 6,88 eur za zaplatený súdny poplatok ( 32 % zo sumy 21,50 eur) a na
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 169,62 eur ( 32 % zo sumy 530,05 eur).

Prihliadnúc na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 O.s.p., podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná v mesačných splátkach
za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.