Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010200
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová
1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená: AK Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811
02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8,
P.O. Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/051/2012 zo
dňa 25.09.2012, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 07.12.2012 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RP/051/2012 zo dňa 25.09.2012, ktorým vo výroku
I. bolo konštatované porušenie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a
retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov tým,
že dňa 07.03.2012 cca o 19,00 hod. odvysielal v rámci programu KRIMI príspevok s názvom „Našli ho
s podrezaným hrdlom“. Údajne trpel schizofréniou, v ktorom boli odvysielané vyjadrenia o zdravotnom
stave a dôvodoch smrti zosnulého H., ako aj špekulatívne vyjadrenia o stave miesta činu, ktoré mali

komentatívny charakter, pričom neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k
porušeniu povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov, za
čo bola navrhovateľovi uložená sankcia upozornení na porušenie zákona podľa ust. § 64 ods. 5 zákona
č. 308/2000 Z.z.
Vo výroku číslo II. bolo konštatované porušenie úst. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000
Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov tým, že dňa 07.03.2012 o cca o 19,00 hod. odvysielal v rámci programu KRIMI

príspevok s názvom „Našli ho s podrezaným hrdlom. Údajne trpel schizofréniou“, ktorý spôsobom
svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do práva na súkromie brata zosnulého H. za čo bola
navrhovateľovi uložená sankcia pokuta vo výške XXXX,- eur podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.
308/2000 Z.z.

O výroku I. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 5Sž/2682012 zo dňa 27.06.2013
a v tejto časti NS SR potvrdil rozhodnutie správneho orgánu č. RP/051/2012 zo dňa 25.09.2012.

Vo výroku I postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému.
O prvom výroku rozhoduje tunajší súd pod sp. zn. 5S 186/2013.
Proti napadnutému rozhodnutiu vo vzťahu k prvému výroku žalobkyňa konštatuje porušenie úst. § 250j
ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. a to z nasledovných dôvodov:Konanie žalovanej trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia -
pokračovací správny delikt vidí v tom, že žalovaná na svojich zasadnutiach z 20.03.; 24.04.; 29.05.;
XX.XX.XXXX začala správne konania vo veci porušenia ust. § 16 ods. X písm. b/ zákona o vysielaní

a retransmisii. Napriek skutočnosti, že tieto konania podľa oznámenia žalovanej o začatí správneho
konania predstavovali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, čiastkové útoky toho istého
páchateľa spojené objektívnou súvislosťou, jednotiaci zámer páchateľa, tieto žalovaná posudzovala
každé samostatne a v každom z nich vydala samostatné rozhodnutia, v ktorých uložila samostatnú
sankciu. A. má za to, že žalovaná sa v správnom konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu

pri zisťovaní, objasňovaní, konaní a sankcionovaní konania žalobcu neriadila sa ustanoveniami
správneho poriadku a princípmi trestného práva tým, že uvedené konania nespojila do jedného
konania o pokračovacom správnom delikte a neudelila jednu samostatnú sankciu sa prípadné porušenie
zákona o vysielaní, čiastkovými útokmi čím správne konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň predstavuje
nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovanej a zásah do práv žalobkyne na inú právnu ochranu

podľa ust. § 46 D. SR a spravodlivé súdne konanie podľa ustanovenia čl. X H..
A. uviedla, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala žalobkyňu za vinnú a zároveň jej uložila
sankciu za to, že žalobkyňa uviedla špekulatívne vyjadrenia komentatívneho charakteru a to bez
uvedenia relevantného zdroja, z ktorého pochádzajú informácie uvedené v predmetnom príspevku. A.
uvádza, že postup na základe ktorého žalovaná vyžaduje od žalobcu identifikovanie zdroja informácií

a následne uloženie sankcie za to, že žalobca kým žalobkyňa zdroj informácií neidentifikovala je
poburujúci, šikanózny a protizákonný. A. má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko
zjavne neoprávnene zasahuje do práva na slobodu prejavu žalobcu.
A. uviedla, že pre posúdenie či predmetný príspevok spĺňa alebo nespĺňa kritéria objektívnosti a
nestrannosti je potrebné vychádzať zo spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. A. je v

zmysle správneho poriadku a trestnoprávnych zásad povinná pri zisťovaní skutkového stavu postupovať
tak, aby skutkový stav a porušenie povinnosti boli zistené bez dôvodných pochybností, pričom žalovaná
je pri objasnení skutkové stavu povinná zadovážiť si všetky dôkazy v neprospech ale aj v prospech
žalobcu.
V predmetnej veci žalovaná nepostupovala v intenciách ustanovení správneho poriadku a

trestnoprávnych zásad, najmä nevykonala žalobcom navrhované dôkazy, ktorých vykonanie malo
zásadný význam na riadne zistenie skutkového stavu, ktorý bez dôvodných pochybností preukázal vinu
alebo nevinu žalobkyne.
A. skutkový stav veci zistila vykonaním jediného dôkazu a to záznamom z vysielania programu, ktorý
však podľa názoru žalobkyne nie je sám o sebe spôsobilý vystihnúť úplný skutkový stav veci, najmä nie

je spôsobilý preukázať či došlo k naplneniu kritéria objektívnosti a nestrannosti.
A. musí v predmetnom prípade postupovať v zmysle konštantnej judikatúry X., na základe ktorej sa
objektivita musí posudzovať pri zbere, získavaní a overovaní informácií a nie pri odvysielaní konečnej
informácie.
A. má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia je zásahom do žalobcovho D. SR a H. chráneného práva na slobodu prejavu.
W. právne posúdenie vidí v tom, že žalovaná nesprávne aplikovala a nerešpektovala D. SR a H.
garantované práva žalobkyne na slobodu prejavu a nesprávne a nedostatočne právne posúdila legalitu,
legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobkyne.
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil

na ďalšie konanie.

A. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalobkyňa v
žalobe poukazuje na skutočnosť, že žalovaná začala na svojich zasadnutiach v dňoch XX.XX.; XX.XX.;
XX.XX; XX.XX.XXXX správne konania a vydala v nich samostatné rozhodnutia, pričom každým z nich

uložila samostatnú sankciu a pochybenie žalovanej má podľa žalobkyne spočívať v rozhodnutí o jednom
skutku viacerými rozhodnutiami. A. uviedla, že konania, na ktorých posúdenie ako protiprávnych musí
žalovaná uplatniť správnu úvahu je potrebné posudzovať individuálne a nie automaticky ich posudzovať
ako čiastkové útoky len z dôvodu, že naplňujú skutkovú podstatu toho istého správneho deliktu. V
prípadoch, na ktoré poukazuje žalobkyňa mohla žalovaná rozhodnúť len za použitia správnej úvahy,

keďže každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob porušenie povinnosti podľa § 16
ods. X písm. b/ zákona č. D./XXXX Z.z. a ich subsumovanie pod príslušnú právnu normu bolo možné
len na základe posúdenia konkrétnych okolností každého prípadu a preto je nevyhnutné individuálna
pristúpiť aj k posúdeniu, či sa jednalo o samostatné skutky alebo čiastkové útoky.A. je toho názoru, že žalobkyňou v uvádzaných prípadoch nebola naplnená podmienka objektívnej
súvislostivspôsobespáchaniaprotiprávnehokonaniaaaniobjektívnasúvislosťvčaseapredmeteútoku
jednotlivých konaní a nie je naplnená ani podmienka subjektívnej súvislosti najmä jednotiaceho zámeru

páchateľa páchať rovnaký správny delikt na základe jeho predchádzajúceho uváženia. U. žalobkyňou
uvádzané správne delikty boli spôsobené odvysielaním programov, v ktorých nebola zabezpečená
objektívnosť a nestrannosť. T. pri plnení povinnosti podľa § 16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona však
boli diametrálne odlišné a aj obsah jednotlivých príspevkov navzájom nijako nesúvisel.
Y. vadou v konaní podľa žalobkyne je použitie záznamu vysielania získaného od nej na základe

povinností podľa § 16 ods. X písm. l/ uvedeného zákona. A. pri formulovaní svojho argumentu vychádza
z premisy, že záznam vysielania, ktorý poskytuje odporkyni je ako dôkaz preukazujúci spáchanie
správneho deliktu použitý proti nej, čo je podľa jej názoru v rozpore so zásadou „nikto nie je povinný sám
seba obviňovať“ a tým aj v rozpore s jeho právom na inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
T. uchovávať súvislé záznamy vysielania a na vyžiadanie C. je ich poskytnúť je upravená v § 16 ods.
X písm. l/ zákona o vysielaní a retransmisii. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona a zabezpečuje

žalovanej možnosť zistiť obsah toho, čo bolo odvysielané. V prípade, ak na základe obsahu vysielania
zvykne dôvodné podozrenie, že mohlo dôjsť k porušeniu niektorej povinnosti stanovenej v zákone
rozhodne žalovaná o začatí správneho konania. A. vysielania, ktorý poskytuje, že žalobkyňa žalovanej
nie je dôkazom usvedčujúcim ju zo spáchania správneho deliktu. A. vysielania je podkladom pre
rozhodnutie a jeho hodnota spočíva v tom, že presne a úplne zachytáva skutkový stav. T. záznamu

nie je možné stotožňovať s priznaním sa k spáchaniu správneho deliktu a ani s poskytnutím dôkazu
o spáchanie správneho deliktu. A. vysielania preukazuje odvysielanie určitých informácií, avšak tieto
informácie na jeho základe nie sú klasifikované ako protiprávne. T. informácií o svojej činnosti
podnikateľskými subjektmi je v prípade kontinuálne vykonávaných podnikateľských aktivít úplne bežné.
L. orgán má možnosť získať aj iným spôsobom, avšak primárne tu je povinnosť regulovaného subjektu

poskytnúť ich správnemu orgánu.
Podľa žalobkyne je zistenie skutkového stavu nedostatočné a domnieva sa, že žalovaná nedostatočne
zistila skutkový stav, keď neskúmala, či pre odvysielaní informácií v posudzovanom príspevku existoval
dostatočný presný skutkový základ, konkrétnejšie, že neskúmala okolnosti získavania informácií. A.
uvádza, že neposudzovala pravdivosť odvysielaných informácií, preto ani nebol dôvod na jej skúmanie.

A. sa obmedzila len na posúdenie, či odvysielané vyjadrenia mali komentatívny charakter a či boli
oddelené od informácií spravodajského charakteru. L. okolností prípravy reportáže a vymedzenie
predmetu správneho konania je zjavne irelevantné. Na zistenie či žalobkyňa oddelila komentatívne
vyjadrenia od informácií spravodajského charakteru bolo potrebné posúdiť obsah príspevku, pretože
jedine ten v skutočnosti preukazuje čo bolo odvysielané. W. je možné súhlasiť s názorom žalobkyne,

že je potrebné posudzovať činnosť vysielateľa pred odvysielaním programu a nie samotný program.
L. posudzovania odvysielaných informácií nie je možné paušalizovať. V. spôsob porušenia si vyžaduje
konkrétny postup pri posudzovaní odvysielaných informácií. W. posudzovať aj obsah samotného
príspevku vyplýva aj z konštantnej judikatúry X. a D..
Ak by žalobkyňa vykonala kroky, ktorými by zabezpečila oddelenie komentatívnych vyjadrení od

informácií spravodajského charakteru bola by táto skutočnosť z odvysielaného príspevku celkom zjavná.
V jeho obsahu je však zrejmé, že vyjadrenia majúce charakter hodnotiacich komentárov týkajúce
sa zdravotného stavu a dôvodov smrti zosnulého H. ako aj špekulatívne vyjadrenia o stave miesta
činu neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Je úplne irelevantné koľko informácií
žalobkyňa pred odvysielaním predmetného programu získala, ak sa rozhodla neoddeliť spravodajské

informácie od komentatívnych vyjadrení.
A. poukázala na skutočnosť, že posudzovaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií,
ktorý spadá pod D. SR a H. garantovanú slobodu prejavu a nález D. súdu SR vo veci sp. zn. K./XX/XX.
A. nesúhlasí s tým, že pochybila pri posudzovaní na plnení kritérií podľa čl. XX ods. X D. SR. A. skúmala
obsah napadnutého príspevku, aby zistila, či sú splnené dôvody pre uloženia sankcie za porušenie §

16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona a dospela k záveru, že je potrebné rozhodnúť o porušení tohto
ustanovenia a uložení sankcií. V hodnotení jednotlivých kritérií je uvedené v napadnutom rozhodnutí
na strane X až 9.
A.tvrdí,žežalovanáobmedzilajehosloboduprejavuvzáujmezachovaniaprávaverejnostinaobjektívne
a nesprávne informácie, takéto právo verejnosti však podľa jej názoru neexistuje, resp. ona nie je

povinným subjektom na jeho plnenie. Z D. SR vyplýva, že slobodu prejavu možno obmedziť iba
zákonom. A. tým, že nezabezpečila oddelenie informácií spravodajského charakteru od vyjadrení
majúcich charakter hodnotiaci komentárov porušila už uvedené ustanovenie.T. posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu
v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ neprimerane prísna. Vzhľadom na význam
chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie je žalovaná toho názoru, že zásah slobody prejavu v

danom prípade nie je neprimeraný. L. upozornenie na porušenie zákona nekladie dôraz na represívnu
ale na výchovnú zložku. A. je preto toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobkyne
bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný. A. oddelenie spravodajských
informáciíodvyjadrenímajúcicharakterhodnotiacichkomentárovjelenjednýmzospôsobov,akomožno
zabezpečiť vyvážené informovanie diváka a objektívne uvádzanie faktov.

A. vo vzťahu k obom častiam výroku namieta spôsob vyžiadania záznamu vysielania žalovanou a tvrdí,
že tento bol získaný proti jej vôli v rozpore so zákonom, čím bolo porušené jej právo neobviňovať sama
seba. A. zároveň namietala, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený zásah do jej slobody
prejavu.
A. uvádza, že konania, na ktorých posúdenie ako protiprávny musí ona uplatniť správnu úvahu, je
potrebné posudzovať individuálne a nie ako jeden skutok. V prípadoch, na ktoré poukazuje žalobkyňa

mohla C. rozhodnúť len za použitia správnej úvahy, keďže každé konanie predstavovalo osobitný a
hlavne odlišný spôsob porušenie povinnosti podľa § X9 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. a ich
sumovanie pod príslušnú právnu normu bolo možné len na základe posúdenia konkrétnych okolností
daného prípadu. Z uvedeného dôvodu posudzovala žalovaná predmetné porušenie a porušenia, ktoré
uviedla žalobkyňa individuálne ako samostatné skutky.

Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

V. súd v F., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.), na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2

O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj
postup správnych orgánov, boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí
dňa XX.XX.XXXX prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi Y. TV s.r.o. - žalobkyne

vo veci možné porušenia:
1/ § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. v súvislosti s tým, že na programovej službe R.
dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s
podrezaným hrdlom, údajne trpel schizofréniou, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti
a nestrannosti a

2/ § X9 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona v súvislosti s tým, že na programovej službe R. dňa
XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s
podrezaným hrdlom, údajne trpel schizofréniou, ktorý spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom
mohol zasiahnuť do práva na súkromie brata zosnulého H.. I. o začatí správneho konania bolo
účastníkovi konania doručené dňa XX.XX.XXXX a bol vyzvaný, aby v lehote do XX dní od doručenia

oznámenia sa k nemu vyjadril. U. žalobkyni ako účastníčky konania k predmetu správneho konania bolo
žalovanej doručené dňa XX.XX.XXXX. Y. podkladmi pre rozhodnutie bol záznam vysielania programu V.,
prepis, popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu oznámenia o začatí správneho konania a stanovisko
účastníka konania k začatiu správneho konania. A. po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a
oboznámení sa s nimi v danej veci rozhodla dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. RP/XXX/XXXX.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. T. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách ust. § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
T. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje

zákon o správnom konaní.

Podľa ust. § 4 ods. X citovaného zákona, poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávaťštátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie.

Podľa § 16 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť
a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace
komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti

uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, C. ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na
porušenie zákona.

T. preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovanej, ktorým rozhodnutím bola
žalobkyni uložená sankcia podľa § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Y. mal za preukázané, že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. b/ zákona č.
XXX/XXXX Z.z. tým, že na programovej službe R. dňa XX.XX.XXXX o cca XX:XX hod. odvysielala v
rámci programu V. príspevok s názvom W. ho s podrezaným hrdlom. D. trpel schizofréniou, v ktorom

boli odvysielané vyjadrenia o zdravotnom stave a dôvodoch smrti zosnulého H. ako aj špekulatívne
vyjadrenia o stave miesta činu, ktoré mali komentatívny charakter, pričom neboli oddelené od informácií
charakter, pričom neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k porušeniu
povinnostívysielateľazabezpečiťobjektívnosťanestrannosťspravodajskýchprogramovzačožalobkyni
bola uložená sankcia podľa úst. § 64 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. upozornením na

porušenie zákona.
Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že sa jedná o pokračujúci správny delikt tak, ako to uviedla
v žalobe, kde poukázala na to, že žalovaná na svojich zasadnutiach XX.XX.; XX.XX.; XX.XX. a
XX.XX.XXXX začala správne konania vo veci porušenia úst. § 16 ods. X písm. b/ zákona o vysielaní
a retransmisii. Súd za pravdu žalovanej a citácii rozsudku NS SR sp. zn. XSž/XX/XXXX, kde sa

hovorí, že skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na vyhodnotenie jeho konania ako
pokračujúceho správneho deliktu. Ak k porušeniu povinnosti môže dôjsť rôznymi spôsobmi tak posúdení
určitého konania či napĺňa znaky správneho deliktu uskutočňuje žalobkyňa správnou úvahou, preto musí
posúdiť všetky okolnosti daného prípadu, teda každý prípad posudzovať individuálne. V., na ktorých
posúdenieakoprotiprávnychmusížalovanáuplatniťsprávnuúvahujepotrebnéposudzovaťindividuálne

a nie automaticky ich posudzovať ako čiastkové útoky len z dôvodu, že napĺňajú skutkovú podstatu toho
istého správne deliktu. V danom prípade každé konanie predstavovalo osobitný a hlavne odlišný spôsob
porušenia povinnosti podľa § 16 ods. X písm. b/ uvedeného zákona. Podľa názoru súdu žalobkyne
procesné práva neboli porušené a nebola vzhľadom na charakter uloženej sankcie znevýhodnená tým,
že jej za jednotlivé správne delikty boli uložené štyri samostatné sankcie upozornenia na porušenie

zákona. M. podotknúť, že uložená druh sankcie nie je potrestaním v pravom zmysle, plní len výchovnú
funkciu.

W. ani námietka žalobkyne, že jediný relevantný dôkaz v správnom konaní bol zo strany žalovanej
získaný v rozpore s neprípustným štátnym donútením proti vôli účastníka konania. U. nebol povinný

C. predložiť záznam z vysielania a to ani na vyžiadanie rady. Súd má za to, že dôkazný prostriedok,
ktorý bol podkladom rozhodnutia si žalovaná zabezpečila v súlade so zákonom. A. nebola žiadnym
spôsobom násilím donútená k splneniu si povinnosti, ktorá je jej uložená zákonom. A. ako podnikateľský
subjekt si musí byť vedomá, že aj v demokratickej spoločnosti má každý subjekt určité práva a zároveň
aj povinnosti, ktoré musí v rozsahu upravenom normami plniť bez povinnosti a obmedzení upravených

zákonmi za súčasného umožnenia využívať absolútnym spôsobom len práva by boli ohrozené práva
záujmy iných subjektov. W. preto súhlasiť s názorom žalobkyne, že bol v rozpore s ústavnými zásadami
donútený predložiť žalovanému podklad pre vlastné potrestanie vo forme záznamu vysielania.

Súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že žalovaná pochybila pri posudzovaní naplnenia kritéria podľa čl.

XX ods. X D. SR. A. skúmala obsah napadnutého príspevku či sú splnené dôvody pre uloženie sankcie
zaporušenie§16ods.Xpísm.b/zákonač.XXX/XXXXZ.z.adospelakzáveru,žejepotrebnérozhodnúť
o porušení uvedeného ustanovenia. V danom prípade je aplikácia ustanovení § X6 ods. X písm. b/ a§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. obmedzujúcich slobodu prejavu vzhľadom na uvedený
skutkový stav nepochybne na mieste a bola riadne odôvodnená.
Predmetný komunikát bol odvysielaný v spravodajskom programe. T. objektivity informácií

prezentovaných v spravodajských programoch a oddelenia vlastných hodnotiacich komentárov
zakotvená v ustanoveniach zákona č. XXX/XXXX Z.z. vychádza z potreby objektívneho informovania
verejnosti na základe, ktorého má mať každý individuálny recipient možnosť utvoriť si vlastný názor na
skutočnosti odohrávajúce sa okolo neho. L. prejavu je v tomto prípade obmedzená práve z dôvodu a v
záujme zachovania objektívnosti prezentovaných informácií.

V spravodajskom programe je preto nutné, aby boli recipientovi poskytované nezaujaté a objektívne
informácie, pričom od subjektu prezentujúceho spravodajské informácie sa vyžaduje, aby sa v
rámci prezentácie spravodajsky relevantných faktov zdržal akýchkoľvek komentárov, hodnotení či
vlastne názorov, ktoré by mohli ovplyvniť úsudok recipienta o zmysle spravodajských informácií či
komunikovaných skutočností.

V. súd v F. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej
miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z.
C. žalovanej má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne
ani obsahové nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa
ustanovení správneho poriadku. Súd je toho názoru, že uložená sankcia - upozornenie na porušenie

zákona má v danom prípade výchovný charakter a žalobkyňa v budúcnosti zabezpečí, aby recipientovi
boli poskytované nezaujaté a objektívne informácie a aby sa v rámci prezentácie spravodajsky
relevantných faktov zdržal akýchkoľvek komentárov, hodnotení či vlastných názorov, ktoré by mohli
ovplyvniť úsudok recipienta.
Na základe uvedených skutočností konajúci súd zamietol žalobcu žalobkyne v zmysle § 250j ods. X

O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní
úspešná právo na náhradu trov konania nepriznal.

M. rozhodnutie senát V. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.