Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2618/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211242
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: mjr. T.. T. K., nar.
XX.XX.XXXX, B. 6, K., zastúpená: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Malé námestie 5402/1A, Bratislava
proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, ulica M. Sch. Trnavského č. 1,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa
22.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa
22.12.2012, ako aj rozhodnutie riaditeľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava IV č. 6/2012 zo dňa 18.09.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70,- € za súdny poplatok a v sume
594,77 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 21.12.2012, sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.10.2012, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislava IV č. 6/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým bolo

žalobkyni v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“ alebo ako „zákon“)
uložené disciplinárne opatrenie a to zníženie služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov. Podľa
uloženého disciplinárneho rozkazu mala žalobkyňa porušiť základnú povinnosť policajta uvedenú v
§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona, v zmysle ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi, ako aj

uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
ako aj povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. e/ zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého je policajt
povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym
zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. Svojim konaním sa žalobkyňa mala
dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona.

Podľa žalobkyne disciplinárny rozkaz nevychádzal zo skutočného stavu veci a dôvody, na ktorých
je disciplinárny rozkaz ako aj rozhodnutie o disciplinárnom previnení založený, absentujú, sú zjavneprotirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné, čo robí takéto
rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným.

Žalobkyňa poukázala na to, že dňa 21.08.2012 v čase o 13:00 hod. jej bola doručená žiadosť

nadriadenej o zdokladovanie služobnej činnosti v dňoch 20. a 21.08. 2012 (pod č. ORPZ-BAIV-
PK2-310/2012 označená ako „žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti“), v zmysle ktorej mala
žalobkyňa zdokladovať služobnú činnosť v týchto dňoch vrátane uvedenia, v akom čase písala žiadosť
o vysvetlenie adresovanú riaditeľovi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava
IV (ďalej aj ako „OKP ORPZ Bratislava IV“), v ktorej sa dotazovala, prečo v čase, kedy bola žalobkyňa

zaradená zo služobnej pohotovosti (od 06:00 hod do 18:00 hod dňa 19.08.2012), nebola informovaná
o podanom trestnom oznámení C. C. na B. I. a prečo k predmetnému prípadu nebola volaná ona, ale
vyšetrovateľka por. M.. L. I. v čase jej služobného voľna. Zároveň bola v žiadosti zo dňa 21.08.2012
vyzvaná, aby spresnila termín plánovanej práceneschopnosti odporučenej žalobkyni jej ošetrujúcim
lekárom spolu s predložením lekárskej správy obsahujúcej odporúčanie práceneschopnosti. Odpoveď
na žiadosť mala žalobkyňa predložiť v lehote do 21.08.2012 do 13:45 hod.

Žalobkyňa tvrdila, že „žiadosť nadriadenej o zdokladovanie služobnej činnosti“ nemožno považovať za
pokyn resp. príkaz v súlade s dikciou ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe. Podľa
žalobkyne ide o nezákonný postup nadriadenej, ktorá nekonala v súlade s ust. § 49 zákona č. 73/1998
Z.z.,vzmyslektoréhojenadriadenýpovinnývytváraťpriaznivépodmienkynariadnyvýkonštátnejslužby
a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, pričom každý pokyn alebo príkaz nadriadených

musí mať oporu v interných predpisoch PZ. Žalobkyňa vyjadrila domnienku, že inak bezdôvodná žiadosť
nadriadenej bola odplatou za žalobkyňou podanú žiadosť o vysvetlenie riaditeľovi OKP ORPZ Bratislava
IV.

Zdokladovanie podrobnej služobnej činnosti žalobkyňa elektronicky zaslala nadriadenej dňa 21.08.2012
o 13:45 hod. na e-mailovú adresu, pričom toto obsahovalo aj presnú informáciu o dátume a čase písania

predmetnej žiadosti o vysvetlenie. Zároveň žalobkyňa nadriadenú ústne informovala o nezákonnosti
požiadavky na predloženie lekárskej správy a teda že jej túto nepredloží. Uviedla tiež, že aj napriek
odporúčaniu práceneschopnosti zo strany ošetrujúceho lekára bude, pokiaľ jej to zdravotný stav umožní,
aj naďalej vykonávať štátnu službu z dôvodu množstva naplánovanej práce a nevidí dôvod vyšetrovacie
spisy kvôli prerozdeleniu iným vyšetrovateľom odovzdávať.

Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením uvedeným v disciplinárnom rozkaze, že „... menovaná zaslala
nadriadenej e-mail s prílohou „K. - týždenný prehľad 2012“, ktorý bol nadriadenej doručený dňa
21.08.2012 v čase o 13:47 hod.... zdokladovanie služobnej činnosti nadriadená žiadala predložiť
v lehote do 21.08.2012 do 13:45 hod., ktorá evidentne menovanou nebola dodržaná... menovaná
zaslanímtýždennéhoprehľaduevidentnenesplnilapokynnadriadenej...“.Tototvrdeniepodľažalobkyne

vychádza výlučne z časového údaju uvedenom na výpise z e-mailu nadriadenej, pričom takto získaný
časový údaj nemožno považovať za časový údaj pochádzajúci z dôveryhodného zdroja, nakoľko nebol
porovnaný s etalónom merania času Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej
republiky, prípadne akreditovaným laboratóriom v oblasti kalibrácie meradiel, a teda nie je možné
presnosť uvádzaného časového údaju a jeho prípadnú odchýlku overiť, čo robí uvedené tvrdenie

nepreskúmateľným, pričom uvádzaný rozdiel medzi povinnosťou splniť pokyn nadriadenej a splnením
povinnosti žalobkyne činí len dve minúty. Preto považovala žalobkyňa predmetné tvrdenie ako jeden z
dôvodov pre udelenie disciplinárneho opatrenia za viac než absurdné. Odhliadnuc od uvedeného, ak
by žalobkyňa mala vyhovieť žiadosti v plnej miere (vrátane zadováženia lekárskej správy), vzhľadom na
čas, ktorý jej bol na splnenie poskytnutý, bola lehota na splnenie žiadosti príliš krátka.

K ďalšiemu dôvodu disciplinárneho potrestania žalobkyne, že mala hodiť vyšetrovací spis na zem,
odmietnuť odovzdať vyšetrovacie spisy nadriadenej za účelom ich prerozdelenia iným vyšetrovateľom,
žalobkyňauviedla,žekpreukázaniutvrdenianadriadenejnedošloaniejeuvedenýjedinýdôkaz,ktorýby
podporovalzáver,žežalobkyňavčase,keďbolapožiadanáoodovzdaniepridelenýchspisov,uviedla,že
nadriadenej nič neodovzdá, nič neuvedie, čo do ktorého spisu je potrebné urgentne urobiť a spisy hodila

na zem, ani že odmietla oznámiť, v akých spisoch má naplánované preštudovania na deň 22.08.2012a aké úkony treba v spisoch vykonať z dôvodu prerozdelenia spisov iným vyšetrovateľom. Taktiež
žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením uvedeným v disciplinárnom rozkaze, že „... nadriadená nemá vo
vzťahu k menovanej žiadny dôvod na to, aby uvádzala nepravdivé skutočnosti...“. Žalobkyňa dodala,

že skutočnosť, že nadriadená žiadala dňa 21.08.2012 od žalobkyne predložiť vyšetrovacie spisy,
vrátane spisov, v rámci ktorých mala žalobkyňa naplánované na deň 22.08.2012 úkony, s poukazom na
ustanovenie úlohy č. 18 pokynu riaditeľa na zabezpečenie plnenia úloh príslušníkov odboru kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, č. ORPZ-BAIV-KP-10-002-2012 zo dňa
07.06.2012, ktorým sa menil pokyn č. ORPZ-BAIV-KP-10/2012, podľa ktorého sa vyšetrovacie spisy

majú prerozdeliť iným vyšetrovateľom v prípade neprítomnosti vyšetrovateľa na pracovisku po dobu
dlhšiu ako 14 dní, o čom nadriadená vedieť mala a musela, je možné považovať za vyvrátenie prekážok
v riadnom plnení služobných úloh žalobkyne ako policajtky a vyšetrovateľky v zmysle príslušných
zákonných ustanovení (v prípade, že by žalobkyňa žiadané vyšetrovacie spisy v deň 21.08.2012
odovzdala, dňa 22.08.2012 by po nastúpení do služby nemala ako plánované úkony vykonať).

Rozporuplne pôsobí podľa žalobkyne konštatovanie riaditeľa OKP, podľa ktorého na uznanie viny

žalobkyne vo vzťahu k vyššie uvedenému dôvodu uloženia disciplinárneho previnenia postačuje len to,
že dňa 08.06.2012 pod č. ORPZ-BAIV-KP-390/2012 bola žalobkyňa svojimi nadriadenými upozornená
na jej nevhodné správanie. K tomuto uviedla, že uloženie disciplinárnych opatrení ako aj výčitky
žalobkyni neodzrkadľuje výlučné správanie sa žalobkyne na pracovisku a nemožno ich uloženie
zovšeobecňovať aj na konanie žalobkyne, pre ktoré jej bolo uložené disciplinárne opatrenie napadnutým

rozhodnutím, poukazujúc pritom na ustanovenie § 56 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa
ktorého pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav a
policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať
dôkazy a obhajovať sa a pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu
protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na

doterajší postup policajta k plneniu služobných povinností. Žalobkyňa poznamenala, že k údajnému
nevhodnému správaniu sa žalobkyne na pracovisku a k porušovaniu interných predpisov dochádza
až po 14 rokoch v štátnej službe ( po uvedenú dobu žalobkyňa nebola disciplinárne trestaná ani
upozorňovaná na nevhodné správanie).

Rozhodnutie žalovaného vychádzalo výlučne zo skutkového stavu zisteného pred vydaním

disciplinárneho rozkazu, čo je badateľné aj zo samotného obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Žalobkyňa
sa nestotožnila s výkladom § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. podaným v rozhodnutí
žalovaného, podľa ktorého je zbytočné polemizovať, či danú žiadosť nadriadenej o zdokladovanie
služobnej činnosti mala žalobkyňa považovať za žiadosť a nie za pokyn, pretože nariadenie alebo príkaz
nadriadeného nemá zákonom predpísanú formu. Preto ak boli žalobkyni uložené úlohy, bola povinná

ich splniť, čo však neurobila.

Žalobkyňa sa pozastavila aj nad tým, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán
napriek jej námietkam nezabezpečil žiadneho svedka, ktorý by relevantným spôsobom potvrdil alebo
vyvrátil v konaní preukazované skutočnosti, pričom vyvstáva otázka, ako mohli správne orgány nad
všetky pochybnosti vydať rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia žalobkyni s uvádzaním

konkrétnych skutočností bez akéhokoľvek svedectva tretej osoby, ktorá by tieto potvrdila. Uspokojili sa
iba s konštatovaním o jasnej neexistencii (avšak nepreukázanej) dôvodov nadriadenej na uvádzanie
nepravdivých údajov, ktoré by žalobkyni mohli uškodiť. Pritom tvrdenia svojej nadriadenej považovala
žalobkyňa za jednoznačne účelové, sledujúce len jeden cieľ - uloženie disciplinárneho opatrenia
žalobkyni za údajné porušenie povinnosti policajta. Taktiež to považovala za akt pomsty riaditeľa OPK

ORPZ Bratislava IV za podanie žiadosti o vysvetlenie. Poukázala pritom na § 2 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z.z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s
dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Zároveň policajt
nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný zato, že podá na
iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa žalobkyne žalovaný stroho konštatoval, že sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom
však v konaní skutočný stav veci nebol dostatočne zistený. Zároveň v rozpore s prvostupňovýmrozhodnutím žalovaný tvrdil, že odpoveď na žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti bola predložená
nielen po termíne, ktorý bol na jej splnenie určený, ale že zároveň žalobkyňa nereagovala na to, čo
bolo predmetom písomnej žiadosti, keď zdokladovala len deň 21.08.2012, avšak dožadovaná bola, aby

zdokladovala služobnú činnosť za dni 20.-21.08.2012. Toto tvrdenie nielenže protirečí prvostupňovému
rozhodnutiu, ale nezakladá sa ani na pravde, nakoľko v týždennom prehľade sa nachádzajú tzv. snímky
dňa, kde vyšetrovateľ PZ podrobne popisuje svoju služobnú činnosť počas celého týždňa, mesiaca,
roka. Ak by nadriadená a osoby rozhodujúce o odvolaní venovali žalobkyňou zaslanému týždennému
prehľadu patričnú pozornosť, toto riadne preskúmali, dospeli by k záveru, že s týmto je možné po overení

v elektronickej forme pracovať, a teda ak by do stĺpca s názvom deň zadali číslicu s označením dňa ako
20 v mesiaci, určite by rozpis služobnej činnosti za predmetný deň k dispozícii mali (dátum 21.08.2012
sa otvoril automaticky z dôvodu, že išlo o posledný deň, v rámci ktorého bol rozpis služobnej činnosti
realizovaný). Z uvedeného pre žalobkyňu vyplynulo, že správny orgán posudzoval vec nedôsledne,
nevyhodnotil aj iné rozhodné skutočnosti v jej prospech, nezabezpečil svedkov udalosti opisovanej v
disciplinárnom obvinení, z čoho je zrejmé, že tvrdenia nadriadenej nebolo možné nijako preukázať.

Žalobkyňa tiež namietala priebeh konania a tvrdila, že jej bola odňatá možnosť sa riadne obhajovať.
Dňa 21.08.2012 prevzala upovedomenie o začatí konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia
zo dňa 22.08.2012 pod č. ORPZ-BAIV-KP2-310-003/2012 a bolo jej umožnené k upovedomeniu sa
vyjadriť s určeným termínom do 24.08.2012 do 14:00 hod. Dňa 24.08.2012 došlo na základe písomného
plnomocenstva k prevzatiu právneho zastúpenia žalobkyne advokátkou, ktorá písomnou žiadosťou

zo dňa 24.08.2012 doručenej príslušnému správnemu orgánu toho istého dňa o 13:45 hod. písomne
žiadala o predĺženie uvedenej lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania vo veci uloženia disciplinárneho
opatrenia. Táto žiadosť však bola zamietnutá (dňa 27.08.2012, žalobkyni doručené až 03.09.2012) z
dôvodu, že lehotu na vyjadrenie stanovenú na deň 24.08.2012o 14:00 hod. správny orgán považoval za
primeranú a to aj napriek skutočnosti, že zdravotný stav žalobkyne v dôsledku úrazu dňa 22.08.2012 v

podvečerných hodinách, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie s následkom pracovnej neschopnosti, jej
neumožnil plnohodnotne sa k danej veci vyjadriť, čo bolo zároveň dôvodom, prečo si žalobkyňa zvolila
právneho zástupcu. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k veci vyjadrila dňa 28.08.2012, jej vyjadrenie
bolo zaradené do administratívneho spisu, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa konštatuje,
že toto vyjadrenie bolo považované za irelevantné a nebolo posudzované ako dôkaz v predmetnom

konaní. Neakceptovanie žiadosti o predĺženie lehoty zároveň žalobkyňa považovala za rozporné s § 56
ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.. Zákon dĺžku lehoty na vyjadrenie sa ku konaniu osobitne neupravuje a nie
je upravená ani iným právnym predpisom. Preto sa žalobkyňa nazdávala, že podlieha subjektívnemu
určeniu a nie je v rozpore s právnymi predpismi ju v odôvodnených prípadoch predĺžiť. Taktiež poukázala
na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 18.09.2012, t.j. 20 dní po podaní vyjadrenia zo

dňa 28.08.2012, a tak zamietnutie predĺženia lehoty bolo vzhľadom na objektívne dôvody nedôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch
stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.02.2013, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že okrem žalobou napadnutého rozhodnutia boli

žalobkyni v roku 2012 v zmysle § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené dve písomné
pokarhania a ďalšie disciplinárne opatrenie v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. zníženie
platuo15%nadobu3mesiacov,akoajvýčitkapodľa§54zákona,pričomnedostatky,ktorézadalidôvod
na uloženie disciplinárnych opatrení, resp. výčitiek, konštatovala dozorujúca prokurátorka Bratislava IV.
Žalobkyni bol zároveň v roku 2012 právoplatne odňatý osobný príplatok, rozhodnutie potvrdil odvolací

orgán Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave. Žalobkyni nie sú ukladané disciplinárne opatrenia alebo
výčitky z dôvodu osobnej zaujatosti niektorého z nadriadených, pričom k ich uloženiu vždy dala podnet
samotná žalobkyňa a to svojou nečinnosťou alebo správaním.

Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav, podľa žalovaného túto svoju námietku
žalobkyňa bližšie nekonkretizovala. Neuviedla, čím sa riaditeľ ORPZ nezaoberal. Podľa žalovaného

všetkými námietkami sa zaoberal odvolací orgán a všetky aj vyhodnotil. Neobstojí ani tvrdeniežalobkyne, že disciplinárny rozkaz nevychádza zo skutočného stavu veci, absentujú v ňom dôvody,
sú zjavne protirečivé a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné. Podľa
žalovaného znovu ide iba o frázu, pretože toto tvrdenie nie je ničím podložené a ani vyargumentované.

Neobstojí ani tvrdenie, že žiadosť o zdokladovanie služobnej činnosti v dňoch 20.-21.08.2012 bola
odpoveďou na jej žiadosť o vysvetlenie (sťažnosť) zo dňa 21.08.2012. Z uvedeného podľa žalovaného
vyplýva snaha zavádzať súd a uvádzať nepravdivé a polopravdy, pričom práve žalobkyňa si vo svojich
výrokoch a tvrdeniach na viacerých miestach odporuje. Žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z.
nekonkretizuje, v akej podobe má byť pokyn, príkaz vydaný. Tento môže mať písomnú podobu vo

forme registratúrneho záznamu, môže byť vydaný vo forme rozkazu, pokynu alebo iného interného aktu
riadenia v zmysle administratívneho poriadku, ale tiež môže byť vydaný ústne a podriadený je povinný
ho splniť. Ak by sa domnieval, že bol vydaný v rozpore so zákonom, je povinný na to nadriadeného
upozorniť a keď ten bude trvať na jeho splnení, tak je povinný ho po písomnom potvrdení splniť. Preto
je zbytočná polemika, či žalobkyňa mala reagovať na písomne uloženú úlohu nadriadenej alebo nie.
Jednoznačne mala a nereagovala v zmysle uloženej úlohy. Obdobne ako v odôvodnení rozhodnutia

žalovaný konštatoval, že neprikladal nejaký význam nedodržaniu lehotu stanovenej na spracovanie
odpovede žalobkyne, ktorá mala odpoveď zaslať dve minúty po stanovenom termíne, čo je jasne
a zrozumiteľne v rozhodnutí odôvodnené, ale podstatné bolo to, že žalobkyňa si svoju povinnosť
nesplnila a nedokladovala svoju činnosť za dni 20. a 21. 08.2012. Podľa listinných dôkazov založených
v prvostupňovom ako aj v odvolacom spise zdokladovala svoju činnosť len za deň 21.08.2012 a tým

nesplnila svoju povinnosť a nevybavila písomnosť v zmysle požiadavky nadriadenej.

Podľa žalovaného z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že na obnovu služobnej disciplíny u
menovanej nepostačovalo upozornenie žalobkyne na nevhodné správanie, uložená výčitka a dve
disciplinárneopatrenia,apretoprvostupňovýorgánuložilprísnejšiedisciplinárneopatrenie,pričomtreba
poznamenať, že o uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia rozhoduje nadriadený, využívajúc

svoju disciplinárnu právomoc.

Žalovaný potvrdil, že sa nepodarilo zistiť žiadneho svedka incidentu, pretože jednanie, ktoré sa dáva
žalobkyni za vinu, prebehlo len za prítomnosti žalobkyne a jej nadriadenej. Zákon podľa žalovaného
myslel aj na tú skutočnosť, že určité konanie môže prebehnúť bez prítomnosti svedkov a príslušný orgán
sa musí s danou vecou vysporiadať. Dôkazy podľa žalovaného boli zabezpečené v takom množstve a

obsahu, aby mohol žalovaný rozhodnúť. Samotná žalobkyňa nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov a
ani žiadne nepredložila.

K tvrdeniu žalobkyne, že sa nemohla obhajovať, žalovaný uviedol, že mala možnosť sa k veci vyjadriť a
navrhovať dôkazy. Lehota dvoch dní, ktorá jej bola na to stanovená, je bežnou lehotou, pričom nebolo
potrebné študovať rozsiahly materiál, keďže tento obsahoval len žiadosť nadriadenej, úradný záznam

nadriadenej, e-mailovú správu žalobkyne a upovedomenie o začatí disciplinárneho konania. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že utrpela dňa 22.08.2012 úraz, o tomto žalovaný nemal žiadnu vedomosť, vedel iba
to, že dňa 23.08.2012 si nechala vystaviť PN-ku. Žalobkyňa nenahlásila úraz do knihy úrazov.

Takisto žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa procesných vád disciplinárneho
konania, ani s námietkou, že rozhodnutie je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že

žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v konaní správne, rešpektujúc zákon a riadne
sa zaoberali námietkami žalobkyne, pričom objektívne a presne zistili skutkový stav, a teda vydali
zákonné rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä

s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,

ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, dňa 21.08.2012 žiadala zástupkyňa vedúcej druhého
oddelenia všeobecnej kriminality OKP OR PZ v Bratislave IV žalobkyňu o zdokladovanie služobnej
činnosti v dňoch 20.-21.08.2012 a o upresnenie termínu plánovanej PN z dôvodu prerozdelenia
vyšetrovacích spisov pridelených žalobkyni iným vyšetrovateľom. Zároveň bola žalobkyňa požiadaná o
predloženie lekárskej správy zo záverečným odporúčaním PN. Uvedenú úlohu mala žalobkyňa splniť v

termíne do 21.08.2012 do 13:45 hod. Ako vyplýva z výpisu e-mailovej korešpondencie nadriadenej bola
doručená správa žalobkyne dňa 21.08.2012 o 13:47 hod. s prílohou „K. - týždenný prehľad 2012.xls“.

Dňa 22.08.2012 prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia
a to z dôvodu, že žalobkyňa v stanovenom termíne nepredložila svoje vyjadrenie a nereagovala na
písomnú žiadosť, pričom svojim konaním sa mohla dopustiť porušenia základných povinností policajta

podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Po oznámení, že na odporúčanie lekárov nastúpi
na PN odmietla požiadavku nadriadenej na odovzdanie pridelených spisov, neuviedla, čo do ktorého
spisu treba urgentne urobiť a spis hodila na zem k dvom zakladačom, v ktorých mala spisy. Taktiež
odmietla oznámiť, v akých spisoch má naplánované preštudovanie na deň 22.08.2012 a aké úkony treba
v spisoch vykonať z dôvodu prerozdelenia spisov iným vyšetrovateľom, čím sa mala dopustiť porušenia

§ 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Dňa 24.08.2012 v čase o 13:45 hod. bola na vnútorný odbor OR PZ v Bratislave IV doručená písomnosť -
žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania vo veci uloženia disciplinárneho opatrenia
spolu s plnomocenstvom k zastupovaniu žalobkyne jej právnou zástupkyňou. Žiadosť o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa k začatiu konania bola zamietnutá, čo bolo oznámené listom č. ORPZ -BA IV-

KP2-310-008/2012 zo dňa 27.08.2012. Dňa 28.08.2012 žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie k začatiu
konania.

Dňa 18.09.2012 rozhodol riaditeľ OKP OR PZ Bratislava IV disciplinárnym rozkazom č. 6, ktorým bolo
žalobkyni uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie - zníženie
služobného platu o 10% na dobu dvoch mesiacov z dôvodu, že sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho

previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a porušenia § 48 ods. 3 písm. a/ a e/ zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OR
PZ - BA IV-PK-11-018/2012 zo dňa 22.10.2012 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

Pokiaľ ide o prvú časť disciplinárneho obvinenia, žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa

skutočne nesplnila písomný pokyn nadriadenej a nepredložila to, čo od nej bolo požadované. Zaslanie
týždennéhoprehľaduelektronickoupoštoudňa21.08.2012o13:47hod.nadriadenážalobkyneneuznala
za splnenie úlohy, pričom žalovaný sa s týmto stotožnil, nakoľko žalobkyňa nereagovala na to, čo bolo
predmetom písomnej žiadosti, bez zreteľa na skutočnosť, či to bolo 2 minúty po uplynutí stanoveného
termínu. V žiadosti sa podľa žalovaného jasne uvádza, aby bola zdokladovaná služobná činnosť za

dni 20.-21.08.2012, pričom zaslaný prehľad je len za deň 21.08.2012. Žalobkyňa mala možnosť v
rámci začatia disciplinárneho konania sa v stanovenej lehote k veci vyjadriť, pričom túto možnosť
nevyužilaanamiestosvojhovyjadreniazaslalažiadosťopredĺženielehoty.Nakoľkožiadosťopredĺženie
lehoty nebola ničím odôvodnená a vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k začatiu disciplinárneho konania,nepovažovala nadriadená žalobkyne za potrebné lehotu predlžovať a žiadosť zamietla. I napriek
zamietnutiu žiadosti o predĺženie lehoty spracovala právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrenie k začatiu
konania (dňa 28.08.2012), na ktorú však prvostupňový orgán nemusel prihliadať, i keď sa vo svojom

rozhodnutí zaoberal aj skutočnosťami uvedenými v predmetnom vyjadrení.

Pokiaľ ide o druhú časť disciplinárneho previnenia, žalovaný uviedol, že k tejto časti neboli zistení
iní svedkovia udalosti opisovanej v disciplinárnom rozkaze, avšak neexistuje reálny dôvod neveriť
nadriadenej žalobkyne, že komunikácia prebehla tak, ako je uvedené v zázname nadriadenej a v
disciplinárnom rozkaze. V neprospech žalobkyne svedčí podľa neho aj záznam z osobného pohovoru

zo dňa 08.06.2012.

Z úradného záznamu z vykonania osobného pohovoru zo dňa 08.06.2012 súd zistil, že žalobkyňa bola
riaditeľom OK ORPZ Bratislava IV za prítomnosti jej priamej nadriadenej upozornená na jej nevhodné
správanie sa na pracovisku, ktoré môže mať znaky disciplinárneho previnenia a bola upozornená na
nutnosť vykonania nápravy rešpektovaním pokynov nadriadených a bolo jej odporučené zváženie jej
zotrvania vo funkcii vyšetrovateľa OK ORPZ v Bratislave IV, nakoľko nadriadení majú za to, že plnenie

úloh v uvedenej funkcii nie je v súlade s jej obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí lekárskej komisie,
ktorou bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „C“.

V administratívnom spise sa tiež nachádza úradný záznam zo dňa 21.08.2012, ktorým zástupkyňa
vedúcej druhého oddelenia všeobecnej kriminality OKP ORPZ v Bratislave IV mjr. M.. C. K. opisuje
konflikt so žalobkyňou (zhodne s disciplinárnym obvinením).

Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

Podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať

pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k
ostatným občanom.

Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci
udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

Podľa § 52 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta,

pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná
možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa
prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru
zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u
inýchsprávnychdeliktovadisciplinárnychdeliktovešteajokruhsubjektov,ktorésadeliktumôžudopustiť

(výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, či už ide o oblasť súdneho alebo

správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia
určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v jej zmenách, voľbe procesných nástrojov
potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa.

Objasňovaním iných správnych (disciplinárnych) deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov

sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom,
či sa stal skutok, ktorý je disciplinárnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania
podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného,
čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny.
Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V súvislosti s aplikáciou ustanovenia v § 48 ods. 3 písm. a/, e/ v spojení s § 52 ods. 1 zákona č 73/1998

Z.z. bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či sa žalobkyňa dopustila disciplinárneho previnenia
podľa § 52 ods. 1 zákona tým, že porušila základnú povinnosť policajta uvedenú v § 48 ods. 3 písm. a/
zákona, ako aj povinnosť vyplývajúcu z § 48 ods. 3 písm. e/ zákona spôsobom opísaným v napadnutom
rozhodnutí (str. 8 rozsudku).

Pokiaľ ide o prvú časť disciplinárneho odôvodnenia, žalovaný s prvostupňový správnym orgánom si

vo svojich rozhodnutiach navzájom protirečia v spôsobe (teda aj v skutkovom základe), akým sa mala
žalobkyňa dopustiť porušenia povinnosti príslušníka PZ podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z. Prvostupňový správny orgán kládol žalobkyni za vinu, že v stanovenom termíne nepredložila
svoje vyjadrenie a nereagovala na písomnú žiadosť, pričom tento dôvod uviedol aj do dôvodov svojho
rozhodnutia (disciplinárny rozkaz č. 6 zo dňa 18.09.2012), zatiaľ čo žalovaný nepovažoval nadriadenou

uloženú úlohu za splnenú z dôvodu, že žalobkyňa nereagovala na to, čo bolo predmetom písomnej
žiadosti. Mal za to, že žiadosť sa týkala zdokladovania služobnej činnosti za dni 20.-21.08.2012, pričom
zaslaný prehľad bol podľa žalovaného len za deň 21.08.2012. Túto skutočnosť považoval na rozdiel od
prvostupňového správneho orgánu za právne relevantnú bez ohľadu na to, či odpoveď bola zaslaná 2
minúty po uplynutí stanoveného termínu alebo nie.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že taký postup, v ktorom došlo k zmene v posúdení a
vyhodnotení skutku bez poskytnutia možnosti aktívnej súčinnosti účastníka konania, bol v rozpore s§ 3
ods. 2 správneho poriadku, pretože žalobkyni bolo v naznačenom smere upreté právo obhajovať svojepráva a právom chránené záujmy, vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu a uplatniť
prípadné návrhy na doplnenie konania.

Pred súdom žalobkyňa spochybnila pravdivosť predmetného záveru žalovaného, pričom uviedla, že

dátum 21.08.2012 sa otvoril automaticky z dôvodu, že išlo o posledný deň, v rámci ktorého bol
rozpis služobnej činnosti realizovaný a že v týždennom prehľade sa nachádzajú tzv. snímky dňa, kde
vyšetrovateľ PZ podrobne popisuje svoju služobnú činnosť počas celého týždňa, mesiaca, roka. Ak by
sa do stĺpca s názvom deň zadal 20. deň v mesiaci, rozpis služobnej činnosti za predmetný deň by
bol k dispozícii.

Pokiaľ ide o otázku klasifikácie písomnosti č. ORPZ-BAIV-PK2-310/2012 zaslanej žalobkyni jej

nadriadenou, túto treba podľa názoru súdu jednoducho považovať za pokyn nadriadeného, ktorý zákon
z hľadiska obsahu ani formy bližšie nešpecifikuje. Z predmetnej žiadosti o zdokladovanie služobnej
činnosti však podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva jasná formulácia požiadavky s určením spôsobu
a termínu jej vykonania. Súd k tomu dodáva, že omeškanie so splnením úlohy o 2 minúty iste nie je
dostatočným dôvodom na disciplinárne stíhanie policajta.

V rámci správneho súdnictva môže súd vecne preskúmať zákonnosť len takého správneho rozhodnutia,
ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu, je dostatočne odôvodnené a správny orgán
sa zároveň náležitým spôsobom vysporiadal s námietkami účastníka správneho konania, k čomu mu
samozrejme vytvoril adekvátny priestor.

Pokiaľideoprvúčasťdisciplinárnehoobvinenia,jekrajskýsúdtohonázoru,žezistenieskutkovéhostavu

je nedostačujúce na posúdenie veci, nakoľko v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by žalobkyňa
neposkytla na žiadosť nadriadenej všetky požadované informácie, resp. že nevytvorila nadriadenej
priestor na oboznámenie sa s nimi.

K druhej časti disciplinárneho obvinenia považuje krajský súd za potrebné upozorniť na to, že žalovaný
aniprvostupňovýsprávnyorgánrozumnenevysvetlili,prečouverilivýpovedinadriadenejaprečonaopak

výpoveď žalobkyne nepovažovali pre posúdenie veci za dostatočne právne relevantnú. S ohľadom
na priamu účasť oboch týchto osôb na incidente zo dňa 21.08.2012 nemožno považovať výpoveď
nadriadenej automaticky za nestrannú, bez dostatočných dôvodov ju vyhodnotiť ako pravdivú a na nej
postaviť obvinenie. Rozpor vo výpovediach oboch osôb zúčastnených na konfliktnej situácii vyvoláva
dôvodné pochybnosti o hodnovernosti a spoľahlivosti skutkových záverov žalovaného, z ktorých sa v

disciplinárnom konaní vychádzalo.

Tvrdenia účastníčok incidentu zo dňa 21.08.2012 sú z dôkazného hľadiska rovnocenné, s čím sa však
žalovaný nevysporiadal a len konštatoval, že výpovedi nadriadenej žalobkyni uveril, pretože táto nemá
dôvod klamať. S takýmto prístupom k hodnoteniu skutkového stavu sa súd nemohol stotožniť, ani prijať
takto zistený skutkový stav za dostatočný na uznanie žalobkyne vinnou zo spáchania disciplinárneho

previnenia.

Jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. Znamená to, že na osobu obvinenú z
deliktu sa hľadí ako na nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k

priznaniam ho nemožno donucovať.

V kontexte vyššie uvedených pochybností o dôkaznej hodnote jednotlivých výpovedí, s prihliadnutím na
zásadu prezumpcie neviny je nevyhnutné konštatovať, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vyplynulo
žalobou napadnuté rozhodnutie, bolo na posúdenie veci nedostačujúce. Komplexným posúdením
dôkazov, ktoré mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný k dispozícii, nemohol nad všetky

pochybnosti konštatovať, že spáchanie skutku a vina boli týmito dôkazmi žalobkyni preukázané.S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako nezákonné podľa § 250j ods.
2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným

právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na zaplatenom súdnom poplatku
a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods.
4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov

- Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (24.10.2012) v sume 127,17 € a k
tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €,

- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (20.12.2012) v sume 127,17 € a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 7,63 €,

- Ďalšia porada s klientom (06.06.2014) v sume 63,59 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume

8,04 €,

- Účasť na pojednávaní (10.09.2014) v sume 134,00 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume
8,04 €.

Ďalej súd priznal žalobckyni náhradu cestovného na pojednávanie dňa 10.09.2014 zo sídla právneho
zástupcu žalobkyne na Krajský súd v Bratislave (podľa priloženého technického preukazu motorového

vozidla právneho zástupcu žalobkyne) vo výške 30,40 € a náhradu za stratu času jeho právneho
zástupcu v sume 53,60 €.

Nakoľko právny zástupca žalobkyne osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa
citovanej vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy.

Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 678,61 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť

žalobkyni na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., č. účtu: 4200692310/8360.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo

prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3 O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.