Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611216250
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7611216250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu: QBE Insurance (Europe) Limited,
Plantation Place, fenchurch Street 30, EC 3M 3BD Londýn, Veľká Británia konajúceho prostredníctvom
QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne Štúrova 27, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti
žalovaným: 1/ Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXX a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 449,72 € s prísl., o
odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/3/2012-82 z
9.10.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 449,72 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od
6.12.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 26,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a návrh v časti zaplatenia úroku z omeškania od 27.10.2011 do 5.12.2011 zamietol.

Žalobným návrhom podaným na súde dňa 27.10.2011 sa žalobca domáhal od žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatenia istiny vo výške 449,72 € s prísl. a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým,
že dňa dňa 5.11.2009 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu motorového vozidla zn. Hyundai Accent,

EVČ F. XXXBX jeho poistenca. Podľa oznámenia poistenca ku škode došlo tak, že žalovaný v 1. rade pri
jazde motorovým vozidlom zn. Renault Megane, EVČ F. XXXFN zozadu narazil do motorového vozidla
poistenca. Na základe toho žalobca uhradil poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške
449,72 €. Za uvedenú škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade, ktorý v čase nehody viedol motorové vozidlo
poistené u žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s návrhom z dôvodu, že predmetná škoda mala byť uhradená zo zákonnej
poistky motorového vozidla. K dopravnej nehode došlo tak, že tri autá šli bezprostredne za sebou,

pričom on riadil posledné motorové vozidlo zn. Renault Megan evidenčné číslo F. XXX O.. Vozovka
bola šmykľavá, v ten deň snežilo. Prvé auto v poradí prudko zabrzdilo, stredné vozidlo stihlo pribrzdiť,
avšak on zozadu do tohto stredného vozidla narazil. Vozidlo, ktoré v čase nehody riadil mu vlastnícky
nepatrilo. Mal ho v užívaní od Š. V.. Majiteľom vozidla v čase nehody bol p. E., od ktorého vozidlo kúpil
Š. V., avšak v čase nehody nezaplatil p. E. ešte celú kúpnu cenu, ktorú splácal v splátkach.Súd zistil, že vlastníkom motorového vozidla zn. Renault Megane v čase dopravnej nehody bol Z. E.C.Š.,
ktorý dňa 28.8.2009 uzavrel kúpnu zmluvu s výhradou vlastníctva so Š. V.. V čase dopravnej nehody
bolo predmetné motorové vozidlo poistené u žalovaného v 2. rade, vozidlo u žalovaného v 2. rade poistil

Z. E.Š. ako vlastník vozidla a on aj platil poistné. Vozidlo on odovzdal Š. V., nie žalovanému v 1. rade. O
tom, že vozidlo užíva žalovaný v 1. rade sa dozvedel až neskôr, o dopravnej nehode nemal vedomosť,
aj z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že motorové vozidlo zn. Renault Megane EVČ: F.
XXXFN bolo v období od 28.8.2009 do 27.8.2010 poistené u žalovaného v 2.rade.

Súd dôvodil (citujúc § 3, § 5 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 16, § 17 ods.1 zák. č. 8/2009 Z.z., § 420 O.z.), že

dňa 5.11.2009 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla
zn. Renault Megane a to porušením právnych predpisov pri dodržaní vzdialenosti motorových vozidiel
a prispôsobení rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam a spôsobil tak škodu, za ktorú zodpovedá
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade spôsobil predmetnú dopravnú
nehodu nebola v konaní ani sporná, túto skutočnosť žalovaný v 1. rade nepoprel a jeho zavinenie za
dopravnú nehodu bolo potvrdené aj výsluchom poškodeného.

V konaní bolo tiež preukázané, že v čase dopravnej nehody na vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a to u žalovaného v 2. rade, čo bolo preukázané aj predložením poistnej zmluvy
vypočutým svedkom Z. E.Š.. To, že vozidlo v čase nehody u žalovaného v 2. rade nebolo poistené zo
strany žalovaného v 1. rade nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Zákon č. 381/2001 Z.z. síce výslovne

nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za poistené, avšak z ustanovenia § 4 ods. 1 uvedeného
zákona je zrejme, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná
jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že u oboch žalovaných účastníkov je daná vecná
pasívna legitimácia pre toto konanie a z dokazovania je zrejme, že poistná udalosť bola riešená v

rámci havarijného poistenia, pričom žalobca po vyčíslení škody vyplatil poistenému - poškodenému
sumu 449,72 €. Je teda zrejme, že poškodený si škodu, ktorá mu bola spôsobená dopravnou nehodou
neuplatnil priamo u škodcu resp. prevádzkovateľa motorového vozidla, ale u poisťovateľa zo svojej
havarijnej poistky. V danom prípade teda nejde o nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu
za poskytnuté plnenie toho, kto plnil poškodenému. poukazujúc na ustanovenie § 813 Občianskeho

zákonníka. Výška žalobcom poskytnutého plnenia v konaní namietaná nebola (vozidlo bolo poistené aj
u žalovanej v 2.rade).

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Ich náhradu priznal
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, trovy boli žalobcovi priznané vo výške 26,50 € a pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu.

Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 2.rade, ktorá navrhla, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol
zmenený tak, že žalobu zamietne, odvolací súd v celom rozsahu, prípadne rozsudok zruší a vec vráti
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná žalovanej v 2.rade náhradu trov konania.

V odvolaní namietala odvolateľka, že s poukazom na § 430 Obč.zák. je zodpovednosť prevádzateľa
vylúčená a vychádzajú z výpovede majiteľa motorového vozidla p. E., ktorý toto proklamoval, z tejto

vyplýva, že p. Š. použil motorové vozidlo bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Majú za to, že za
škodu zodpovedá výlučne žalovaný v 1.rade sám. Nárok uplatňoval havarijný poisťovateľ po zavinení
dopravnej nehody žalovaným v 1.rade poškodeného a on poškodený si škodu, ktorá mu bola spôsobená
dopravnou nehodou neuplatnil u škodcu, ale u poisťovateľa zo svojho havarijného poisťovateľa (správne
poistenia)mal teda za to, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody, ale o nárok na náhradu za

poskytnuté plnenie, kto plnil poškodenému podľa § 813 O.z. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je tu teda daný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.2 písm.a/, f/ O.s.p.
Súd použil síce právny predpis, ktorý mal použiť, ale ho nesprávne vyložil. Z ust. § 813 zák. č.
40/1964 Zb. vyplýva, že ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods.1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho
uplatňovaní primerane ust. § 450 O.z. Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám,

ktoré s ním v spoločnej domácnosti ... atď. V súlade s uvedeným podľa tohto právneho predpisu ide
o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa a podľa tohto ustanovenia
má navrhovateľ právo ako havarijný poisťovateľ domáhať sa náhrady škody namiesto poškodeného. Ajrozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V 24/2009 vychádzal z tohto stanoviska (argumentuje sa v tomto
rozhodnutí aj premlčacou dobou). Súd sa ďalej nezaoberal ust. § 430 O.z., lebo v prípade uplatnenia
nároku podľa § 813 O.z. ide o nárok na náhradu škody, a teda súd sa mal zaoberať aj ust. § 430 O.z.,

výpoveď svedka Z. E., majiteľa motorového vozidla zn. Renault Megane bola dôležitá, on aj uviedol,
že p. Š. motorové vozidlo nikdy nedal, dával ho výlučne p. V., ktorý ho potom vymenil s autom p. Š.,
o čom sa dozvedel až neskôr.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny, nežiadal trovy konania.
S poukazom na § 430 O.z. ako aj § 2 písm.f/ zákona o poistení, poistený je ten, na koho sa vzťahuje

poistenie zodpovednosti. So zreteľom na § 4 ods.1 zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Odvolanie hodnotí ako neopodstatnené, lebo z výpovede p. E. nijako nevyplýva, aby žalovaný v
1.rade p. Š. použil motorové vozidlo bez jeho vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ
motorového vozidla bol p. V., ktorý s p. E. uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetné vozidlo a ktorý

prenechal toto vozidlo na užívanie p. Š.. So zreteľom na § 2 písm.j/ zák. č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú
možnosť disponovať s motorovým vozidlom, pri výklade k ust. § 427 O.z. o zodpovednosti prevádzateľa
za škodu, prevádzateľom sa stane aj fyzická osoba, ktorá vozidlo kúpila, aj keď ho vlastník predal s

výhradou vlastníctva (§ 601 O.z.) až do úplného zaplatenia kúpnej ceny bez ohľadu na to, či dôjde k
prevodu vozidla v príslušnej evidencii. V danej veci je to p. V., ktorý sa stal uzatvorením kúpnej zmluvy
s p. E. prevádzateľom motorového vozidla a ako vyplynulo z dokazovania p. Š. užíval motorové vozidlo
poistené u žalovaného v 2.rade s jeho vedomím. Ust. § 430 O.z. nerieši, či bol dopravný prostriedok
použitý bez vedomia vlastníka, ale či bol dopravný prostriedok použitý bez vedomia alebo proti vôli

prevádzateľa,ajepotomúplneirelevantnávýpoveďsvedkaE.,ktorýsícemoholbyťeštevdeňdopravnej
nehody vlastníkom vozidla, avšak už nebol jeho prevádzateľom.

Odvolací súd postupom podľa § 156 ods.3 O.s.p., keď verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a zistil, že
rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., súd úplne zistil skutkový stav

veci, vec správne právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne
a ani skutočnosti uvedené v odvolaní na tom nič nemenia.

Vzhľadom na ust. § 213 ods.1, 3, 4 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ust. v ods. 2 a 7, ale v riešenej veci odvolací súd sa ani nedoplnil

dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, pretože odvolateľ, t.j. žalovaný v 2.rade ani tieto nenavrhol
a ani nenaznačil.

Zust.§153ods.1O.s.p.vyplýva,žesúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto
konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní
nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná
tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To

znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej
pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu
a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich

nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného

teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Ohľadne obsahu odvolania treba dať za pravdu vyjadreniu žalobcu, keďže zákon v § 2 písm.j/ zák.
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla nepojednáva o ničom inom, ale len o tom, že prevádzkovateľom motorového vozidla
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá môže fakticky disponovať s motorovým vozidlom. V danej veci
p. V. sa stal uzatvorením kúpnej zmluvy (síce s výhradou vlastníctva) s p. E. následne prevádzateľom
motorového vozidla, ale ako vyplynulo z dokazovania Š. užíval motorové vozidlo poistené u žalovaného
v 2.rade len s jeho vedomím (nebolo sporné, že žalobca plnil z titulu uzavretého havarijného poistenia).

Ust.§427O.z.ozodpovednostiprevádzateľazaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov
taktiež výslovne stanoví, že prevádzateľom sa stane aj fyzická osoba, ktorá vozidlo kúpila, aj keď ho
vlastník predal s nejakou výhradou (teda s výhradou vlastníctva podľa § 601 O.z.), toto prevádzkovanie
trváaždoúplnéhozaplateniakúpnejcenybezohľadunato,čipotomdošlokprevoduvozidlavpríslušnej
evidencii, lebo prevod vozidla má len evidenčný charakter (rozhodnutie najvyššieho súdu R 27/1977).

Ust. § 430 O.z. podľa ustálenej súdnej praxe neriešilo vôbec a ani v súčasnosti nerieši, či bol dopravný
prostriedok použitý bez vedomia vlastníka.

Žalovaný v 2.rade síce konštruuje odvolacie dôvody, ale tieto sú neopodstatnené. Ust. § 430 O.z.
nemohlo ani riešiť to, či bol dopravný prostriedok bez vedomia vlastníka alebo či dopravný prostriedok sa
používalbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa,lebozdokazovaniaanivôbecnevyplýva,žeŠ.užíval

motorové vozidlo, ktoré by nebolo poistené, alebo nebolo poistené u žalovaného v 2.rade. Napokon
svedok E. bol ešte v deň dopravnej nehody vlastníkom vozidla, ale stratil už svoje prevádzkovanie,
teda už nebol jeho prevádzkovateľom. Aj z ust. § 2 písm.f/ zák. č. 381/2001 Z.z. nesporne vyplýva, že
poisteným je ten, či už fyzická alebo právnická osoba, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a v
súlade s § 4 ods.1 cit. zák. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je zaznamenané v poistnej zmluve.

Odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny aj vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1,
2 O.s.p.

Odvolací súd trovy odvolacieho konania nemohol priznať neúspešnej žalovanej v 2.rade a úspešný
žalobca si ich neuplatnil (§ 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.