Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202812
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4207202812.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej
podstaty úpadcu: Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO:
00 168 858, zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23,
proti žalovanej: S.. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. X, o náhradu škody v sume 71.799,44 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. októbra
2013 č. k. 6C/193/2007-698, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivýrokutýkajúcehosapovinnostižalovanej

zaplatiť žalobcovi 71.782,84 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 71.782,84 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 71.782,84 eura za
čas odo dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP). Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil s
poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1 - 3, § 420 ods. 1, § 450, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 7, § 40 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na to, že dňa 16. 03. 2007 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby
súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 2.191.030,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % odo dňa
právoplatnosti platobného rozkazu až do zaplatenia a trovy konania. V žalobe uviedol, že uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 10. 2004 č. k. 6K 417/99-347 bol ustanovený v konkurznom
konaní za správcu konkurznej podstaty. Pri kontrole a analýze účtovných dokladov počas konkurzného
konania predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty - JUDr. D. Takácsovej zistil, že tá v rámci
konkurzného konania a speňažovania majetku uzatvorila kúpne zmluvy s týmito kupujúcimi: 1/ T. J.,

táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V4268/03 dňa 30. 01. 2004 a kúpna cena
bola dohodnutá v sume 1.429.000,- Sk, z ktorej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu
960.000,- Sk. Zvyšok v sume 469.000,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 2/ O. R. a E.
R., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V3055/01 dňa 20. 02. 2002 a kúpna
cena bola dohodnutá v sume 89.800,- Sk, pričom z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty
úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 3/ ALFA-CONTAKT, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností
zavedená pod č. V1154/03 dňa 06. 05. 2003 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 311.100,- Sk, pričom

z nej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 4/ K. J., táto zmluva bola do
katastranehnuteľnostízavedenápodč.V3530/03dňa13.11.2003akúpnacenaboladohodnutávsume
1.188.500,- Sk. Z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 924.000,-
Sk, zvyšok v sume 264.500,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 5/ SIGIP, spol. s r. o., tátozmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V340/05 dňa 17. 02. 2005 a kúpna cena bola
dohodnutá v sume 623.000,- Sk. Z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila
sumu 350.000,- Sk, zvyšok v sume 273.000,- Sk do konkurznej podstaty odovzdaný nebol. 6/ DELTA-

KOM, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V137/03 dňa 20. 01. 2003 a
kúpna cena bola dohodnutá v sume 370.930,- Sk, pričom z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej
podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 7/ H. C. a C. C. dňa 25. 05. 2001 a kúpna cena bola dohodnutá
v sume 330.000,- Sk, z ktorej žalovaná do konkurznej podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. 8/ ALFA-
CONTAKT, s. r. o., táto zmluva bola do katastra nehnuteľností zavedená pod č. V37/04 dňa 09. 01.

2004 a kúpna cena bola dohodnutá v sume 82.700,- Sk, z tejto kúpnej ceny žalovaná do konkurznej
podstaty úpadcu uhradila sumu 0,- Sk. Ďalej uviedol, že kúpne ceny žalovaná od kupujúcich prevzala,
avšak nezaúčtovala do účtovníctva úpadcu a ani ich neodovzdala v rámci hotovosti do pokladne. Týmto
konaním sa žalovaná bezdôvodne obohatila o sumu 2.191.030,- Sk. Listom zo dňa 17. 06. 2006 bola
žalovaná vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.778.330,- Sk. Dňa 26. 06. 2007 vydal
súd prvého stupňa platobný rozkaz č. k. 6RO/88/2007-50, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaná v zákonom stanovenej lehote proti tomuto platobnému rozkazu podala odpor s tým, že návrh
je v rozpore so zákonom, pretože neobsahuje pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, účastník
konania nie je riadne označený menom, priezviskom a bydliskom (pretože ona nemá ani bydlisko, ani
sídlo na adrese uvedenej žalobcom v žalobe). V dôsledku uvedeného bol platobný rozkaz zrušený
a súd vo veci nariadil pojednávanie. V priebehu konania žalobca viackrát upravil výšku uplatneného

nároku, pričom súd naposledy uznesením zo dňa 11. 06. 2010 č. k. 6C/193/2007-41 pripustil zmenu
petitu návrhu, a to tak, že predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 71.799,44 eura, nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne odo
dňa právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a náhrada trov konania a rozsudkom zo dňa 21. 10. 2011,
č. k. 6C/193/2007-562 žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť 71.782,84 eura a vo zvyšku návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Tento
rozsudok bol v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/27/2012-604 zo
dňa 27. 02. 2013 a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa,
postupujúc v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia sa snažil o vypočutie žalobcu, avšak ten sa na
pojednávanie nedostavil. V predchádzajúcej časti konania (pred zrušením rozsudku zo dňa 21. 10.

2011) však uviedol, že začiatkom roka 2004, keď zistil to, že žalovaná prevzaté kúpne ceny celkom
alebo vôbec nezaevidovala do účtovníctva alebo ich neodovzdala, oznámil to konkurznému súdu, ktorý
zvolal schôdzu veriteľov, ktorá mu uložila podať trestné oznámenie a vymáhať túto sumu od žalovanej.
Žalovanú niekoľkokrát vyzval, aby mu predložila relevantné doklady o použití sporného nedoplatku,
avšak tá nereagovala. Na pojednávanie nariadené na deň 15. 10. 2013 sa žalovaná nedostavila aj

napriek riadnemu predvolaniu (prevzatému dňa 09. 07. 2013). Dňa 03. 09. 2013 žalovaná požiadala o
odročenie pojednávania, pretože od 02. 09. 2013 je hospitalizovaná v Nemocnici v Nových Zámkoch,
avšak nepripojila žiaden doklad o ústavnom liečení ani nezaslala a nepredložila vyjadrenie ošetrujúceho
lekára v súlade s ust. § 119 ods. 3 OSP, v dôsledku čoho súd nemal preukázaný žiaden dôvod na
odročenie pojednávania konajúceho sa dňa 15. 10. 2013. V predchádzajúcej časti konania žalovaná

žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdila, že predmetné platby, ktoré, ako
správkyňa konkurznej podstaty Jednota Komárno v likvidácii, prijala, odovzdala pani D. (pokladníčka a
sekretárka likvidátora). Tieto peniaze mala p. D. zaúčtovať a uložiť na účet úpadcu. D. pri prevzatí týchto
finančných obnosov vydala pokladničný doklad, ktorý je súčasťou listín konkurzu úpadcu. Všetky tieto
doklady odovzdala žalobcovi, a preto ich nemá k dispozícii. Žalobca platnosť sporných zmlúv nenapadol

a žiaden kupujúci uvedený v žalobe voči nej nevedie súdne konanie o zaplatenie sumy, ktorú od neho
prijala ako správkyňa konkurznej podstaty. Na políciu bola predvolaná na podanie vysvetlenia, avšak
o priebehu trestného konania žiadne vyrozumenie nedostala. Žiadala, aby žalobca predložil všetky
originálne účtovné doklady, ktoré mu odovzdala. V podaní doručenom súdu dňa 18. 02. 2010 vzniesla
námietku premlčania a s poukazom na námietku žiadala žalobu zamietnuť. V konaní bol vypočutý

svedok X.. F. H., ktorý pre žalovanú robil a pre žalobcu aktuálne robí účtovníctvo. Uviedol, že sa na
žalobcu obrátili niektoré subjekty, ktoré od predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty odkúpili veci
patriace do konkurznej podstaty s tým, že mali nejaký problém na katastri. Následne so žalobcom začali
počítať, či boli všetky kúpne ceny odovzdané do konkurznej podstaty. Títo kupujúci predložili na výzvu
žalobcu príjmové pokladničné doklady podpísané žalovanou a ktorými preukázali zaplatenie kúpnej

ceny. Tieto doklady následne prefotili a predložili súdu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ktoré zmluvy boli
predložené a zaúčtované do konkurznej podstaty, pričom všetky zmluvy mu mali byť predložené, aby
boli správne zaúčtované a bolo možné k nim priradiť platby. Dodal, že zákon o účtovníctve nehovorí o
tom, aký spôsob platby sa preferuje, avšak malo by to byť upravené vo vnútropodnikovom predpise, čov tomto prípade nebolo. Svedkyňa T. D. uviedla, že v jej prítomnosti sa nikdy nestalo, že by pokladničný
doklad o prijatých finančných prostriedkoch vyhotovila vlastnoručne S.. T. a dodala, že so zmluvami,
ktoré uzatvárala S.. T. neprichádzala do kontaktu. V tých prípadoch, keď jej S.. T. odovzdala peniaze,

príjmový pokladničný doklad vyplnila ona. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca
bol uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 6K 417/99-347 zo dňa 25. 10. 2004 ustanovený do
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu: Jednota spotrebné družstvo Komárno v likvidácii so
sídlom Komárno, Petöfiho 7, IČO: 00 168 858, pred ním túto funkciu vykonávala žalovaná. Žalobca
sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 71.799,44 eura

titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty uzatvorila viaceré
kúpne zmluvy, pričom od kupujúcich prevzala kúpne ceny, ktoré len čiastočne odovzdala do konkurznej
podstaty úpadcu, resp. ich neodovzdala vôbec. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 21. 11. 2003 vyplýva,
že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu uzatvorila kúpnu zmluvu s T. J. ako kupujúcim,
na základe ktorej boli prevedené do vlastníctva kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N.
vedené na LV č. XXX, reštaurácia so súp. č. XXX na parcele č. 4245/143, č. 4245/214. Kúpna cena

tejto nehnuteľnosti bola dohodnutá v súlade so znaleckým posudkom X.. I. pod č. 23/2001 v sume
1.429.000,- Sk. Dňa 25. 05. 2001 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcimi H. C. a C. C., predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti uvedené v článku I. a II. tejto zmluvy s kúpnou cenou stanovenou na sumu 330.000,-
Sk. Dňa 17. 01. uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim DELTA-KOM, s. r. o., IČO: 365 508 25, so sídlom
Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku

I. za dohodnutú kúpnu cenu 370.930,- Sk. Dňa 04. 10. 2001 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim O. R.
a E. R., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy za dohodnutú
kúpnu cenu 89.800,- Sk. Dňa 06. 05. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim ALFA-CONTAKT, s.
r. o., IČO: 36 550 761, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 311.100,- Sk.

Dňa 06. 05. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s kupujúcim ALFA-CONTAKT, s. r. o., IČO: 36 550 761, so
sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností podľa článku I.
zmluvy a kúpna cena bola dohodnutá vo výške 82.700,- Sk. Dňa 24. 09. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s
kupujúcim K. J., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v článku I. zmluvy a kúpna
cena bola stanovená dohodou v sume 1.188.500,- Sk. Dňa 01. 12. 2003 uzatvorila kúpnu zmluvu s

kupujúcim SIGIP spol. s r. o Komárno, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v
tejto zmluve a kúpna cena bola stanovená dohodou v sume 623.000,- Sk. Dňa 28. 02. 2003 uzatvorila
kúpnu zmluvu s kupujúcim RUBIN-H spol. s r. o., Komárno, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
špecifikovaných v tejto zmluve s dohodnutou kúpnou cenu vo výške 202.050,- Sk s tým, že bola splatná
v deň podpisu zmluvy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z naplnenia

predpokladovzodpovednostizaškodyvzmysleust.§420ods.1OZanazákladevýsledkovvykonaného
dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný len čiastočne. Súd vychádzal z
predložených pokladničných dokladov jednotlivých kupujúcich, z ktorých vyplýva, že od T. J. celkovo
žalovanáprevzalasumu1.429.000,-Sk,odO.R.aE.R.prevzalasumu89.900,-Sk,odALFA-CONTAKT
s. r. o. prevzala dňa 02. 04. 2003 sumu 311.100,- Sk a dňa 06. 05. 2003 sumu 82.700,- Sk, od K. J.

prevzala sumu celkovo 1.188.500,- Sk, od SIGIP s. r. o. prevzala celkovo 623.000,- Sk, od H. C. a C.
C. 330.000,- Sk a od RUBIN-H s. r. o. sumu 52.050,- Sk. Ďalej súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku č. 2/2011 X.. O. P.. Z bodu 2, 3, 4 výroku trestného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
14T/158/2011-2160 vyplýva, že žalovaná bola týmto rozsudkom uznaná za vinnú zo spáchania zločinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 Trestného zákona, prečinu podvodu podľa §

221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Tento trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. 07.
2013 čo do trestu a dňa 10. 09. 2013 v časti o náhrade škody. Poškodený bol so svojím nárokom na
náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Z výroku trestného rozsudku a dokazovania vo
vykonanomvtrestnomkonaníbolozistené,žežalovanáspôsobilaúpadcoviJednotaSDKomárnoškodu
v sume 71.782,84 eura. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili existenciu

základných predpokladov zodpovednosti žalovanej podľa § 420 a nasl. OZ, pretože je nepochybné,
že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty bola povinná peniaze, ktoré prevzala od kupujúcich
vložiť na účet úpadcu, a keďže svoju túto povinnosť si nesplnila v dôsledku tejto jej nečinnosti vznikla
úpadcovi škoda. Súd preto návrh v časti o zaplatenie 71.782,84 eura považoval za dôvodný a žalovanú
zaviazal žalobcovi túto sumu zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Okrem toho súd žalovanú

zaviazal žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy, a to odo dňa
právoplatnosti rozsudku, pretože žalovaná sa už deň po doručení opisu návrhu v tejto veci dostala so
zaplatením spôsobenej škody do omeškania. Za výzvu žalobcu o zaplatenie tejto sumy treba považovať
doručenie opisu návrhu žalovanej v tejto veci. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože výsledkamidokazovania nebol preukázaný vznik škody nad prisúdenú sumu. Keďže bola v prejednávanej veci
spôsobená škoda úmyselnou trestnou činnosťou žalovanej, za ktoré bola právoplatne odsúdená, je
absolútne vylúčené využitie moderačného práva súdu. Námietku premlčania žalovanej súd považoval

za nedôvodnú, pretože škoda bola spôsobená úmyselným konaním, preto je premlčacia doba podľa §
106 ods. 2 OZ desať rokov odo dňa vzniku škody. Škoda vznikla nasledujúci deň po tom, čo žalovaná
peniaze prevzala a nevložila na účet úpadcu a od toho dňa začala plynúť 10 ročná premlčacia doba na
uplatnenie práva na náhradu škody. Desaťročná premlčacia doba do podania návrhu na súd (16. 03.
2007) ešte neuplynula. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich

náhrade rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že je pravdou,
že súdu zaslala do Spr. agendy oznámenie, že od 02. 09. 2013 bude hospitalizovaná, avšak v dôsledku
toho, že bola hospitalizovaná na uzavretom oddelení, nemohla o tom doručiť doklad súdu. Okrem iného
nebola súdom vyzvaná na predloženie dokladu a predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15.

10. 2013 nedostala, preto sa ho ani nemohla zúčastniť. Takýmto konaním súdu jej bolo odňaté právo
na obhajobu a právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom vo veci samej. S poukazom na jej zdravotný
stav prejednala svoje zastupovanie v tejto právnej veci s JUDr. Kamilom Bereseckým, avšak vzhľadom
k nariadenej hospitalizácii s ním nestihla uzavrieť dohodu o zastupovaní. Uviedla, že v ďalšom sa
pridržiava svojho doterajšieho prednesu a má za preukázané, že žaloba je neopodstatnená.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez

ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého

domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého ochrany sa fyzická osoba alebo právnická
osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve
na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Táto povinnosť
všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom

na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných
zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. III. ÚS 79/02) zahŕňa zároveň
požiadavku rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. 46
ods. 1 ústavy.Žalovaná v odvolaní argumentovala existenciou procesnej vady konania uvedenej v § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP, ktorá sa zakladá na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo že nezachovali zákonom stanovenú

procedúru prejednania veci, znemožnili jej urobiť niektorý procesný úkon a podobne. Podstatou
odvolacích námietok žalovanej je, že súd vo veci rozhodol bez jej prítomnosti, teda v čase, keď bola
hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení, v dôsledku čoho sa nemohla vyjadriť ku všetkým dôkazom
vykonaným vo veci samej.
Odvolací súd na margo správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že odňatím možnosti konať

pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi
konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval
v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal
účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom
možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené

podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola
dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4 Cdo 96/2010, zo dňa 20. mája 2010).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť aj taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania znemožní realizácia procesných práv priznaných mu za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov, medzi ktoré patrí nepochybne aj právo na
preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom
na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon
nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký
postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1

písm. b/ OSP, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky (uznesenie NS SR sp. zn.
6 Cdo 10/2013 zo dňa 30. 01. 2013).
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) má z preskúmania spisového
materiálu za preukázané, že súd prvého stupňa neodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a teda
odvolanie žalovanej v tomto smere nie je dôvodné.

Úlohou súdu je postupovať v konaní tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní.
Ak chce súd odročiť pojednávanie musí mať na to dôležitý dôvod, ktorý musí účastníkom konania
oznámiť. Dôvod na odročenie môže byť aj na strane účastníka konania. Novelou Občianskeho súdneho
poriadku bola doplnená veľmi stručná právna úprava o ustanovenie, keď odročenie pojednávania
navrhne účastník konania. Úprava sa vzťahuje najmä na predchádzanie obštrukciám zo strany

účastníkov konania v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaniach. Účastník konania, ktorý
navrhuje odročenie konania, musí túto skutočnosť oznámiť súdu bez zbytočného odkladu, po tom, čo
sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo
ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musí
obsahovať zákonné náležitosti, a to dôvod, pre ktorý žiada účastník odročiť pojednávanie a dátum, kedy

sa o dôvode dozvedel. Súd musí následne posúdiť, či bol dôvod oznámený bez zbytočného odkladu.
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie musí okrem iného obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav, ktorý nastal, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takýto zdravotný stav sa považuje, keď
účastník konania alebo jeho zástupca sa nemôžu na pojednávaní zúčastniť bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka
konania iba vtedy, ak účastník konania: bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie
pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo
veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia
vyššie uvedených predpokladov.

Odvolacísúdmávdanejvecizapreukázané,žesúdprvéhostupňasasprávnevysporiadalsoskutkovou
situáciou, ktorú zároveň správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2
OSP, preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny v zmysle ust. § 219
ods. 1 OSP. Na margo správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že
súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá bola riadne predvolaná na pojednávanie

nariadené na 15. 10. 2013, pričom predvolanie jej bolo riadne doručené (predvolanie prevzala dňa
09. 07. 2013). Odvolaciemu súdu je zo spisu zrejmé, že žalovaná sa už niekoľkokrát nedostavila na
nariadené pojednávanie pred prvostupňovým súdom. Taktiež aj v prípade predmetného pojednávania
žalovaná doručila súdu potvrdenie o práceneschopnosti s dobou jej začatia od 02. 09. 2013, ktoré bolovystavené K.. J., pričom práceneschopnosť žalovanej podľa jej ošetrujúcej lekárky K.. J. z Komárna
naďalej trvá. Dňa 03. 09. 2013 žalovaná z uvedeného dôvodu požiadala súd prvého stupňa o odročenie
pojednávania nariadeného na 15. 10. 2013. Z vystaveného potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti

nevyplýva, že by bola žalovaná dlhodobo, teda aj v čase nariadeného pojednávania hospitalizovaná tak,
ako to uviedla vo svojom odvolaní, a teda mohla sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Odvolací súd
dodáva, že žalovaná bola síce hospitalizovaná v Nemocnici v Nových Zámkoch, avšak dňa 25. 09. 2013
bola prepustená, čo však vo svojich podaniach adresovaných súdu neuviedla. Odvolací súd má za to,
že žalovaná síce dala súdu na vedomie svoju práceneschopnosť, avšak spolu s potvrdením o dočasnej

práceneschopnosti nedoručila návrh na odročenie pojednávania (nariadeného na 15. 10. 2013) tak, ako
to vyplýva z intencií ustanovenia § 119 OSP. Ak sa žalovaná nemohla zúčastniť súdneho pojednávania
pred súdom prvého stupňa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, jej povinnosťou bolo okrem
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti doručiť aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, v ktorom by bolo
uvedené, že účastník, t. j. žalovaná, nebola schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Odvolací súd má s poukazom na uvedené

za preukázané, že žalovaná nepožiadala o odročenie pojednávania v súlade so zákonom (návrh na
odročenie neobsahoval vyjadrenie lekára), a teda súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď
na predmetnom pojednávaní pojednával v neprítomnosti žalovanej v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP, a
to aj napriek tomu, že je žalovaná od 02. 09. 2013 stále práceneschopná. V tomto smere odvolací súd
nevzhliadol procesné pochybenie zakladajúce odňatie možnosti konať žalovanej pred súdom, ktoré by

odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd v podanom
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. 10. 2013 č. k. 6C/193/2007-698
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Záverom odvolací súd poznamenáva,
že napadnutý prvostupňový rozsudok aj pri viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP) je absolútne vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 OSP) aj pokiaľ ide o jeho vyhovujúce

dôvody, ktoré primäli súd prvého stupňa zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 71.782,84 eura s
príslušenstvom, keďže vyhlásený rozsudok v tomto smere korešpondoval s úplne zisteným skutkovým
stavom(vintenciáchust.§120ods.1,3a4OSP),akoajsvýsledkomprávoplatneskončenéhotrestného
konania vedeného pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 14T/158/2011, pokiaľ ide o preukázanie
viny žalovanej za spáchania zločinu sprenevery a prečinu podvodu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením v zmysle ust. §
224 ods. 4 v spojení s ust. § 151 ods. 3 OSP.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.