Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411207943
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8411207943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členiek senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: P.B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. J. XXXX/XX, S., proti žalovanému U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X,
S., t. č. L. S. - B., o zaplatenie 2.200,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/186/2011-49 zo dňa 9. septembra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.200,- EUR s 9 %
úrokom z omeškania od 18.11.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- EUR, splatných vždy

do každého 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia
pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaného zároveň zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 175,-
EUR Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Kežmarku v 10. mesačných splátkach po 17,50
EUR, splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do
úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 80 písm. b), 488, 489, 657 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 160 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej len „O.s.p.“).

V odôvodnení uviedol, že nárok žalobkyne bol dostatočne preukázaný a odôvodnený. Vykonaným
dokazovaním, oboznámením sa s potvrdením o vklade zo Slovenskej sporiteľne a.s., výzvami na
vrátenie dlhu, mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a svedkyňou Q. X., mal prvostupňový súd
v konaní za preukázané, že žalovaný dňa 30.09.2010 uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 2.200,- eur žalovanému formou priameho
vkladu na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Z pripojeného potvrdenia banky je táto
skutočnosť bez akýchkoľvek pochýb preukázaná, keďže z potvrdenia je zrejmé, kto vložil, kedy, na čí

účet, akú sumu peňazí, v presne vymedzených bankovkách, teda že tak učinila žalobkyňa a žiadna iná
osoba, a že peniaze boli vložené na účet žalovaného. Tieto skutočnosti potvrdili aj výpovede žalobkyne,
žalovaného a svedkyne Q. X.. Z ich výpovedí mal taktiež preukázané, že malo ísť o krátkodobú pôžičku,
ktorú mal žalovaný ešte v ten istý deň vrátiť žalobkyni. Žalovaný nepoprel, že mu boli požičané peniaze,
poprel však to, že to bolo od žalobkyne a uviedol, že tieto peniaze vrátil práve svedkyni Q. X., čo
táto ale poprela. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že peniaze ešte v ten istý deň večer vybral z
banky a osobne ich doniesol svedkyni Q. X., tu súd poukázal na tú skutočnosť, že zmluvnými stranamipredmetnej zmluvy o pôžičke boli žalobkyňa a žalovaný, nie svedkyňa Q. X., z čoho vyplýva, že aj
keby žalovaný nejaké peniaze odovzdal svedkyni, nemohlo by sa to považovať za riadne a včasné
splatenie pôžičky žalobkyni, keďže žiaden z účastníkov konania ani svedkyňa neuviedli, že by sa pri

uzatváraní zmluvy o pôžičke boli dohodli na tom, že žalovaný dlh splatí tak, že namiesto žalobkyni
bude plniť svedkyni. Prvostupňový súd na základe týchto skutočností nevykonal ani dôkaz navrhovaný
žalovaným, teda nepožiadal Slovenskú sporiteľňu a.s. o výpis z účtu žalovaného, z ktorého by bol zrejmý
pohyb na účte žalovaného v daný deň. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že samotný výber peňazí
by nedokazoval to, že tieto žalovaný preukázateľne odovzdal svedkyni. Na základe takto zistených

skutočností prvostupňový súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal vrátiť
žalobkynisumu2.200,-eurspríslušenstvom,ktorétvoríúrokzomeškania.Keďžežalovanýsanachádza
v ústave na výkon trestu odňatia slobody, umožnil mu súd splácať peňažné plnenie v mesačných
splátkach po 100,-eur vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do
úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP s tým, že súdny

poplatok za návrh na začatie konania nebol zaplatený, preto uložil neúspešnému účastníkovi konania
- žalovanému, aby súdny poplatok vo výške 175,- eur zaplatil Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Kežmarok, keďže štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Túto povinnosť umožnil
žalovanému splniť v mesačných splátkach po 17,50 eur vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný.Namietalneúplnézistenie
skutkového stavu.

Vzhľadom na to, že odvolanie neobsahovalo náležitosti podľa ustanovenia § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. vyzval
prvostupňový súd odvolateľa na ich doplnenie uznesením č.k. 2C/186/2011-53 zo dňa 6.12.2013.

Odvolateľ následným podaním opätovne namietal neúplne zistený skutkový stav nevykonaním

navrhnutých dôkazov, a to výsluchom svedka V. R..

Žalobkyňavovyjadreníkpodanémuodvolaniuzotrvalanapodanomnávrhuažiadalapotvrdiťnapadnutý
rozsudok.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania. Postupoval tak v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací
súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec
ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú
len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto

preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za správne.Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania sa zaoberal odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v
nevykonaní dokazovania navrhovaného odvolateľom.

Z obsahu zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Kežmarok zo dňa 9.9.2013 odvolací súd

zistil, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ani jeden z účastníkov nemal ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, preto prvostupňový súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalobcu zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov konania tak, že by bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť
všetky dôkazné návrhy a rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Nevykoná predovšetkým dôkazy, ktoré
nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci, ako aj dôkazy, ktoré sú zjavne navrhované len preto,
aby bol účelovo predĺžený spor.

Súd prvého stupňa náležite vykonal dokazovanie zistením skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie vo
veci. Podstatným bolo zistenie, že k pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným došlo, čo bolo preukázané z
pripojeného potvrdenia z banky a aj zo samotných tvrdení žalobkyne a žalobcu. Zároveň z predloženého
spisu má aj odvolací súd za to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom skutočnosti, že
predmetnú pôžičku žalobkyni vrátil.

Naviac mimo faktu, že žalovaný mal možnosť navrhnúť vykonanie dokazovania do vyhlásenia uznesenia
o vyhlásení dokazovania za skončené po poučení súdom v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
na pojednávaní konanom dňa 9.9.2013, odvolací súd poukazuje na to, že účelom navrhovaného
dokazovania výsluchom ďalšieho svedka nemalo byť zistenie skutočnosti, či bola pôžička dlžníkom
vrátená veriteľovi, tak ako to spomína ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, ale zmena spôsobu

plnenia (tretej osobe), ktorú táto tretia osoba v konaní zásadne poprela, preto vykonanie ďalšieho
dokazovania vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia žalovaným nemá opodstatnenie.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že
prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho správne závery, preto
stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie v

napadnutej časti ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., podľa
ktorého žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni
žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto jej náhrada priznaná nebola.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3.0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.