Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/217/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214547
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712214547.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ
s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich
Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej Slovenskej
republike, konajúcej prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 27.9.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia náhrady
majetkovej škody vo výške 125,- eur a sumy 275,- eur z titulu nemajetkovej ujmy ako aj náhrady trov

konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na
základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt a veriteľ zo zmluvy
o úvere v žalobe uvedeného čísla navrhol písomným podaním, spísaným procedurálnym postupom

podľa § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku (zák.č.233/1995 Z. z.) súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany
dlžníka.
Exekúciu žalobca navrhoval vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla neplnením záväzku,
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere čísla v žalobe uvedeného voči dlžníkovi G. U., F.. X.X.XXXX. Exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci č. Ex 3900/2009. Žalobcovi v čase podania žaloby nebola známa

spisová značka, pod ktorou sa exekučné konanie viedlo na Okresnom súde Martin. Súdny exekútor v
snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu
Martin a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V žalobe ďalej žalobca poukázal na
znenie ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a na znenie tohto istého
ustanovenia platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011.

Uviedol tiež, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu, rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu.

Rovnako žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného v čase od
1.2.2002do31.5.2010,zktoréhovyplývalo,žesúdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí

rozpor v žiadosti alebo v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobca uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, keďže tak návrh
na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky
materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až 28.7.2009 a to rozhodnutím o poverení, čím vzniklo omeškanie viac
ako 5.mesiacov. Opísaný postup exekučného súdu hodnotil žalobca ako nesprávny a v rozpore so
zákonom, konkrétne s § 44 ods.2 Exekučného poriadku tvrdiac, že nečinnosť okresného súdu nie

je ničím ospravedlniteľné, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať o odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy
SR. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla poškodenému, t.j.
žalobcovi majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s

jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej,
pričom poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému 70,-eur, na udržanie a správu informačného systému
sumu 40,-€ a na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu na

publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné údaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu 15,-
€, čiže takto žalobcovi vznikla škoda v sume 125,-€. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu , že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu,
spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania žalobcu ako poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k

vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík, ako je neskoré ukončenie
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného

času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplné zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stranu na strane žalobcu, ale aj na strane jej majiteľov a nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré žalobca mohol prijať. V tejto súvislosti žalobca v súvislosti s
odôvodňovaním výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na nálezy Ústavného súdu,
uvedené v žalobe a uviedol, že si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, za
stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky sumu 275,-€ za celých 5.mesiacov, keďže poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55,-€ za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie

vyššie uvedenej doktriny Ústavného súdu, ktorý na základe v žalobe uvádzaných nálezov poskytoval
finančné zadosťučinenie približne 660,-€ za jeden rok omeškania, čo pri delení 12.mesiacmi predstavuje
sumu 55,-€ na mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 160 dní.Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods.1 zák.č.514/2003 Z. z. a
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
avšak žalovaný do momentu podania žaloby na súd na žiadosť pozitívne nereagoval. Na dôkaz tejto

skutočnosti žiadal žalobca vyžiadať spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku žalobcu na náhradu škody a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody.

Vpriebehuďalšiehokonaniažalobcanazákladeopakovanýchvýzievsúduvšakdospisunepripojilkópiu

žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, podanú v súvislosti s týmto prípadom
na Ministerstvo spravodlivosti SR, odvolával sa na skutočnosť, že v štyroch spisoch Okresného súdu
Martin, ktoré sa týkali exekučných konaní, vedených proti povinných Martinovi Gabrielovi, Rastislavovi
Nagymu, Erike Adamovej a Stanislavovi Firicovi pripojil potvrdenie Ministerstva spravodlivosti o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Avšak ani lustráciou v týchto príslušných spisoch sa nezistilo pripojenie takéhoto listinného dôkazu
žalobcom.

Na svojich tvrdeniach v žalobe žalobca potom zotrval v priebehu celého konania a po nariadení
pojednávania sa už vo veci meritórne nevyjadril.

Žalovanej bola žaloba doručená s predvolaním na pojednávanie, nevyjadrila sa však k nej podrobnejšie.

Po nariadení pojednávania na deň 21.8.2014 žalujúca strana zaslala súdu podanie z 14.8.2014,
ktorým navrhla zrušiť nariadené pojednávanie a súčasne predložila návrh na doplnenie dokazovania,

z ktorého vyplynulo, že žalobca zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli
výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná.
Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení chce predložiť súdu a žiadal, aby obsah tohto
znaleckého posudku bol predmetom doplneného dokazovania, vykonaného v konaní. V prípadoch,
že žalobca podal žalobu označenú ako agenda Istina RS, na preukázanie skutočností, že postup

exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom, nechal žalobca spracovať znalecký posudok
znalcom v odbore 330000-právne vzťahy k cudzine, odvetvia 330300 - európske právo, ktorý zodpovie
na otázky, týkajúce sa interpretácie aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nádväznosti na
justičnú prax a záväznú judikatúru súdneho dvora Európskej únie. Tento znalecký posudok žalobca
považoval za dôkaz so zásadnou povahou a žiadal, aby bol súdom po spracovaní vykonaný. Súčasne

v tomto podaní žalobca uviedol, že mu ku dňu spracovania tohto podania nebolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Martin a trvá, aby mu bolo
doručené, pretože má záujem sa proti rozhodnutiu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami,
predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd, pretože týmto postupom dôjde k porušeniu jeho
základných práv a slobôd. Žalobca totiž už v podanom návrhu na začatie občianskeho súdneho konania

označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca vzhľadom na ustanovenie § 15 ods.1 prvá veta a
štvrtá z O.s.p.. Žalobcom označené skutočnosti v žalobe sú totiž takého charakteru, že predpokladajú
vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodnutia veci. Žalobcovi zatiaľ neboli
oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie
otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného sudcu a preto navrhol,

aby Okresný súd Martin nariadené pojednávanie zrušil až do právoplatného rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračoval, pretože v konaní možno
zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

S týmto návrhom žalobcu sa súd nestotožnil a pojednávanie nariadené na 21.8.2014 vykonal v

neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol rovnako ako žalovaná strana
na pojednávanie riadne a včas predvolaný.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že v prejednaní veci mu nebránila z pohľadu zákonného sudcu žiadna
prekážka. Krajský súd v Žiline totiž po predložení veci vrátil vec bez prejednania, konštatujúc, že keďže

zákonná sudkyňa sa zaujatá necíti a žalobca námietku zaujatosti nepodal, nie je dôvod rozhodovať o
vylúčení sudcu. Ani nová zákonná sudkyňa sa vo veci zaujatá necítila.Vzhľadom na uvedené neboli dôvody pre zrušenie už nariadeného pojednávania a súd žalobu žalobcu
na pojednávaní dňa 21.8.2014 prejednal, pričom v rámci dokazovania sa oboznámil s celým spisovým
materiálom a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/3446/2009 (spis značky

EX 3900/2009) Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v priebehu celého konania žalobca hodnoverne nepreukázal
podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanej strane pred dňom
podania žaloby na súde. Tieto skutočnosti preukazoval len predložením zoznamom podaných žiadostí,

ktorý je súdu známy z rozhodovacej činnosti v iných podobných sporoch žalobcu.

Na opakovanú výzvu súdu ho nepredložila ani žalovaná strana.

Zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 17Er/3446/2009, sp. zn. exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
EX 3900/2009 súd zistil, že tento súdny exekútor požiadal vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnej

G. U. dňa 20.7.2009 Okresný súd Martin o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/2/2005 zo dna 20.1.2005 a
rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb/215/2005 zo dňa 24.1.2007 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/191/2007 zo dňa 16.1.2008. Už s odstupom 8 dní, dňa 28.7.2009
Okresný súd Martin pre vyššie uvádzaného exekútora vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie. Iné

skutočnosti zo spisu zistené neboli.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že od podania žiadosti o udelenie poverenia na exekučný súd, po
udelenie poverenia zvolenému súdnemu exekútorovi neuplynula ani len zákonná lehota, ustanovená
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010. Preto pokiaľ žalobca konštatoval nesprávny

úradný postup exekučného súdu v tomto konaní a spôsobenie prieťahov viac ako 5.mesiacov, jeho
tvrdenia sú účelové a nepravdivé. Exekučný súd sa pri udeľovaní poverenia, ktoré vydal v zákonom
predpokladanej lehote prieťahov nedopustil, teda nedopustil sa nesprávneho úradného postupu, inak
porušenia zákonom uloženej povinnosti, v dôsledku ktorej mala žalobcovi vzniknúť tvrdená škoda.

Nárok žalobcu na náhradu škody súd posudzoval podľa ustanovení zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom
ku dňu vzniku škody, teda v znení účinnom pred 1.1.2013.

Podľa § 3 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím ,

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a/citovanéhozákona,užvzneníúčinnompo1.1.2013vovecináhradyškody,ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia,
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona účinného do 31.12.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona účinného do 31.12.2012, právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutia riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verenej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 citovaného zákona účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

V zmysle § 15 ods.1 citovaného zákona účinného do 31.12.2012 nárok na náhradu škody, spôsobenej
nezákonným rozhodnutím ale aj nárok na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6.mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zákona účinného do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit.zákona v znení účinnom do 1.1.2013 v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods.3 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na po

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.5 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku

úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2013, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6.mesiacov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že predpokladom uplatnenia nároku na náhradu
škody v zmysle zák.č.514/2003 Z.z. na súde je jeho predbežné prerokovanie na príslušnom orgáne
štátu, ktorým v tomto prípade, vzhľadom na skutočnosť, že sa vytýka nesprávny úradný postup
súdu v exekučnom konaní, je Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca aj v iných konaniach pripojil
do spisu zoznam žiadostí, ktoré podal na Ministerstvo spravodlivosti SR a zo strany Ministerstva

spravodlivosti nebolo súdu signalizované, že by v tejto konkrétnej veci žalobca takúto žiadosť nepodal.
Preto mal súd aj vzhľadom na prezentovaný názor Krajského súdu v Žiline v obdobných konaniach
vyslovený v rozhodnutiach, ktorými krajský súd rozhodoval o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam
okresného súdu, ktorými konanie pre nepredloženie rovnopisu žiadosti o predbežné prerokovanienároku na náhradu škody, zastavil za preukázané a nerozporované a teda túto podmienku vyžadovanú
ustanovením § 15 citovaného zákona za splnenú.

Majúc preukázané vyššie uvedené skutočnosti, a vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, súd
žalobu považoval za nedôvodnú , nakoľko žalobcom tvrdené skutočnosti sa nepreukázali, nebol
preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu, teda súdu, tým neboli dané podmienky pre
vyslovenie zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú navyše žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal.

Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 14.8.2014 predložil návrh na doplnenie dokazovania, z ktorého
vyplynulo, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorým chce vyčísliť výšku
vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá žalovaná, súd takýto
dôkaz nepripustil. Návrh na doplnenie dokazovania takýmto znaleckým posudkom zamietol. Súd takto
postupoval jednak vzhľadom na skutočnosť, že nezistil prieťahy v konaní, ktoré by bolo možné hodnotiť

ako nesprávny úradný postup exekučného súdu a za takýchto okolností preukazovanie výšky škody
javí sa byť nadbytočné, navyše žalobca nezdôvodnil a nepreukázal, komu zadal vypracovanie takéhoto
znaleckého posudku, v akej dobe by mal byť vypracovaný a v akom časovom horizonte by ho dokázal
doplniť do spisu, teda, že tvrdenia žalobcu o predmetnom znaleckom posudku nie sú len zámerom
žalobcu, a nie sú účelovým preťahovaním konaní, ktoré by mohlo spôsobiť v konaní prieťahy, ktoré

žalobca Okresnému súdu Martin ako súdu exekučnému vo svojich žalobách rovnakého typu vyčíta.

Vzhľadom na konštatované súd nárok uplatnený žalobcom nepovažoval za dôvodný, keďže nezistil v
konaní skutočnosti, v dôsledku ktorých by žalobcovi mohla vzniknúť tvrdená škoda a aj nemajetková

ujma a preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovaná bola v konaní
plne úspešná a preto by jej v zmysle predmetného zákonného ustanovenia patrila náhrada účelne

vynaložených trov konania, keďže však žalovaná v konaní vznik trov nepreukázala, súd o trovách
rozhodol tak, že sa jej proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.