Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215183
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713215183.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Y.. V. Q., W..
XX.X.XXXX, F. M. M., G.. L. XXXX/XX proti žalovanému Y. V., W.. XX.X.XXXX, W. F. L. XXX, t. č. v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu a odňatia slobody v Žiline v konaní o určenie príspevku
na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný s účinnosťou od 1.6.2013 do 21.5.2015 prispievať na výživu žalobkyne výživným

v sume 150,- eur mesačne, zročným do 20-tého dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám
žalobkyne.

Žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a
pôrodom v sume 361,25 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dlh na výživnom za obdobie od 1.6.2013 do 31.7.2014 v sume 2250,- eur je žalovaný oprávnený splácať
do 21.5.2015 v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur, zročných vždy spolu s bežným výživným

a po 21.5.2015 v mesačných splátkach v sume 100,- eur zročných vždy ku 20-tému dňu v mesiaci až
do úplného zaplatenia dlhu s tým, že nezaplatením zročnej splátky nastáva zročnosť celého dlhu.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa sa žalobkyňa domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej
matky v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2013 do 31.5.2015 a tiež príspevku na

úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 700,- eur. Žalobu žalobkyňa
odôvodnila tou skutočnosťou, že zo vzťahu so žalovaným sa jej dňa 21.5.2013 narodila dcéra - maloletá
M. Q., ku ktorej otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Po pôrode v auguste 2013 otec
maloletej opustil po asi 1,5 ročnom spolužití spoločnú domácnosť vedenú so žalobkyňou a odvtedy s
ním žalobkyňa nie je v žiadnom kontakte. Žalovaný o dcéru ani o žalobkyňu neprejavuje žiadny záujem
na domácnosť a výživu žalobkyne ničím neprispieval. Uviedla, že náklady spojené s tehotenstvom a

pôrodom spočívali v zakúpení ošatenia, zdravotných topánok, liekov, kúpe obohatenej stravy, dopravy
do zdravotníckych zariadení v Univerzitnej nemocnici Martin a na Gastrologické centrum v Martine.
Žalobkyňa v súčasne dobe je na materskej dovolenka a poberá len peňažnú pomoc v materstve a
prídavok na dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť, než k maloletej M. nemá. S chodom domácnosti pomáhajú
žalobkyni rodičia s ktorými žalobkyňa spolu s maloletým dieťaťom býva v rodinnom dome.Vo svojej výpovedí na pojednávaní žalobkyňa na žalobe zotrvala. Uviedla, že v období za ktoré žiada
príspevok na svoju výživu bola už na materskej dovolenke a poberala materské a neskôr rodičovský
príspevok. Jej materská, ktorá jej bola podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zo dňa

23.4.2013 priznaná za obdobie od 30.3.2013 až do decembra 2013 v sume 9,42 eur za deň, dosahovala
výšku maximálne 292,10 eur mesačne. Následne za časť mesiaca december 2013 a v nasledujúcich
mesiacoch 2014 poberala žalobkyňa rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne. V priebehu
konania bolo žalovanému v konaní pred Okresným súdom Martin vedenom pod sp. zn. 15P/12/2013
určené výživné žalovanému na maloletú M. a to v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 24.9.2013.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Ako žalobkyňa ďalej uviedla, žije v rodinnom dome so svojimi
rodičmi, ktorým prispieva sumou 60,- eur mesačne, čo preukázala čestným vyhlásením rodičov. Ona
sama s dieťaťom má k dispozícií až 4 izby v rodinnom dome. K pravidelným výdavkom žalobkyne patrí
suma 15,- eur, ktorú platí titulom stavebného sporenia M. a výdavky v sume 20-30,- eur mesačne, ktoré
jej vznikajú dobíjaním kreditu na mobilný telefón.

Ďalej žalobkyňa do spisu pripojila listinné dôkazy preukazujúce jej príjmy v období, za ktoré požadovala

príspevok do rozhodnutia súdu, ale aj náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát pri svojom výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom v
Žiline dňa 10.4.2014, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že so žalobou súhlasí. K svojim finančným
a majetkovým pomerom uviedol, že neukončil strednú odbornú školu, odbor mechanik - opravár
poľnohospodárskych strojov, pretože mu zomreli rodičia a teda nemá ukončené stredné vzdelanie. V

súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, adva mesiace pred nástupom do výkonu trestu odňatia
slobody skončil pracovný pomer v pizzerií Mimoza v Turčianskych Tepliciach a následne pracoval v
pizzerií Halo na Vlčincoch v Žiline. V Turčianskych Tepliciach v pizzerií ukončil pracovný pomer v
dôsledku tej skutočnosti, že majiteľ pizzerie odišiel do Macedónie a prevádzku zrušil. V pizzerií v Žiline
však skončil pracovný pomer v dôsledku tej skutočnosti, že neoprávnene používal motorové vozidlo

zamestnávateľa, ktoré mal požičané a včas ho nevrátil. V oboch pizzeriách pracoval ako pizza majster
a v oboch mu bola denne vyplácaná mzda približne 30-50,- eur na deň v čistom zárobku. Takýto príjem
mal až do 22.2.2014, keď nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Jedinú vyživovaciu povinnosť má
voči dcére Timey, určenú rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 15P/12/2013. K jeho pravidelným
výdavkom predtým, ako nastúpil do výkonu trestu a odňatia slobody boli výdavky približne 100,- eur

mesačne, na stravu, benzín, poistky na dve autá a na dve štvorkolky, čiže náklady spojené s prevádzkou
týchto motorových vozidiel. V tom čase býval so žalobkyňou u jej rodičov a náklady na bývanie platili so
žalobkyňou približne v sume 50-60,- eur mesačne. Ďalšie výdavky mal spojené s prevádzkou mobilného
telefónu v sume približne 40,- eur mesačne.

Výpoveď žalovaného, pokiaľ ide o jeho výdavky v čase, keď žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou

vyvrátila žalobkyňa, ktorá uviedla, že štvorkolku vlastní od 29.8.2011 a sama na ňu platí poistenie ročne
v Českej republike, kde bola štvorkolka zakúpená. Automobil vlastnila od februára 2012 do augusta
2013 a rovnako poistné zaň platila ona v sume 23,25 eur štvrťročne. Na dôkaz týchto skutočnosti
pripojila do súdneho spisu aj listinné dôkazy, akými bola kúpno-predajná zmluva k motorovému vozidlu
Fiat 175 Coupe, poistná zmluva, týkajúca sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

predmetného motorového vozidla a kúpna zmluva preukazujúca odpredaj predmetného motorového
vozidla, a kúpna zmluva týkajúca sa štvorkolky a poistná zmluva týkajúca sa platenia poistného za túto
štvorkolku.

Z rodného listu maloletej M. Q. súd zistil, že táto sa narodila žalobkyni dňa XX.X.XXXX, pričom žalovaný
je v rodnom liste zapísaný ako otec dieťaťa. Ako súd konštatoval vyššie, žalovanému bola určená

vyživovacia povinnosť na maloletú Timeu v sume 100,- eur mesačne.

Pokiaľ ide o náklady, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, žalobkyňa pripojila
dôkazy o zaplatení poplatku za epidurálnu anestézu Univerzitnej nemocnici Martin v sume 133,- eur.
Ďalšie doklady preukazujúce nákup pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré jej požičiavajú
rodičia a nákupe ošatenia v priebehu tehotenstva spolu v sume 228,25 eur. Ďalej predložila výpisy zo

svojej zdravotnej dokumentácie a z návštev Gynekologickej konziliárnej ambulancie od 4.8.2012 až do28.5.2013, keď žalobkyňa vykonala po prepustení z pôrodnice po narodení maloletého dieťaťa poslednú
kontrolu v súvislosti s pôrodom, ktoré lekárske nálezy sa viažu k dokladom o nákupe pohonných
hmôt do zapožičaného motorového vozidla používaného žalobkyňou pri lekárskych vyšetreniach od

začiatku tehotenstva až do dvoch dní po prepustení z nemocnice po pôrode maloletej M.. Súd mal takto
preukázané, že žalobkyni vznikli náklady na ošatenie, na dopravu a na liečenie a v súvislosti s liečebným
zákrokom pri pôrode (anestéza) v celkovej výške 361,25 eur.

Nároky žalobkyne súd posudzoval podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005
Z. z.).

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine je otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydaná, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Z ustanovenia § 74 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že doba dvoch rokov po ktorú je otec dieťaťa, za
ktorého matka nie je vydaná povinný prispievať na výživu nevydatej matky, začína plynúť najneskôr odo
dňa pôrodu, v prípade žalobkyne, tomu tak bolo XX.X.XXXX a táto doba trvá maximálne dva roky.

V čase rozhodovania súdu žalobkyňa bola stále na materskej dovolenke a jej príjem predstavovali len
prídavok na dieťa v sume 23,10 eur a rodičovský príspevok v sume 199,60 eur. Tento začala žalobkyňa
poberať čiastočne už za mesiac december 2013, pričom pokiaľ ide o obdobie za ktoré požadovala
priznanie príspevku, teda od júna 2013, v júni 2013 mala vyplatenú materskú v sume 282,70 eur, v júli
2013 v sume 292,10 eur, rovnako v tejto sume mala vyplatené materské aj v auguste 2013, v septembri

2013 mala vyplatené materskú v sume 282,70 eur, v októbri 2013 v sume 292,10 eur, v novembri 2013
v sume 282,70 eur a v decembri 2013 v sume 122,50 eur. Iný príjem u žalobkyne preukázaný nebol.

Aj keď žalovaný sa momentálne nachádza od februára 2014 vo výkone trestu v Ústave pre výkon
väzby a Ústave na výkon trestu a odňatia slobody v Žiline, podľa vykonaného dokazovania, najmä
podľa výpovede žalovaného, je žalovaný schopný dosahovať v pracovnom pomere príjem v čistej mzde

minimálne 600,- eur mesačne. Ako totiž vyplynulo z výpovede žalovaného, pracoval v pizzeriách, kde
jeho posledný pracovný pomer bol ukončený pre zneužívanie motorového vozidla zamestnávateľa, a
ako uviedol, zarábal 30-50,- eur denne. Pri 20-dňovom pracovnom mesiaci a pri sume 30,- eur denne,
môže žalovaný dosiahnuť príjem minimálne 600,- eur mesačne v čistej mzde.

Súd prihliadal na schopnosti dosiahnuť takýto príjem u žalovaného vzhľadom na ustanovenie §

75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové možnosti pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Posledný pracovný pomer žalovaného podľa jeho výpovede skončil pre porušenie pracovnej disciplíny
žalovaným, a následne sa stal žalovaný nezamestnaným, avšak v jeho schopnostiach bolo ako súd
konštatoval vyššie, dosiahnuť príjem minimálne 600,- eur mesačne netto. V súčasnosti žalovaný
nepracuje, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, teda nemá možnosť obstarať si
finančné prostriedky prácou v pracovnom pomere pre vlastné zavinenie - trestnú činnosť.

Súd s prihliadnutím na vyššie konštatované skutočnosti, dospel k presvedčeniu, že potom je v
schopnostiach žalovaného pri plnení vyživovacej povinnosti na maloletú M. v sume 100,- eur mesačne
prispieť na výživu žalobkyne sumou 150,- eur mesačne podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Súd
žalovaného zaviazal, tak ako žalobkyňa žiadala (keďže bol viazaný jej návrhom), prispievať na výživu
žalobkyne od 1.6.2013 ale len do 21.5.2015, keď uplynie dvojročná doba uvedená v ustanovení § 74

ods. 1 Zákona o rodine od narodenia dieťaťa.Rovnako súd žalobkyni nepriznal požadovanú sumu 700,- eur, ktorú žiadala titulom úhrady nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, keďže žalobkyňa nárok v tejto výške nepreukázala. Žalobkyňa
preukázala nárok len na zaplatenie sumy 361,25 eur, titulom týchto nákladov a preto len v takejto výške

súd jej návrhu vyhovel. Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti môže dosahovať príjem len prácou vo výkone trestu
odňatia slobody (v čase výsluchu žalovaný konštatoval, že pracuje, avšak výplatu ešte nedostal) súd
žalovanému určil splátky dlhu na výživnom, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Žalovanému za obdobie od 1.6.2013 do 31.7.2014 vznikol dlh na výživnom pre žalobkyňu v

sume 2 250,- eur, a tento bude do 21.5.2015 splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, ktorých
výšku súd určil s prihliadnutím na bežné výživné, ktoré v tomto období žalovaný musí žalobkyni platiť.
Po 21.5.2015 splátky dlhu budú vyššie - v sume 100,- eur. Dlh na výživnom bol určený s prihliadnutím
na vyhlásenie rozsudku od 1.6.2013 do 31.7.2014 za 15 mesiacov, keďže k 31.7.2014 bol už zročný
príspevok na výživu žalobkyne za mesiac august 2014 (15 x 150,- eur).

Žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná, keďže súd jej návrhu nevyhovel v celom rozsahu, z čoho

vyplýva, že každý z účastníkov bol z časti úspešný a z časti neúspešný v konaní, preto súd o trovách
konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.