Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Stará Ľubovňa,
katastrálny odbor, Námestie gen. Štefánika 531, Stará Ľubovňa, za účasti T. X., bytom X. XXX, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V 1769/13 zo dňa 3. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1769/13 zo dňa 3. decembra 2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.12.2013 odporca ako príslušný orgán podľa § 18 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na povolenie vkladu do katastra

nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2013 medzi navrhovateľom a
T. X., bytom X. XXX rozhodol tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu
do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2013, ktorá sa týka
zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. X. - stavba
rodinný dom, súp.č. XXX, postavená na parc.č. CKN 408/2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemky CKN
408/1 o výmere 243 m2 - zastavané plochy a nádvoria a CKN č. 408/2 o výmere 101 m2 - zastavané
plochy a nádvoria s vlastníctvom zapísaným pod B2 v podiele 1/2, zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 07.11.2013 mu bol predložený návrh na vklad záložného práva

podľa záložnej zmluvy o zriadení záložného práva. Podľa § 31 Katastrálneho zákona preskúmal
zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Prihliadal pritom aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.

Citoval ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, v súvislosti
s ktorými dôvodil, že v predmetnom konaní k návrhu na vklad bola predložená dohoda o splnomocnení,

ktorá je spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde je už vytlačené meno splnomocnenca z čoho
možno usúdiť, že splnomocnenca fakticky vyberá veriteľ.Ďalej poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V predmetnom konaní rozpor záujmov zástupcu
a zastúpeného je daný predovšetkým tým, že dlžník pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby výberu

zástupcu, pretože dohoda o splnomocnení, ktorú používa záložný veriteľ, je vypracovaná ako predtlač
a zároveň ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť, pretože
je predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou. Argumentoval, že právne úkony urobené osobami,
ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné.

Zároveň konštatoval, že čl. III predmetnej zmluvy nie je v súlade so zápisom na liste vlastníctva č.
XXX, k.ú. X., keďže k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záložného práva, bol začatý výkon
záložného práva tak ako to vyplýva z poznámky evidovanej na tomto liste vlastníctva - zápis vykonaný
dňa 28.08.2013.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, pričom citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

S poukázaním na vyššie citované zákonné ustanovenia uviedol, že je toho názoru, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť

svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka
konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o
ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia

skutkového stavu veci, čo vyplýva z ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len
„Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo preukazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade si

správny orgán nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

Uviedol, že zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona
plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, v konkrétnej veci na konanie o povolenie vkladu vecného
práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na

konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz

na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah
medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.Namietal, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti nestrannosti zástupcu. Rozpor musí reálne existovať.

Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva,
žesplnomocnenecpoučilzáložcuajoprávachapovinnostiachvyplývajúcichprenehozozmluvyoúvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade dohody
o splnomocnení ide teda o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v
postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa
na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou
veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,

že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a
že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj

posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právny úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od
veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu
zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia
nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K uvedeniu predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení uviedol, že toto
argumentačne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o
splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť
záložnú zmluvu). Pokiaľ odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ

svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah
správneho spisu a nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Naviac ako
bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska
aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a
zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal

ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej
moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov.

Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne
sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne zistil

skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Z
uvedených dôvodov je rozhodnutie odporcu nezákonné.

V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil
svoj dlh tak ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu inštitútu zabezpečenia svojej

pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so
splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od neho poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni riadne vrátiť. Súčasne konštatoval, že počas výkonu
podnikateľskej činnosti ani v jednom prípade kedy mal zriadené záložné právo na nehnuteľnosti
dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. realizácii záložného práva predajom

nehnuteľnosti.Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s

výnimkou § 250a.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností.

Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a

odporcu, preskúmal podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania T. X., oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho vyplýva, že dňa 07.11.2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 402/2013-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola

aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 11.10.2013 medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a T. X. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, a to na základe dohody o splnomocnení. Predmetom záložného
práva boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. X., a to rodinný dom, súp.č. XXX,
stojaci na parc.č. CKN 408/2 a pozemky parc.č. CKN 408/1 o výmere 243 m2 - zastavané plochy

a nádvoria a KCN 408/2 o výmere 101 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Z čl. II. tejto zmluvy
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy
o úvere č. 707300166 zo dňa 15.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a

záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 400,- € spolu s jej príslušenstvom.

Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom
T. X., bytom X. XXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzavretá
dňa 15.10.2012. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych

úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s
navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní

s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi

platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za
účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení,
ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1
tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných

pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo jev súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je
zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej
označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení

aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporcaakoorgánverejnejsprávypostupovalvrámcisvojejkompetencieavsúladesozákonom.Vjeho
kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií
uvedenýchv§31ods.1a2Katastrálnehozákona,kdeokreminéhoposudzujeaprihliadaajnaskutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je

aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne

prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Taktiež namietal, že v predmetnej dohode o splnomocnení
je v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere
a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Toto tvrdenie navrhovateľa

však nezodpovedá zistenému skutkovému stavu.V konaní bola ako účastníčka konania vypočutá T. X., ktorá uviedla, že zmluvu o úvere na požičanie
finančných prostriedkov uzatvárala s navrhovateľom, resp. s jeho zástupcom priamo v X.. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere a podpisovaní listín nie je si vedomá toho, aby podpisovala dohodu o splnomocnení,

ktorou by mala splnomocniť občianske združenie ProHelp na to, aby ju zastupovalo a uzatváralo za ňu
zmluvu o zriadení záložného práva. Zo strany zástupcu navrhovateľa nebola upozornená na to, že v
prípade ak si nebude plniť svoje záväzky, uzatvorí za ňu iný subjekt zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou. Združenie ProHelp nepozná, niekto ju z ich strany neoslovil.
Zmluvu uzatvárala tak ako to uviedla v mieste trvalého bydliska a to tak, že na jej telefonický kontakt

prišiel s autom zástupca navrhovateľa a zmluvu podpisovala v aute. Či tento podpis niekde overovala a
aké listiny ešte k podpisu zástupca navrhovateľa predložil, na to si nepamätá.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že
udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom z čoho sa dá usudzovať,
že v prípade T. X. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon

a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Z výpovede účastníčky
konania T. X. je zrejmé, že tu sú dôvodné pochybnosti o slobodnom a vážnom prejave vôle uzavrieť
dohodu o splnomocnení na zastupovanie v rozsahu ako je deklarovaná v texte tejto dohody. Za takýchto
okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 neplatná.

V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nemá za následok vznik, zmenu

alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona
(ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému Ak je teda dohoda o splnomocnení neplatná, je
neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva podpísaná na základe tejto dohody splnomocnencom
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade odporca v konaní úplne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci a na tomto základe v
súlade so zákonom aj rozhodol a rozhodnutie v požadovanom rozsahu v súlade s§ 47 ods. 3 Správneho

poriadku odôvodnil.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech

a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.