Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213715
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113213715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AlenouPavelekovouvprávnejvecižalobcu:P.B.,nar.XX.XX.XXXX,
Š. F., W. XX, v konaní zastúpený JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská
2, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, zast. JUDr.
Danielom Blyšťanom s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 14.01.2014,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č. 41, 040 01
Košice zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou 2C 2750/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci
samej,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:

44325452, zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou 2C 2750 /2012,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 205,67 eur na účet jeho právneho zástupcu
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2013 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 2750 /2012 zo dňa 19.1.2012, ako aj odkladu jeho

vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach.

Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že pre platné dojednanie rozhodcovskej doložky je potrebné jej
individuálne dojednanie, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v
časti XV. Ako poistník uzavrel zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorom zmluvnom vzťahu vystupoval
žalobca ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka.

Žalobca mal záujem po čase poistný vzťah ukončiť a požiadal o zrušenie poistnej zmluvy. Následne
žalovaný doručil žalobcovi „oznámenie o zániku poistenia“ zo dňa 1.10.2009. Žiadny dlh žalobcu vo
vzťahu k žalovanému nevyčíslil. Žalovaný návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom
zo dňa 4.1.2012 uplatnil oproti žalobcovi nárok na sumu 313,27 eur titulom „osobitnej pohľadávky voči
žalovanému (žalobcovi ), ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia“. Z
napadnutého rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012, sp.zn. 2C 2750/2012 vyplýva, že rozhodca

rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného o jeho
údajných nešpecifických nákladoch vzniknutých v súvislosti uzavretím poistnej zmluvy. V tejto
súvislosti, žalobcovi bolo odňaté právo konať pred súdom a zaručené v Ústave Slovenskej republikya čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podanie samotnej žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil ustanovením § 40 ods. 1 písmena j/ zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení podľa ktorého: účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa. Žalobca namietal, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práva ako
spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu

nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu
nebola daná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej
doložky na spotrebiteľské veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Písomne sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 23.9.2013.
Uviedol, že v rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní neboli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní zaoberal
aj platnosťou rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným
dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda
platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 1.8.2007, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky žalovaného zo

dňa 21.5.2007 osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom. Na konci tlačiva všeobecných poistných
podmienok, oddelene od ostatného textu VPP, sa nachádzajú takzvané osobitné zmluvné dojednania č.
XX/XXXXkpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX.Podtýmtotextamiopätovnejeosobitnýpodpisvyjadrujúci
súhlas s osobitnými dojednaniami t. j. s rozhodcovskou doložkou. Právny vzťah medzi poisťovňou
a poistníkom vznikol na základe poistnej zmluvy vzájomné práva a povinnosti medzi poisťovňou a

poistníkom boli obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach poistník síce
podpisoval súvislý text VPP ako celok, ale nie všetky ustanovenia VPP poistníka zaväzujú. VPP totiž
upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa stávajú obsahom poistného vzťahu iba vtedy, ak tak uvádza
a konkretizuje poistná zmluva. Podpis poistníka pod osobitnými dojednania má právny význam v
tom, že potvrdzuje individuálnu voľbu poistníka podriadiť sa v prípade vzniku sporu rozhodcovskému

konaniu. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. V danom
konkrétnom prípade dodatkom č.2 z 15.12.2008 ku všeobecným poistným podmienkam poistníka bola
daná dodatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak,
že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez toho, aby s takýmto výkonom práva bol akokoľvek
dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky

nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán žalobca súhlasil
so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstrán,nebolbysúdoprávnenýjuskúmať.Ďalšouokolnosťoujeto,žepoistník
bol na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený na obsah
všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou, zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje

poisťovňa svojvoľne a v rámci vlastnej obchodnej praktiky ide o listinu vyhotovenú ako súčasť na základe
zákona č. 186/2009 Z.z. (predtým zákona č. 340/2005 Z.z.). Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán
poistné zmluvy, takzvaný finančný agent je povinný informovať poistníka o podstatných okolnostiach
poistného vzťahu. Poukázal na to, že rozhodcovské doložky samy osebe nie sú neprijateľnou zmluvnou
podmienkou z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 55/2011 v žiadnom

prípadenevyplýva,žekaždározhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,alevzmysle
tohto rozhodnutia neprijateľnou podmienkou je iba taká rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje hrubý
nepomer v neprospech spotrebiteľa, ak nebola súčasne individuálne dojednaná, čo však nie je prípad
žalovaného. Prípadné tvrdenia o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán by bolo
nepravdivé. Hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá samotné dojednania

rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon dojednania rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje. Rozhodcovská doložka nebola v čase ich uzatvárania neprijateľnou podmienkou, pretože
žiadnej zo zmluvných strán nedávala neprimerané procesné výhody, ani na úkor žiadnej zo zmluvných
strán nevytvárala značnú procesnú nerovnováhu. Konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo v
súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, ktorý bol v súlade so zákonom o rozhodcovskom

konaní. Skrátené konanie nie je ani v občianskom súdnom konaní neznámym postupom, a tento
postup je zákonný a uplatní sa v konaní o vydanie platobného rozkazu. Žalobcovi nebolo postupom
rozhodcovského súdu odňaté právo konať pred súdom. Žalovaný ďalej nesúhlasil s návrhom na odklad
vykonateľnosti a vzniesol aj námietku vo vzťahu k oslobodeniu žalobcu od súdnych poplatkov.Podaním doručeným súdu dňa 16.1.2014 žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6

Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania, závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodomodmietnutiadovolania, pričompodľanálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS
402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol, potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov" aj, keď v danom

prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné aj na postup najvyššieho súdu pre
rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Žalovaný obdŕžal nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva
žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej
veci vedenej pod spisovou značkou 2Cdo 5/2012, pričom uznesenie 2Cdo 5/2012 je takmer totožné
s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012, o ktoré žalobca opiera svoju argumentáciu

v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 382/2013 zo dňa
10.7.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou za namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný mal za to, že sa zjavne rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol, aby

súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania o
uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS
382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej

republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému

týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie
vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za
týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobcualistinnýmidôkazmi atonávrhom,rozhodcovským
rozsudkom, upovedomením o začatí konania, návrhom na začatie konania, oznámením o zániku
poistenia, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, časťou všeobecných poistných podmienok,
písomným vyjadrením žalovaného, poverením na výber rozhodcovského súdu, rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu, vyjadrením žalovaného, poistnou matematikou, teóriou a praxou, žiadosťou

o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, všeobecnými poistnými podmienkami plným znením,
oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti postupom komisie, ako aj ďalším spisovým materiálom
zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 1.8.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku

poistného vzťahu došlo dňa 2.8.2010 na základe listu žalovaného zo dňa 23.9.2009, ktorým bola
predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného, na žiadosť žalobcu zrušená.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 313,27 eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41,

uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 313,27 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C 2750/2012 zo dňa

19.1.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 313,27 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý mu bol doručený dňa 15.4.2013.Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné

dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie
účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobca v svojom návrhu poukázal na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne.

Žalovaný okrem celého radu procesných námietok vo svojom vyjadrení namietal, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná v článku XV. vo všeobecných poistných podmienkach ako aj v osobitných
dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobca mal možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a

všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007
obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal alebo neprijal ustanovenie XV. Všeobecných poistných
podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky, by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah
medzi účastníkmi konania.

Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na
základe uvedených tvrdenie žalobcu o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40

písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ

konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobca je spotrebiteľom,
keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského
súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od
ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4
ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a

uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol

doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná 13.5.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných

podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného

bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III. ÚS 562/2012,
v náleze zo dňa 24.10.2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ

v postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie
spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava
zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)

osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stálehorozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine

žalovaný.
Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá
je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,

v danej právnej veci v prípade žalobca.

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá
najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je
splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované

rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné
práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ
v takom dojednaniu nezaviazal.

Súd mal zato, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi a

žalovaným a žalobcom ako spotrebiteľom v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom
XV. nebola žalobcom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - žalobcovi prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom

dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho

konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním

a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobcu v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.

Trovyžalobcu pozostávajúztitulutrovprávnehozastúpenia, keďževkonaníbolzastúpenýadvokátom.

Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby, účasť na pojednávaní dňa z 13. 3. 2014 ) - s odmenou 2 x á 60,07 + 1 x 61,87 eur za jeden
úkon právnej služby, a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2 x á 7,81 eur + 1 x 8,04 eur, podľa
ustanovení § 15 až 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. spolu
trovy právneho zastúpenia 205,67 eur.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, bol v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.