Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712203819
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712203819.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľov: v rade

1) E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, v rade 2) Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Š. F. XXXX/
XX, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického
30, proti odporcom: v rade 1) E.. O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T. - C., v rade 2) A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T. - C., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Ondrušovou, advokátkou so
sídlom v Krpeľanoch, Príjazdná cesta 335, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov v rade 1) a 2) o neplatnosť darovacej zmluvy z a m i e t a.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy

uzatvorenej dňa 03.01.2011, medzi R. Š., F.. XX.XX.XXXX a zomrelom 05.02.2011 ako darcom a
odporcami v rade 1) a 2) ako obdarovanými, a to v časti týkajúcej sa darovaných podielov na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXX a LV XXXX, v k. ú. Mošovce. Správa katastra Turčianske
Teplice povolila vklad vlastníckeho práva odporcov pod č. R. X/XXXX. Navrhovateľka v rade 1) je
manželkou nebohého R. Š. a jeho jedinou dedičkou. Navrhovateľ v rade 2) Ľ. Š. je podielovým
spoluvlastníkom darovaných nehnuteľností. Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhajú určenia
neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že darovaním predmetných nehnuteľností odporcom, bez
predchádzajúcej ponuky navrhovateľovi v rade 2), malo byť obídené jeho zákonné predkupné právo.

Navrhovatelia k návrhu na začatie konania ako písomné dôkazy pripojili: výpisy z listov vlastníctva pre
k. ú. Mošovce č. XXX I. XXXX a navrhli pripojiť spis Správy katastra Turčianske Teplice sp. zn. R. X/
XXXX. Neskôr navrhovatelia doložili darovaciu zmluvu z 11.3.1991, na základe ktorej sa navrhovateľ v
rade 2) stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ce na nehnuteľnostiach zapísaných v k. ú.
Mošovce na liste vlastníctva č. XXX, ktoré mu darovala navrhovateľka v rade 1). Doložili tiež Osvedčenie
o dedičstve č. k. 17D/187/2011-32 z 14.07.2011, ktorým sa skončilo dedičské konanie po poručiteľovi
R. Š..

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Spochybnili aktívnu vecnú

legitimáciu navrhovateľky v rade 1) a naliehavý právny záujem účastníkov konania na určení neplatnosti
darovacej zmluvy.Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.

Navrhovateľka v rade 1) na pojednávaní dňa 13.09.2012 uviedla, že jej ide predovšetkým o rodinný dom,

ktorého polovicu vlastnila s tým, že túto svoju polovicu darovala svojmu synovi - navrhovateľovi v rade
2), ktorý sa mal o ňu postarať. Druhú polovicu vlastnil jej manžel R. Š., ktorú daroval odporcovi v rade 1)
a odporkyni v rade 2). Navrhovateľka v rade 1) o tom nevedela. Myslí si, že poslednú dobu pred smrťou
manžel nebol ani pri vedomí, ležal na posteli, bral nejaké lieky, mnohé veci nevnímal. Navrhovateľ v
rade 2) je jedným z dvoch synov, ktorých mala ešte v prvom manželstve. Keď jej prvý manžel zomrel,

vydala sa v roku 1983 za R. Š..

Navrhovateľvrade2)napojednávaníuviedol,žekedysimalistavaťatakpolovicudomuprepísalinaňho.
Celá nehnuteľnosť mu nebola darovaná preto, že so starkým to bolo tak všelijako, bol náladový, nechcel
ho k tomu nejako tlačiť, aby mu potom nevyčítal, že mu zobral polovicu. Stalo sa, že polovicu vlastne
napísal na úplne cudzích ľudí. O tom, že došlo k darovaniu nehnuteľností sa navrhovateľ v rade 2)
dozvedel až v dedičskom konaní. Dom bol nadobudnutý nie za trvania manželstva navrhovateľky v rade

1) a R. Š., ale predtým. Navrhovateľka v rade 1) sa tam vlastne vydala. Nevedel o žiadnych 1.200,- Eur,
ktoré mu mali poslať odporcovia za jeho spoluvlastnícky podiel.

Odporca v rade 1) na pojednávaní uviedol, že darca R. Š. bol do poslednej chvíle príčetný, svojprávny a
vedel, čo robí. V rodine darcu nebola ideálna atmosféra, boli tam nezhody. Darca sa v prítomnosti celej
rodiny, teda aj navrhovateľov vyjadril o svojom úmysle darovať nehnuteľnosti odporcom. Daroval ich im,

lebo s nimi mal dobrý vzťah, veril že nehnuteľnosť bude v dobrých rukách.

Odporkyňa v rade 2) na pojednávaní uviedla, že pri väčšine jednaní nebola, kvôli tehotenstvu. Vzťahy v
rodine boli v minulosti normálne, nepovažujú sa za cudzích, darcovi boli pokrvná rodina.

K otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti darovacej zmluvy sa právny
zástupca na pojednávaní vyjadril, že naliehavý právny záujem u navrhovateľa v rade 2), vyplýva z

toho, že je podielový spoluvlastník a jeho predkupné právo tu trvalo. Dovolával sa právneho názoru
vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/102/2005 (R 57/2006), kde bolo konštatované, že
predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode podielu darovacou zmluvou, z
čohotedavyplývaajnaliehavosťprávnehozáujmuunavrhovateľavrade2).Pokiaľideonavrhovateľkuv
rade1),jededičkouposvojommanželovi,čižeodtohtoodvádzaljejnaliehavýprávnyzáujem.Vzhľadom

na to, že navrhovatelia v rade 1) a 2) sú matka a syn, podali žalobu spoločne vychádzajúc z toho, že
takýto výrok je tu potrebný práve na to, aby mohli uplatňovať svoje práva.

Odporcovia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že keďže navrhovateľka v rade 1) nie je
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, majú za to, že jej dôvod na určenie neplatnosti darovacej
zmluvy nie je taký istý, ako u navrhovateľa v rade 2) a teda navrhovateľka v rade 1) nemá žiadny

dôvod na určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o vecnú legitimáciu, vo svojej podstate
je to hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá dôvodnosť nároku. Navrhovateľka však žiadnym
spôsobom neuviedla dôvod ani ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, o ktorý svoj nárok opiera. Podľa
ichnázorubymalabyťnavrhovateľkaakouniverzálnadedičkaponebohomdarcovivzmyslededičského
rozhodnutia na strane odporcu. V prípade navrhovateľa v rade 2), majú za to, že tento právny záujem

nie je daný, pretože aj keby bol výrok, že darovacia zmluva je neplatná, nebolo by jeho postavenie
výhodnejšie ani priaznivejšie.

Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2012 zmenili navrhovatelia návrh na začatie konania v tom zmysle,
že bližšie konkretizovali, v ktorej časti žiadajú určiť neplatnosť darovacej zmluvy. Súd uznesením na
pojednávaní dňa 08.11.2012 túto zmenu petitu pripustil.Odporcoviaprostredníctvomprávnejzástupkynevosvojomvyjadreníkzmenenémunávrhuokreminého
uviedli, že na základe jednaní medzi účastníkmi, uskutočnených ešte pred uzavretím darovacej zmluvy,
bolo dohodnuté, že navrhovateľ v rade 2) chce finančné prostriedky z dôvodu upustenia od uplatnenia

svojho predkupného práva na prevádzaných nehnuteľnostiach.

Na pojednávaní dňa 08.11.2012 navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že podľa
ich názoru je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy daný, keďže postavenie
navrhovateľov je neisté, resp. sa v určitom smere ich postavenie zhoršuje. Postavenie navrhovateľov
v rade 1) a 2) sa zhoršilo tým, že spoluvlastníci chcú navrhovateľku v rade 1) z domu vysťahovať.

Naliehavý právny záujem je ďalej daný aj tým, že relatívna neplatnosť sa nedá dosiahnuť inak ako
súdnym výrokom, takže je tu dôvod na to, aby súd žalobe vyhovel. Podľa navrhovateľov v konaní nebolo
preukázané, že by nejakým spôsobom bolo dodržané predkupné právo navrhovateľa v rade 2).

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to: výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXXX, darovacou
zmluvouzodňa11.03.1991,osvedčenímodedičstve17D/187/2011aspisomkatastrálnehoúraduŽilina,
správa katastra Turčianske Teplice R. X/XXXX. Z vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný

skutkový stav.

Darca R. Š. bol manželom navrhovateľky v rade 1). Navrhovateľka v rade 1) sa po smrti R. Š. stala
jeho jedinou dedičkou. Odporca v rade 2) je synom navrhovateľky v rade 1) ale bol nevlastným
synom R. Š. a z toho dôvodu nebol jeho dedičom. R. Š. a navrhovateľka v rade 1) boli v minulosti
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. Mošovce, každý vlastnil 1-

cu. Navrhovateľka v rade 1) svoj podiel na nehnuteľnosti v roku 1991 previedla darovacou zmluvou na
svojhosyna,navrhovateľavrade2).R.Š.darovacouzmluvouz03.01.2011previedolnaodporcovvrade
1) a 2) svoje spoluvlastnícke podiely na rôznych nehnuteľnostiach, okrem iného aj na nehnuteľnostiach
zapísaných v k. ú Mošovce na LV č.XXX (1/2-ca) a LV č. XXXX (1/50-tina). Odporcovia sú manželia.
Odporkyňa v rade 2) je vnučka sestry darcu. Nebolo preukázané, že by obdarovaní boli vo vzťahu k

darcoviblízkymiosobamivzmysleustanovenia§116Občianskehozákonníka.Navrhovateľvrade2)bol
včaseuzavretiadarovacejzmluvypodielovýmspoluvlastníkomprevádzanýchnehnuteľnostíadarované
nehnuteľnosti mu, podľa jeho tvrdení, neboli darcom ponúknuté, aby mohol uplatniť svoje predkupné
právo.

Navrhovateľka v rade 1) vystupovala v spore na strane navrhovateľov na základe skutočnosti, že ako

jediná dedička je právnym nástupcom účastníka napádaného právneho úkonu, teda darcu. Z opísaných
skutkových okolností je zrejmé, že neplatnosť darovacej zmluvy mal spôsobiť darca a to tým, že svoj
podiel neponúkol v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, druhému podielovému spoluvlastníkovi na
uplatnenie jeho predkupného práva.

Navrhovateľ v rade 2) je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a bol ním aj v čase

darovania spoluvlastníckych podielov k týmto nehnuteľnostiam. Svedčalo mu teda predkupné právo v
prípade prevodu týchto spoluvlastníckych podielov. V prípade ak by súd jeho žalobe vyhovel, v katastri
nehnuteľnosti by sa obnovil zápis pôvodného vlastníka (teda darcu) a darované spoluvlastnícke podiely
by sa tak stali predmetom dedičstva. Navrhovateľ v rade 2) ale nie je zákonným a ani závetným dedičom
darcu. Jeho právne postavenie by sa tak, oproti stavu pred podaním žaloby, nezmenilo. Za takejto

situácie podľa názoru súdu nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa v rade 2) na určení
neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy.

Neplatnosť darovacej zmluvy, určenia ktorej sa navrhovatelia v konaní domáhajú, je v zmysle úpravy
tohto inštitútu Občianskym zákonníkom relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Uvedená skutočnosť
je zrejmá z toho, že citované ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka medzi taxatívnym výpočtom

prípadov, v ktorých je možné sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu uvádza aj neplatnosť
z dôvodu, ak spoluvlastník pri prevode nehnuteľnosti nedodrží povinnosť uloženú mu ustanovením §
140 Občianskeho zákonníka. Druhá veta § 40a Občianskeho zákonníka. zároveň hovorí, že neplatnosti
právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto túto (relatívnu) neplatnosť sám spôsobil. Ide o vyjadreniejednej zo všeobecne uplatňovaných občianskoprávnych zásad: „turpitudinem suam allegans non
audiatur“. Uvedené pravidlo sa zároveň vzťahuje aj na právneho nástupcu účastníka dotknutého
právneho úkonu. Na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľka v rade 1), ako právny nástupca

účastníka, ktorý sám spôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nemôže úspešne dovolávať jeho
neplatnosti. Nemá teda aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti
takéhoto právneho úkonu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 08.11.2012 a návrh navrhovateľov v rade 1) a 2) o neplatnosť
darovacej zmluvy v celom rozsahu zamietol. Návrh zamietol z dôvodov nedostatku naliehavého

právneho záujmu tak u navrhovateľky v rade 1) ako aj u navrhovateľa v rade 2).

Navrhovatelia v rade 1) a 2) prostredníctvom právneho zástupcu podali dňa 28.12.2012 odvolanie,
ktorým žiadali zmeniť rozhodnutie súdu prvostupňového stupňa, alebo zrušiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa s poukazom na skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ ide o
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie u navrhovateľky v rade 1), keďže je osobou, ktorá bola relatívnou
neplatnosťou napadnutého právneho úkonu dotknutá. Ak je relatívnou neplatnosťou právneho úkonu

dotknutý dedič, relatívna neplatnosť nezaniká, dedič sa jej môže dovolať. Dedič nie je osobou, ktorá
relatívnuneplatnosťspôsobila,otoviac,akjerelatívnouneplatnosťoudotknutý.Navrhovateliamalizato,
že druhá veta ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka, sa na dediča dotknutého relatívne neplatným
právnym úkonom nevzťahuje. Ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v rade
2), poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/102/2005, od ktorého sa odvádza naliehavý

právny záujem, pričom sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem podielového spoluvlastníka na
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo predkupné právo porušené, je daný vždy, lebo inak
by takýto rozsudok ani nemohol vzniknúť. Okrem toho uvádzal aj to, že jeho postavenie je neisté, z
toho dôvodu, že v rodinnom dome, o ktorý sa v spore jedná, žije jeho matka navrhovateľka v rade 1)
a odporcovia sa ju snažia vysťahovať.

Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 6Co/49/2013 zo dňa 12.06.2013 rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva a odvolací
súd konštatuje, že zo spisového materiálu zistil, že okresný súd sa nezaoberal otázkou naliehavého
právneho záujmu u navrhovateľky v rade 1) na požadovanom určení. V súvislosti s touto skutočnosťou
odvolacísúdpoznamenal,ženedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmujesamostatnýaprvoradýdôvod,

pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.
Okresný súd teda v ďalšom konaní v prvom rade vysporiada s otázkou, či navrhovateľka v rade 1) má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tej časti darovacej zmluvy, ktorú žalobným návrhom v
znení zmeny pripustenej uznesením, vyhlásený na pojednávaní dňa 08.11.2011, napáda. Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem navrhovateľa v rade 2), odvolací súd vyslovil názor, že spoluvlastník v

zásade má naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu, samozrejme za
predpokladu, že jeho predkupné právo bolo porušené resp. že vôbec existovalo, prípadne nie sú tu
ďalšieokolnosti,ktorébrániatomu,abyurčovaciažalobabolaspôsobilýmprocesnýmnástrojomochrany
práva. V tomto smere si okresný súd ujasní okolnosť, či navrhovateľ v rade 2) (to platí aj vo vzťahu k
navrhovateľke v rade 1)) sa právne kvalifikovaným jednostranným právnym úkonom dovolal relatívnej

neplatnosti darovacej zmluvy, resp. či za takýto úkon možno považovať samotný žalobný návrh, nakoľko
zo spisového materiálu nevyplýva, že by sa navrhovatelia v rade 1) a 2) dovolali relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy iným spôsobom ako podanou žalobou. Okrem toho okresný súd v ďalšom konaní
preskúma i otázku, či je rozhodnutie príslušnej Správy katastra o povolenie vkladu darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľností, právoplatné, nakoľko v pripojenom spisovom materiáli sp. zn. R. X/XXXX

nie je rozhodnutie o vklade (ktoré bolo vydané dňa 09.02.2011, t.j. po smrti darcu) vyznačená doložka
právoplatnostirozhodnutiaopovolenívkladuspornejdarovacejzmluvyazozistenýchskutočnostívyvodí
právne závery, majúce vzťah k prejednávanej veci.

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, súd vyzval Správu katastra Turčianske
Teplice o oznámenie dôvodu nevyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí o vklade R. X/XXXX, ktorá

Správa katastra súdu listom doručeným dňa 01.08.2013 oznámila, že právoplatnosť je uvedená priamov rozhodnutí o povolení vkladu a to na strane 3 pred poučením „Vklad povolený dňa 09.02.2011 a týmto
dňom nadobudne rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 09.02.2011“.

Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26.09.2013, 15.10.2013, 06.03.2014

výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, ktorí boli navrhnutí účastníkmi konania a
zabezpečením si opätovného vyjadrenia Správy katastra Turčianske Teplice, ktorú súd vyzval na
oznámenie skutočnosti nasledovných: „Zo spisového materiálu Správy katastra Turčianske Teplice sp.
zn. R. X/XXXX súd zistil, že dňa 09.02.2011 správa katastra vydala rozhodnutie o povolení vkladu,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2011 a to aj napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania o

povolení vkladu mala Správa katastra vedomosť o tom, že prevodca-darca pán R.Í. Š., nar. XX.XX.XXXX
dňa 05.02.2011 t.j. ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrel. Správa katastra o úmrtí prevodcu
dozvedela už z nedoručenej zásielky, ktorej prevodcovi zasielala rozhodnutie o prerušení konania
(vzhľadom na potrebu zosúladiť znenie návrhu na vklad s darovacou zmluvou), keď sa jej táto dňa
09.02.2011 vrátila ako nedoručená vrátila s poznámkou, že adresát zomrel. Správa katastra aj napriek
tejto skutočnosti dňa 09.02.2011 rozhodla o povolení vkladu, pričom na spodnej časti tretej strany

rozhodnutia vydalo pokyn, aby bolo predmetné rozhodnutie doručené jednak odporcom v rade 1) a 2)
a jednak nebohému prevodcovi. Zásielka sa od prevodcu - pána Vladimíra Šimu dňa 17.02.2011 vrátila
opätovne ako nedoručená s poznámkou, že adresát zomrel. “ Vzhľadom na vyššie uvedené okresný
súd vyzval Správu katastra, aby sa v lehote 7 dní od doručenia sa k vyššie uvedeným skutočnostiam
vyjadrila a to najmä, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu,

nakoľko súd má za to, že v prípadoch, kedy prevodca zomrie po podaní návrhu na povolenie vkladu,
avšak, predtým, ako sa o povolení vkladu rozhodne, Správa katastra konanie o povolení vkladu preruší,
pretože ďalší postup závisí od priebehu, resp. výsledku dedičského konania po zomretom prevodcovi.
Uvedené súd potrebuje ozrejmiť s ohľadom aj na skutočnosť, že podľa platnej judikatúry slovenských
súdov platí, že ak rozhodnutie o povolení vkladu o katastra nehnuteľností, nenadobudlo právoplatnosť

za života prevodcu, nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva
po ňom.“

Okresný úrad Turčianske Teplice, katastrálny odbor Turčianske Teplice súdu listom doručeným dňa
18.10.2013 podal vyjadrenie nasledovné: „Správe katastra Turčianske Teplice bol dňa 03.01.2011
doručený návrh na vklad spolu s darovacou zmluvou sp. zn. R. X/XXXX, ktorej účastníkmi boli R. Š.,

nar. XX.XX.XXXX (na strane darcu), E.. O. E., nar. XX.XX.XXXX a A. E., nar. XX.XX.XXXX (na strane
obdarovaných). Správny orgán prerušil konanie dňa 31.01.2011 a rozhodnutie o prerušení konania
zaslal všetkým účastníkom konania. Účastníci konania predložili opravený návrh na vklad práva, ktorý
bol podpísaný všetkými účastníkmi konania, aj darcom R. Š.. Doručenky (z rozhodnutia o prerušení
konania), ktoré sa vrátili správnemu orgánu do momentu povolenia vkladu (od účastníkov A. E., E.. O.

E.) sú nalepené na rozhodnutí o prerušení konania. Keďže nedostatky návrhu vkladu boli odstránené a
zamestnanec rozhodujúci o povolení vkladu nemal vedomosť o vrátení nedoručenej zásielky, na ktorej
bolo vyznačené, že adresát zomrel, rozhodol o návrhu na vklad, vklad povolil a rozhodnutie o povolení
vkladu opätovne adresoval všetkým účastníkom konania, teda aj zomrelému R. Š.. Nedoručená zásielka
(z rozhodnutia o prerušení konania) sa správe katastra síce vrátila (na obálke s vyznačením vrátené

dňa 09.02.2011), no ako je vyššie uvedené, zamestnanec rozhodujúci o povolení vkladu, o nej nemal
vedomosť. Na záver Správa katastra uviedla, že pokiaľ má zamestnanec rozhodujúci o návrhu na vklad
pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu vedomosť o tom, že účastník konania zomrel, takýto vklad
nemôže povoliť.

Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 súd vypočul navrhnutých svedkov konania a to C. U. a L.

U., ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s odporcom v rade 1) a ktorí vo svojej výpovedi poukázali na
skutočnosť prezentovanú v priebehu konania už odporcami v rade 1) a 2). Zdôraznili vo svojej výpovedi,
predovšetkým svedkyňa C. U.Č., že s nebohým darcom, ako aj s celou rodinou, teda aj s navrhovateľkou
v rade 1) mali veľmi dobrý vzťah, často sa navštevovali a nebohý darca ju mal veľmi rád, považoval ju
takpovediac za svoju dcéru a v roku 2009 sa rozhodol, že pozemky, ktoré vlastní daruje jej dcére t.j.

odporkyni v rade 2) a zaťovi t.j. odporcovi v rade 1) s tým, že si tam postavia rodinný dom. Mnohokrát
od neho počula výčitky vo vzťahu k svojmu nevlastnému synovi t.j. navrhovateľovi v rade 2), ktorý sa
nestaral o dom, nestaral sa o neho, neprejavoval žiadny záujem, napriek tomu, že už polovicu rodinného
domu vlastnil, na základe darovacej zmluvy a túto polovicu mu darovala jeho manželka, teda matkanavrhovateľa v rade 1). Pôvodne rodinný dom patril starej matke svedkyni a nebohému darcovi. Keď sa
oženil, polovica majetku patrila jeho manželke, t.j. navrhovateľke v rade 1) a tá ju potom darovala svojmu
synovi, navrhovateľovi v rade 2). Keď nebohý darca videl, ako sa o neho nestarajú, ako nepomáhajú

s majetkom, rozhodol sa, že ho daruje odporkyni v rade 2) t.j. dcére svedkyne. Často rozprával o tom,
kým tam chodievali, že tento majetok im daruje, pretože sa o neho zaujímajú, starajú, majú záujem
o jeho život a dokonca sa vyjadroval v tom zmysle, že jeho manželka - navrhovateľka v rade 1) ale
aj navrhovateľ v rade 2) ako nevlastný syn, s tým súhlasili a povedali, že je to jeho majetok, ktorý si
nadobudol sám, teda nie počas manželstva s navrhovateľkou v rade 1) a teda nech si s ním naloží tak,

ako on uzná za vhodné, a že teda budú rešpektovať jeho rozhodnutie. Následne na to navrhovateľ v rade
2) mal súhlasiť s čiastkou, na ktorej sa dohodli spolu s nebohým darcom a to suma 1.200 €, ktorú mu
vyplatia, že to bude dohoda medzi nimi taká, že v podstate nemá záujem o tento podiel nebohého darcu.
Tieto peniaze aj boli odovzdané nebohému darcovi, ten ich dal následne navrhovateľke v rade 1), ktorá
bola pri všetko prítomná, vedela o tom a tá ich mala potom odovzdať svojmu synovi, t.j. nevlastnému
synovi darcu, t.j. navrhovateľovi v rade 2). Potvrdila skutočnosti uvádzané odporcami v rade 1) a 2), že

tieto peniaze boli odovzdané za prítomnosti navrhovateľky v rade 1) a navrhovateľa v rade 2) nebohému
darcovi, ktorý ich priamo odovzdal navrhovateľke v rade 1) s tým, že navrhovateľka v rade 1) mala
jednoznačne vedomosť, že patri jej synovi, t.j. navrhovateľovi v rade 2). Pri odovzdávaní týchto peňazí
bola prítomná navrhovateľka v rade 1), navrhovateľ v rade 2), nebohý darca, svedkyňa C. U. a jej
muž, ktorý by mal byť v konaní vypočutý. Následne sa pripravila darovacia zmluva, ktorú nebohý darca

podpísal za prítomnosti pani z obecného úradu, za prítomnosti jej manžela ako aj navrhovateľa v rade
2), jeho brata a navrhovateľky v rade 1). Po celý čas svojej výpovedi svedkyňa zotrvala na tom, že
nebohého darcu opatrovali, nakoľko nevlastný syn - navrhovateľ v rade 2) si ho nevšímal, napriek tomu,
že už polovicu jeho majetku vlastnil. Nepomáhal mu žiadnym spôsobom, z toho dôvodu mu oni museli v
ťažkom zdravotnom stave pomáhať, prebaľovať, navštevovať a to potom nebohého darcu viedlo k tomu,

že túto nehnuteľnosť nechcel ponechať navrhovateľke v rade 1) ani navrhovateľovi v rade 2), ale tým,
ktorí sa o neho starali. Všetky tieto tvrdenia, ktoré boli povedané svedkyňou C. U., navrhovateľ v rade
2) poprel, poprel tvrdenia aj svedka L. U., ktorý tvrdil, že bol prítomný pri odovzdávaní finančnej čiastky
1.200 €, ktorá mala byť vyplatená titulom odstúpenia svojho podielu. Tieto tvrdenia navrhovateľ v rade 2)
poprel, uviedol, že nikdy pri takomto jednaní prítomný nebol. Svedkovia zotrvali na svojich výpovediach.

V podstate zhodne ako svedkyňa C. U. sa vyjadril aj svedok L. U. na pojednávaní, že po tom ako
nebohý darca vážne ochorel, spolu s manželkou usúdili, že potrebuje celodennú opateru, preto ho každý
deň navštevovali, v podstate až do jeho smrti, boli pri všetkom prítomní, na rozdiel od navrhovateľa
v rade 2), ktorý sa nezaujímal, neinicioval, bol mu ľahostajný zdravotný stav nebohého darcu. Vždy
ak mu aj pomohli, robili to všetko bezplatne. Bol prítomný pri tom, ako sa nebohý darca sťažoval na

nevlastného syna, že je mimoriadne ziskuchtivý a čo i len pohne prstom, vždy chce za to zaplatiť, čo
ho veľmi malo trápiť. Vyjadroval sa v tom zmysle, že chce svoje majetkové veci vysporiadať, cítil, že
je vážne chorý a preto chcel nejakým spôsobom svoj majetok dať do poriadku, stále spomínal, že má
svojich blízkych, ktorým nič nedal a ktorí sa o neho starajú a preto sa takýmto spôsobom rozhodol
vysporiadať s majetkom. Naopak stále chválil odporcu v rade 1), že je to pracovitý človek, ktorý mu chodí

pomáhať, môže sa na neho vo všetkom spoľahnúť. Potom jeden krát mu oznámil, že aby spolu s jeho
nevlastným synom prišli za ním, ako aj s jeho manželkou - navrhovateľkou v rade 1), aby sa dohodli na
nejakom vysporiadaní, ale že teda navrhovateľ v rade 2) s tým súhlasí, „ale niečo, za niečo“. Tam sa mali
dohodnúť na nejakom finančnom vyrovnaní, aby bola spokojnosť a každej strane, a aby ho nevlastný
syn nemohol nejakým spôsobom napádať, lebo takto to nebohý darca cítil. Dohodli sa na určitej sume,

aby niečo mal, aby bol spokojný. Sám navrhovateľ v rade 2) pri jednom takomto jednaní sa vyjadril na
adresu nebohého darcu „ujo to je Tvoj majetok“ z čoho vyvodzovali aj oni, že ponecháva rozhodnutie
o ďalšom svojom majetku na nebohého darcu. Opätovne potvrdil tvrdenia svojej manželky, že mu bola
vyplatenásuma1.200€,ktorépeniazesiajonipožičali,pretoževtendeňnemalitoľkovhotovosti,akosa
dohodli. Dokonca nebohý darca na takomto poslednom stretnutí sa mal vyjadriť posmešne na manželku

- navrhovateľku v rade 1) „no mladá, tu máš“, podal jej peniaze, ona ich bez slova zobrala a odložila.

Pri konfrontácii svedkov ale aj navrhovateľa v rade 2), títo zotrvali na svojich výpovediach a súdu sa
nepodarilo odstrániť vzájomné rozpory v týchto výpovediach.Súd v priebehu konania viackrát vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby preukázal naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti tej časti darovacej zmluvy, ktorej žalobným návrhom v znení
zmeny sa domáhal, ako aj naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v rade 2). Právny zástupca

navrhovateľov v rade 1) a 2) zotrval na tom, že táto skutočnosť pokiaľ ide o právny záujem bola v
priebehu celého konania preukázaná a zotrval na tom aj na pojednávaní dňa 06.03.2014, kedy uviedol,
že naliehavý právny záujem navrhovateľa v rade 2) je daný, čo vyplýva aj z rozhodnutia odvolacieho
súdu a pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky v rade 1), tak k tomu sa už vyjadrili, že
bez takéhoto rozhodnutia súdu, nemôže hájiť svoje dedičské právo, pretože keby aj podala samostatnú

žalobu ohľadne povinnosti, že nehnuteľnosti, ktoré boli darované patria do dedičstva, bude touto
dedičskou zmluvou pani navrhovateľka v rade 1) viazaná. Nazdával sa, že tým by sa iba predlžovalo
konanie, vyvolalo by sa ďalšie konanie. To znamená, že ak sa v tomto konaní rozhodne v prospech
navrhovateľov, nebude takáto žaloba už potom potrebná, navrhovateľka v rade 1) bude dedičkou. Jej
postavenie v tomto konaní a za danej situácie je neisté, pretože ako bolo preukázané a preukazované
od odporcov v rade 1) a 2), chcú si uplatňovať svoje vlastnícke právo v takej podobne, že sa snažia

dostať navrhovateľku v rade 2) z nehnuteľnosti preč. Iným spôsobom právny zástupca navrhovateľov v
rade 1) a 2) naliehavý právny záujem nepreukázal.

Právna zástupkyňa odporcov v rade 1) a 2) opätovne poukázala na svoje tvrdenia, ktoré prezentovala,
či už ústne alebo písomne v priebehu konania. Predovšetkým poukázala na to, že návrh nespĺňa
náležitosti návrhu, nakoľko nie je uvedená Správa katastra, ktorá odvkladovala darovaciu zmluvu.

Následne namietala pasívnu legitimáciu a to tak, že na strane odporcov by mala stať aj navrhovateľka
v rade 1) a to vychádzajúc aj z toho, ako uviedol sám právny zástupca navrhovateľov v rade 1) a 2), že
bude zákonnou dedičkou. To znamená, že ak zákon hovorí o právnom nástupníctve a pokiaľ sa žaluje
neplatnosť právneho úkonu, účastníkmi konania musia byť všetci tí, ktorí boli účastníci zmluvy, alebo
právneho úkonu, resp. ich právny nástupcovia, to znamená, že zákonnou dedičkou je aj navrhovateľka

v rade 1) a preto by mala byť označená ako právny nástupca po zomretom darcovi a teda na strane
odporcov, čiže návrh nespĺňa náležitosti žalobného návrhu, pretože neobsahuje celý okruh účastníkov
konania, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník. Pokiaľ ide o skúmanie naliehavého právneho záujmu,
naliehavý právny záujem ani v prvom žalobnom, ani v doplnenom žalobnom návrhu u navrhovateľky v
rade 1) nie je daný, pretože ust. § 40a Občianskeho zákonníka hovorí a taxatívne vypočítava dôvody,

ktoré nie je možné rozšíriť, ani ich nejako inak vysvetľovať, kto môže napadnúť relatívnou neplatnosťou
právny úkon. To znamená, že jedine ten, kto je uvedený v § 40a a keďže navrhovateľka v rade 1) nebola
spoluvlastníčkou nemôže mať dôvod na naliehavom právnom záujme. Čiže navrhovatelia v rade 1) a
2) nepreukázali naliehavý právny záujem. Pokiaľ sa jedná o naliehavý právny záujem navrhovateľa v
rade 2), je pravda, že odvolací súd uviedol, že spoluvlastník má vždy naliehavý právny záujem, ale

druhá časť zákonného ustanovenia hovorí o tom, že za účelom prevencie, aby nedochádzalo k ďalším
sporom, aby sa neistota odstránila, avšak ak by sa aj návrhu navrhovateľov v rade 1) a 2) vyhovelo, tak
nastupuje do konania nie pôvodný darca, ale mŕtvy darca, po ňom bude dedičské konanie, to znamená,
že neodstráni sa žiadna spornosť týmto konaním a nezlepší sa postavenie navrhovateľa v rade 2), čiže
ani v tom smere nie je preukázaný jeho naliehavý právny záujem. Poukázala tiež na výsluch svedkov,

ktorí vypovedali o tom, že tu bola dohoda o upustení od predkupného práva, čo potvrdila aj samotná
navrhovateľka v rade 1) o tom, že prevzala peniaze. Z celého priebehu takéhoto konania jednoznačne
vyplýva, že bola ústna dohoda o tom, že navrhovateľ v rade 2) sa vzdal svojho predkupného práva.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,

ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.Podľa § 140 Občianskeho zákonníka. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

V prípade tzv. určovacej žaloby podanej v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.
sa pri jej posudzovaní súd musí najprv zaoberať otázkou, či navrhovateľ má na takomto určení naliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem je ustálenou súdnou praxou definovaný ako: „stav objektívnej
právnej neistoty“. Otázku existencie naliehavého právneho záujmu si súd musí vyriešiť z úradnej
povinnosti a to vždy už predtým, než sa vôbec začne zaoberať vecou samou. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (príp. neexistencia)
práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva alebo právnej neistoty. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by
bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie
stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o
takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej

ujme. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/
O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľky v rade 1) a navrhovateľa v rade 2). Dospel k
presvedčeniu a záveru, že naliehavý právny záujem navrhovateľky v rade 1) a navrhovateľa v rade

2) nebol preukázaný. Pokiaľ ide o navrhovateľku v rade 1) vystupuje v spore na strane navrhovateľov
ako jediná dedička s právnym nástupníctvom účastníka napádaného právneho úkonu, teda darcu.
Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že neplatnosť darovacej zmluvy mal spôsobiť darca
a to tým, že svoj podiel neponúkol v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka druhému podielovému
spoluvlastníkovi na uplatnenie jeho predkupného práva. Odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu

skúmať naliehavý právny záujem navrhovateľky v rade 1) v tej časti darovacej zmluvy, ktorú žalobným
návrhom v znení zmeny pripustil uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 08.11.2012. Súd je
toho názoru, že nedošlo by k inému právnemu postaveniu navrhovateľky v rade 1) a že naliehavý
právny záujem preukázaný nebol. Pokiaľ ide o navrhovateľa v rade 2) odvolací súd konštatuje a
poukazuje nielen na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. 22Cdo/1599/2003, sp. zn. 22Cdo/446/2002. V tomto konaní je súd toho názoru, že naliehavý
právny záujem navrhovateľa v rade 2) jednoznačne nie je, absentuje. S poukazom na ustanovenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/249/2009, nakoľko aj keby návrhu bolo vyhovené, nebol by
pre navrhovateľa v rade 2) privodený priaznivejší stav, nakoľko Katastrálny úrad na podklade výroku
rozsudku určujúceho neplatnosť darovacej zmluvy by zapísal vlastnícke právo na darcu t.j. nebohého R.

Š. a nie na navrhovateľa v rade 2). Následne aj v pokračujúcom dedičskom konaní, ktoré by nasledovalo
po nebohom R. Š. by tieto nehnuteľnosti nededil navrhovateľ v rade 2), pretože nie je zákonným ani
závetným dedičom, to znamená, že navrhovateľ v rade 2) jednoznačne nepreukázal naliehavý právny
záujem a z toho dôvodu žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo vzťahu k navrhovateľovi v
rade 2) k nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu bola zamietnutá. Pokiaľ odvolací súd následne

dal prvostupňovému súdu za povinnosť vysporiadať sa aj s rozhodnutím príslušnej Správy katastra o
povolení vkladu darovacej zmluvy, v tomto smere súd konštatuje, že dňa 03.01.2011 bol Správe katastra
doručený návrh na vklad vlastníckeho práva (na návrhu je rukou písaný dátum „v Mošovciach dňa
03.11.2011“) - navrhovatelia - prevodca - darca t.j. nebohý - odporcovia v rade 1) a 2). Dňa 31.01.2011
vydala Správa katastra rozhodnutie o prerušení konania, vyzvala účastníkov konania na zosúladenie

znenia návrhu na vklad s darovacou zmluvou. Predmetné rozhodnutie bolo doručované všetkým trom
účastníkom - odporcovi v rade 1), odporkyni v rade 2), ako aj darcovi - nebohému - od neho sa však
zásielka vrátila Správe katastra s poznámkou, že adresát zomrel dňa 09.02.2011. Dňa 03.02.2011 bol
návrh na vklad doplnený právnou zástupkyňou odporcov v rade 1) a 2) a tu pre úplnosť súd uvádza,
že aj podpis darcu - prevodcu na čl. 11 spisu Správy katastra, kde sa nachádza doplnenie návrhu na

vklad podaný právnou zástupkyňou odporcov v rade 1) a 2) nie je s najväčšou pravdepodobnosťoutotožný s podpisom darcu na darovacej zmluvy a na návrhu na vklade. Dňa 09.02.2011 vydala Správa
katastra rozhodnutie, ktorým vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy povolila s tým, že
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňa 09.02.2011 a vydala pokyn, aby predmetné rozhodnutie bolo

doručené účastníkom konania a to odporcovi v rade 1), odporkyni v rade 2) a darcovi, hoci v tom čase
už mala vedomosť o tom, že tento zomrel dňa 05.02.2011. Zásielka sa aj následne vrátila od darcu -
prevodcu dňa 17.02.2011 ako nedoručená, nakoľko adresát zomrel.

V katastrálnych konaniach, kde prevodca zomrie v priebehu konania o povolení vkladu, by mala správa
katastra postupovať tak, že by mala alebo konanie prerušiť, t.j. počkať na právoplatné skončenie

konania o dedičstve po nebohom a následne konať s konkrétnymi dedičmi, alebo konať s okruhom
potencionálnych dedičov. V tomto konaní Správa katastra tak neurobila, konanie neprerušila a ani
nekonala s potencionálnym okruhom po nebohom darcovi a dňa 09.02.2011 vydala rozhodnutie o
povolení vkladu. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2010 zo dňa 11.08.2011 -
pokiaľ rozhodnutie o povolení o vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života
poručiteľa, nehnuteľnosť bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patrí do dedičstva po ňom. V

predmetnom uznesení Najvyšší súd SR rozoberal aj rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/196/2005, v ktorom riešil
otázku, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej
poručiteľom za jeho život, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo až po jeho smrti. Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 468) a keďže rozhodnutie
o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu

nenastali, v danom prípade ku dňu podania návrhu na vklad, alebo v deň uvedený v návrhu na vklad)
boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patri do dedičstva po ňom. Dovolací súd
neriešil otázku, čo malo byť zaradené medzi aktíva dedičstva, či nehnuteľnosti, alebo kúpna cena za
ne a čo malo byť zaradené medzi pasíva, uvedené otázky sa riešia v konaní o dedičstve podľa § 175a a
nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Danej problematike sa dotkol aj rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 8Sžo 41/2008, v ktorom bolo uvedené, že zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi
(ak nie sú dôvody absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom jej platnosti
za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv
dochádzaažvkladomdokatastra.Ajposmrtiúčastníkazmluvytrváviazanosťprejavuvôle,takžeprávny
nástupcovia zomreleného sú viazaný jeho prejavom vôle v zmluve. Zákonný dedičia sú však viazaný

prejavom vôle poručiteľa v uvedenej zmluve až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností. Pre úplnosť Najvyšší súd SR uviedol, že občiansko-právne kolégium rozhodlo
o uverejnení uznesenia sp. zn. 3Cdo/154/2010 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov v SR.
V tomto uznesení uviedol, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá
ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o týchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ

bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a
okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Dovolací súd dodal, že
ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenia, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve
ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je v súčasnosti vlastníkom
veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok

spája vznik vlastníctva niekoho iného, v konaní ktorom sa zisťuje, že či určitá vec bola v čase smrti
v poručiteľovom vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. Súd je toho
názoru a z uvedeného vychádzajúc, že Správa katastra po zistení, že prevodca po podaní návrhu na
vklad (pred rozhodnutím o ňom) zomrel, mala konanie prerušiť, resp. konať s navrhovateľkou v rade
1) t.j. zaslať jej tak návrh na povolenie vkladu, ako aj rozhodnutie o prerušení konania. Ak by nebola

navrhovateľka v rade 1) súhlasila s prejavom vôle nebohého darcu darovať svoj podiel odporcom v rade
1) a 2) mohli sa títo domáhať na súde nahradenia prejavu jej vôle a to s poukazom na skutočnosť,
že navrhovateľka v rade 1) je v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/29/2010 viazaná
vôľou darcu. Navrhovateľka v rade 1) by sa mohla prípadne na súde žalobou domáhať, že predmetný
spoluvlastnícky podiel nebohého darcu patril do dedičstva po ňom, alebo podať žalobu v zmysle § 247

Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadom dohody o tom, že darca nebohý R. Š. môže
naložiť so svojim spoluvlastníckym podielom ako chce, boli vypočutí nielen účastníci konania ale aj
svedkovia. Navrhovateľ v rade 2) neustále tvrdil, že k takejto dohode nikdy nedošlo a trval na tom,
že o darovaní nehnuteľnosti odporcom v rade 1) a 2) sa dozvedel od matky - navrhovateľky v rade

1), ktorá sa o tom mala dozvedieť v dedičskom konaní. Odporcovia v rade 1) a 2) zotrvali na tom,že k takejto dohode medzi navrhovateľom v rade 2) a nebohým darcom došlo, pričom prítomní pri
uvedenej dohode boli obaja navrhovatelia, odporca v rade 1), ako aj rodičia odporkyne v rade 2), ktorí
boli vypočutí v konaní a brat odporcu v rade 1). Pri uzatváraní samotnej darovacej zmluvy boli podľa

tvrdení odporcov prítomní aj odporcovia v rade 1) a 2), nebohý darca a pani C. A. z Obecného úradu
Mošovce. Podľa českej judikatúry a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/446/2012, sp.
zn. 22Cdo/1599/2003, ust. § 140 Občianskeho zákonníka je ustanovenie dispozitívne a spoluvlastníci
sa môžu od neho po dohode odchýliť. Ak sa dohodnú podieloví spoluvlastníci, že každý z nich predá
svoj podiel tretej osobe, nemôžu v prípade realizácie tejto dohody namietať relatívnu neplatnosť pre

porušenie predkupného práva. Dohoda spoluvlastníkov o tom, že každý z nich samostatne prevedie svoj
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je tiež dohodou o tom, že predkupné právo nebude uplatnené.
Predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom
tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí. V tomto
prípade ide o ústne alebo konkludentne uzavretú dohodu o tom, že predkupné právo nebude uplatnené.
Pokiaľspoluvlastníkvýslovneprejavívôľuvecnekúpiť,bolobynadbytočnemujuešteponúkaťnapredaj.

Za takejto situácie by mohol niektorý zo spoluvlastníkov namietať porušenie predkupného práva len v
prípade, že by nepochybne bolo porušené dohodnuté podmienky predaja, samozrejme za predpokladu,
že nejaké podmienky dohodnuté boli.

Súd tak na pojednávaní, ako už vyššie konštatoval, vypočul aj rodičov odporkyne v rade 2), ktorí zotrvali
na tvrdeniach, že sa svojho predkupného práva navrhovateľ v rade 2) vzdal a navrhovateľ v rade 2) s

týmtonesúhlasil,avšaknevedeltožiadnyminýmspôsobompreukázaťapretosastotožnilsvyjadreniami
rodičov odporkyne v rade 2) a dospel k záveru, že navrhovateľ v rade 2) sa svojho predkupného práva
vzdal.

Podľa § 151 ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie §
166 sa nepoužije.

Súd v zmysle citovanej zákonného ustanovenia si vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné
konanie po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie
exekúcie.