Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2014

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 1T/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100059
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2014:9513100059.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Králika a členov

senátu JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Emila Klemaniča, v trestnej veci proti W.. I. E., obžalovanému pre
zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca
2014 takto

r o z h o d o l :

W.. I. E., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalým bydliskom XXX XX Y., I. č. XXXX/XX, prechodným bydliskom
XXX XX J., S. č. XXXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia
mýtnejpolíciePZBratislava-Jarovcenadiaľnicič.D2,vblízkostihraničnéhopriechoduBrodskévsmere

na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s evidenčným číslom
Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa dopustil priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a
namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi
uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 150,- € alebo
ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho nechá ísť“, následne od N.

J. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok žiadnym spôsobom nezaevidoval
a vodiča nechal z miesť odísť, čím konal v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002
o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne
porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe
príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície a v znení neskorších predpisov,

t e d a

- v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok a taký či spáchal
ako verejný činiteľ,

- ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu,

t ý m s p á c h a l- zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

- prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere p ä ť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému peňažný trest vo
výmere 300,- (tristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere j e d e n mesiac.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci vo
výkone služby v ozbrojených zboroch na dobu t r i roky.

o d ô v o d n e n i e :

Nahlavnompojednávaní,ktorésakonalo16.decembra2013a3.marca2014,súdpovykonanídôkazov,
a síce výsluchu obžalovaného W.. I. E., výsluchoch svedkov N. J. a C.. D. J., prečítaní výsluchov svedkov
V. J. a K. E., prehratí zvukového záznamu zo systému Redat, prečítaní znaleckého posudku VÚSO, a
tiež po prečítaní zažurnalizovaných listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný W.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného

inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného
priechodu Brodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel
Zafira, s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý
sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde
to bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi

predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková
pokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300,- € a tiež mu bude uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50,- € tak ho
nechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50,- € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok
žiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4

Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení
neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov.

Obžalovaný W.. I. E. na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Pred súdom v zhode s prípravným konaním vypovedal o
skutočnostiach, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich. V tej súvislosti uviedol, že skutok sa podľa
neho vôbec nestal. Popísal celý priebeh jeho hliadkovej služby, ktorú v ten deň vykonával s mýtnym
úradníkom K. E.. Veliteľom hliadky bol obžalovaný. Z oddelenia odchádzali na výkon služby ráno o

7.30 h a presúvali sa pomaly na hraničný prechod Brodské. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, akokontrolovali český kamión medzi Lamačom a Stupavou, ktorý neplatil mýto. Tento priestupok skončil
napomenutím a doplatkom mýta. Priebežne kontrolovali parkoviská a pumpy. Následne sa im stalo, že
na výjazde z parkoviska Brodské im na stopke nedal prednosť český vodič a tento priestupok potrestali

blokovou pokutou vo výške 100,- €. Asi pol hodiny na to na tej istej stopke nezastal vozidlom jeden starší
talianskypáraajtentopriestupokvyriešiliblokovoupokutou100,-€.Potomužbolobedaspolusmýtnym
úradníkom K. E. zašli do motorestu Stupava, kde bežne chodievajú. Po obede pokračovali znovu po
diaľnici D2 na hraničný prechod Brodské. Niekedy vtedy sa u nich pristavili dve české červené Octavie
a ich vodiči sa pýtali sa, či je potrebná diaľničná nálepka na cestu do Malaciek. Potom kontrolovali

rumunský kamión, ktorému reštartovali palubnú jednotku na mýto. To isté sa stalo aj českému kamiónu,
aletenmaltúpalubnújednotkupokazenúajemudoporučilijuvymeniť.Včaseod16.15hdo16.30hmali
prestávku, kedy si boli kúpiť občerstvenie a cigarety. V tom čase sa nachádzali na hraničnom prechode
Brodské, na tom veľkom parkovisku a je tam bufet. Asi o 16.45 h sa začali presúvať do Bratislavy a
zhruba o 18.20 - 18.25 h obžalovaný dostal pokyn od operačného dôstojníka, ktorého pozná iba pod
menom V., že má vypracovať podrobný záznam o službe. Potom pred koncom služby, ktorá skončila o

19.00 h, obžalovaný na oddelení robil administratívu a písal ten záznam.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že službu vykonávali na služobnom motorovom vozidle
Volkswagen Caravelle s označením Polícia, a toto vozidlo malo na streche majáky a rampu so svetlom.
V čase služby mal on oblečenú policajnú uniformu a aj pracovník súkromnej firmy Skytoll mal svoju
služobnú uniformu. Hlavnou náplňou obžalovaného bolo kontrolovať nákladné motorové vozidlá a

autobusy, keďže je mýtny policajt, či majú zaplatené mýto, ale do jeho pracovnej náplne patrí aj kontrola
diaľničných nálepiek a aj kontrola plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako pomôcku v ten deň
používali služobný fotoaparát zn. Canon. Používali ho na fotenie mýtnych priestupkov. Kritického dňa
10. júla 2012 doobeda urobil len jeden záber toho českého kamióna, ktorý mal pokazenú palubnú
jednotku. Poobede spolu s kolegom K. E. urobili fotoaparátom asi desať záberov, a to len súkromných

a fotili sa s okuliarmi, ktoré našli na parkovisku. Neskôr okuliare odovzdali vodičovi, ktorý sa pre ne na
parkovisko vrátil. Obžalovaný ďalej dokazoval, že toho 10. júla 2012 do svojej hliadkovej knižky napísal
tri záznamy, a síce ten český kamión s pokazenou palubnou jednotkou, čo sa riešilo napomenutím a
udelenie dvoch blokových pokút v sume 100,- € českému vodičovi a staršiemu talianskemu páru, ktorí
vozidlami nezastavili pri vychádzaní z parkoviska na zvislej dopravnej značke stop.

Na konkrétnu otázku prokurátora, kde sa obžalovaný nachádzal dňa 10. júla 2012 okolo 16.05 h,
obžalovaný uviedol, že určite na tom parkovisku na hraničnom priechode Brodské, od 16.15 h do 16.30
h mali spomínanú prestávku. Obžalovaný však nevedel uviesť, či sa nachádzal na začiatku parkoviska,
alebo parkoviskom prechádzal, pretože služobným vozidlom kontrolovali kamiónom palubné jednotky.
Zároveň uviedol, že z dvanásť hodinovej služby na parkovisku v Brodskom strávili asi sedem a pol

hodiny. V súvislosti so svedkami J. uviedol, že nie sú mu známi a nevie o tom, že by sa s nimi niekedy
v minulosti vôbec stretol.

Záverom svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že keď mu operačný dôstojník
V. zavolal, že má napísať ten záznam, tak mu nepovedal dôvod, len mu povedal, že je to na príkaz
zástupcu riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, pána D., a že má napísať to, čo sa

mu v službe udialo minútu po minúte. Nasledujúceho dňa 11. júla 2012 mal obžalovaný zhodou okolností
službuznovusmýtnympracovníkomK.E.,alenastanovištiTriblavina,kdeichnavštívilriaditeľdiaľničnej
polície v Bratislave, ktorý mu odňal služobný fotoaparát a povedal, že je to na príkaz zástupcu D.. Vtedy
už tušil, že sa niečo okolo neho deje, lebo keď sa vrátil na oddelenie, videl tam pracovníkov inšpekčnej
služby, ako si kopírujú jeho hliadkovú knižku a bloky.

Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním dokazoval, že
skutok sa stal niekedy v lete v roku 2012, keď boli na ceste z Nemecka na Slovensko. Boli práve v Česku
a prechádzali cez hranicu na Slovensko. V mieste, kde sa kedysi nachádzala colnica, zastavili, aby si
kúpili diaľničnú známku, čo urobila jeho manželka D.. Potom, keď vychádzal z parkoviska na diaľnicu,
odbočil na cestu, ktorá spája diaľnicu a o nejakých 50 metrov videl policajta, ktorý mu naznačoval, aby

zastal pri krajnici. Poslúchol ho. Stiahol okno a policajt sa ho pýtal, či rozpráva po anglicky. Odpovedal
mu, že áno, a potom si policajt od neho pýtal doklady od vozidla. Následne ho policajt požiadal, aby
ho nasledoval k služobnému vozidlu. Pri policajnom aute mu ten policajt ukázal najprv fotografiu so
značkou stop a spýtal sa ho, či spoznáva túto značku na mieste, kde bola odfotená. Odpovedal mu, že tá
značka je umiestnená zrejme tam, kde odbočoval na diaľnicu. Policajt mu tiež povedal, že v služobnomvozidle bola ďalšia osoba, ktorá jeho priestupok natočila na video. Svedok odpovedal, že nemá zmysel
mu to ukazovať, lebo vie, že na tej stopke skutočne nezastavil. Následne mu ten policajt povedal, že za
takýto priestupok je možné uložiť pokutu až do výšky 150,- €. Ďalej povedal, že by mal povinnosť o tom

informovať centrálu v Bratislave, čo by malo za následok zákaz šoférovania v Slovenskej republike až
na jeden rok. Potom svedkovi povedal, že ak mu dá 50,- €, nechá ho ísť. Svedok bol dosť prekvapený,
ale dlho nerozmýšľal, lebo bolo teplo, vo vozidle mal svoju celú rodinu s malými deťmi a dlhú cestu
pred sebou aj za sebou. Preto policajtovi odovzdal tých 50,- €. Urobil to tak, že sa vrátil do ich vozidla
a požiadal manželku, aby mu peniaze dala. Vzal od nej 50 Eurovú bankovku a vrátil sa k policajnému

autu. Podal tú bankovku policajtovi a on ju vzal. Ten mu vrátil doklady od vozidla a následne vyrazili do
Bratislavy. Cestou manželke vysvetlil čo sa stalo, rozprávali sa o tom, že to nie je normálne, že by s
tým mali niečo urobiť. Ich rozhovor trval dosť dlho a keď prišli do Bratislavy, rozhodli sa zastaviť na kraji
diaľnice a keďže jeho manželka je Slovenka, poznala telefónne číslo na políciu, a teda tam zavolali. On
sa policajta v telefóne opýtal, či hovorí po anglicky, ale keďže nevedel, tak podal telefón manželke a s
policajtom sa rozprávala ona. Ten policajt im poradil, aby išli na policajnú stanicu a podali sťažnosť. Keď

došli do Trnavy, odkiaľ pochádza manželka, tak zašli na policajnú stanicu, kde podali trestné oznámenie.

Na otázky prokurátora svedok dodal, že na presný dátum, kedy sa tá udalosť stala, si nepamätá,
ale mohlo to byť o štvrtej popoludní, čiže na políciu sa dostali niekedy o piatej popoludní. Cestovali
na prenajatom vozidle Opel Zafira čiernej farby. Komunikoval len s policajtom, ktorý stál vonku mimo
služobného vozidla. Na tú osobu, ktorá bola vo vnútri policajného auta sa nesústredil, tú by ani

neopoznal. Policajt vo vnútri sa do rozhovoru vôbec nezapájal. Na dotaz prokurátora svedok opísal
policajtov tak, že ten, ktorý sa nachádzal vonku a s ktorým komunikoval, mal veľmi krátke vlasy, mal
trošku zarastené strnisko na tvári, okrúhlu tvár a bol taký snedší typ človeka. Ten, ktorý bol v aute,
mal veľké slnečné okuliare, ale na jeho tvár si nespomína. Ten policajt, s ktorým komunikoval mimo
služobného vozidla, mal uniformu. S ním komunikoval po anglicky. Ten policajt mu povedal po anglicky:

„If you give me 50,-€ and let you go“. Po slovensky: „Ak mi dáš 50,-€ môžeš ísť“. K policajnému vozidlu
svedok uviedol, že mali taký väčší druh vozidla typu minibus bielej farby. Nevedel s určitosťou povedať,
či to vozidlo malo nápis Polícia, ale vzápätí dodal, že keď ho videl, jednoznačne sa mu zdalo ako vozidlo
policajné.

Svedokďalejkonštatoval,žeprijehorozhovorespolicajtomapriodovzdávaní50,-€,manželkaprítomná

nebola, ona sedela v ich vozidle s deťmi. Táto udalosť sa určite odohrala na slovenskej, nie českej
strane. S určitosťou to svedok vedel povedať preto, lebo kupovali slovenskú diaľničnú známku. Svedok
si bol vedomý toho, že odovzdanie peňazí policajtovi je nelegálne, ale musel sa vtedy veľmi rýchlo
rozhodnúť. Postup policajta sa mu nezdal normálny od momentu, keď mu navrhol, aby zaplatil tých 50,-
€. Po diskusii s manželkou sa rozhodol, že to oznámi polícii, čo aj v ten deň urobili.

Aj svedkyňa C.. D. J. pred súdom 3. marca 2014, v zhode s prípravným konaním, potvrdila výpoveď
svojho manžela N. J.. V tej súvislosti uviedla, že v ten deň cestovali z Hannoveru, kde bývajú, za jej
rodičmi na Slovensko do Trnavy. Prechádzali z Českej republiky do Slovenskej republiky na priechode
pri Brodskom. Vozidlo šoféroval manžel, na hraničnom priechode zastavil, pretože potrebovali kúpiť
diaľničnú známku. Ona vystúpila z vodidla, išla tú diaľničnú známku kúpiť, pričom manžel zostal sedieť

v aute s deťmi. Vrátila sa do 5 minút. Potom vyrazili na diaľnicu a asi po 50 až 100 metroch ich zastavil
policajt mávaním ruky. Policajné auto stálo otočené prednou časťou k nim. K ich vozidlu pristúpil policajt,
manžel otvoril okienko a policajt, nakoľko videl auto so zahraničnou značkou, sa ho opýtal, či rozpráva
po anglicky a potom si vypýtal doklady. Ona zostala sedieť v aute. Manžel vystúpil a šiel s policajtom
k policajnému autu. Ona z vozidla sledovala, čo sa deje. Videla, že policajt mu niečo ukazoval na

papieri, manžel prikyvoval hlavou a ten policajt mu následne ukázal niečo smerom do policajného auta.
Ona v tom policajnom vozidle videla osobu, ktorá mala veľké slnečné okuliare. Následne sa jej manžel
vrátil k autu a vypýtal si od nej 50,- €. Odovzdala mu jednu 50 eurovú bankovku a manžel odišiel k
policajnému autu. Ona videla, ako manžel podal policajtovi tú bankovku, ale presné detaily odovzdania
uviesť nevedela.

Svedkyňa ďalej dokazovala, že cestou do Bratislavy sa s manželom o tej udalosti rozprávali. On jej
povedal, že nezastavil na značke stop a že sa dopustil toho priestupku. Povedal jej aj to, že policajt mu
oznámil,žezatakýtopriestupokmôžebyťuloženápokutaaž150,-€alebodokoncaajzákazšoférovania
po Slovenskej republike až na 1 rok, keby sa to dostalo do Bratislavy do ústredia. Ale policajt mu povedal,
že ak mu dá 50,- €, tak môže odísť. Spolu s manželom rozmýšľali, rozprávali sa o tom, analyzovali, bolinahnevaní, že sa niečo takého stalo. Rozhodli sa, že zavolajú na políciu. Keďže manžel nevie slovensky,
s policajtom po telefóne komunikovala ona. Ten policajt im poradil, aby v Trnave išli na políciu a podali
trestné oznámenie. Svedkyňa tiež uviedla, že sa opýtala manžela, či dostal potvrdenie o odovzdaní 50,-

€, na čo jej on odpovedal, že samozrejme nie.

Svedkyňa uviedla tiež, že táto udalosť sa stala po obedňajších hodinách, možno okolo 15.00 h, presne
nevie. Diaľničnú známku kupovala na hraničnom priechode Brodské, dostala aj doklad, ktorý odovzdala
polícii. Následne po jeho predložení na hlavnom pojednávaní sa už svedkyňa nepamätala, či to bol práve
tento doklad. Určite ho však odovzdala vyšetrovateľovi.

Svedkyňa tiež dokazovala, že v ten deň cestovali na čiernom osobnom motorovom vozidle zn. Opel
Zafira. Policajt, ktorý ich zastavil, bol oblečený ako policajt v uniforme. Druhá osoba, ktorá sedela vo
vozidle, mala veľké čierne slnečné okuliare, mal také výraznejšie čeľuste a javil sa jej vyšší ako ten
policajt, ktorý ich zastavil. Služobné vozidlo bolo označené nápisom Polícia. Pri tejto udalosti neboli
žiadne iné osoby okrem svedkyne, jej manžela, detí a spomínaných dvoch policajtov.

Záverom svojho výsluchu pred súdom svedkyňa dodala, že sa nepamätá, či pri oznámení veci

operačnému dôstojníkovi do telefónu povedala aj výšku úplatku, ktorý odovzdal jej manžel policajtovi.
Ona celý priebeh udalosti sledovala z ich vozidla asi na vzdialenosť 30 metrov. Nikdy pred touto
udalosťou ani potom s manželom s týmito policajtmi neprišli do kontaktu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca 2014 súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku za stálej
prítomnosti svedkov N. J. a C.. D. J. vykonal na technickom zariadení prehratie zvukového záznamu

zo systému Redat, ktorý CD nosič je súčasťou spisového materiálu a nachádza sa na obale zv. 1 z
vnútornej strany. Prepis záznamu sa nachádza na č. l. 154-156. Zároveň predseda senátu podal správu
o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený (č. l. 154, 227-229). K prehratiu tohto zvukového
záznamu súd uvádza, že obaja svedkovia zhodne uviedli, že tento rozhovor spoznávajú. Svedkyňa C..
D. J. ešte dodala, že pokiaľ tam bolo počuť rozhovor vo francúzštine, bolo to preto, že pri komunikácii

s operačným dôstojníkom sa manžela pýtala na typ služobného policajného vozidla. Záverom uviedla,
že nevie, prečo v tom rozhovore nepovedala policajtovi presnú sumu úplatku, teda tých 50,- €, asi sa
zamerala na otázky operačného dôstojníka a odpovedala na ne.

Svedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností opoznali obžalovaného
W.. I. E. počas ich rekognícií podľa fotografií (č. l. 57-60, 61-64). Svedka K. E., ktorý kritického dňa

vykonával ako pracovník firmy Skytoll hliadkovú službu spoločne s obžalovaným, svedkovia N. J. a C..
D. J. pri rekognícii neopoznali (č. l. 75-78, 79-82).

Na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra 2013 v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného
poriadku boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítané výpovede svedkov V. J. a K. E. z
prípravného konania.

Svedok V. J. (č. l. 47-50) vypovedal, že v ten kritický deň mal službu na operačnom stredisku dopravnej
polície, kde mu prepojili telefonát pani J., ktorá nahlásila možné korupčné správanie sa príslušníkov
polície na hraničnom priechode Brodské. Okrem iného mu tiež povedala, že policajti sú na vozidle
dodávkového typu, ale nevedela, či bolo aj označené ako polícia alebo nie. Podľa rozpisu služieb zistil,
že v tom priestore by mali byť dve vozidlá, jedno dodávkové v tom čase používal práve obžalovaný. O

veci tiež vyrozumel operačné stredisko a zástupcu krajského riaditeľa pána D.. Následne sa opätovne
telefonicky skontaktoval s pani J. a poučil ju, aby išla podať trestné oznámenie na najbližšie oddelenie
polície.

Svedok K. E. (č. l. 51-56) uviedol, že predmetný deň ako pracovník spoločnosti Skytoll vykonával na
diaľnici D2 hliadkovú službu spoločne s obžalovaným W.. I. E.. Počas celého priebehu služby sa nič

zvláštne nestalo, bežne kontrolovali nákladné motorové vozidlá, niekoľko vodičov osobných motorových
vozidiel sa pýtalo na diaľničné známky. Stáli aj na hraničnom priechode Brodské, mali tam aj prestávku a
asi okolo 17.00 h sa vrátili späť do Bratislavy, kde prišli niekedy okolo 18.30 h, kedy v taký čas už bežne
službu končia. Na konkrétne otázky svedok dokazoval, že nevie o tom, že by obžalovaný zastavil osobnémotorové vozidlo zn. Opel Zafira a s jeho vodičom by riešil nejaký priestupok. Pamätá si len Volkswagen
Golf, lebo jeho vodič si na parkovisku zabudol slnečné okuliare a neskôr sa po ne vrátil. Vypovedal tiež
vo všeobecnosti, že pokiaľ obžalovaný zistí nejaký priestupok, spravidla si zoberie doklady a rieši ho

sám takým spôsobom, aký uzná za vhodný.

V súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 16. decembra
2013 prečítané aj listinné dôkazy: z č. l. 4 zápisnica o trestnom oznámení, z č. l. 30 potvrdenie o kúpe
diaľničnej známky, z č. l. 93-94 potvrdenie o zaistení veci, z č. l. 95-97 uznesenie a záznam o vrátení
veci, z č. l. 113-114 plán služieb a inštruktáž, z č. l. 115 hlásenie zo služby, z č. l. 116-118 úradný záznam

obžalovaného z 10. júla 2012, z č. l. 118-120 fotokópia hliadkovej knižky, z č. l. 121-122 kniha prevádzky
dopravného prostriedku ev. č. J. XXX Z., z č. l. 123-124 fotokópia vzoru bloku na pokutu zaplatenú
na mieste, z č. l. 125-131 fotokópia časti knihy cenností, z č. l. 132 úradný záznam vedúceho zmeny
V. J., z č. l. 133-134 údaje o osobe obžalovaného zo systému Regob, z č. l. 136-151 priebeh jazdy
služobného vozidla ev. č. J. XXX Z., z č. l. 164-166 služobné hodnotenie obžalovaného, z č. l. 192 odpis
registra trestov obžalovaného, z č. l. 193 výpis z evidencie priestupkov. Na hlavnom pojednávaní dňa 3.

marca 2014 predseda senátu ešte prečítal z č. l. 233 správu KR PZ, Krajského dopravného inšpektorátu
Bratislava z 31. decembra 2013 a z č. l. 234-235 správu spoločnosti Skytoll, a. s..

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žedňa10.júla2012vykonávalobžalovanýW..I.E.hliadkovú
službu na oddelení mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava - Jarovce, a to na úseku
diaľnice D2 Malacky - Brodské v čase od 7.00 h do 19.00 h s určenými prestávkami. Súčasťou hliadky bol

ajpracovníkfirmySkytollK.E..Zozáznamovzuvedenejslužbyazkópiehliadkovejknižkyobžalovaného
vyplýva, že počas služby boli riešené tri priestupky, za ktoré bolo uložené jedno napomenutie a dvakrát
bloková pokuta po 100,- €. Ako pracovnú pomôcku mal obžalovaný pridelený fotoaparát zn. Canon.
Podľa prehľadu jázd viedol obžalovaný W.. I. E. v čase predpokladaného skutku služobné motorové
vozidlo zn. Volkswagen Caravelle, ev. č. J. XXX Z., ktoré sa v čase od 13.40 h do 16.20 h nachádzalo

na hraničnom priechode Kúty - Brodské. Z úradného záznamu L.. V. J. vyplýva priebeh telefonátu so
svedkyňou C.. D. J. v predmetný deň a následný postup príslušníkov PZ. Podľa predloženého potvrdenia
spoločnosti NAD-RESS SPEDYT, s. r. o. Senica, bola dňa 10. júla 2012 v čase o 15.57 h predaná
mesačná diaľničná nálepka. Ide o listinný doklad, ktorý vyšetrovateľovi predložila svedkyňa C.. D. J..

Postupompodľa§268ods.2Trestnéhoporiadkusosúhlasomprokurátoraaobžalovanéhobolprečítaný

znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO č. 120/10/2012 z č. l. 101-112.
Z jeho záverov vyplynulo, že v skúmanom fotoaparáte zn. Canon, resp. v súvisiacej pamäťovej karte,
sa v položke „vymazané“ nachádzali aj dva súbory vyhotovené dňa 10. júla 2012 v čase o 16.10 h a
16.12 h. Tieto súbory však s ohľadom na ich vymazanie možno síce obnoviť, môžu však byť poškodené
alebo nečitateľné. Prílohou posudku bolo aj CD s uvedenými súbormi. V tejto súvislosti súd konštatuje,

že uvedené súbory sú naozaj nečitateľné, čo bolo overené aj na hlavnom pojednávaní.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne dospel súd k nasledovným
skutkovýmzáverom.Súdnemalžiadnepochybnostiotom,žesaskutokstal,ažehospáchalobžalovaný
W.. I. E..

Svedkovia N. J. a C.. D. J. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní

obžalovaného W.. I. E. zo spáchania skutku v celom rozsahu usvedčili. Ich výpovede pred súdom
i pred vyšetrovateľom sú v podstatných skutočnostiach zhodné. Pokiaľ aj existujú nejaké drobné rozpory
je zrejmé, že vyplynuli z pomerne značného, takmer dvojročného odstupu od spáchania skutku. Obaja
menovaní svedkovia v celom priebehu trestného konania podrobne a v zásade rovnako vypovedali o
tom, ako sa mal skutok odohrať. Ich výpovede treba dôvodne považovať za dôveryhodné, pretože ako

to obaja uviedli na hlavnom pojednávaní, obžalovaného nikdy predtým ani potom nevideli, teda nemali
žiaden dôvod, pre ktorý by si mali spáchanie tohto skutku „vymyslieť“. Výpovede svedkov N. J. a C.. D.
J. korešpondovali aj s výpoveďou svedka V. J., ale aj s ostatnými nepriamymi dôkazmi, najmä listinnými
dôkazmi, a tak spolu vytvorili ucelenú predstavu o predmetnom skutku. Súd v ich výpovediach nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by ich výpovede robili nedôveryhodnými.Tu treba uviesť, že svedok N. J. vo svojich výpovediach jasne súdu vysvetlil, že kritického dňa ho pri
vychádzaní z parkoviska na hraničnom priechode Brodské na diaľnicu D2 zastavil práve obžalovaný,
ktorý mu oznámil, že sa dopustil priestupku tým, že nezastavil na zvislom dopravnom značení stop. Pri

služobnom motorovom vozidle mu oznámil, že za takýto priestupok je možné zaplatiť pokutu až 150,-
€ a pokiaľ by informoval centrálu v Bratislave, mohlo by to mať za následok zákaz šoférovania až na 1
rok na území Slovenskej republiky. Zároveň svedok jednoznačne uviedol, že obžalovaný mu povedal,
že ak mu dá 50,- €, tak môže ísť. Bankovku v tejto sume mu aj odovzdal, ktorú predtým vyzdvihol u
manželky v ich vozidle. Po rozprave s manželkou C.. D. J. v ten deň na čísle 158 informovali o udalosti

operačného dôstojníka, ktorý im poradil, aby v Trnave podali trestné oznámenie, čo aj urobili. Všetky
tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa C.. D. J..

V súvislosti so svedkami N. J. a C.. D. J. treba ešte dodať, že ich výpovede v prípravnom konaní (č.
l. 180-185, 187-191) súd vyhodnotil ako procesné a rovnako tak na hlavnom pojednávaní žiadna z
procesných strán nijakým spôsobom ich výsluchy nenamietla. Pravdivosť svedeckých výpovedí N. J. a
C.. D. J. v dostatočnej miere potvrdzuje aj existencia nepriamych dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje

súd na doklad o kúpe diaľničnej známky (č. l. 30), ktorý vyšetrovateľovi v prípravnom konaní predložila
svedkyňa C.. D. J.. Je z neho zrejmé, že mesačnú diaľničnú známku v hodnote 14,- € kupovali na
hraničnom priechode Brodské - D2 dňa 10. júla 2012 o 15.57 h, číslo pokladne 605, číslo pokladničného
bloku 27112. Vyplýva z toho, že diaľničná známka bola zakúpená na území Slovenskej republiky,
manželia J. sa v tom čase reálne nachádzali na území Slovenskej republiky na parkovisku hraničného

priechodu Brodské. Z obsahu zvukového záznamu zo systému Redat jednoznačne vyplynulo, že v
podstate v rozmedzí zhruba pol hodiny po spáchaní skutku obaja tento nahlásili na operačné stredisko
na číslo 158 a po porade operačného dôstojníka ho aj zápisnične podali v Trnave formou trestného
oznámenia,čosastalotohoistéhodňao18.05h(č.l.1-2).Zďalšíchnepriamychdôkazovjepritomúplne
zrejmé, že v predmetnom čase a na mieste, kde došlo k spáchaniu skutku, sa nachádzala jedine hliadka,

ktorej členom a zároveň veliteľom bol obžalovaný W.. I. E.. Vyplýva to nielen zo služobných pomôcok
príslušného oddelenia mýtnej polície Policajného zboru, ale tiež z výpisov tzv. GSM systému. Z tohto
systému bolo bezpochyby jasné, že služobné motorové vozidlo Volkswagen Caravelle, ev. č. J. XXX Z.,
sa nepochybne nachádzalo na mieste spáchania trestného činu. Aj detaily, ktoré spomínali svedkovia
N. J. a C.. D. J., a síce že policajné vozidlo bolo dodávkového typu, že osoba, ktorá sedela vo vozidle

mala veľké slnečné okuliare a široké lícne kosti a že policajt, ktorý ich zastavil mal na hlave začínajúcu
plešinu, svedčia o tom, že svedkovia N. J. a Mgr. D. J. si popisovanú udalosť s obžalovaným nemohli
do takých detailov vymyslieť. Potom je súd názoru, že teda ju skutočne prežili, čím sa stali súčasťou
skutkového deja, ktorý v krátkom čase aj oznámili policajným orgánom a o ktorom i zhodne vypovedali.
Navyše, svedkovia N. J. a C.. D. J. v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností obžalovaného

pri svojich rekogníciach podľa fotografii opoznali.

Naopak, výpoveď obžalovaného v tom, že so svedkami J. nikdy neprišiel do kontaktu, súd považoval
za účelovú, pretože dôkazy, ktoré boli vykonané v tejto trestnej veci, však jednotlivo i vo svojom súhrne
jednoznačne nasvedčujú tomu, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa trestných činov dopustil. Ako
účelovú vyhodnotil súd aj prečítanú výpoveď svedka K. E., ktorý v čase skutku ako pracovník súkromnej

firmy Skytoll vykonával hliadkovú službu s obžalovaným, a to v snahe pomôcť mu zbaviť sa trestnej
zodpovednosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prečítané listinné dôkazy, a síce správy KR PZ,
Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava a firmy Skytoll, a. s., z ktorých vyplýva, že od 1. januára
2012 do 10. júla 2012 (čas skutku) vykonával obžalovaný W.. I. E. spolu s K. E. hliadkovú službu celkom
osemkrát (č. l. 233, 234-235).

Na základe takéhoto vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v súhrne súd dospel k záveru, že obhajoba
obžalovaného W.. I. E. bola v celom rozsahu vyvrátená. Jeho tvrdenie, že kritického dňa sa so svedkami
N. J. a C.. D. J. nestretol, že oni sa na hraničnom priechode Brodské v tom čase nenachádzali, a teda
že od N. J. neprevzal úplatok v sume 50,- €, neobstojí. Keďže súd ustálil, že uveril všetkým tvrdeniam
svedkov N. J. a C.. D. J. a tiež svedectvu V. J. aj ostatným listinným dôkazom, ustálil aj to, že obžalovaný

W.. I. E. prevzal od svedka N. J. 50,- € ako úplatok, a to bol práve dôvod, prečo prejednanie priestupku
nezaevidoval do svojej hliadkovej knižky.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný
W.. I. E. dňa 10. júla 2012 v čase okolo 16.05 h ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu,
Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechoduBrodské v smere na Malacky, po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Opel Zafira, s
evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko K.-Y. XXXX, ktoré v tom čase riadil N. J., ktorý sa
dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nezastavil na mieste, kde

to bolo prikázané a namiesto toho, aby obžalovaný priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi
predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, že za tento priestupok mu môže byť uložená bloková
pokuta 150,- € alebo ho „pošle do Bratislavy, kde bude musieť zaplatiť 300 € a tiež mu bude uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu jeden rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 €, tak ho
nechá ísť“. Následne od N. J. prijal sumu 50 € ako úplatok a ponechal si ho, uvedený priestupok

žiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesť odísť. Konal tým v rozpore s čl. 8 ods. 4
Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení
neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 181/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), písm. g) Zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Je teda páchateľom zločinu

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Prijatie úplatku a nezákonné
vykonávanie právomoci verejného činiteľa mu súd jednoznačne preukázal výpoveďami svedkov N. J.,
C.. D. J. a V. J., prehratím zvukovej nahrávky systému Redat a tiež prečítaním listinných dôkazov,
najmä kópie jeho hliadkovej knižky, ale aj prečítaním ostatných listinných dôkazov zažurnalizovaných

v trestnom spise.

V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal
obžalovaný W.. I. E., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania
predmetných trestných činov, ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo
sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná,

ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za
vinného z tých trestných činov, ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor.

Zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto v súvislosti s
obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú
osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.

Prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha
verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V prípade tohto prečinu sa
teda vyžaduje, aby úmysel páchateľa smeroval k následku, ktorým je spôsobenie škody inému alebo
zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému.

V oboch prípadoch ide o trestné činy, ktorých skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného
zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy
úmysel (§ 15 písm. a), b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu
páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa

tak stane, je s tým uzrozumený.

V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný
W.. I. E. prijal 50,- € od svedka N. J. ako úplatok. Pod úplatkom pritom treba považovať každú
neoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia majetkovej alebo i nemajetkovej povahy, t. j.
také zvýhodnenie, na ktoré nie je právny nárok. Úplatok prijatý obžalovaným W.. I. E. pritom mal povahu

priameho majetkového prospechu v peniazoch. Protihodnotou úplatku bolo, že obžalovaný W.. I. E.
nepostiholvodiča-svedkaN.J.zadopravnýpriestupoknezastaveniavozidlapredznačkoustop,ktorého
sadopustil.JetozrejmézvýpovedísvedkovN.J.,C..D.J.aV.J.,zprehratiazvukovejnahrávkysystému
Redat a tiež z hliadkovej knižky obžalovaného, v ktorej sa nenachádzal zápis o predmetnom priestupku.
Nakoľko postihovanie priestupcov na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky príslušníkmi

Policajného zboru v rámci výkonu služobnej hliadkovej činnosti predstavuje plnenie celospoločensky
významnýchúloh,ktorépresahujúrámecindividuálnychprávazáujmovjednotlivca,jednoznačnemožnovyvodiťzáver,žeobžalovanýprijalúplatokvpriamejsúvislostisobstarávanímvecivšeobecnéhozáujmu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že obžalovaný W.. I. E. sa dopustil zločinu prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.

Spáchanie zločinu prijímania úplatku verejným činiteľom je kvalifikovaným znakom skutkovej podstaty
tohto trestného činu podľa ods. 2, § 329 Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne
preukázané, že uvedeného skutku sa obžalovaný W.. I. E. dopustil ako verejný činiteľ v zmysle § 128
ods. 1 Trestného zákona. V čase spáchania skutku bol totiž služobne zaradený ako referent oddelenia
mýtnej polície PZ Bratislava - Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ

Bratislava a uvedeného skutku sa dopustil počas výkonu služobnej hliadky v postavení veliteľa hliadky.
Bol teda príslušníkom ozbrojeného zboru, čo navonok deklaroval príslušnou uniformou a tiež služobným
osobným motorovým vozidlom s označením „Polícia“. Podieľal sa preto na plnení úloh spoločnosti
a štátu a požíval pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh
zverená. Disponoval oprávneniami a povinnosťami príslušníka Policajného zboru pri výkone dohľadu na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky počas služby a zločinu prijímania úplatku sa dopustil

bezpochyby v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Prijal úplatok pre seba v súvislosti s
nepostihnutím páchateľa dopravného priestupku. Za týchto okolností potom súdu nič nebránilo konanie
obžalovaného W.. I. E. právne posúdiť i podľa ustanovenia ods. 2, § 329 Trestného zákona.

Ďalej mal súd za preukázané, že obžalovaný W.. I. E. v čase skutku konal aj v rozpore s ustanovením
čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov

v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 Zákona
č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a),
písm. g) Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v znení neskorších predpisov. Najmä podľa
ostatne uvedeného ustanovenia je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou,

ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, a tiež v štátnej službe
i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť
dôveru v tento zbor.

Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný W.. I. E. porušil najmä uvedené

základné povinnosti policajta tým, že nepostihol N. J. ako páchateľa priestupku, hoci tak bol povinný
urobiť v zmysle všeobecne záväzných predpisov a ako protihodnotu za to od neho prijal úplatok, ako je
uvedené vyššie. Na základe týchto skutočností bolo potom možné ustáliť, že obžalovaný W.. I. E. ako
verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a to v úmysle zadovážiť sebe
neoprávnený prospech. V danom konkrétnom prípade v podobe finančných prostriedkov v sume 50,- €.

Svojím konaním potom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom na spôsob spáchania obidvoch trestných činov nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že sa
ich obžalovaný W.. I. E. dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.

V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34

ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej
trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.

Druh trestu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, za prísnejší

z dvoch zbiehajúcich sa deliktov. Pri určení výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Útok obžalovaného smeroval voči dôležitému, zákonom chráneného záujmu, ktorým je záujem
spoločnosti na riadnom, bezchybnom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, akým

postihovanie páchateľov dopravných prostriedkov bezpochyby je. Navyše uvedený záujem obžalovanýW.. I. E. porušil pri výkone služby na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky, teda v postavení verejného činiteľa. Uvedená skutočnosť zvyšuje nebezpečnosť činu pre
spoločnosť, ktorú zákonodarca premietol aj do prísnejšieho trestného postihu páchateľa, vyplývajúceho

z ustanovenia § 329 ods. 2 Trestného zákona. Pri hodnotení významu chráneného záujmu mal súd
takisto na zreteli skutočnosť, že korupcia predstavuje v súčasnosti závažný celospoločenský problém.
Konanie obžalovaného W.. I. E. v čase skutku súčasne smerovalo proti ďalšiemu zákonom chráneného
celospoločenského záujmu, a síce záujmu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov v súlade
s právnym poriadkom.

Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových
zistení. Súd tu vzal do úvahy najmä snahu obžalovaného obohatiť sa prijatým úplatkom a tak ovplyvniť
zákonné fungovanie verejného činiteľa s cieľom porušenia jeho základných funkčných povinností. Ďalej
tu súd prihliadol na okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania trestných činov a tiež na okolnosti, čo
pôsobili na obžalovaného a na rôzne sprievodné okolnosti. Súd vzal do úvahy i druh a povahu konania
obžalovaného.

Obžalovaný W.. I. E. bol v správe o povesti z miesta bydliska hodnotený všeobecne tak, že v evidencii
priestupkov Obvodného úradu v D., odboru všeobecnej vnútornej správy, nemá žiaden záznam. V
služobnom posudku bol svojím priamym nadriadeným hodnotený kladne. Dňa 1. novembra 2009 bol
prijatý do štátnej služby príslušníka železničnej polície. Dňa 1. apríla 2010 bol preložený na Krajský
dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ Bratislava a ustanovený do funkcie referenta oddelenia

mýtnejpolíciePZBratislava-Jarovce.Kudňu21.júla2010úspešneabsolvovalšpecializovanépolicajné
vzdelanie na SOŠ PZ v Bratislave. Obžalovaný má všeobecný prehľad o právnych predpisoch, ich
znalosti primerane uplatňuje vo výkone štátnej služby. Pri plnení svojich služobných povinností
je samostatný. Služobná zdvorilosť je na požadovanej úrovni. Počas jeho doterajšieho pôsobenia mu
nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie. Naopak, za prístup k práci a k plneniu si služobných

povinností bol disciplinárne odmenený. Obžalovaný spĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon jeho
funkcie. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný W.. I. E. doposiaľ nebol súdom potrestaný.

V úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného W.. I. E. súd posudzoval
možnosť jeho nápravy. Tu prihliadol najmä na jeho správy o povesti z miesta bydliska, pracoviska a vzal
do úvahy aj všetky okolnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného spisu. V nadväznosti

na to treba povedať, že v jeho osobnostnej skladbe neboli zistené žiadne negatívne známky, a preto
bolo možné pripustiť záver, že prognóza jeho nápravy a prevýchovy je priaznivá, najmä ak sa na neho
bude pôsobiť primerane prísnym trestom. Vzhľadom na skladbu jeho osobnosti je primerane prísny trest
odňatia slobody najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých jedincov, ako je obžalovaný, práve takýto
postih vytvorí účinné zábrany pred zopakovaním podobných deliktov a vezmú si z trestu dostatočné

ponaučenie. Súd teda dospel k záveru, že možnosť nápravy a prevýchovy obžalovaného W.. I. E. je
dobrá, nájdená.

Ďalej súd zistil, že obžalovanému W.. I. E. poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§
37 písm. h) Trestného zákona).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 2 Trestného zákona).

Za spáchanie zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2, teda prísnejšieho z dvoch zbiehajúcich sa
deliktov, umožňuje Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až
dvanásť rokov. Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v súhrne, pokiaľ mali význam pre

výrok o treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že
objektívnymvyjadrenímzistenejtrestnejčinnostiapríslušnýchzákonnýchhľadískjeúhrnnýtrestodňatia
slobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, a síce päť
rokov, ukladaný podľa § 329 ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a
§ 41 ods. 1 Trestného zákona. Takéto úvahy súdu majú oporu najmä v dobrých, nádejných možnostiach

nápravy obžalovaného, v priaznivých hodnoteniach jeho osoby a tiež v rovnováhe poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností.Obžalovaný W.. I. E. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, a preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, a síce do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa svojou úmyselnou trestnou činnosťou snažil získať majetkový
prospech (a tento aj získal), súd mal za to, že obžalovanému je pre splnenie účelu trestu potrebné
uložiť aj peňažný trest v zmysle § 329 ods. 2, s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenom
ustanovení umožňuje Trestný zákon uložiť tento druh trestu vo výmere od 160,- € do 331.930,-€.

Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o
peňažnom treste a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru,
že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk, je peňažný trest
vymeraný obžalovanému W.. I. E. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce vo
výmere 300,- €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona

ustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až na päť rokov. Po
posúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v konkrétnom prípade mal súd za to, že
ich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému W.. I. E. na jeden
mesiac.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný W.. I. E. spáchal trestné činy v súvislosti s plnením svojich
služobných povinností vo funkcii veliteľa hliadky ako referent oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava
- Jarovce, Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, mal súd za to, že
obžalovanému pre splnenie účelu trestu je potrebné uložiť i trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona. Trestný zákon umožňuje uložiť tento druh trestu na jeden rok až desať rokov.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon
určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie
alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. V danom konkrétnom prípade teda súd uložil
obžalovanému W.. I. E. trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone služby v ozbrojených zboroch. Po
vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste

zákazu činnosti a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru,
že objektívnym vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je trest zákazu
činnosti vymeraný obžalovanému W.. I. E. v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a síce
vo výmere tri roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15. dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný,
alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. V prospech obžalovaného
môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je

proti jeho vôli. Poškodený môže rozsudok odvolaním napadnúť len pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody. Odvolanie proti rozsudku sa podáva prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
na Najvyšší súd SR v Bratislave.