Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/115/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307208154
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1307208154.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

navrhovateľa:InVests.r.o.,sosídlomAreálDuslo,92703Šaľa,IČO:36553671,zastúpený:Advokáciou
s.r.o., so sídlom Vodná 20, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a
regionálnehorozvojaSR,Prievozská2/B,82525Bratislava26,zaúčastivedľajšiehoúčastníka:Mestská
časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, zastúpeného: Olexova Vasilisin s.r.o., Advokátska kancelária,
Dunajská 18, 811 08 Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 68. 049,85 Eur na účet
jeho právneho zástupcu vedený v R. C..R.., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 68. 049,85 Eur na účet
jeho právneho zástupcu vedený v R. C..R.., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.05.2007 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
59.621.100,- Sk ( 1.979.057, 96 Eur) a náhrady trov konania s odôvodnením, že odporca nedodržaním
lehoty konania v rámci správneho konania spôsobil navrhovateľovi škodu a táto mu preukázateľne
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom orgánu štátu. Dobu nečinnosti stavebného úradu
špecifikoval v obdobiach od 21. 11. 2005 do 17. 03. 2006, t.j. 3 mesiace a 24 dní, od 25. 03. 2006 do
23. 10. 2006, t.j. 6 mesiacov a 28 dní, celkovo od 18. 08. 2005 do 02. 01. 2007, t.j. cca 11 mesiacov.
Tento nárok si svojím podaním zo dňa 04.09.2006 v zmysle §15 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom navrhovateľ
uplatnil u odporcu, avšak bez úspechu.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že ho žiada zamietnuť, nakoľko správny orgán postupoval
správne, a preto jeho konanie nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Ďalej rozporoval vznik
škodyapríčinnúsúvislosťskonanímodporcu,pričompoukázalnato,ženavrhovateľovivzniknutáškoda,
spočívajúca v ušlom zisku, vyčíslená ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú mal navrhovateľ dostať
od budúceho kupujúceho a kúpnou cenou, za ktorú nakoniec navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti

odpredal,jeibavyjadrenímsubjektívnehourčeniaichhodnoty,apretonemožnonavrhovateľomuvedený
výpočet škody považovať za právne relevantný.Odporca svojím podaním zo dňa 13. 05. 2008 navrhol súdu, aby v zmysle § 93 ods. 1 O. s. p., pripustil za
vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu, Mestskú časť Bratislava - Rača, čomu súd následne
uznesením č. k. 12 C 115/07-98 zo dňa 24. 07. 2008, vyhovel.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 12 C 115/2007-422 zo dňa 23.10.2010 návrh navrhovateľa zamietol s
tým, že v konaní nebola preukázaná jedna z kumulatívnych podmienok zodpovednosti za škodu a to
nesprávny úradný postup odporcu v dôsledku jeho nečinnosti, pre prieťahy v konaní, ďalšie 2 podmienky
preto neodôvodňoval. Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 15 Co 65/2011-427 rozsudok tun. súdu
zrušil a vyslovil, že odporca v konaní prieťahy spôsobil a to odo dňa 24.5.2006, nakoľko právne

významnou skutočnosťou pre posudzovanie tejto lehoty bolo oznámenie o začatí územného konania zo
dňa 24.3.2006. Preto ďalej súd zaviazal vykonať dokazovanie ohľadom ďalších podmienok, ktoré musia
byť súčasne splnené a to existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
nasledovnýchlistinnýchdôkazov:uplatnenímnárokunavrhovateľauodporcu,Zmluvouobudúcejkúpnej
zmluve zo dňa 01. 02. 2006, návrhmi na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 15. 07. 2004 a 18.

08. 2005, rozhodnutím o umiestnením stavby zo dňa 23. 10. 2006, Kúpnou zmluvou zo dňa 06. 12.
2006, Znaleckým posudkom č. 17/2009 zo dňa 10.12.2009 A.. G. F., výpisom z OR navrhovateľa, Mlyny
a.s., Invest In a.s., Stavmat In, s.r.o., GAP Real s.r.o., spisovým materiálom vedľajšieho účastníka č.
k. SU-2004/6476/JMu a SU-2006/9226/Tr, LV č. XXXX a ďalšími dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a
dospel k nasledovnému zisteniu skutkového a právneho stavu:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že o vydanie územného rozhodnutia (ďalej len ÚR), bolo
žiadané dvakrát. V oboch prípadoch išlo o návrh na vydanie ÚR o umiestnené stavby : Bratislava -
Rača, Komisárky, Polyfunkčný komplex Quattro, pod sp. zn. SÚ-20004/6476/Jmu. Oba návrhy podal
stavebník, Invest In a.s., a nie navrhovateľ, ktorým je In Vest s.r.o. Navrhovateľ sa stal účastníkom
konania o vydanie ÚR až 2. návrhu a to tým, že mu časť predmetných pozemkov predal Invest In, a.s.,

čo bolo postupne v roku 2005.
Prvý návrh podal Invest In a.s., areál Duslo Šaľa, dňa 15. 7. 2004. Neskôr dňa 18. 08. 2005 vzal
navrhovateľ tento svoj návrh v celom rozsahu späť. Konanie bolo zastavené Krajským stavebným
úradom v Bratislave č. k. A-177/2/2006-HVR dňa 20. 01. 2006, právoplatne dňa 07. 02. 2006.
Medzitým Invest In a.s., areál Duslo Šaľa, opäť dňa 18. 08. 2005 v tej istej veci podal v poradí 2. návrh na

vydanie ÚR. Tento viackrát doplňoval a stavebný úrad ( ďalej len SÚ) vydal podľa neho až po právoplatne
skončenom konaní o 1. návrhu zo dňa 7.2.2006, Oznámenie o začatí územného konania dňa 24. 03.
2006.
Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ( ďalej len ZoBKZ), ktorú uzatvoril navrhovateľ ako budúci
predávajúci a ako budúci kupujúci, Gap Real s.r.o., súd zistil, že v čl. 2.3 je uvedené : „ súčasťou

budúceho prevodu je aj :
v bode 2.3.1 urbanisticko-architektonická štúdia (ďalej len štúdia) stavby : Polyfunkčný komplex Quattro,
Bratislava - Rača - Komisárky (ďalej len stavba).
V 2.4 bode bolo dohodnuté, že ak v termíne do 15.8. 2006 bude splnená podmienka podľa požiadavky
budúceho kupujúce t.j. bude vydané a navrhovateľovi v územnom konaní doručené ÚR pre „stavbu“,

uzavrúzmluvnéstranynajneskôrdo30dníoduvedenéhodátumukúpnuzmluvu,predmetomktorejbude
záväzok budúceho predávajúceho budúci predmet prevodu predať budúcemu kupujúcemu a previesť
na neho vlastnícke právo k nemu a záväzok budúceho kupujúceho budúci predmet prevodu kúpiť a
zaplatiť zaň dohodnutú budúcu kúpnu cenu podľa čl. III tejto zmluvy.
V bode 2.6 budúci predávajúci podpisom tejto zmluvy berie na vedomie, že v prípade, ak v stanovenom

termíne podľa bodu 2.4 tejto zmluvy, t.j do 15.8.2006 nebude splnená podmienka v tomto bude uvedená,
zmluva stráca dňa 15.8.2006 svoju platnosť a účinnosť.
V čl. III cit. zmluvy budúca kúpna cena bola dohodou budúcich zmluvných strán v súlade s cenovými
predpismi stanovená na sumu 9.800 Sk + 19% DPH/m2, t.j. budúca kúpna cena predstavuje spolu sumu
180.597.732,- Sk.

V čl. IV cit. zmluvy je uvedené, v prípade ak bola splnená podmienka uvedená v bode 2.4 tejto zmluvy
a v lehote 30 dní odo dňa 15.8.2006 nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, možno sa do jedného roka
domáhať na súde, aby bolo vyhlásenie vôle nahradené súdnym rozhodnutím.
Navrhovateľ pred márnym uplynutím dohodnutej lehoty, listom zo dňa 1.8.2006 žiadal spol. GAP Real,
s.r.o., aby pre nedodržanie lehoty vydania ÚR do 15.8.2006 začala s nimi o veci rokovať a následne

celú investíciu realizovať.
GAP Real s.r.o., listom zo dňa 16.8.2006 navrhovateľovi odpovedal, že nemá záujem o predĺžení
zmluvného vzťahu podľa ZoBKZ, že zmluvný vzťah dňom 15.8.2006 skončil.Neskôr navrhovateľ uzavrel Kúpnu zmluvu, ako predávajúci, s K.. H. H. - A., ako kupujúcim dňa
15.1.2007 s tým, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX predal za sumu
stanovenú dohodou vo výške 92 141.700,- Sk. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V/844/07,

právoplatný dňa 19.1.2007.
Navrhovateľ listom zo dňa 4.9.2006 žiadal MVaRR SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, ušlého zisku, ale tento jeho nárok odmietol.
Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa súd zistil, že sa domáha náhrady škody spôsobenej v
dôsledku konania odporcu o druhom návrhu na vydanie ÚR. Dňa 24. 3. 2006 bolo vydané oznámenie

o začatí územného konania. Od tohto dátumu začala plynúť odporcovi lehota podľa §49 správneho
poriadku a keď by aj pripustila tú najdlhšiu, v zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní, uplynula by táto
lehota dňa 24. 5. 2006. Túto skutočnosť potvrdzuje i list stavebného úradu zo dňa 26. 5. 2006, v ktorom
sa uvádza, že ÚR je pripravené na vydanie. Od tohto dátumu sa nedialo nič a ÚR bolo vydané až dňa 23.
10. 2006 a nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 1. 2007. Táto etapa, od 24. 5. 2006 do 23. 10. 2006, cca 5
mesiacov, bol orgán verejnej moci nečinný a v tomto dôsledku došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Pokiaľ ide o škodu, táto navrhovateľovi vznikla v 2. územnom konaní, nakoľko od 18. 09. 2005 bol
už navrhovateľ vlastníkom pozemku a teda účastníkom konania. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol
za sumu 35.170.358,- Sk, pričom tieto nehnuteľnosti získal na základe kúpnych zmlúv v roku 2005.
Navrhovateľ očakával, že ÚR bude vydané skôr, vychádzal pritom zo svojich stavebných skúseností,
hoci túto skutočnosť im stavebný úrad nepotvrdil. Medzičasom dostal navrhovateľ ponuku na predaj

pozemkov za sumu 180.597.732,- Sk, čo bolo pre nich veľmi výhodné a preto sa navrhovateľ dohodol s
budúcim kupujúcim, GAP Real s r.o., že uzavrú ZoBKZ s tým, že budúci kupujúci chcel mať už k projektu
vydané ÚR. Existujú totiž dve kategórie investorov, jedni kupujú „zelenú lúku“ bez inžinierskych sietí a
úradných povolení, čomu zodpovedá aj výrazne nižšia cena, pretože je tu riziko možných právnych vád,
ktoré vyjdú najavo v územnom konaní ( ďalej len ÚK). V ich prípade išlo o investora 2. kategórie, ktorý

chcel kúpiť pozemok s tým, že nebudú na ňom viaznuť žiadne právne vady a preto bola cena podstatne
vyššia. Výšku škody, vo forme ušlého zisku stanovil ako matematický rozdiel dvoch súm, pričom jedna
suma vyplýva z riadnej kúpnej zmluvy, uzatvorenej s p. H., zo dňa 15. 1. 2007 ktorej vklad bol povolený
19. 1. 2007 a to za kúpnu cenu dohodnutú v tejto zmluve vo výške 92. 141. 700,- Sk, ktorú navrhovateľ
dostal skutočne zaplatenú za predaj pozemkov. Tieto pozemky však mal možnosť predať podľa ZoBKZ

zo dna 1. 2. 2006 za sumu 180. 597. 732,- Sk, vrátane DPH. Rozdiel týchto dvoch súm, avšak bez DPH,
je žalovaná suma vo výške 151. 762. 800,- Sk. Od tejto sumy je odpočítaná kúpna cena dohodnutá
podľa kúpnej zmluvy s p. H. a rozdiel týchto dvoch čísel predstavuje ušlý zisk, čo preukázal jednotlivými
kúpnymi zmluvami.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že Invest In a.s, podal dňa 18. 8. 2005 v poradí 2. návrh na vydanie

ÚR. Žiadateľ v snahe vyhnúť sa zásahom ďalších účastníkov konania, odčlenil z územia vyčleneného
na umiestnenie stavby časť pozemku po jeho obvode, v prospech svojej firmy, Stavmat In s.r.o.,
ktorej bol spoločníkom. SÚ je reprezentovaný starostom, ako jediným správnym orgánom vo veciach
prenesenéhovýkonuštátnejsprávy.StarostaMČRača,K..J.L.,však oznámilskutočnostinasvedčujúce
jeho vylúčeniu zo správneho konania pre predpojatosť a to vzhľadom na skutočnosť, že predsedom

predstavenstva Invest In a.s. E. A.. C.. J. F., ktorý vystupuje v trestnom konaní proti nemu ako
kľúčový svedok. Zároveň starosta požiadal nadriadený orgán o určenie iného stavebného úradu na 1.
stupňového na konanie vo veci. Krajský stavebný úrad (ďalej len KSÚ) SÚ na túto žiadosť odpovedal
listom zo dňa 23. 10. 2006, z ktorého bolo zrejmé, že starosta nemôže byť vylúčený z prejednávania a
rozhodovania vo veci podľa ustanovení správneho poriadku o predpojatosti veci. Ešte v ten deň, teda

dňa 23.10.2006 vydal SÚ rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré mal pripravené od 26.5.2006 a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 1. 2007.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka pred súdom uviedol, že v ZoBKZ medzi navrhovateľom a
GAP REAL s.r.o. bolo ako podmienka uzatvorenia kúpnej zmluvy definované vydanie ÚR na stavbu,
ktorá je presne zadefinovaná v bode 2.3. tejto zmluvy a táto stavba zahŕňa dve etapy: Súčasťou

budúceho predmetu prevodu je aj urbanistickoarchitektonická štúdia stavby: polyfunkčný komplex
Quatro Bratislava -Rača Komisárky. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že budúca kúpna cena bola
podmienená vydaním ÚR na celú stavbu, teda na obidve etapy, pričom však sporné ÚK, ktoré je
predmetom tohto súdneho sporu, sa týka iba 1. etapy výstavby. Štúdia člení projektovanú kapacitu
územia na dve polovice, vždy po 3 bytové domy, pričom prvé domy majú v sebe zakomponovanú aj

polyfunkciu. Toto dôvodne spochybňuje výšku kúpnej ceny, a aj podmienku uzatvorenia kúpnej zmluvy,
ktorá mala byť splnená do 15. 8. 2006. Konateľ' spol. GAP REAL s.r.o., p. J., pred súdom síce tvrdil,
že by kúpnu zmluvu uzatvoril, aj keby nebolo vydané ÚR na 2. etapu, avšak toto jeho tvrdenie je
v rozpore s textom zmluvy a je otázne, či by naozaj takto postupovali, keby taká situácia nastala i vskutočnosti. Z textu zmluvy totiž vyplýva, že budúca kúpna cena bola stanovená s ohľadom nato, že
budúci kupujúci predpokladal, že v čase uzatvorenia zmluvy bude vydané ÚR na celú stavbu, t.j. na
obe etapy, čomu by zodpovedala cena, ktorá je uvedená v ZoBKZ. Preto nemôže cena dohodnutá v

ZoBKZzodpovedaťkúpnejcenezapredmetnénehnuteľnosti,kebysapozemkypredávaliibasÚRpre1.
etapu, nakoľko vydanie ÚR výrazne ovplyvňuje cenu predaných stavebných pozemkov. Túto podmienku
vykladávkontextesbodom2.3.,ktorýzakotvuje,žesúčasťoubudúcehoprevodujeokremnehnuteľností
aj dokumentácia špecifikovaná v tomto bode 2. 3. a v ktorej sa
uvádza členenie projektu na 1. a 2. etapu. Navrhovateľ v pozícii budúceho predávajúceho, tým na seba

vzal záväzok zabezpečiť, aby bolo Územné rozhodnutie vydané v lehote, ktorú si účastníci stanovili.
Právna zástupkyňa navrhovateľa oponovala, že v ZoBKZ nie je tu zakotvené, že to ÚR musí byť
vydané pre obidve etapy. Túto skutočnosť podľa nej potvrdili na výsluchu obaja svedkovia, t.j. konatelia
budúceho kupujúceho, spol. GAP Real s.r.o.,
ktorí vypovedali, že ÚR pre obe etapy nepotrebujú, že im by stačilo ÚR iba na 1. etapu, aby mohli hneď
žiadať o stavebné povolenie a čo najrýchlejšie stavať.

Z výsluchu svedka, J. J., jedného z konateľov spol. GAP Real, s.r.o. súd zistil, že GAP REAL s.r.o. mala
v roku 2006 záujem kúpiť pozemky o výmere cca 1,5 ha od navrhovateľa a to za cenu 180 miliónov
Sk. Bol to projekt na výstavbu bytov. Pozemky chceli kúpiť spolu s vydaným ÚR, túto podmienku mali
dohodnutú. Keďže predávajúci túto podmienku nesplnil, ZoBKZ sa neuskutočnila. Od 15.8.2006 sa už
o pozemok vôbec nezaujímali. Ďalej sa k otázke dohodnutej ceny vyjadril, že oni mali svoje skúsenosti

s predajom bytov v Bratislave a preto očakávali, že táto kúpna cena je v podstate dobrá, resp. projekt
je efektívny. Oni si sami vyrátali, že sa im to oplatí, bol to veľmi slušný projekt, znalecký posudok si
vypracovaťnedali.Tvrdil,žekudňu15.8.2006malizabezpečenéfinancovanievobjeme90mil.Sk.Tiež
potvrdil, že sa poznal s A.. C.. J. F. a A.. A. F.. Povedal, že sa nepoznali sa osobne, mali iba obchodný
vzťah. Na otázku, prečo nevyčkali krátku dobu nevyčkali, keď ÚR bolo vydané 23. 10. 2006, svedok

odpovedal, že v tom čase mali alternatívny projekt a investovali radšej tam.
Z výsluchu svedka, A.. M. C., ďalšieho konateľa spoločnosti GAP Real, s.r.o., súd zistil, že tento
sa už dlhšiu dobu pozná s konateľmi navrhovateľa, s. A.. C.. F. a A.. F.. Stretávali sa na rôznych
podnikateľských podujatiach. Po viacerých rokovaniach sa rozhodli, že uzatvoria ZoBKZ a ustálili cenu
na cca 180 mil. Sk, pretože v tom čase bol taký realitný boom, v ktorom sa perfektne orientovali a preto

nepotrebovali otázky ceny konzultovať so znalcom ani realitnou agentúrou. Po prepočte ceny za byt si
boli istí, že budú ziskoví. Ich spoločnosť trvala na vydanom ÚR. Navrhovateľ ich uisťoval, že to bude
niekedy v máji 2006. O postupe na stavebnom úrade, keďže neboli jeho účastníkom, ich informoval
konateľnavrhovateľa.NakoľkoÚRnebolovtermínevydané,listomvecukončili,nechceliviazaťfinančné
prostriedky po tomto termíne.

Z výsluchu svedka, K.. J. L., vtedajšieho starostu Mestskej časti Bratislava - Rača súd zistil, že
účastníkom konania, ktorý chcel na Miestnom úrade dosiahnuť vydanie ÚR bola iná právnická osoba
ako navrhovateľ a to IN VEST IN, a.s. Meritom problému bolo to, že INVEST s.r.o., uzatvorila zmluvu s
treťou spoločnosťou, a Miestny úrad bol žalovaný za to, že v nejakej dobe nevydal ÚR. S účastníkom
IN VEST IN a.s., predsedom predstavenstva, A.. C.. J. F., je doposiaľ v súdnom spore, a preto navrhol,

aby KSÚ v Bratislave stanovil na vydanie rozhodnutia vo veci iný SÚ. Tento ho však nezmenil a tak vec
riešili oni. Záverom zhrnul, že celý stavebný proces bol chaotický, nekvalifikovaný, neustále sa meniaci,
niečo podobné si za celú činnosť stavebného úradu nepamätal.
Z výsluchu svedka, A.. C.. J. F., predsedu predstavenstva spol. IN VEST IN a.s. súd zistil,
že tento kúpil v Rači pozemky, zabezpečil k nim projektovú dokumentáciu, ktorej zmyslom bolo

uskutočnenie developerského projektu pod obch. názvom Quattro. S vydaním ÚR na developerský
projekt bolo spojené neštandardné konanie starostu MČ Bratislava Rača, ktorý si prostredníctvom
sprostredkovateľa, od neho vyžiadal úplatok vo výške 6 mil. Sk. Keďže v projekte mali viazané značné
prostriedky a osud vydania ÚR bol za danej situácie nevypočitateľný, rozhodol sa projekt predať. Mali
viacerozáujemcov,reálnaponukabolaodspoločnostiGAPREALs.r.o.,ktorúpoznalzpredchádzajúcich

obchodných kontaktov. Nebola to najvyššia ponuka, ale túto ponuku považoval za reálnu. S menovanou
spoločnosťou uzatvorili ZoBKZ, v ktorej si stanovili jednu z podstatných podmienok, a to získanie ÚR
na 1. etapu polyfunkčného súboru pod názvom QUATRO. On bol presvedčený, že takého ÚR je reálne
získať,nakoľkostavebnémuúradubolipodľajehopresvedčeniadodanévšetkypodkladynavydanieÚR.
Tiež povedal, že súčasťou ceny malo byt' odovzdanie komplexnej projektovej dokumentácie, a to tak pre

štádium ÚR, ako i pre štádium projektu pre stavebné povolenie. Žiaľ, ÚR sa mu napriek intervenciám, o
ktoré sa pokúšal cez KSÚ i MVRR SR, nepodarilo dosiahnuť, napriek tomu, že v odpovedi ministerstvu
je uvádzané, že stavebné povolenie je pripravené k vydaniu, čomu podľa jeho vtedajších znalostí nič
nebránilo. Keďže do dohodnutého termínu v ZoBKZ sa nepodarilo získať ÚR, spol. IN VEST s.r.o.požiadala o predlženie termínu dodania ÚR, na čo spoločnosť GAP REAL s.r.o. reagoval záporne.
Ďalej uviedol, že od septembra 2009 je konateľom aj v spoločnosti navrhovateľa a že sa pozná s p. A..
C., obchodne asi od r. 2000, napr. spolu vybudovali administratívnu budovu v centre Nitry v hodnote

kontraktu cca 200 mil. Sk.
Z výsluchu svedkyne, A.. B. F., vtedajšej vedúcej SÚ súd zistil, že celé konanie sa týkalo
polyfunkčného komplexu Quatro, vo veci stavebníka a navrhovateľa Invest In a.s. V tejto veci prebehli
2 územné konania. Proces bol náročný. 1. návrh bol podaný niekedy v júli 2004, mal nedostatky,
neobsahoval všetky prílohy. Počas konania bolo potrebné prepracovať projektovú dokumentáciu. K

tejto prepracovanej dokumentácii SÚ nezískal súhlasné stanovisko účastníkov konania. Navrhovateľ
v snahe vylúčiť zásahy účastníkov konania odčlenil po celom obvode záujmového územia časť
pozemku v prospech spoločnosti Stavmat In, s.r.o., v ktorej bol zároveň i spoločníkom a požiadal
o zmenu ÚR. Tomuto SÚ nemohol vyhovieť, lebo zmena je možná len vtedy, keď je rozhodnutie
právoplatné. Jediným riešením bolo podať nový návrh na vydanie nového rozhodnutia, čo urobil investor
v auguste 2005 a zároveň požiadal o zrušenie toho neprávoplatného rozhodnutia. Návrh mal znova

nedostatky, neobsahoval všetky prílohy. SÚ nemohol sám zrušiť svoje rozhodnutie, musel postúpiť spis
2. stupňovému orgánu KSÚ v Bratislave, ktorý toto rozhodnutie zrušil a konanie zastavil. Stavebný úrad
po preskúmaní dokladov predložených k novému, 2. návrhu zistil, že Invest In a.s., už nie je vlastníkom
celého záujmového územia. V marci 2006 oznámil SÚ začatie územného konania všetkým účastníkom
konania a dotknutým orgánom. Po uplynutí zákonných lehôt spracoval SÚ rozhodnutie o umiestnení

stavby, čo bolo koncom mája 2006. Svedčí o tom aj informácia o stave konania, ktorú zasielal SÚ na
MVRR SR. Následne bol spis daný na podpis. Na otázku vedľajšieho účastníka, či bol navrhovateľ v
správnom konaní riadnym účastníkom konania, alebo dotknutou osobou, odpovedala, že v 1. návrhu
nebol navrhovateľ ani účastníkom konania, ani dotknutou osobou, ale v 2. návrhu bol už účastníkom
konania, nakoľko sa stal vlastníkom pozemku.

Odporca po vypočutí svedkov uviedol, že pokiaľ ide o škodu, táto vzbudzuje podozrenie o účelovosti
uzavretia ZoBKZ zo dňa 1.2.2006. Navrhovateľ na jednej strane uvádza, že mal zlú skúsenosť s
vybavovaním 1.návrhu na vydanie ÚR a aj napriek tomu uzavreli dňa 1.2.2006 ZoBKZ s rizikom, že jej
platnosť skončí pokiaľ nedôjde k vydaniu ÚR do 15.8.2006. Ďalšie podozrenie pre účelovosť zmluvy
je v tom, že v zmluve vôbec neboli dohodnuté možnosti pre prípad prerušenia územného konania,

vznesenianámietok,odvolaníúčastníkovkonania,prektorémohlodôjsťkpredĺženiuúzemnéhokonania
do stanovenej lehoty. Navyše ZoBKZ v bode 2.4 stanovuje, že zmluvné strany sa dohodli, že podmienka
bude splnená vtedy, ak bude vydané a doručené ÚR, bez toho, aby sa vyžadovala právoplatnosť tohto
ÚR. Z uvedených dôvodov má za to, že takto uzavretá zmluva zo strany navrhovateľa je jeho vlastným
podnikateľským rizikom, pretože si stanovil ako dobu trvania platnosti ZoBKZ termín, ktorý v čase

uzavretia tejto zmluvy vzhľadom k tomu, že v tom čase, ešte SÚ ani nevydal oznámenie o začatí ÚK,
toto bolo vydané až 24.3.2006, nemohol očakávať, vedieť a určiť, kedy bude ÚK právoplatne skončené.
Z týchto dôvodov sa domnieva, že ani preukázanie príčinnej súvislosti nie je dané, a navrhovateľ ho ani
v konaní nepreukázal.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka po vypočutí svedkov uviedol, že z výpovede A.. J. konaní

vyplynulo, že GAP Real s.r.o. nechcel peniaze viazať v auguste 2006, ale v skutočnosti mal peniaze až
v októbri 2006, ako to vyplýva z výpisu z účtu GAP Real s.r.o. Z výpovede A.. C. zase vyplynulo, že
spol. GAP Real s.r.o., nemal záujem na realizovaní obchodu, lebo investoval do náhradného obchodu.
V týchto výpovediach je rozpor v tom, že z jednej vyplýva, že k obchodu nedošlo, lebo kupujúci nechcel
viazať finančné zdroje, ale z druhej vyplýva, že k nemu nedošlo, lebo kupujúci investoval zdroje do iného

projektu. V každom prípade peniaze mala spol. GAP Real s.r.o. peniaze na svojom účte až v októbri
2006, kedy už protiprávny stav netrval. Uvedení svedkovia túto skutočnosť neobjasnili. Preukázanie
toto, že k obchodu nemohlo dôjsť, aj po odstránení protiprávneho stavu, je základnou podmienkou pre
zistenie príčinnej súvislosti potrebnej na priznanie nároku v tomto konaní, lebo ak k obchodu mohlo dôjsť
aj neskôr, a neuskutočnil sa bez objektívnej prekážky, ktorá nastala po čase, kedy sa malo plniť pôvodne,

potom sa obchod neuskutočnil z iného dôvodu, ako pre protiprávne konanie orgánu verejnej moci.
Odporca i vedľajší účastník na záver zhodne tvrdili, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v dvoch
základných predpokladoch a to vzniku škody a príčinnej súvislosti. Tento v spore nepreukázal dôvod
výrazného poklesu hodnoty pozemkov, ktoré v decembri 2006 predal p. K.. H. H.- A. a nepreukázal
ani nemožnosť speňaženia nehnuteľnosti za cenu vyššiu, ako tieto predal. Navrhovateľ uzavrel ZoBKZ

dňa 1.2.2006 v čase pred začatím ÚK, ktoré bolo oznámené účastníkom konania oznámením zo dňa
24.3.2006 SÚ. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ prevzal na seba záväzok získať ÚR o umiestnení
stavby, o ktoré sám ale nepožiadal v ÚK, to bolo požiadané iným subjektom a to IN VEST IN a.s.,
záväzok prevzal najneskôr do vydania ÚR do 15.8.2006 a to pod hrozbou ukončenia platnosti ZoBZ. Tovšetko zmluvné strany dohodli napriek tomu, že ešte 1.2.2006 mali vedomosť, že k nehnuteľnostiam,
pre ktoré IN VESTIN, a.s. žiadal o vydanie ÚR, pretrvávajú problémy duplicitného vlastníctva k časti
pozemkov, a navrhovateľ si nemohol byť istý ani podaním prípadných námietok dotknutých orgánov,

účastníkov konania, ako aj možného predlženia lehoty rozhodovania správneho orgánu nad rozsah
60 dní, ktorý zákon o správnom konaní pripúšťa, zvlášť náročných prípadoch ako bol tento, kde bolo
8 účastníkov konania a 20 dotknutých osôb, ako i prípadných odvolaní proti neprávoplatnému ÚR zo
strany účastníkov konania, ktoré by posunuli rozhodovanie vo veci na odvolací orgán, ktorý mohol
neprávoplatné rozhodnutie zrušiť, a vec vrátiť na ďalšie konania na prvostupňový orgán, čo by konanie

predlžilo a to až za termín dohodnutých v ZoBZ. Dňa 1.2.2006 sa teda nedalo s istotou predpokladať
vydanie ÚR a už vôbec nie právoplatnosť rozhodnutia pred 15.8.2006.
Pokiaľ ide o ušlý zisk , ktorý si navrhovateľ uplatňuje ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú mal získať
na základe ZoBKZ a kúpnej cene, ktorú získal poníženú o výšku ceny, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol
v r. 2005, odporca má za to, že škoda nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s neskorým vydaním
ÚR, pretože tento nezaväzoval navrhovateľa k predaju nehnuteľnosti, ku ktorej došlo neskôr a tak jeho

predaj bol len na základe jeho slobodného rozhodnutia o predaji a výške ceny, o ktorej rozhodol iba
navrhovateľ. Dojednaná cena v ZoBKZ bola cena stanovená dohodu zmluvných strán a nie podľa §
30 ods. 4 písm. e) Zák. o katastri nehnuteľnosti účinnom v čase do 31.12.2007 odborným ocenením.
Takto dohodnutá výška kúpnej ceny nebola ničím podložená a preto jednoznačne možnosť konštatovať,
že zo strany navrhovateľa išlo o jeho vlastné podnikateľské riziko. Zákon č. 514 /2003 Z.z. v ust. § 25

odkazuje pri právnom posúdení vzťahov, ktoré nie sú upravené týmto zákonom na všeobecný predpis,
t.j. Občiansky zákonník, kde § 415 ustanovuje, že každý si je povinný počínať tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví a majetku. Navrhovateľ si neplnil prevenčnú povinnosť tak, aby mu škoda nevznikla,
preto si nemôže teraz hojiť svoju nečinnosť predmetnou žalobou o náhradu škody a zodpovednosť
prenášať na štát. Návrh žiadal preto zamietnuť, trovy konania si neuplatňoval.

Naotázkusúdunaprávnuzástupkyňunavrhovateľa,keďZoBKZbolauzavretápodľa§50aObčianskeho
zákonníka, či žiadali súd, aby nahradil vyhlásenie vôle GAP Real s.r.o. súdnym rozhodnutím, v
zákonnej lehote, načo odpovedala, že toto právo si na súde neuplatnili preto, že v spornej ZoBKZ bolo
zadefinované, že uplynutím tohto termínu platnosť zmluvy zaniká, teda podmienka vydania ÚR splnená
nebola a preto im toto právo zaniklo.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a / nezákonným rozhodnutím

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda

vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ust. § 18 ods. 1,2 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorý tieto úlohy plnia. Zodpovednosti, podľa ods. 1, sa nemožno zbaviť.
Podľa § 49 ods. 2 Stavebného zákona v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je
správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch

rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán
nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.Podľa § 50a ods. 1 a 2Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,

aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Právny základ navrhovateľom tvrdeného nároku na náhradu škody vo výške 1.979.057,96 € predstavuje
zákonč.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocivzneníneskorších
právnych predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z. “), ktorý upravuje aj zodpovednosť' štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako tzv. absolútna objektívna
zodpovednosť t.j. objektívna zodpovednosť' bez možnosti liberácie. Zároveň je však potrebné si
uvedomiť relevantnú skutočnosť, že na vznik objektívnej zodpovednosti, tzn., aj na vznik absolútnej
objektívnej zodpovednosti, je potrebné kumulatívne splnenie troch nasledovných podmienok
a) protiprávny úkon (v našom prípade tvrdený nesprávny úradný postup),
b) ujma,

c) príčinná súvislosť' medzi protiprávnym úkonom a ujmou.
Predpoklady objektívnej zodpovednosti musia byt' splnené kumulatívne, čo v praxi znamená, že v
prípade neexistencie čo i len jedného z týchto objektívnych predpokladov, objektívna zodpovednosť
nevznikne.

Ad a) Protiprávny úkon - Nesprávny úradný postup
Tunajší súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave uvádza, že prieťahy v konaní
boli v danom prípade zistené a ustálené odo dňa 24.5.2006, čo je 60 dní od oznámenia o začatí
územného konania zo dňa 24.3.2006 do vydania ÚR dňa 23.10.2006. Avšak s ohľadom na plynutie
času, nemôže zostať bez povšimnutia i skutočnosť, že starosta Mestskej časti Bratislava -Rača, K..

J. L., nepodpísal už pripravené ÚR dňa 26.5.2006, ako to potvrdila vedúca SÚ, Ing. arch. F., i právna
zástupkyňa navrhovateľa iba z dôvodu, že sa začalo voči nemu trestné stíhanie, pričom jedným z
kľúčových svedkov svedčiacich proti starostovi o prijímaní úplatku týkajúceho sa sporného stavebného
konania bol predseda predstavenstva Invest In a. s., Ing. arch. J. F.. V trestnom konaní bolo napokon
právoplatne rozhodnuté, že skutok sa nestal, že starosta RNDr. J. L. bol falošne obvinený a spod žaloby

oslobodený. Vo svetle týchto skutočností potom možno konštatovať, že za prieťahy v konaní za čas
od 26.5.2006 do vydania ÚR do 23. 10. 2006 spoluzodpovedá i Invest In a.s., ako žiadateľ o vydanie
ÚR, lebo sa nezakladá na pravde tvrdenie právnej zástupkyne navrhovateľa, že od konca mája 2006
odporca nič vo veci do októbra 2006 nerobil a bol nečinný. Naopak starosta v tomto čase riešil túto
netypickú situáciu, do ktorej bol postavený z dôvodu jeho obvinenia zo strany predsedu predstavenstva

spol. Invest In a.s., a ihneď po rozhodnutí KSÚ v Bratislave, ako nadriadeného orgánu, ÚR vydal.
Ad b) Ujma
Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére
poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch ( R 55/1971). Uhrádza sa skutočná škoda,
a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá

spočíva vtom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného,
ktoré bolo možné, v prípade že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodnene očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2010, sp.
zn. 4Cdo 319/2008, ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo k rozmnoženiu
majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje

zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného
prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,
že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol
poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej
udalosti.

V prejednávanej veci je uplatňovaná ujma navrhovateľa v podobe ušlého zisku. Táto bola ním
špecifikovaná ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú mal navrhovateľ dostať od GAP Real s.r.o.,
podľa ZoBKZ zo dňa 1.2.2006, po odpočítaní kúpnej ceny, za ktorú navrhovateľ nehnuteľnosti získal
a kúpnou cenou, za ktorú navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti predal a po odčítaní kúpnej ceny,
za ktorú navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti získal. Teda celkový ušlý zisk predstavuje sumu :

( 151.762.800,- Sk - 35.170.358,-Sk) - (92.141.700,-Sk - 35.170.358,-SK), t.j. 59.621.100,-Sk, čo je v
prepočte 1.979.057,96 €.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti mali v roku 2005, kedy ich navrhovateľ
zakúpil hodnotu 35.170.358,- Sk, v roku 2006 si ich navrhovateľ spolu s vydaným ÚR cenil už na180.597.732,- Sk, čo predstavuje nárast ceny predmetných nehnuteľnosti o viac ako 40%, avšak v roku
2007 ich nakoniec spolu s vydaným ÚR predal za sumu 92.141.700,-Sk, čo predstavuje pokles hodnoty
predmetných nehnuteľností oproti oceneniu navrhovateľom v roku 2006 o viac ako 50%. Navrhovateľ

nepreukázal v súdnom konaní, že dohodnutá cena predmetných nehnuteľností sa vyvíjala v súvislosti so
všeobecným nárastom cien stavebných či iných pozemkov na území miest a Bratislavy, teda že táto sa
dala dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, ale naopak, odvíjala sa len od subjektívneho
určenia ich hodnoty zmluvnými stranami. Kúpna cena na základe ZoBKZ vo výške 180.597.732,- Sk
bola stanovená dohodou, doslova voľnou úvahou zmluvných strán, ako to pred súdom prezentoval Ing.

arch. J. F.Á., podľa neho to bola z viacerých ponúk jediná reálna ponuka, podľa konateľa GAP Real
s.r.o., A.. C. bol v tom čase realitný „ boom“ a v otázke ceny sa oni samy výborne orientovali, znalca
k tomu nepotrebovali.
Navrhovateľ aj napriek viacerým výzvam odporcu, či vedľajšieho účastníka, aby predložil relevantné
dôkazy k takto tvrdenej výške ujmy, prečo predával v čase, ktorí svedkovia navrhovateľa, štatutárni
zástupcovia Invest In a.s., či GAP Real s.r.o., nazvali realitným „ boomom „, za tak nízku cenu, pričom

od 15.8.2006, ukončenia platnosti ZoBKZ, do predaja H.-A. 15.1.2007 prešlo iba o pár mesiacov,
prečo, ak bola predajná suma tak hrozivo nízka, a to cca o 50%, pričom už vo veci bolo vydané
ÚR, prečo navrhovateľ svoju lukratívnu nehnuteľnosť dobrovoľne pod cenu predal práve p. H.-A., čo
ho k tomu nútilo, a prečo v tomto čase. Navrhovateľ tiež nevysvetlil, ako je to možné, keď ÚR bolo
vydané 16.10.2006, teda ako sám uvádzal, nepredával iba „pozemok na zelenej lúke,“ prečo napriek

tomu nastal tak rapídny prepad kúpnej ceny. Navrhovateľ súdu nepreložil napr. žiadnu inzerciu o
predaji sporných pozemkov, žiadne dôkazy, napr. znalecké posudky o prepade cien na trhu a pod.
Naopak, keď sa odporca i vedľajší účastník domáhali, aby navrhovateľ opäť predvolal A.. C., či A.. J.
k výsluchu pre rozpor v ich výpovediach, ohľadom nezáujmu o uzavretie ZoBKZ v auguste 2006, či
vysvetlenia ich finančnej situácie, keď odporca tvrdil a preukázal výpisom z účtu, že GAP Real s.r.o., ani

nemohol v auguste 2006 pozemky kúpiť, pretože na účte nemal dostatok peňazí, tieto mal práve až v
októbri 2006, keď už bolo ÚR vydané, právna zástupkyňa navrhovateľa už na ich opätovnom výsluchu
netrvala, tvrdila, že svedkovia sa podľa jej názoru v konaní dostatočne vyjadrili, a preto tento návrh
považuje za nehospodárny a nedôvodný. Keďže dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi, a tento
ďalšie nové skutočnosti svedkami ozrejmovať nehodlal, súd opätovný výsluch týchto svedkov z dôvodu

hospodárnosti a nadbytočnosti uznesením na pojednávaní zamietol v zhode so zásadou, že za úspech
v spore zodpovedá účastník sám.
Súd sa plne stotožnil s názorom odporcu a vedľajšieho účastníka, že ZoBKZ bola účelovo uzavretá,
pretože v konaní bolo bezpečne preukázané, že konatelia navrhovateľa a konatelia, či predseda
predstavenstva vyššie uvedených obchodných spoločností, Invest In a.s., GAP Real, s.r.o., Stavmat

In, s.r.o., sa vzájomne poznali, a to nielen ako oni tvrdili, že zo spoločne realizovaných stavieb, ale
preukázateľne podľa výpisu z Obch. registra, už v tom čase mali založenú spoločnosť MLYNY, a.s.,
so sídlom Kocel'ova 8, 949 01 Nitra, ICO: 36287351, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu
Nitra, oddiel Sa, vl. E 10328/N, ktorej štatutárnymi orgánmi boli A.. J. J., A.. M. C., A.. C.. J. F.,
A.. E. D. a členmi dozornej rady boli A.. A. F., A.. G. H.K., K. D. C. J.. U. J., ktorí takto spoločne

uzatvárali obchody. Nezakladalo sa teda na pravde ich tvrdenie pred súdom, že sa poznali iba zbežne
obchodne, ako sa to snažili pred súdom prezentovať. S ohľadom na túto závažnú skutočnosť, súd
vyhodnotil konanie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení, resp. neplnení ZoBKZ zo dňa 1.2.2006 za
nedobromyseľné. Keďže v konaní bolo preukázané, že GAP Real s.r.o., kúpnou cenou dohodnutou v
ZoBKZ ku dňu 15.8.2006 nedisponoval, súd túto ním vyčíslenú ujmu vyhodnotil ako fiktívnu. Súd tiež

dáva navrhovateľovi do pozornosti, že štát v majetkovoprávnych vzťahoch právnických osôb nemôže
byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto
osôb.Zaujmusipretovdanomprípadenesiezodpovednosťsámnavrhovateľ,akozasvojehospodárske
riziko.
Ad c)

Posledným predpokladom existencie objektívnej zodpovednosti, a tým aj predpokladom nároku na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, je príčinná súvislosť' medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením právnej povinnosti a škodou je
vzťah príčiny a následku. Ak nie je daná príčinná súvislosť objektívna zodpovednosť za škodu nemôže
vzniknúť a tým nemôže vzniknúť ani zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

1) Pri kauzálnom nexuse je potrebné vychádzať z toho, že porušenie právnej povinnosti musí byt' jednou
z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byt' vedľajšou príčinou.
2) Podľa rozhodnutia R 28/1980, cit. : „ V teórii aj v súdnej praxi sa vychádza z toho, že nestačí iba
pravdepodobnosť' príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii”.Zo súdnej praxe je zrejmé, že v prípade preukazovania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou nestačí len pravdepodobnosť, ale príčinná súvislosť' musí byt' vždy dôkazne
preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného, teda v našom prípade navrhovateľa. Pri

hodnotení príčinnej súvislosti porušenia právnej povinnosti vedľajším účastníkom konania navrhovateľ
spája porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, so zmluvne dohodnutou
lehotou, do ktorej navrhovateľ predpokladal vydanie ÚR. Navrhovateľ tvrdil, že porušenie právnej
povinnosti je jedinou príčinou následku, ktorým je vznik tvrdenej škody v dôsledku neuzavretia kúpnej
zmluvy s obchodnou spoločnosťou GAP REAL s. r. o. z dôvodu nevydania ÚR v lehote do 15.8.2006.

Navrhovateľ počas súdneho konania tvrdil, že v čase uzatvorenia ZoBKZ, t.j. dňa 1.2.2006 bolo
dôvodné predpokladať dobu, do ktorej bude ÚR vedľajším účastníkom konania vydané. Ako však i sám
navrhovateľ tvrdil, a to nebolo medzi účastníkmi konania sporné, územné konanie bolo začaté vydaním
oznámenia o začatí konania dňa 24.3.2006. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že navrhovateľ pri uzatvorení
ZoBKZ s obchodnou spoločnosťou GAP REAL s.r.o. nemohol za žiadnych okolností predpokladať, do
kedy bude územné konanie prebiehať a kedy možno očakávať vydanie rozhodnutia v územnom konaní.

Za tejto situácie nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti nesprávneho úradného postupu vedľajšieho
účastníka konania a vzniku škody ako následku tohto protiprávneho konania, ide čisto o hypotetický
stav, hraničiaci so špekuláciou. Súd po oboznámení sa so spisom vedľajšieho účastníka jednoznačne
konštatuje, že celé územné konanie bolo náročné a zložité a to najmä preto, že stavebník po podaní
svojho návrhu doklady, ktoré mali byť k návrhu pripojené iba dokladal, riešil duplicitné vlastníctvo,

nesúhlasné stanoviská účastníkov konania a pod. Preto navrhovateľ nemohol počítať s tým, že územné
konanie, ktoré bolo začaté vydaním oznámenia o začatí konania dňa 24.3.2006, nemohol ešte pred jeho
začatím dňa 1.2.2006 nielenže vôbec predpokladať, kedy sa skončí, ale v tom čase vôbec nebolo isté, či
sa vôbec začne, a ak začne, mohli vo veci nastať rôzne právne skutočnosti, pre ktoré by mohlo byť napr.
prerušené, mohlo sa viesť súdne konanie a pod., a to s ohľadom na značný počet účastníkov konania,

ktorých bolo 8 a dotknutých osôb až 20. Preto tvrdenie navrhovateľa, že dňa 1.2. 2006 mohol dôvodne
očakávať, že ÚR bude vydané najneskôr do 15.8.2006 je zavádzajúce a nepravdivé a nie v príčinnej
súvislosti so ZoBKZ a jej dohodnutou lehotou.
Naviac schopnosť GAP Real s.r.o., skutočne zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške bola vyvrátená
odporcom predloženým Znaleckým posudkom č. 17/2009 zo dňa 10.12.2009 spracovaným znalkyňou

A.. G. F.. Zo záverov tohto posudku vypracovaného na základe účtovných závierok spoločnosti vyplýva,
že spoločnosť GAP REAL s.r.o. bola ku koncu roka 2005 v predlžení, v roku 2006 preúverovaná,
jej platobná schopnosť bola tiež obmedzená a jej ukazovatele likvidity, či už celkovej, bežnej alebo
pohotovej nedosahujú ani v roku 2006 požadovanú a doporučenú úroveň. Navrhovateľ zásadným
spôsobom tento znalecký posudok nespochybnil, svoj znalecký posudok vo veci nepredložil, nežiadal

súd o nariadenie znaleckého dokazovania vo veci. Na základe toho súd konštatuje, že spol. GAP
REAL s. r. o. nemala v roku 2006 dostatočné zdroje a dostatočnú platobnú schopnosť' nato, aby podľa
podmienok ZoBKZ zo dňa 1.2.2006 zaplatila kúpnu cenu. Torzá výpisov z účtov GAP Real s.r.o., o
jeho finančnej situácii, tak ako ich predložil navrhovateľ, boli pre súd nepostačujúce. S ohľadom na
vyššie uvedenú skutočnosť' nemožno považovať navrhovateľom tvrdené porušenie povinnosti vydať

ÚR do 15.8.2006, za jedinú a hlavnú príčinu vzniku ujmy. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom vedľajšieho účastníka konania a škodou nie
je daná, pretože, o príčinnej súvislosti možno hovoriť len vtedy, ak by bolo preukázané, že ak by nebolo
nesprávneho úradného postupu vedľajšieho účastníka konania, ku škode by nebolo bývalo došlo. Táto
skutočnosť navrhovateľom preukázaná nebola, dokonca odporca preukázal opak a síce skutočnosť, že

žalobcom tvrdená škoda by vznikla aj v prípade, ak by vedľajší účastník konania vydal rozhodnutie do
15.8.2009.
V neposlednom rade treba poukázať na to, že zmyslom ZoBKZ je uzavretie hlavnej zmluvy, nie jej
neuzavretie. Ak k tomu dobrovoľne nepríde, poskytne zmluvnej strane ochranu súd v zmysle § 50a ods.
2 Obč. zákonníka, tak ako si to účastníci konania v ZoBKZ vymienili. Hoci navrhovateľ pred uplynutím

dohodnutej lehoty, listom zo dňa 1.8.2006 žiadal spol. GAP Real, s.r.o., o realizáciu celej investície,
a GAP Real s.r.o., mu listom zo dňa 16.8.2006 odpovedal, že nemá záujem na predĺžení zmluvného
vzťahu podľa ZoBKZ, že zmluvný vzťah dňom 15.8.2006 skončil, nebolo v konaní sporné, že by sa
navrhovateľ so žalobou na súd v lehote 1 roka obrátil a toto svoje právo využil. Právna zástupkyňa
navrhovateľa argumentovala tým, že navrhovateľ si toto právo na súde neuplatnil preto, že v ZoBKZ bolo

uvedené, ak nebude splnená podmienka vydania ÚR do dohodnutého termínu, t.j. 15.8.2006, zmluva
zaniká. Súd sa nestotožnil s takýmto jej vyjadrením, nakoľko ide o kogentné ustanovenie § 50a ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, a toto nemožno obchádzať a tomuto právu zamedzovať subjektívnymi
prejavmi vôle zmluvných strán vo svojich zmluvách a preto sa mal s rozhodnutím vo veci obrátiť na súd.Preto sa súd v zhode s odporcom konštatuje, že navrhovateľ nevyužil všetky zákonné prostriedky k
tomu, aby škodu odvrátil, hoci mohol, čím za ňu sám zodpovedá. Naviac v ZoBKZ nebolo jednoznačne
a zrozumiteľne zadefinované, či malo ísť o vydanie ÚR iba pre 1. etapu alebo pre obe, toto mohol

navrhovateľ tiež riešiť v súdnom konaní o nahradenie prejavu vôle. Každopádne jasne definované v
ZoBKZ bolo, že je postačujúce iba vydanie a doručenie ÚR navrhovateľovi územného konania, t.j.
bez vyznačenia jeho doložky právoplatnosti, čo je v príkrom rozpore s tvrdením právnej zástupkyne
navrhovateľa, že podľa ZoBKZ im stačilo iba vydanie ÚR na 1. etapu, aby mohli hneď žiadať o stavebné
povolenie a čo najrýchlejšie stavať, lebo o toto by práve bez právoplatne skončeného ÚR žiadať

nemohli. Tiež si odporovala vo svojich vlastných tvrdeniach v tom, že pozemok predávali investorovi
2. kategórie, ktorý chcel kúpiť pozemok s tým, že na ňom nebudú viaznuť žiadne právne vady, ktoré
sa môžu v územnom konaní vyskytnúť. Právnym vadám sa však opäť dalo definitívne zabrániť iba
ÚR, s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Iba vydanie ÚR a jeho doručenie nie je toho zárukou, čím
sa právna zástupkyňa navrhovateľa zamotávala vo svojich vlastných vyjadreniach, a tým definitívne
vyvrátila príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno jednoznačne konštatovať, že i ďalšie 2
predpokladyvznikuobjektívnejzodpovednosti,atýmajpredpokladyzodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci splnené neboli. Pre vznik objektívnej zodpovednosti je potrebné, aby boli
predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti uvedené pod písmenami a), b) a c) splnené kumulatívne,
z čoho vyplýva, že v prípade, ak niektorý z týchto predpokladov splnený nie je, objektívna zodpovednosť

vzniknúť nemôže. V prípade, ak nevznikne objektívna zodpovednosť, tak nemôže vzniknúť ani
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a žalobu o náhradu ujmy navrhovateľom
tvrdenej nemožno uznať dôvodnou a vyhovieť jej.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri právne relevantných skutočnostiach, pri ktorých ho
dôkazné bremeno zaťažovalo, a to najmä pri preukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením právnej

povinnostivedľajšiehoúčastníkakonaniaatvrdenýmvznikomškody,anajmätiežpniurčenívýškyškody.
Túto skutočnosť' nemožno pri hodnotení dôkazov opomenúť.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému odporcovi žiadne trovy
konania nepriznal, nakoľko tento si žiadne neuplatňoval.

Súd v konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal ich náhradu. Súd pri
určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z ustanovení § 9 ods.1, § 10 ods. 1, §
13a ods. 1,2, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych
služieb. V zmysle § 9 ods. 1, uvedenej vyhlášky vyplýva, že základná sadza tarifnej odmeny sa stanoví
podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Keďže predmetom sporu bolo zaplatenie

sumy 59 621 100 Sk( 1 979 057,96 Eur), súd pri určovaní tarifnej odmeny vychádzal z uvedenej sumy
a hodnotu 1 úkonu stanovil v zmysle § 9 ods.1, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na 4 383,26 Eur
pre úkony vykonané v roku 2008 a 4 383,97 Eur pre úkony vykonané v rokoch 2009-2014.
Súd teda priznal náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony:
prevzatie a príprava zastúpenia 26.9.2008 4 383,26 Eur

režijný paušál 6,31 Eur
účasť na pojednávaní 26.9.2008 4383,26 Eur
režijný paušál 6,31 Eur
účasť na pojednávaní 12.11.2008 4383,26 Eur
režijný paušál 6,31 Eur

účasť na pojednávaní 16.1.2009 4383,97 Eur
režijný paušál 6,95 Eur
účasť na pojednávaní 18.3.2009 4383,97 Eur
režijný paušál 6,95 Eur
účasť na pojednávaní 20.5.2009 4383,97 Eur

režijný paušál 6,95 Eur
účasť na pojednávaní 28.10.2009 4383,97 Eur
režijný paušál 6,95 Eur
účasť na pojednávaní 11.12.2009 4383,97 Eur
režijný paušál 6,95 Eur

písomné podanie na súd dňa 14.12.2009 4383,97 Eur
režijný paušál 6,95 Eur
účasť na pojednávaní 10.2.2010 4383,97 Eur
režijný paušál 7,21 Eurúčasť na pojednávaní 23.10.2013 4383,97 Eur
režijný paušál 7,81 Eur
účasť na pojednávaní 4.12.2013 4383,97 Eur

režijný paušál 7,81 Eur
účasť na pojednávaní 5.2.2014 4383,97 Eur
režijný paušál 8,04 Eur
Spolu : úkony 2008-2010= 43 905,41 Eur + 19% DPH= 52 247,44 Eur
úkony 2013-2014= 13 175,57 Eur + 20 % DPH= 15 810,68 Eur

Trovy právneho zastúpenia celkom 68. 049,85 Eur
Na základe vyššie uvedeného súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania vo výške 68. 049,85 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.