Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/215/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211449
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312211449.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej

veci žalobkyne: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., J. XXX, zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal
s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke
SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokát,
Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie sumy 15 840,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15 840,90 eur a

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.05.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.06.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške

586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.07.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.08.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.09.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.01.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.02.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
86,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.03.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.04.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.05.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške

586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.06.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.07.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.08.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške

586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.09.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.01.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške

586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.02.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.03.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.04.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.05.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.06.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške

586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. počnúc dňom 16.07.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške
586,70 eur

a súdny poplatok vo výške 950 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2 275,60 eur do

troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo C. I., O..I..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom došlým súdu dňa 16.8.2012 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie jej
sumy 15 840,90 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného
dôchodkového fondu / ďalej len „Zmluva o dôchodku“/ zo dňa 01.10.1997 za obdobie máj 2010 až

júl 2012, pričom Výpoveď zo zmluvy danú žalovaným žalobkyni zo dňa 26.10.2009 v zmysle § 582Obč. zák. považuje za neplatnú pre nemožnosť jej vypovedania z dôvodu, že Zmluva o dôchodku nie
je zmluvou na dobu neurčitú.

Dňa 20.9.2012 bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 40Ro/781/2012-32, proti ktorému podal

odporžalovanýstým,žesožaloboužalobkynenesúhlasil,tútožiadalzamietnuťzdôvodu,žezáväzokna
plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči žalobkyni zaniklo z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 ods.
1 Obč. zák., keďže banka v zmysle § 27 ods. 8; § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona
č. 483/2011 Z.z. o bankách, nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky
neodôvodnené plnenie, pričom záväzok na vyplácanie určitého dôchodku podľa § 842 Obč. zák. je

svojou povahou jednostranným záväzkom bez hospodárskeho dôvodu a bez protiplnenia od prijímateľa
tohto plnenia.

Žalovaný vo svojom odpore ďalej uviedol, že voči žalobkyni nemá žiaden záväzok zo Zmluvy o dôchodku
zo dňa 01.10.1997, pretože právo na plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným
právom a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Plnenie Zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné
zo strany banky - žalovaného, pričom na danú vec sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách a následne sa na vec aplikuje § 575 ods. 1 Obč. zák. Zákon o bankách upravuje okrem
bankových činností aj iné činnosti banky, t.j. niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou,
riadením, podnikaním, zánikom bánk so sídlom na území SR, na účel regulácie a kontroly bánk,
pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
Ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. č. 483/2001 Z.z. výslovne neumožňuje banke

uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zák. o bankách tak, že odo dňa účinnosti tohto zákona
nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Teda také
činnosti, keď banka by mala poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, plnenie bez protihodnoty v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o
bankách, čoho sa domáhal žalobkyňa podľa § 842 Obč,. zák. Plnenie zo Zmluvy o dôchodku je tiež

hospodárky neodôvodnené.

Zákonč.483/2001Z.z.sanadanúvecvzťahujezdôvodu,že§119ods.3vetazabodkočiarkouzakazuje
banke od účinnosti tohto zákona pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom,
a to aj plnenia, ku ktorým sa banka nesmie zmluvou zaviazať podľa § 27 ods. 8, teda na hospodársky
neodôvodnené plnenie, ani na plnenie bez protihodnoty. Zmluva o dôchodku podľa § 842 Obč. zák.

svojim obsahom a charakterom je jednostranne zaväzujúca zmluva bez akéhokoľvek hospodárskeho
výsledku pre banku.

Z dôvodu, že plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák. s
poukazom na ň 27 ods. 8; § 116; § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. č. 483/2001 Z.z. tým,
že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené

plnenie, záväzok žalovaného voči žalobkyni zanikol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobkyne, právnych zástupcov účastníkov konania,
oboznámil sa s listinnými dokladmi: Žiadosťou žalobkyne o poskytnutie plnenia z Podporného
dôchodkového fondu zo dňa 01.10.1997, Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového
fondu zo dňa 01.10.1997, Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danou žalovaným žalobkyni, Štatútom

Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993, s Dodatkom 1 zo dňa 19.4.1994 a
Dodatkom č. 2 zo dňa 1.12.1996, Usmernením k Dodatku č. 2 Štatútu zo dňa 5.12.1996, Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 26/2012-33 zo dňa 25.4.2012, spisom tunajšieho súdu
č.k. 21C/121/2010 pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21C/121/2010-174 zo dňa 22.02.2011bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 586,70 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.4.2010 do
zaplatenia titulom plnenia z predmetnej platnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997, keďže Výpoveď
zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotil
súd ako neplatnú pre jej nemožnosť vypovedania. Námietku žalovaného i v tomto konaní týkajúce sa
neplatnosti predmetnejZmluvy odôchodkuprerozporsustanoveniamiZák.č.483/2001Z.z.obankách,

najmä § 27 ods. 8 vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodnú.Z písomných vyjadrení žalobkyne, ako i ústnych vyjadrení jej právneho zástupcu súd zistil, že dňa
01.10.1997 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o dôchodku, predmetom ktorej bolo
doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z Podporného dôchodkového fondu

odporcu, pričom povinnosť plniť mal žalovaný a právo na plnenie má žalobkyňa. V zmysle zmluvy
sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni sumu 17 675.- Sk /586,70 eur/ mesačne vždy k 15. dňu
nasledujúceho mesiaca až do dožitia žalobkyne. Vyplácanie plnenia teda končí mesiacom, ktorého sa
žalobkyňa dožila. Predmetná Zmluva o dôchodku spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 582 ods. 1
Obč. zák., preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni považuje

žalobkyňa za neplatnú, nakoľko Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania,
nie však zmluvou na dobu neurčitú. Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997, ako
i neplatnosť Výpovede zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č.
k. II. ÚS 26/82012-33 zo dňa 25.4.2012, ktorý potvrdil, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu
neurčitú, nie je možné ju ukončiť Výpoveďou podľa § 582 os. 1 Obč. zák.

K námietkam žalovaného a dôvodom zamietnutia žaloby, žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný namieta

platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku z dôvodu zániku pre nemožnosť plnenia §

575 a nasl. Obč. zák. pre rozpor s § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Navrhovateľka sa s týmto nestotožňuje z nasledovných dôvodov:

a/ Ustanovenie § 27 ods. 8 Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu a jeho

zamestnanca.

Zmluva o dôchodku spadá do rámca interných vzťahov žalovaného s jeho bývalou zamestnankyňou,
na ktoré sa nevzťahuje § 27 ods. 8 Zák. o bankách, keďže citovaný zákon upravuje len vzťahy
žalovaného ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi či inými bankami vzhľadom k
predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 1 Zák. o bankách vyplýva, že tento zákon
neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, odmeňovanie zamestnancov, otázky

sociálnej politiky, sponzorské aktivity a pod., čo navyše vyplýva aj zo systematického začlenenia §
27 ods. 8 do 6. časti Zákona o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky
zahraničnejbanky“,pričomuzatváraniezmlúvodôchodkusvlastnýmizamestnancaminiejepodnikaním
banky resp. bankovým obchodom. Existencia zamestnaneckého vzťahu medzi účastníkmi konania bola
predpokladom uzatvorenia Zmluvy o dôchodku a na tento interný vzťah aplikoval žalovaný zákonný

typ zmluvy o dôchodku, ktorá nebola určená výslovne na úpravu pracovnoprávnych vzťahov, ale iných
vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

b/ PlneniežalovanéhozozmluvyodôchodkuvzmysleŠtatútuPodpornéhodôchodkovéhofondumábyť
vyplácané z tohto fondu žalovaného vytvoreného z použiteľného zisku žalovaného, čo Zákon o bankách
nezakazuje.

Fond, z ktorého má žalovaného v zmysle Štatútu vyplácať plnenie zo zmlúv o dôchodku uzavretých
so svojimi bývalými zamestnancami bol vytvorený v roku 1993 a bol vytvorený na základe Podnikovej
kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 v súlade s nar. vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení
štátnych podnikov - s použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však vo výške 5% za rok. Zo
svojho čistého zisku si mal žalovaný vytvárať Fond za účelom vyplácania plnení zo zmlúv o dôchodku

uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, pričom použitie prostriedkov Fondu bolo určené podľa
vlastného uváženia žalovaného, pričom Zákon o bankách nelimituje oprávnenie bánk použiť po splnení
zákonných povinností svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia.

c/ Žiadne ustanovenie Zák. č. 483/2001 Z.z. nestanovuje, žeby vykonávanie peňažnej platby na základe
Zmluvy o dôchodku bolo zakázané.

Právna nemožnosť plnenia podľa § 575 Obč. zák. nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane právom
zakázaný. V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady
finančnej čiastky na účet oprávnenej osoby, pričom vykonávanie úhrad nie je v rozpore so zákonom.d/ Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27
ods. 8 Zák. o bankách.

Zmluva o dôchodku ako zmluvný typ je zmluvou asynalagmatickou, ktorá môže byť uzavretá aj na

doživotne určenú dobu neurčitého trvania, nie je teda zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných
podmienok pre jednu zmluvnú stranu. Zároveň neexistuje rozpor Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o
bankách z dôvodu, že žalobkyňa bola dlhé roky zamestnancom žalovaného, preto protihodnota plnenia
žalovaného bola zo strany žalobkyne poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života.

e/ § 116 Zák. č. 483/2001 Z.z. je irelevantné pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi konania a §

119 ods. 3 Zák. o bankách nepriamo vylučuje zánik povinnosti žalovaného plniť zo Zmluvy o dôchodku
pre dodatočnú nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok žalovaným tvrdeného rozporu Zmluvy s §
27 ods. 8 Zák. o bankách. Tvrdenie žalovaného, že Zmluva o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej
nemožnosti plnenia, nie je pravdivé a nemá ani oporu v Zák. o bankách. K zániku Zmluvy o dôchodku,
resp. povinnosti žalovaného plniť z tejto zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu
rozporu Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o bankách nemohlo dôjsť, nakoľko žiadne ustanovenia

Zák. o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8 so zánikom takého právneho
vzťahu. Nie je to stanovené ani v § 116 Zák. o bankách a § 119 ods. 3 výslovne stanovuje bankám
povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činností podľa
dovtedajších predpisov, do 6 mesiacov od účinnosti Zák. o bankách, ktorý však nestanovuje, žeby
plnenie zo zmlúv uzavretých v rozpore s § 27 ods. 8 bolo nemožné alebo protiprávne.

K tvrdeniam žalovaného týkajúceho sa zakázaného plnenia zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu
hospodársky neodôvodneného plnenia, resp. plnenia bez protihodnoty, žalobkyňa uviedla, že sám
žalovaný takého plnenia i v súčasnosti poskytuje. Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku danej žalovaným
žalobkyni dňa 26.10.2009, ako aj konanie žalovaného, je vzhľadom na charakter a účel Zmluvy o
dôchodku v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o dôchodku je asynalagmatickým záväzkovým vzťahom

a jej účelom bolo zabezpečiť určitú životnú úroveň žalobkyni pred odchodom do starobného dôchodku
na doživotne určenú dobu neurčitého trvania.

Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21C/121/2010-174 zo dňa 22.02.2011 súd zaviazal o
žalovaného na zaplatenie sumy 586,70 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo
dňa 01.10.1997 za apríl 2010 z dôvodu, že predmetná Zmluva je zmluvou uzavretou na dobu určitú,

do smrti žalobkyne a Výpoveď zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni posúdil ako neplatnú. Ako
vyplýva z odôvodnenia oboch rozhodnutí, súdy sa zaoberali aj námietkami vznesenými odporcom a
týkajúcimisaskutočnosti,žeZmluvaodôchodkuzaniklavdôsledkunemožnostiplneniapodľa§575ods.
1 Obč. zák. vzhľadom na § 27 ods. 8 Zák. .č 483/2001 Zák. o bankách, ktoré sú totožné s námietkami,
ktoré odporca uplatnil i v tomto konaní a ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné.

Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. si žalobkyňa u
žalovaného uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z dôvodu, že
spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Za žalovaného Žiadosť
podpísala osoba za personálny a sociálny úsek a riaditeľka krajskej pobočky žalovaného v Košiciach.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo

dňa 01.10.1997 / Zmluvy o dôchodku/ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
a predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie žalobkyni žalovaným ako povinným z uplatneného a
priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 17 675.- Sk
mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je
pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia

tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene
jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Z Výpovede žalovaného č. j. 0179/60/09 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že žalovaný dal žalobkyni podľa
§ 582 Obč. zákonníka. Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.10.2009 bola daná s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnejvýpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho
kalendárneho štvrťroka t.j. 31.3.2010.

Zo Štatútu podporného dôchodkového fondu SŠTSP zo dňa 01.07.1993 má súd za preukázané, že

žalovaný zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú
pracovníci žalovaného dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich
práce a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4. plnenie prislúcha pracovníkovi,
ktorý a/ rozviazal pracovný pomer s žalovaným z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku za b/
ktorému vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal

vyplácať c/ bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u žalovaného najmenej 10 rokov. Podľa čl. II
ods. 6 plnenie je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej
pobočky žalovaného.

Z Dodatku č. 1 štatútu dôchodkového fondu žalovaného má súd za preukázané, že dňa 01.04.1994 bol
žalovaným prijatý dodatok k štatútu podporného dôchodkového fondu žalovaného pričom čl. 2 body 4
a 6 ostali nezmenené.

Z Príkazného listu Generálneho riaditeľa č. 5/1993 zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané, že
žalovaný vytvoril v záujme stabilizácie pracovníkov podporný dôchodkový fond poukazujúc na spôsob
sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov.

Z Usmernenia k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané
bližšie popísanie funkcií a spôsobu vyplácania finančných prostriedkov z Podporného dôchodkového

fondu SŠTSP, keď výplata plnenia z podporného dôchodkového fondu sa končí posledným dňom
poberania starobného alebo invalidného dôchodku.

Z Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za
preukázanévydanieusmernenia,podľaktoréhobodu4plneniazPDFaDPPsapriznávajúpracovníkom,
ktorí odchádzajú do prvého starobného alebo invalidného dôchodku a nezostávajú naďalej v pracovnom

pomere s žalovaným. Pracujúcim dôchodcom plnenie z podporného fondu a dôchodkového poistenia
pre pracovníkov neprináleží. Podľa bodu 5 Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu
SŠTSP zo dňa 20.07.1993 plnenie z PDF a DPP prináleží pracovníkovi až po ukončení pracovného
pomeru a skutočného fyzického odchodu od žalovaného.

Podľa § 842 Obč. zák., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú

dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky

na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.Podľa § 27 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy
za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky
neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo

ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa § 116 zák. č. 483/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
prednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z., banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto
zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších
predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti,
ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia

tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú
platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 09.02.1994 bola medzi účastníkmi konania
uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu
SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne

vo výške 586,70 eur v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti žalobkyne.
Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti žalovaný v prospech žalobkyne aj plnil. Dňa
26.10.2009 žalovaný však v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnil voči žalobkyni Výpoveď z predmetnej
zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy
nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede zo

dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal
žalovaný poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia
Na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21C/121/2010-174 zo dňa 22.02.2011 bol
žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 586,70 eur s príslušenstvom žalobkyni titulom Zmluvy o
dôchodku zo dňa 01.10.1997 za obdobie apríl 2010 s tým, že sa jedná o zmluvu uzavretú na dobu určitú

a Výpoveď zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni bola daná v rozpore so zákonom
a je neplatná.

Podanou žalobou v tomto konaní sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného na plnenie v zmysle
predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 za obdobie máj 2010 až júl 2012.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z

Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 01.10.1997, ktorá podľa námietok žalovaného mala
zaniknúť v zmysle § 575 ods.1 Obč. zák., pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné s poukazom na
§ 27 ods. 8; §116; § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať
plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Predmetnou Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. sa v

prospech žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého
trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho
vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného
právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy
nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo

na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má
svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. Je nepochybné, že pri predmetnej zmluve
zo dňa 01.10.1997 je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a
tiež jej jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda
o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanieprávneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby
nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť
ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú

dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom
- výpoveďou. Žalovaný Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal n predmetnú Zmluvu o poskytovaní
plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. podľa § 582 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť,
že predmetná Zmluva zo dňa 01.10.1997 nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaný preto nemohol
Zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní

plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej
strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba
oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni
poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie,
nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných
strán. Na základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal žalovaný dobrovoľne z

dôvodu prvého odchodu žalobkyne do starobného dôchodku. Z vyššie uvedenej zo dňa 26.10.2009
predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa
01.10.1997 za neplatnú, čo bolo potvrdené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, v ktorom konaní
bol žalovaný zaviazaný na plnenie v prospech žalobkyne v zmysle Zmluvy o dôchodku zo dňa
01.10.1997 za obdobie apríl 2010 a navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i

v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.

Čo sa týka námietok žalovaného týkajúcich sa zániku predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 01.10.1997 z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle
§ 575 ods. 1 Obč. zák. s poukazom na § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty,

ani hospodársky neodôvodnené plnenia, odhliadnuc od skutočnosti, že tieto námietky boli už riešené
ako nedôvodné v právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu č.k.21C/121/2010-174 zo dňa 22.02.2011
súd aj v tomto konaní vyhodnotil námietky žalovaného ako bezdôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje
s vyjadrením žalobkyne v tomto smere. Tvrdenia žalovaného, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa
01.10.1997 zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 obč. zák. vzhľadom na § 27 ods. 8

Zák. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré zaväzujú banku na hospodársky
neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, vyhodnotil
tunajší súd ako účelovú obranu žalovaného. O tejto účelovosti svedčí aj to, že uvedená právna úprava
bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení § 27 ods.5 a až od 1.1.2007 v § 27 ods.8 Zák.
o bankách, pričom žalovaný aj po 1.1.202 naďalej v prospech žalobkyne zo Zmluvy o dôchodku plnil

až do jej vypovedania ku dňu 31.3.2010. Citované ustanovenie je zakomponované v Zák. o bankách
v 6. časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky a vzťahuje sa na bankovú činnosť /§ 2 ods. 5/,
príp. iné činnosti, ktoré môže banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou / § 2 ods. 10/
a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s § 27 ods. 5 /t.č. § 27 ods. 8/ sa stalo nadobudnutím
účinnosti Zák. o bankách dňa 1.1.2002 nemožným.

Vo vzťahu žalovaného k žalobkyni tento však vystupoval ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému
zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahom zmluvného vzťahu Zmluvy o dôchodku zo
dňa 01.10.1997 bolo poskytnutie sociálnej výhody žalobkyni slúžiacej na podporu zabezpečenia jej
životnej úrovne, ktorú ako pracovníčka dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie jej vernosti,
kvality práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zo strany žalovaného sa jednalo o zabezpečenie

sociálnej starostlivosti pracovníka odchádzajúceho do starobného dôchodku spadajúcu pod agendu ako
podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o vzťah banky s klientom. Z tohto
dôvodu preto súd jeho plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku nevyhodnotil ako plnenie za
nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách s poukazom i na skutočnosť, že
citované ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanej

veci bolo potrebné ich vzťah posudzovať ako vzťah banky a jej bývalého zamestnanca, nie klienta banky,
kedy ich vzťah môže byť rámcovo upravený Obč. zákonníkom, príp. iným právnym predpisom.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 01.10.1997 je platná, súd v súlade
s § 842 Obč. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyne sumy 15 840,90 eur za obdobie máj
2010 až júl 2012 / 27 mesiacov x 586,70 eur/ s tým, že v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák., nar. vládySR č.87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy príslušných úrokov z omeškania ročne odo
dňa nasledujúceho po splatnosti toho - ktorého mesiaca zvýšených o základnú úroková sadzbu ECB.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v konaní úspešnej

navrhovateľke priznal ich náhradu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 950 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2 275,60 eur vypočítanú v zmysle § 11 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z., ktoré predstavujú: sedem úkonov a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3.
vyjadrenie k odporu zo dňa 08.11.2012 ; 4. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 05.02.2013 a dvoch
meritórnych pojednávaniach dňa 19.03.2013 a 23.01.2014/, písomné vyjadrenie zo dňa 02.05.2013 a
režijný paušál a to 7,63 eur,7,81 eur a 8,04 eur režijný paušál; + 20% DPH , teda celková výška trov

právneho zastúpenia predstavuje 2 275,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že

a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-

tie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu,

že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 , časť prvej vety za

bodkočiarkouh/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov