Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/89/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511203586
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8511203586.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Q. Z., nar.

X.X.XXXX, bytom V. XXX, právne zást. JUDr. Františkom Komkom, advokátom AK, Hlavná 27, Prešov
proti žalovanému LUHERT, s.r.o., Obrancov mieru 521/20, Stará Ľubovňa, IČO: 36 486 141, právne
zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie
3 833, 94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 136,28 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 8.2.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 188,56 eur, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku vo výške 41,86 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 146,40 na účet právneho

zástupcu žalobcu JUDr. Františka Komku v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 20.7.2011 a domáhal proti žalovanému najskôr zaplatenia sumy 2
702,50 eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.2.2009 si objednal
užalovanéhozhotovenieamontáž10eurookien,1balkónovýchdvería9vnútornýchparapetnýchdosák
za cenu 25 000 zlotých, t.j. za 6 250 eur, pričom l a zaplatil zálohu 7 790 zlotých, t.j. 1 947,50 eur.
Cena bola dohodnutá v poľskej mene, pretože žalovaný obstaral plnenie z Poľska. V doplnenom podaní
uviedol, že žalovaný zákazku splnil až 4.2.2011 a na základe toho mu predložil dodací list a faktúru,

ktoré prevzal dňa 10.3.2011. Žalovaný v uvedených dokladoch vyúčtoval dodávku 10 eurookien v cene
5 440 eur, 9 vnútorných drevených parapetných dosiek v cene 287,99 eur, jedny dubové vchodové
dvere v cene 770 eur, 9 vonkajších parapetných dosiek v cene 180,68 eur a jedny interiérové dvere v
cene 240 eur. Za montáž účtoval 884,98 eur. Dňa 5.2.2011 zaplatil žalovanému do pokladne v
hotovosti sumu 7 005 eur (v aktuálnom kurzovom prepočte 28 020 zlotých). Za realizáciu objednávky
teda uhradil žalovanému 35 810 zlotých, čo je v prepočte 2 702,50 eur. Rozdiel oproti v objednávke
dohodnutej cene 25 000 zlotých teda činí 10 810 zlotých, t.j. 2 702,50 eur. Oproti objednávke boli

naviac účtované vchodové dubové dvere, vonkajšie parapety a dubové interiérové dvere. Balkónové
dvere, ktoré si objednal, do faktúry neboli zahrnuté. Vo faktúre nie je ani zápočet, resp. odpočet už
zaplatenej zálohy. Naviac mu nebolo dodaných 10, ale len 9 eurookien a 9 vnútorných parapetných
dosiek. Práce však boli vykonané tak nekvalitne, že ich musel listom zo dňa 8.2.2011 reklamovať.
Po komunikácii so žalovaným sa tento napokon zaviazal k odstráneniu vád a prepracovaniu spornej
faktúry. Dňa 10.5.2011 prevzal prepracovanú faktúru č. 110017, ktorá však bola opätovne v rozpore
s objednávkou a v nej bolo fakturovaných 9 eurookien, balkónové dubové dvere a vnútorné drevenéparapety, ale aj neobjednané vchodové dvere, vonkajšie parapety, interiérové sosnové dvere a montáž.
Keďže žalovanému preukázateľne zaplatil 8 952,50 eur, rozdiel oproti objednávke je teda v sume 2
702,50 eur, na zaplatenie ktorej žiadal zaviazať žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu uviedol, že v predloženej objednávke nie sú uvedené
vchodové dubové dvere 90 x 200, vonkajšie parapety a interiérové dvere 80 x 200, ktoré boli žalobcovi
dodané a namontované, a to z dôvodu, že tieto si žalobca objednal ústne za cenu dohodnutú v
predloženej faktúre. Vchodové a interiérové dvere a vonkajšie parapety boli žalobcovi namontované za
jeho prítomnosti cca v mesiaci august 2009, odkedy ich užíva. Keďže si odporca objednal ďalší tovar

a práce, preto mu po dohode odporca zvýšil cenu za montáž na sumu 884,98 eur. Tiež uviedol, že
žalobca mu neuhradil 8 952,50 eur, ale iba 7 005 eur. Žalovaný teda eviduje voči žalobcovi pohľadávku
vo výške 798,65 eur, a to za okná a dvere vo výške 618 eur a za vonkajšie parapety vo výške
180,65 eur. Žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 798,65 eur, na zaplatenie ktorej ho vyzval
do 25.3.2011 predžalobnou upomienkou. Keďže pohľadávka žalovaného je nižšia, ako pohľadávka
uplatnená žalobcom v tomto konaní, nevzniesol vzájomný návrh.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.

Súd po výsluchu žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu a po vykonaní dokazovania návrh
zamietol a priznal trovy konania žalovanému rozsudkom č.k. 5C/89/2011-55 zo dňa 9.5.2012 z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, aby u žalovaného došlo ku bezdôvodnému obohateniu tým, že žalovanému
uhradil vyššiu cenu za dielo, ako bolo dohodnuté v súvislosti s prepočtom na základe konverzného

kurzu poľského zlotého na eura, pričom žalobca nevedel uviesť, k akému dňu prepočítaval kurz zlotého
k euru, nevedel špecifikovať, ako dospel ku žalovanej sume a tiež nepreukázal, aby celú sumu uhradil
žalovanému v eurách.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie pr. zástupca žalovaného, v ktorom špecifikoval výpočet žalovanej
sume v prepočte na kurz poľského zlotého a tvrdil, že žalovaný nedodal žalobcovi vchodové dvere,

interiérové dvere a balkónové dvere, ako aj niektoré okná. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
17Co/117/2012-84 zo dňa 4.10.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a uložil súdu prvého stupňa, aby zistil, čoho sa žalobca v žalobnom petite domáha, či uplatňuje
aj príslušenstvo zo žalovanej sumy alebo nie a aby súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného vo vzťahu
ku ústnej objednávke na interiérové a exteriérové dvere a vo vzťahu ku vonkajším parapetám buď

ako obranu, kompenzačnú námietku alebo ako vzájomný návrh a tiež aby sa vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu.

Po vrátení veci na ďalšie konanie žalobca na výzvu súdu spresnil a rozšíril petit žalobného návrhu o
ďalšiu sumu - 1 131,44 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 3 833,94 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 6.2.2011 do zaplatenia. Tvrdil, že dňa 18.2.2009 zaplatil žalovanému 1

947,50 eur a 5.2.2011 sumu 7 055 eur, teda mu spolu zaplatil 8952,50 eur, pričom za zhotovené okná,
balkónové dvere a osadenie parapetných dosiek mu mal vyplatiť sumu 5 118,56 eur, čo zodpovedá fixnej
cene 25 000 zlotých. Predložil súdu kurzový lístok ECB poľského zlotého ku euru, podľa ktorého ku
21.8.2009 bol kurz za 1 euro - 4,107 poľský zloty a ku 4.2.2011 bol kurz za 1 euro - 3,9008 poľský zlotý.
Žiadal pripustiť zmenu návrhu, a to aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 3 513,90 eur s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 6.2.2011 do zaplatenia. K tejto sume dospel tak, že žalobca uhradil
žalovanému dňa 18.2.2009 sumu 7 790 zlotých pri kurze 4,7865 zlotých k euru je to suma 1 627,49
eur. K tejto sume pripočítal uhradenú sumu 7 005 eur, čo je spolu 8 632,49 eur. Dohodnutú cenu za
zhotovenie zákazky 24 500 zlotých prepočítal podľa kurzu zlotého 4,7865 k euru ku 18.2.2009, kedy
došlo k objednávke, čo je suma 5 118,56 eur. Od sumy 8 632,49 eur odpočítal sumu 5 118,56 eur, čo je

suma 3 513,90 eur, ktorú žiadal uhradiť s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.2.2011 do zaplatenia.
Faktúra vystavená žalovaným bola splatná síce 18.2.2011, ale žalobca uhradil sumu 7 005 eur dňa
5.2.2011, teda od nasledujúceho dňa žiadal priznať úrok z omeškania. Súd pripustil navrhovanú zmenu
návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že najskôr dňa 18.2.2009 si u žalovaného objednal výmenu okien

na rodinnom dome, dodacia lehota bola 6 až 8 týždňov, v skutočnosti k výmene došlo až 17.8. 2009.Celková cena mala byť vyplatená v zlotých, a to vo výške 25 000 zlotých. Oproti pôvodnej objednávke
zo dňa 18.2.2009 došlo k dohode o zmene pôvodnej objednávky v tom, že si objednal zhotovenie len
9 okien a 8 vnútorných parapetných dosiek, 1 balkónové dvere za dohodnutú cenu 24 500 zlotých.

Trval na tom, že dňa 18.2.2009 uhradil žalovanému zálohu v eurách, ktoré boli prepočítané na zloté vo
výške 7 790 zlotých., teda mu ostalo doplatiť 17 210 zlotých. Interiérové dvere si neobjednával, žalovaný
mu ich nedodal a nenamontoval. V čase, keď pracovníci poľskej firmy boli u neho zameriavať okná,
hovorilo sa aj o vonkajších dubových dverách, chcel tieto dvere objednať a chcel cenovú ponuku na
tieto dvere. Dňa 17.8.2009 mu žalovaný doviezol a vymenil 9 ks eurokien, 8 ks vnútorných parapetných

dosiek, l balkónové dvere, ktorých prevzatie však nepodpísal. Vtedy žalovaný mu doniesol a namontoval
aj vonkajšie dubové dvere, za ktoré mu vo faktúre vyúčtoval cenu 770 eur. Tieto vchodové dvere
však neboli zhotovené tak, ako chcel, neboli v nich namontované bezpečnostné zámky a okno nebolo
zafrézované, ale boli zalištované. Z uvedeného dôvodu sa urobil nákres a objednával ďalšie dvere dňa
4.5.2010, kedy vyplatil žalovanému zálohu 400 eur a tieto dvere mali byť namontované do konca mája
2010. Žalovaný ich doviezol až v novembri 2010, tieto dvere sa nenamontovali. Následne došlo ku

zrušeniu tejto zmluvy - týkajúcej sa zhotovenia ďalších vonkajších dverí a žalovaný mu vrátil zálohu 400
eur dňa 11.2.2011. Najskôr uviedol, že po zhotovení a odovzdaní veci na zákazku a po vykonaní prác
vyplatil žalovanému v auguste až septembri 2009 sumu 7 005 eur, neskôr tvrdil, že sumu 3 000 eur
uhradil dňa 18.2.2009 a do 5.2.2011, kedy mu žalovaný vystavil príjmový pokladničný doklad, mu zaplatil
sumu 7 005 eur. Tento príjmový doklad mu žalovaný vystavil až vtedy, keď bola polícia a išlo do tuhého

Žiadnu sumu neuhradil žalovanému v dolároch. Po prepočte kurzu zaplatil žalovanému viac o 2 702,50
eur, ale nevedel sa vyjadriť, akým konverzným kurzom poľského zlotého ku euru bol urobený prepočet.
Vymenené okná, balkónové dvere a parapety reklamoval, o čom predložil reklamáciu. Reklamácia bola
čiastočne uznaná, ale táto nie je predmetom tohto konania. Následne žalovaný požadoval od neho
zaplatiť ešte sumu 798,65 eur, ale túto mu už nebol ochotný uhradiť. O tom, že žalovanému zaplatil

viac, ako mal, sa dozvedel vtedy, keď mu uhradil zvyšnú časť ceny v eurách, t.j. dňa 5.2.2011, a
to na základe uverejneného kurzu poľského zlotého ku euru. Poukázal na to, že žalovaný mu nedal
fotokópiu objednávky na vonkajšie a interiérové dvere a doklady, ktoré predložil do spisu. Do originálu
objednávky žalovaný dopísal objednávku vonkajších parapetných dosiek a montáž, ktorú však žalobca
nepodpísal. Uznal, že podpísal prevzatie faktúry na sumu 7 803,65 eur, ale nie prevzatie dodacieho listu.

Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s vykonaním dôkazov navrhovaným žalovaným, a to s výsluchom
pracovníkov poľského dodávateľa z dôvodu, že interiérové dvere žalobca u žalovaného neobjednal a
poľský dodávateľ bol v právnom vzťahu so žalovaným a nie so žalobcom.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na vyjadrení k návrhu a na tom, teda že žalobca
naviac ešte objednával vchodové a interiérové dvere a vonkajšie parapety a na tom, že žalobca je ešte

dlžnýžalovanémusumu798,65eur.Súhlasilstým,žedošlokzmenepôvodnejobjednávkyapredmetom
zákazy bolo po zmene zhotovenie 9 ks eurookien, 8 ks vonkajších parapiet, balkónové dvere a celková
cena bola dohodnutá na sumu 24 500 zlotých. Okolo 30.6.2009 bolo do pôvodnej objednávky dopísané
ešte-1vchodovédverezacenu2900zlotýcha1interiérovédverezacenu900zlotýchažalobcamumal
doplatiť 22 610 zlotých. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru dňa 3.1.2011 na sumu uvedenú žalobcom.

Oznámil súdu, že za exteriérové dvere, interiérové dvere a vonkajšie parapety si žalovaný uplatňuje v
konaní sumu 798,65 eur ako obranu. Namietal premlčanie sumy 7 790 zlotých uplatňovanej žalobcom,
keďže ju uhradil žalobca žalovanému 18.2.2009 a dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 18.2.2011,
pričom žalobu podal na súd až dňa 20.7.2011. Tiež uviedol, že pôvodná faktúra vystavená žalovaným na
základe záznamu z 12.4.2011 bola prepracovaná a túto prevzala vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu

JUDr. Komanová dňa 28.4.2011 spolu s dodacím listom.

Konateľ žalovaného na pojednávaniach nesúhlasil so žalobou, navrhol, aby ju súd zamietol. Uviedol, že
najskôr bola urobená objednávka, kde si žalovaný objednal okná plus vnútorné parapetné dosky, išlo
celkom o 10 okien, 1 balkónové dvere a 10 ks vnútorných parapetných dosiek, a to za sumu 25 000
zlotýchstým,žerobilsprostredkovateľa,oknáobjednávalvPoľsku,kdeichvyrobili.Žalovanýtelefonicky

o pár dní mu oznámil, že nechce okno 60x60, preto jedno okno a jeden parapet bol odpočítaný, robila
sa zmena cenovej ponuky a výsledná cena bola 24 500 zlotých. Vtedy mu žalovaný zaplatil 30 % zálohu
7 790 zlotých a zákazka mala byť hotová asi do 30.6.2009. Tiež bolo doplnené, že cena montáže bude
1 000 zlotých a vnútorné parapety 1 100 zlotých. Asi po 2 týždňoch žalobca prišiel za žalovaným s tým,
že chce ešte interiérové dvere na pôjd, keďže mu tam fúka a vonkajšie vchodové dvere. Potom, čo sa

vyjadril poľský dodávateľ, bola urobená žalobcovi cenová ponuka na vchodové dvere vo výške 2 900zlotých,t.j.770euranainteriérovédverevovýške900zlotých,t.j.240eur,čobolodopísanédopôvodnej
objednávky zo dňa 18.2.2009. Žalobca s tým súhlasil a na základe toho žalovaný vymenil a dodal
žalovanému 9 ks okien, vnútorné parapety, balkónové dvere a dodal a namontoval mu aj 1 interiérové

dverea1vchodovédveredňa17.8.2009ažalobcamuuhradildňa21.8.2009sumu3000euratiežvtedy
bolo prepočítané, že žalobca mu má uhradiť ešte sumu 2 967 eur. Tvrdil, že dňa 27.2.2010 mu žalobca
uhradil 3 500 dolárov a následne v ten istý deň žalobcovi bol písomne vyčíslený nedoplatok, ktorý mu
má ešte uhradiť celkom vo výške 795,65 eur, z toho za dvere a okná vo výške 618 eur a za vonkajšie
parapety 180,65 eur. Tento nedoplatok žalobca akceptoval aj tým, že ho podpísal. Najskôr trval na tom,

že žalobca si objednal aj vonkajšie parapety, po predložení faktúry a úhrade týchto parapetných dosiek
poľskému dodávateľovi, netrval na svojej obrane pokiaľ ide o pohľadávku voči žalobcovi za vonkajšie
parapety vo výške 180,65 eur a na základe toho mala byť žalobcovi fakturovaná nižšia suma o 180,68
eur, a to 7 622,97 eur. Najskôr tvrdil, že žalobca mu uhradil dňa 18.2.2009 zálohu 7 790 zlotých a okrem
toho mu uhradil ešte sumu 3 000 eur a 3 500 dolárov s tým, že mu vystavil pokladničný doklad na sumu 7
005 eur. Neskôr tvrdil, že v sume 7 005 eur je zahrnutá aj záloha 7 790 zlotých, ktorú uhradil mu žalobcu

dňa 18.2.2009. Poukázal na to, že k faktúre na sumu 7 803,65 eur vystavil aj dodací list, žalobca prevzal
aj faktúru aj dodací list, v ktorom sú uvedené 9 eurookná, 8 parapetných dosiek, 1 balkónové dvere, 1
interiérovédvereavonkajšieparapetyamontáž.Naokolnostinamontovaniavchodovýchajinteriérových
dverí navrhol vypočuť svedka - pracovníka poľského dodávateľa, ktorého však nevedel uviesť meno.
Tiež uviedol, že dňa 12.4.2011 sa účastníci zišli za účelom vybavenia reklamácie. Zo stretnutia bol

vyhotovený aj záznam, kde bolo dohodnuté, že ak reklamácia bude vybavená, žalovaný nebude mať
ďalšie požiadavky na žalobcu a žalobca nebude mať ďalšie požiadavky na žalovaného. Reklamácia bola
vybavená, reklamačný list žalobca podpísal. Potvrdil, že žalobca si objednal u neho zhotovenie ďalších
vchodových dverí, ale z dôvodu, že poľský zhotoviteľ mal infarkt, tieto dvere neboli zhotovené a dodané
žalobcovi a došlo ku zrušeniu tejto objednávky. Celkovú faktúru za zhotovené veci mal vystaviť poľský

zhotoviteľ a predložil žalovanému, ale keďže žalobca nezaplatil poľskému dodávateľovi všetko, čo bolo
potrebné a aj vzhľadom na infarkt poľského dodávateľa, faktúru následne vystavil on. V účtovníctve
sa táto faktúra zaevidovala a cena sa prepočítavala kurzom zlotého k tomu dňu, ako bola vystavená
faktúra. Ďalej uviedol, že sumy, ktoré zaplatil postupne žalobca jemu, uhradil poľskému dodávateľovi,
aby dokončil objednanú zákazku. Nevedel presne uviesť kedy presne žalobca uhradil jednotlivé sumy a

v akej výške, ale sumu 3 000 eur uhradil 21.8.2009 a dňa 27.2.2010 mu zaplatil 3 500 dolárov a ďalšiu
sumu mu zaplatil dňa 19.1.2011. Dňa 5.2.2011 žalovaný vystavil žalobcovi príjmový pokladničný doklad,
v ktorom uviedol, že mu uhradil v prepočte na eurá 7 005 eur. Príjmový doklad teda bol vystavený
vtedy, keď bola vystavená aj faktúra. Žalobca mu neuhradil viac, ako bolo dohodnuté. Navrhol žalobu
zamietnuť a priznať mu trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a
žalovaného, listinnými dôkazmi doloženými do spisu, najmä fotokópiou objednávky zo dňa 18.2.2009
a dopisovanou objednávkou z tohto dátumu, pôvodnou aj prepracovanou faktúrou č. 110017, dodacím
listom k faktúre, reklamáciou zo dňa 8.2.2011, stanoviskom k reklamácii, záznamom z osobného
jednania zo dňa 11.4.2011, reklamačným listom, príjmovým pokladničným dokladom na sumu 7 005

eur zo dňa 5.2.2011, fotokópiou záznamu zo dňa 27.2.2010, odvolaním pr. zástupcu žalobcu proti I.
stupňovému rozsudku, nákresom dverí, výpisom z účtu zo dňa 21.8.2009, fotokópiou faktúry Firmy
Marpol S.C. Nowy Sacz, fotokópiou faktúry z 18.2.2009 firmy Stolarka Budowlana Mariusz Wojtowicz,
Nowy SAcz, objednávkou z 21.8.2009 na vonkajšie parapety, zrušujúcim uznesením KS Prešov,
kurzovými lístkami ECB, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 18.2.2009 si žalobca objednal u žalovaného zhotovenie veci na zákazku - zhotovenie a montáž 10
eurookien, 1 balkónových dverí a 9 vnútorných parapetných dosák za cenu 25 000 zlotých. Cena bola
dohodnutá v poľskej mene, pretože žalovaný mal obstarať zhotovenie zákazky cez dodávateľa z Poľska.
Medziúčastníkmitedanebolosporné,žedošlokuzatvoreniuzmluvyodielo-zhotovenívecínazákazku,
o čom svedčí uvedená objednávka. Uvedené veci mali byť zhotovené a namontované do 6-8 týždňov

od 18.2.2009. Následne v priebehu 2-3 dní došlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode o zmene tejto
zákazky tak, že o 1 okno a o 1 vnútornú parapetnú dosku malo byť zhotovené menej, teda predmetom
zákazky bolo zhotovenie 9 eurookien, 8 parapetných dosiek, 1 balkónové dvere za dohodnutú cenu 24
500 zlotých. Dňa 18.2.2009 žalobca zaplatiť žalovanému 7 790 zlotých, t.j. 30 % z dohodnutej ceny diela.
Žalovaný mal zhotovenie zákazky zabezpečiť cez poľského zhotoviteľa Stolarka Budowlana Mariusz

Wojtowicz, Nowy Sacz, ktorému zaplatil zálohu 7 790 zlotých. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že veciboli zhotovené a namontované, a to 9 eurookien, 8 vnútorných parapetných dosiek a 1 balkónové dvere
dňa 17.8.2009. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o dielo -
zhotovenia veci na zákazky a k montáži - 1 vchodových dverí a 1 interiérových dverí a k dodávke a

montáži vonkajších parapetných dosiek. Žalovaný tvrdil, že žalobca si u neho objednal a pracovníci
poľského dodávateľa mu dňa 17.8.2009, t.j. vtedy, keď mu boli odovzdané a namontované eurokná,
vnútorné parapetné dosky a balkónové dvere, dodali a namontovali aj 1 vchodové dubové dvere za
dohodnutú cenu 2 900 zlotých, t.j. 770 eur, 1 interiérové dvere na pôjd za dohodnutú cenu 900 zlotých,
t.j. 240 eur, ktoré odvtedy užíva. Tiež mu vtedy dodali a namontovali vonkajšie parapety za cenu 180, 65

eur. Predložil súdu dôkaz o tom, že do pôvodnej objednávky bolo dopísaná nielen zmenu objednávky - 9
eurookien, 8 parapetných dosiek, 1 balkónové dvere za cenu 24 500 zlotých, ale tiež do tejto objednávky
boli dopísané - 1 interiérové dvere za 900 zlotých, 1 vchodové dvere za 2 900 zlotých - okolo 30.6.20009
a tiež je dopísané - doplatiť 2 262 zlotých, s tým, že to podpísal žalovaný aj žalobca (č.l. 118). Žalobca
tvrdil,žedoplnenietejtoobjednávky-pokiaľideovchodovédvereainteriérovédverenepodpísalamedzi
ním a žalovaným nedošlo ku uzavretiu ďalšej zmluvy o dielo, u žalovaného si neobjednal a tento mu ani

nedodal a nenamontoval 1 interiérové dvere a tiež mu nedodal vonkajšie parapety. Aj žalobca tvrdil, že
si priamo neobjednal u žalovaného zhotovenie vchodových dverí, ale uznal, že sa o tom hovorilo, keď
pracovníci žalovaného merali okná v jeho rodinnom dome a vchodové dvere mu namontovali vtedy, keď
mu boli namontované eurookná a parapetné dosky, t.j. 17.8.2009 a odvtedy ich užíva. Tieto vchodové
dvere neboli urobené tak, ako to chcel, na vchodových dverách neboli namontované bezpečnostné

zámky a sklo nebolo zafrézované. V dôsledku toho objednal zhotovenie ďalších dverí, ktoré mali byť
zhotovené podľa vyhotoveného nákresu, žalovanému uhradil aj zálohu 400 eur, ale tieto dvere mu prišli
montovať až v novembri 2009 a následne došlo k dohode o zrušení tejto objednávky a žalovaný mu
vrátil zálohu 400 eur. Po predložení faktúry žalobcom od poľskej firmy Marpol S.C. Nowy Sacz,
od ktorej zakúpil vonkajšie parapetné dosky a dôkazu o úhrade tejto faktúry, žalovaný upustil od svojej

obrany, že žalobca mu mal uhradiť sumu 180,65 eur za vonkajšie parapetné dosky a ich montáž. Súd je
toho názoru, že žalovaným predloženú a doplňovanú objednávku zo dňa 18.2.2009, do ktorej žalovaný
dopísal objednanie a zhotovenie ďalších vecí pre žalobcu - a to 1 interiérové dvere a 1 vchodové dvere,
bez toho, aby výslovne žalobca takto doplnenú objednávku podpísal a bez toho, aby žalobca v konaní
uznal, že došlo k uzavretiu aj tejto ďalšej zmluvy o zhotovení veci zákazky, nie je možné považovať

za uzavretie ďalšej zmluvy o zhotovení zákazky. Ako je uvedené vyššie, žalobca poprel, aby podpísal
dodatočne dopísaná objednávku na zhotovenie týchto vecí, ale tiež poprel, aby podpísal aj ďalší záznam
predložený žalovaným zo dňa 27.2.2010 o výške nedoplatku žalovanému 798,65, z toho 618 eur za
dvere a 180,65 eur za vonkajšie parapetné dosky. Keďže v prejednávanom prípade nešlo o zhotovenie
diela na počkanie, zhotoviteľ bol povinný vydať žalobcovi ako objednávateľovi písomné potvrdenie o

prevzatí objednávky, ktoré malo obsahovať predmet diela, jeho rozsah, akosť, cenu za prevedenie diela
a dobu jeho zhotovenia (§ 632 Obč. zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal dopisovať
do pôvodnej objednávky ďalšie objednanie zhotovenia veci na zákazku, ale mal žalobcovi vydať nové
potvrdenie o uzatvorení zmluvy o zhotovení vecí na zákazku, v ktorom by bolo jednoznačne uvedené,
čo malo byť predmetom zhotovenia zákazky (koľko kusov a aké dvere, za akú cenu, v akej kvalite a

dokedy mali byť zhotovené a dodané žalobcovi). Keďže tieto údaje dopísal do pôvodnej objednávky sám
žalovaný, nie je zrejmé, kedy a či vôbec došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o zhotovení veci na zákazku,
resp. k zmene pôvodnej zmluvy, čo bolo jej predmetom, aký bol rozsah, aká bola dohodnutá cena,
teda v zmysle ustanovení Obč. zákonníka nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o
zhotovení veci na zákazku. Súd ešte dodáva, že by bolo nehospodárne vykonávať prípadný dôkaz o

tom, či skutočne predložené písomné doklady žalobca podpísal alebo nie, keďže z písomných listinných
dôkazov nie je jednoznačne preukázané, že došlo medzi účastníkmi konania k dohode o podstatných
náležitostiach zmluvy o dielo - zhotovení veci na zákazku, čo bolo predmetom zhotovenia veci na
zákazku, dokedy mala byť zákazka zhotovená a aká bola cena. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení,
že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení a dodávke interiérových dverí navrhol

vypočuť svedka - pracovníka poľského dodávateľa, ale nevedel uviesť meno svedka a tiež na to, že
predmetom tohto konania nie je zaplatenie ceny za dodané interiérové dvere zhotovené na zákazku,
keďžežalovanýsivtomtokonaníneuplatňovalzaplateniecenyzatietodvere,aleskutočnosť,žežalobca
má voči nemu pohľadávku z dôvodu neuhradenia ceny za tieto dvere, v konaní použil ako obranu v spore
a nepoužil to ani ako kompenzačnú námietku, súd považoval vykonanie takého dôkazu pre rozhodnutie

vo veci za nadbytočné. Súd však s prihliadnutím na vyjadrenie a stanovisko žalobcu, že vchodové dvere
mu žalovaný dodal a namontoval a od 21.8.2009 ich užíva, teda sa stal ich vlastníkom, hoci podľa
jeho tvrdenia neboli zhotovené celkom podľa jeho požiadaviek, je toho názoru, že ohľadom zhotovenia
vonkajších dubových dverí došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu zmluvy o dielo - o zhotovenívecí na zákazku a podľa názoru súdu bola uvedená aj cena týchto dverí vo výške 2 900 zlotých, resp.
770 eur včítane DPH tak, ako je uvedená vo faktúre vystavenej žalovaným. Podľa názoru súdu je možné
túto cenu za zhotovenie vonkajších dubových dverí považovať aj za cenu primeranú a s poukazom na

dohodnutú cenu pri ďalšej objednávke vchodových dverí žalobcu (uvedená vyššie). Na doplnenie
k záznamu zo dňa 27.2.2010 predloženému žalovaným, podľa ktorého žalobca mu je dlžný sumu
798,65 eur (618 eur za dvere a okná a 180,65 eur za vonkajšie parapety), súd dodáva, že žalovaný
si mohol uplatniť zaplatenie tejto pohľadávky voči žalobcovi na súde v 3 ročnej premlčacej lehote, čo
však neurobil.

Žalovanému vzniklo právo na zaplatenie, resp. doplatenie ceny diela žalobcom riadnym vykonaním
diela, riadnym vykonaním zhotovenia veci na zákazku.

Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca veci zhotovené na zákazku u žalovaného reklamoval, a
to eurookná a parapetné dosky 8.2.2011, stanovisko k reklamácii mu zaslal žalovaný dňa 10.3.2011,
ale reklamácia nie je predmetom tohto konania. Žalovaný vyfakturoval zhotovenie veci na zákazku a
montáž žalobcovi faktúrou č. 110017 zo dňa 4.2.2011, splatnou dňa 18.2.2011, v ktorej mu fakturoval

10 eurookien, 9 parapetných dosiek, 1 vchodové dvere - dub, 9 vonkajších parapetných dosiek, 1
interiérové dvere dub, montáž na celkovú sumu 7 803,65 eur, túto faktúru prevzal žalobca 10.3.2011.
Medzi žalobcom a žalovaným prebehlo osobné jednanie ohľadom reklamácie a námietok ku tejto faktúre
a následne žalovaný vystavil novú faktúru pod tým istým číslom, kde fakturuje žalobcovi 9 eurookien, 1
balkónové dvere, vnútorné drevené parapety v metroch, vonkajšie parapety tiež v metroch, 1 vchodové

dvere dub, 1 interiérové dvere dub a montáž na tú istú celkovú sumu 7 803,65 eur. Túto faktúru prevzal
žalobca 10.5.2011.

V prejednávanom prípade medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo - zmluvy o
zhotovení veci na zákazku na základe uvedenej objednávky. Písomne zmluva o dielo nebola uzavretá
a keďže zmluva o dielo zakladá záväzkovoprávny vzťah platia pre ňu i všeobecné ustanovenia

záväzkového práva podľa Obč. zákona (ďalej len OZ), pokiaľ v ust. § 631 až 656 OZ nie je uvedená
iná úprava a pokiaľ účastníci nevyužili zmluvnú voľnosť pri vymedzení svojich práv a povinností, kde to
zákon nevylučuje potrebné. Zmluva o dielo je upravená v ust. § 631 až 656 OZ.

Podľa § 631 OZ Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1, 2 OZ Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je
oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Dielom sa rozumie výsledok pracovnej činnosti,
ktorý má povahu materiálnu, teda má charakter veci alebo jej zmeny, t.j. zhotovenie veci na zákazku.

Pre dielo je charakteristické, že v dobe uzavretia zmluvy ešte predmet diela neexistuje a má vzniknúť
podľa stanovenej objednávky až v budúcnosti. Podstatnými náležitosťami diela je dohoda o predmete
diela a poskytnutí ceny za dielo. Medzi vedľajšie ustanovenia zmluvy o dielo patrí najmä dohoda o akosti
diela a doba jeho zhotovenia. Pre uzavretie zmluvy o dielo nie je predpísaná zvláštna forma.

Podľa § 634 ods. 2 OZ Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo

vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané,
oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Osobitné
ustanovenia o zhotovení veci na zákazku.

Ustanovenie § 644 OZ upravuje Zvláštnu úpravu zhotovenia veci na zákazku. Podľa tohto ustanovenia
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho

objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.Predmetom konania je zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi žalovaným z dôvodu, že žalobca
zaplatil žalovanému viac ako mal s prihliadnutím na kurz poľského zlotého na euro.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.

2 cit. zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada Musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie

Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku. Záväzkové právne vzťahy môžu
vzniknúť nielen zmluvne, ale aj mimozmluvne. Právna úprava bezdôvodného obohatenia poskytuje
ochranu majetkovým vzťahom a zabezpečuje, aby sa ten, kto sa úkor iného obohatil, toto obohatenie
vydal. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je, ak sa plnením dostal majetkový prospech
tomu, komu sa plnilo, takže v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho

pasív.Ujmajednéhojedôsledkomobohateniainého.Plneniemusímaťsvojzákladvobčianskoprávnych
vzťahoch. Bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu
došlo k presunu majetkových hodnôt. Vydanie bezdôvodného obohatenia nie je viazané na zavinenie
na strane obohateného ani na jeho protiprávne konania. Právna úprava bezdôvodného obohatenia plní
funkciu uhradzovaniu (reparačnú) a pôsobí aj preventívne a výchovne. Povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie sa viaže primárne k jeho predmetu, je povinnosťou vydať to, čo bolo získané (in natura),
ak to nie je možné, nastupuje finančná náhrada. Z hľadiska rozsahu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je rozhodujúce, aká majetková ujma vznikla inému, ale je rozhodujúci aký majetkový
prospech získal, a to v okamihu, kedy prospech získal.

V § 451 ods. 1 OZ je upravená jedna zo základných zásad občianskeho práva - zákaz obohacovať

sa na úkor iného.

V § 451 ods. 2 OZ je upravené bezdôvodné obohatenie ako predmet, ktorého sa záväzok
bezdôvodného obohatenia týka, teda ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu (absolútne i relatívne neplatného) alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez

právneho dôvodu ide, ak právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec neexistoval. Podstatné je, že ten,
kto plnil, si nebol vedomý toho, že na plnenie nie je povinný alebo že plní tomu, kto nie je oprávnený
toto plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, kedy obohatený plnenie prijal.

Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje § 107 OZ.

Podľa § 107 ods. 1 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

V ods. 1 cit. zákonného ustanovenia je upravená subjektívna dvojročná premlčacia lehota na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. V odseku 3 je upravená trojročná objektívna
premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).Podľa § 100 ods. 1 OZ Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v tomto zákone. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník dovolá premlčania, nemožné premlčané
právo veriteľovi priznať.

V prejednávanom prípade žalovanému vzniklo právo na zaplatenie, resp. doplatenie ceny diela
žalobcom riadnym vykonaním diela, riadnym vykonaním zhotovenia veci na zákazku.

Súd najskôr ustálil cenu diela v zlotých a v eurách - cenu za zhotovené veci a ich montáž. Cena diela
bola po zmene dohodnutá na sumu 24 500 zlotých, čo je pri kurze poľského zlotého 4,7865 na 1 euro
ku 18.2.2009 suma 5 118,56 eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému
zálohu 7 790 zlotých dňa 18.2.2009 na zhotovenie veci na zákazku, čo je pri konverznom kurz poľského

zlotého4,7865na1euroktomutodňujesuma1627,49eur.Žalobcamalpodľaobjednávkyadohodnutej
ceny doplatiť žalovanému pri odovzdaní a prevzatí zhotovených vecí na zákazku sumu 16 710 zlotých
(24 500 - 7 790), t.j. 3 491,07 eur (5 118,56 - 1 627,49). Súd je toho názoru, že dňa 21.8.20009 uhradil
žalobca žalovanému ďalšiu sumu 3 000 eur, čo tvrdil žalovaný. Súd považoval toto tvrdenie žalovanému
za pravdivé aj z toho dôvodu, že z výpisu z účtu na meno manželky navrhovateľ v tento deň bola v

hotovosti vybratá tá istá suma 3 000 eur a žalobca nepreukázal, aby túto sumu uhradil on alebo jeho
manželka inej osobe, resp. na aký iný účel ju použil. Dňa 21.8.2009 bol kurz poľského zlotého 4,168 ku
1 euru, čo je za 3 000 eur v prepočte 12 320,48 zlotých. Súdu bol predložený príjmový doklad zo dňa
5.2.2011 vystavený žalovaným, podľa ktorého žalobca mu vtedy uhradil sumu 7 005 eur.

Z vykonaného dokazovania, a to aj z výpovede žalobcu, aj z výpovede žalovaného vyplýva, že

žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 7 005 eur v období do 21.8.2009 do 5.2.2011, preto súd
na základe predložených dôkazov uvedených vyššie je toho názoru, že sumu 3 000 eur mu zaplatil
dňa 21.8.2009 a zvyšnú sumu do 7 005 eur, t.j. 4 005 eur mu uhradil v období do 5.2.2011, ale keďže
nebolo jednoznačne preukázané, kedy presne táto zvyšná časť sumy bola uhradená, súd vychádzal
z predloženého príjmového dokladu a ustálil, že táto suma bola uhradená žalovanému 5.2.2011. S

poukazom na to, že žalovaný nepreukázal, aby mu žalobca uhradil sumu 3 500 dolárov a ani kedy mu
ich uhradil. Žalovaný nepredložil súdu o tom žiaden príjmový doklad, písomné poznámky žalovaného
(č.l. 120) o úhrade 3 500 dolárov, súd nepovažoval za vierohodný dôkaz a preto toto tvrdenie žalovaného
súd nepovažoval za pravdivé. Na základe uvedeného súd teda ustálil, že žalobca uhradil žalovanému
sumu 4 005 eur dňa 5.2.2011 a pri kurze poľského zlotého 3,9008 ku 1 euru k tomuto dňu je to suma

15 622,704 zlotých (4 005 x 3,9008) a celkom ku 5.2.2011 uhradil žalobca žalovanému za zhotovenie
veci na zákazku a prevedené práce celkom sumu 35 733,184 zlotých (7 790+12 320,48+15 622,74)
a v eurách uhradil žalovanému celkom sumu 8 632,49 eur (1 627,49 eur + 7 005). Žalovaný tiež
nepreukázal, aby v sume 7 005 eur uvedenej v príjmovom doklade zo dňa 5.2.2011 bola započítaná
aj 7 790 zlotých uhradená žalobcom. Podľa názoru súdu išlo o účelové tvrdenie žalovaného, keďže

v príjmovom pokladničnom doklade z 5.2.2011 to neuviedol. Ak by jeho tvrdenie malo byť pravdivé,
potom mal v tomto pokladničnom doklade uviesť, že suma 7 005 eur je prijatá včítane zaplatenej zálohy
dňa 18.2.2009 vo výške 7 790 zlotých, resp. v akej prepočítanej výške 7 790 zlotých na eurá, t.j. že
bola odpočítaná záloha a v akej výške, resp. že táto suma 7 005 eur predstavuje aj prijatú zálohu
dňa 18.2.2009 a v akej výške. Jeho tvrdenie je v rozpore s objednávkou zo dňa 18.2.2009, v ktorej je

jednoznačne uvedené, že žalobca zaplatil 30 % zálohu, t.j. 7 790 zlotých. V konaní bolo preukázané,
že táto suma 7 790 zlotých bola zúčtovaná na základe faktúry VAT poľskou firmou Stolarka Budowlana
Mariusz Vojtowicz, Nowy Sacz v prospech Q. Z. dňa 18.2.2009 (č.l. 119). Na základe uvedeného súd je
toho názoru, že žalobca uhradil žalovanému aj 7 790 zlotých, po prepočte na euro 1 627,49 eur a aj 7
005 eur, teda spolu v eurách mu uhradili sumu 8 632,49 eur.

Žalobca teda uhradil žalovanému celkom sumu 35 733,184 zlotých a na základe uzavretej zmluvy o
zhotovení veci na zákazku podľa predloženej objednávky mal žalobca uhradiť žalovanému dohodnutú
cenu vo výške 24 500 zlotých. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca uhradil žalovanému
ku 5.2.2011 celkom sumu 35 733,184 zlotých - po započítaní 7 790 zlotých a po prepočte kurzu eura
na poľsky zlotý 7 005 eur je to suma 27 943,22 zlotých (12 320,48 +15 622,74). Ak súd od tejto

sumy 35 733,22 zlotých odpočítal dohodnutú cenu 24 500 zlotých za veci zhotovené na zákazku dostal
sumu 11 233,22 zlotých, ktorú uhradil žalobca žalovanému viac, ako mal uhradiť. Od tejto sumy však
súd odpočítal ešte cenu 2 900 zlotých za vchodové dvere zhotovené a dodané žalobcovi žalovaným
dňa 21.8.2009 a ostala suma 8 333,22 zlotých, ktorú uhradil žalobcovi žalovanému dňa 5.2.2011 viac,ako mu mal podľa zmluvy uhradiť. Pri konverznom kurze poľského zlotého 3,9008 na euro uvedenom
ku 5.2.2011 na internetovej stránke www.nbs.sk je to suma 2 136,28 eur, ktorú
súd zaviazal uhradiť žalovaného žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu túto sumu

prijal žalovaný od žalobcu bez právneho dôvodu a preto je povinný ju vrátiť žalobcovi ako bezdôvodné
obohatenie. Ku bezdôvodnému obohateniu u žalovaného na úkor žalobcu došlo dňa 5.2.2011, keď mu
zaplatil žalobca podľa zistenia súdu zvyšných 4 005 eur, pričom podľa prepočtu na kurz poľského zlotého
mu mal zaplatiť za cenu veci zhotovených na zákazku a za vykonané práce len sumu 1 868,72 eur.

Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania žalovaného ohľadom sumy 7 790 zlotých a s jeho tvrdením,

že v tejto výške - 7 790 zlotých, t.j. po prepočte na eurá vo výške 1 627,49 eur, je bezdôvodné obohatenie
premlčané, keďže uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods1 OZ a preto
je potrebné žalobu zamietnuť. Súd je toho názoru, že sumu 7 790 zlotých uhradil žalobca žalovanému
len ako zálohu z dohodnutej ceny 24 500 zlotých, t.j. 5 118,56 eur a ku doplateniu zvyšnej ceny za
veci zhotovené na zákazku - 19 610 zlotých (24 500 - 7 790 = 16 710 + 2 900 = 19 610), a to sumy 3
000 eur (12 320,48 zlotých) došlo dňa 21.8.2009 a ku doplateniu ďalšej sumy vo výške 4 005 eur (15

622,74zlotých)došlodňa5.2.2011,tedaažtýmtodňomdošlokubezdôvodnémuobohateniužalovaného
na úkor žalobcu a až vtedy sa mohol žalobca prvýkrát dozvedieť na základe aktuálneho konverzného
kurzu poľského zlotého na euro určeného ECB - zverejneného na stránke www.nbs.sk, v akej výške
sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Žalobca podal na súd žalobu dňa 20.7.2011, teda v dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom, keď sa dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Toto právo si mohol uplatniť najneskôr
v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy došlo ku bezdôvodnému
obohateniu. Ak je uvedené vyššie k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo dňa
5.2.2011, kedy mu žalobca uhradil zvyšnú sumu 4 005 eur. Subjektívna premlčacia lehota uplynula
žalobcovi dňa 5.2.2013 a objektívna mu uplynula dňa 5.2.2014. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia na súde včas, preto súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 2 136,28 eur a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny žalobu zamietol.

Žalobca si uplatnil aj 9 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 6.2.2011 do zaplatenia.

Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a nebola medzi
účastníkmi konania dohodnutá. Za deň splatnosti sa preto považuje deň po tom, čo bol dlžník veriteľom

vyzvaný na jeho plnenie (§ 563 OZ).

Žalobca nepreukázal, aby pohľadávka z dôvodu bezdôvodného obohatenia bola splatná dňom 6.2.2011,
resp., aby sa týmto dňom dostal žalovaný do omeškania so zaplatením tejto pohľadávky. Aj keď z
vykonaného dokazovania vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo dňa
5.2.2011 a žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, ale tento deň nie je možné

považovať za deň splatnosti pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nepreukázal,
aby vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. na zaplatenie žalovanej sumy v
zmysle § 563 OZ pred podaním žaloby na súd. Žalovaný sa prvýkrát dozvedel o tom, že má vrátiť
žalobcovi bezdôvodné obohatenie doručením žaloby súdom, t.j. dňa 7.2.2012 a nasledujúci deň
po doručení žaloby, t.j. od 8.2.2012 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením, t.j. s vydaním

bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Na základe uvedeného žalovaný má právo od 8.2.2012
požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ). Súd priznal
žalobcovi v zmysle § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. účinnej ku prvému dňu omeškania zákonný 9 %
ročný úrok z omeškania (1 % základná úroková sadzba ECB platná ku prvému dňu omeškania + 8
percentuálnych bodov) od 8.2.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania

(za obdobie od 6.2.2011 do 7.2.2012) žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní iba
čiastočný úspech, súd skúmal pomer úspechu a neúspechu v konaní.Predmetom konania (po zmene žaloby) bolo zaplatenie sumy 3 513,90 eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 6.2.2011 do zaplatenia. Súd však vyhovel žalobe iba v časti istiny vo výške 2 136,28 eur a
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 136,28 od 8.2.2012 do zaplatenia. Pre percentuálne

vyhodnotenie pomernosti úspechu a neúspechu vypočítal súd k momentu vyhlásenia rozhodnutia aj
uplatnené príslušenstvo. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 56,46 % a žalovaný v rozsahu 43,54
% (žalovaná istina 3 513,90 eur + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 513,90 eur od
6.2.2011 do 14.1.2014 kapitalizovaný vo výške 930,55 eur, t.j. spolu 4 444,45 eur, žalobca bol úspešný
v istine 2 136,28 eur + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 136,28 eur od 8.2.2012 do

14.1.2014 kapitalizovaný vo výške 372,41 eur, t.j. úspech celkovo v časti 2 508,69 eur). Vzhľadom na
pomer úspechu žalobcu 56,46 % ku 43,54 % úspechu žalovaného, patrí žalobcovi náhrada trov konania
vo výške 12,92 % z celkom nárokovateľných trov konania a preto mu priznal náhradu trov konania vo
výške 188,26 eur, z toho súdny poplatok vo výške 41,86 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
146,40 eur.

Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške 1 486,04 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku

vo výške 324 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1 162,04 eur, ktoré špecifikoval ako
odmenu za poskytnuté právne služby v celkovej výške 639,03 eur za 7 úkonov právnej služby, náhradu
hotových výdavkov v celkovej výške 62,58 eur, náhradu za stratu času vo výške 185,26 eur, cestovné
náhrady vo výške 101,40 eur a daň z pridanej hodnoty vyčíslenú v sume 177,37 eur.

Po preskúmaní predmetného vyúčtovania trov konania súd dospel k záveru, že žalobca má právo na

pomernú náhradu trov konania, ktoré pred krátením v zmysle pomeru úspechu -neúspechu predstavujú
sumu 1 457,17 eur a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 324 eur a z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 1 133,17 eur za 1.) odmenu 7 x 91,29 eur za sedem úkonov právnej služby
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (16.7.2012 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom - § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013;

16.7.2012 - podanie odvolania - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do
30.6.2013, 15.5.2013 - písomné podanie na súd - § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom do 30.6.2013, 29.10.2013 - 2 x účasť na pojednávaní od 8.45 hod. do 11.45 hod. - § 13a ods. 1
písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., 14.1.2014 - 2 x účasť na pojednávaní od 10.45 hod. do 12.45 hod.
a od 13.30 hod. - 14.00 hod. - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

2.) náhrada výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 2 x 7,63 eur k úkonom právnej služby
vykonaným v roku 2012, 2 x 7,81 eur k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 a 1 x 8,04 eur
k úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014,

3.) cestovné náhrady podľa § 15 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 97,32 eur (29.10.2013 -
Prešov - Stará Ľubovňa a späť 140 km x 11,6 l / 100 km x 1,445 eur /l + základná náhrada 140 km x

0,18 eur; 14.1.2014 - Prešov - Stará Ľubovňa a späť 140 km x 11,6 l / 100 km x 1,444 eur + základná
náhrada 140 km x 0,18 eur),

4.) náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 185,26 eur (29.10.2013
6 polhodín x 13,01 eur; 14.1.2014 8 polhodín x 13,40 eur),

5.) DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20 % zo základu pre výpočet vo výške

863,21 eur (639,03 + 38,92 + 185,26) eur, t.j. vo výške 172,64 eur.

Súd nepriznal náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. v žalobcom požadovanej
výške 62,58 eur, ale iba vo výške 38,92 eur, nakoľko právny zástupca má nárok iba na náhradu hotových
výdavkovvstanovenejvýškeibazakaždýúkonprávnejslužby,pričomvšakpriúkonochvykonanýchdňa
29.10.2013 a 14.1.2014, priznaných vždy ako dva úkony účasti na pojednávaní, právnemu zástupcovi

ani nemohli vzniknúť nejaké výdavky na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v
súvislosti s týmto konaní, keďže predmetné úkony na seba nadväzovali.

Súd tiež nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu cestovné náhrady v požadovanej výške 97,80 eur, ale
iba vo výške 97,32 eur, keďže v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách cenu
pohonnej látky je potrebné preukázať dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s

pracovnou cestou a v prípade, že táto nie je preukázaná dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cenapohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, t.j. ku dňu 29.10.2013 (v 44. týždni roku 2013) platí cena 1,445 eur a ku dňu 14.1.2014 (v 3.
týždni roku 2014) cena 1,444 eur za benzín natural 95 oktánový.

Poučenie:

Navrhovateľ môže proti tomuto rozsudku podať odvolanie, ktoré sa

podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.